Z básní, venovaných A. Medzihradskému
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Miroslav Polomíček, Martin Hlinka
1 Len o dve jabĺčka celého som leta prosil pána boha: by im prial pekného, príhodného sveta. Začervenali sa. V zretiu trošku zbľadli. V deň peknej jaseni do môjho náručia znezrady mi padli. Tu ich mám v náručí oboje červienča: tu ich mám na tvojich maľovaných líčkach, mladé moje žienča! 2 O dve nezábudky prosil som neba žiar, aby mi nezvädli, lež držali barvu, akú má nebo tvár. A hľa, vyslyšal ma dobrý pánboh z neba: tie dve nezábudky mám ja v modrých očiach, ženička, u teba! 3 Keď som kosil trávnik, dva tam ruže púčky. Zaprosil som boha, aby mi ich jaseň nevyrvala z lúčky. Rástli ony, rástli, pod tichým klenutím; niekdy sa zatriasli pod včielkou hostivou, abo vetra hnutím. Tie dva pekné púčky, dve sú to ružienky, medný bozk z nich plynie, sú to ústka milé teba, mojej žienky!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
