ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ledvaj sa rozum dieťaťu otvoril, že počína poznávať, čo je povinnosť, už volá k nemu príroda: „Miluj rodičov!“

Otec a matka sú prirodzene prví priatelia a dobrodincovia naši: jim sme po Bohu najviac povinní, poslušnosťou, láskou a vďačnosťou. Keď nám káže povinnosť, abysme sa k iným chovali vždy zdvorile, vľúdne a úctive, tým zdvorilejšie, vľúdnejšie a uctivejšie chovať sa máme ku svojim rodičom, skrze ktorých stvorením božím, ľuďmi a užitočnými členami spoločnosti ľudskej učinení sme.

Kto nemiluje rodičov svojich, nemiluje tiež svoju otčinu, svoju vlasť, svoj národ. Kde v rodine nenie opravdovej synovskej lásky, tam panuje ohavná nevďačnosť, ktorá zasluhuje najväčšieho opovrženia.

Láska synovská je nielen záväzok vďačnosti, lež i nevyhnuteľná povinnosť. I menej starostliví rodičia o budúcnosť a blaho dietok svojich hodni sú, aby dietkami svojimi ctení a milovaní boli; lebo aj oni konajú pre dietky svoje toľko, že tieto nikdy nenie sú jim v stave sa odmeniť. Beda synovi, ktorý vady svojich rodičov posudzuje; dvarazy beda tomu, ktorý, keď vady pri rodičoch svojich našiel, ctiť a milovať jich prestáva.

Zdarný syn snaží sa zakryt pred očima cudzíma vady rodičov svojich, vyhovára jich, a uznáva naproti tomu všetky dobré vlastnosti jejich. Nikto na svete nenie bez úhony, a predsa všetci žiadame, aby sme boli váženými a milovanými.

Preto obcovanie vaše s rodičmi nech je sprevádzané vždy láskou synovskou, prívetivosťou, aby myseľ jejich starobou zomdletá vami okrievala a sa obveselovala. Každá ľúbosť, ktorú v srdci rodičov svojich vzbudíte, bude jim blahou rozkošou a vám hojným užitkom.

Požehnanie otcové a matkiné deťom vďačným býva vždy Bohom potvrdené.

J. L. M.