ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Chyža.)

Trasoritka sama.

TRASORITKA Čo sa to všetko človeku posníva! - A veru som naňho ani nepomyslela, na toho falošníka. - Len si pomyslite, ľudia boží - ale radšej nič nepoviem - bojsa by ste ma vysmiali. - Mala som ja pred asi desiatimi rokmi záletníka, môjho suseda, a to bol akuráte piaty. - Toho som milovala. (Zastiera si oči.) Aleže ma nevysmejte. - Prišla rekrutácia a on - uskočil. - Už bolo po mojej radosti. - Od toho času ako by bol do studne padol. Nebolo o ňom počuť ani slova. - A pomysliteže si. Minulej noci sa mi snívalo, že sa mi vrátil - vycifrovaný, ako knieža, zlaté hodinky, briliantové prstene a bohvie aké nádhery, ale široké plundre a nie nadrágy. - A toto si ešte povážte. Ulap ho šikoval na radný dom. Celé Kocúrkovo sa zhrnulo pred kanceláriou a tam že sme sa sobášili. Tu by mi prichodilo so Sárou hovoriť: „Teprve když sem se zestarala v rozkoši, se vydám.“ - Poď ja k tým Cigánom! A tu mi jedna stariga o starej známosti a o blízkej svadbe veštila. - Aspoň sa človek zasmeje. -Musím to i susede vyrozprávať. Štyri oči viac vidia ako dve. A potom si ešte jednu zaspievam predpoludním.