SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 2.

Ulap a richtár.

ULAP Odkazuje jeho milosť pán doktor, že sa vraj hneď ustanoví na rozkaz vašej urodzenej milosti, ale prosí za pozhovenie. Chce vraj vyhotoviť akýsi fízus-reberdus[13] o tom starom kapitánovi, čo včera zomrel a čo ho on zo suchotín vykuríroval.

RICHTÁR A nového nič? Nikoho ste nepopadli?

ULAP Dvanásti sa po meste až hen po šibeničnú bránu prechádzali.

RICHTÁR A nič, a nič?

ULAP Ani za nechet blata.

RICHTÁR No veď ich my vyšľakujeme. Ale nie, keď ako ty na každej postriežke zadriemeš, dobre že ti líšky uši neokoštujú. Len ešte dve-tri noci.

ULAP Včera na mrkaní, pravdaže, hrebenár akéhosi Nemca tam na nižnom huštáku zazrel, hneď za ním pospiechal, volal. Ale ten hybaj po záhumní a - ako by sa bol prepadol. - A teraz si ho hľadaj, kde vieš.

RICHTÁR Toto mi je vec podozrivá.

ULAP A mne to od včera večera v hlave trčí a vrčí.

RICHTÁR Ej. ten hrebenár si mal lepšie rozumom pohnúť a celé mesto mal zbúriť, čopriam o polnoci.

ULAP No nič to preto, urodzená milosť. Všetko sa to napraví. Mne sa všetko tak vidí, že ho už v hrsti máme toho Nemčiska, ale na zajace s bubnom nechodíme. Či ma rozumiete?

RICHTÁR Nuž?

ULAP Ja som ale, pravda, len tak zďaleka počul,, že do hostinca „Pod rohami“ akýsi Nemec privandroval. Dlhý kaput, črievice, vysoký klobúk - docela ako náš pán doktor.

RICHTÁR Pravdaže Nemec. To je ako bis duo sunt quatuor.[14] – No, aleže rozumne - prudenter et circumspecte![15]

A keď sa presvedčíš, cituj ho ad figuram niagistratus.[16] A keby odporoval - sem s ním, čo ho aj poviažete. - Zavolaj si suseda mäsiara i s tovarišom na pomoc. - Aleže sa vopred povyspytuj, kto je, čo je, aby si mi dákeho čerta nevyviedol a sebe dva buchy a tri šuchy[17] neutŕžil. - A teraz cválaj zase k tomu doktorovi, aby jeho fízus-reberdus na stranu odložil a stante pede[18] sa tu ustanovil.



[13] lat. skom. visum repertum – lekárske svedectvo.

[14] lat. To je ako dvakrát dva sú štyri.

[15] lat. múdro a obozretne!

[16] lat. pred tvár magistrátu.

[17] Dva buchy a tri šuchy (1810), fraška od J. Palkoviča (1769 – 1850), profesora prešporského lýcea.

[18] lat. bez meškania.