Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Miroslav Polomíček, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 128 | čitateľov |
Milý mi je šum hôr — sťa rajom mi kynie, v ktorom duša tesná široko rozplynie. Tu si sadnem pod strom haluznatý, mladý: mlunná jeho krása[8] rozkoš do mňa sadí. Tu mi na um zíde Jánošíka sláva, kým korunou bola hájom jeho hlava. Jak hrdo chodili pod tými si smreky — sťaby im súdené žiť bolo naveky; poddanosť neznali, otrokmi neboli: tí bujno vykvetlí dvanásti sokoli. Sťa bych teraz videl pohľad Jánošíka: rozkaz dáva tamtým barva jeho líka.[9] Teraz je ružová: mladí bežia k sudu, natočia čerpáky — a gajdice hudú. Teraz slasťobľadá — sťa búrka po boji: obľahnú si vatru dvanásti v pokoji. Teraz je splašená — krv zbehne za väzy: „Hore, chlapci smelí! Tam črnčia reťazi.“ Milý mi je šum hôr: báje mi rozpráva, jako padla krutá Jánošíka hlava. * Milý mi rumeň zôr, keď po hore bľadne, a doňho holúbkov pár ľúbený padne. Tak si hrkútajú, jako svet ten vraví: ona má moc túžieb, a on je zvedavý. * Milý mi hôrny chór: veľký triem[10] prírody, kde vtáčky spievajú piesne si slobody. Tak im pekne ide — ktože ich to učí? Či šum pilný stromov, čo lietave hučí? Oj nie! Spievať učiť im šumu netreba: učil ich sám pánboh z vysokého neba. Milá mi tá hora, hýbe sa, lengá sa — Ach! to je tá Tatier nevídaná krása! V júni 1868
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam