Čierne balady

Na malebnom Považí
v dedinke bol na stráži
— Janíčko.

Tam pri fare opodiaľ
celé noci dlho stál
— Janíčko.

Bez slova a bez vety
stál o kosu opretý
— Janíčko.

Čo chceš kosiť, Janko náš,
nerastie tu žitko, raž
— Janíčko.

Čo by som ja kosil, žal,
jasným hlasom povedal
— Janíčko.

Načože máš kosu, vrav,
veď tu nie je zeleň tráv
— Janíčko.

Nechcem kosiť trávičku,
zdvihol smelú hlavičku
— Janíčko!

Teda s kým sa kosiť chceš, 
prečo nám to nepovieš
— Janíčko!

Bránim si, čo Boh mi dal, 
a sa krížom prežehnal
— Janíčko.

Za tento znak kríža, oj, 
padne mladý život tvoj
— Janíčko!

Obeť tú dám Bohu rád, 
šepol a stál ako hrad
— Janíčko.

Zabijú ťa, umučia, 
pustíš kosu z náručia
— Janíčko!

Za vieru ja trpieť viem, 
vzdychol, sklonil zrak na zem
— Janíčko.

Na malebnom Považí 
v dedinke bol na stráži
— Janíčko.

Tam pri fare opodiaľ 
celé noci ticho stál
— Janíčko.

Skosí, zmetie duchov zlých,
nedá si vziať duchovných
— Janíčko.

A keď jednej noci raz
zakričali: kde je kňaz
— Janíčko!

Stál pred šelmou-ozrutou
s kosou lesklou, okutou
— Janíčko.

Dym šiel z pekla chodníkov,
tam bol prostred zbojníkov
— Janíčko.

Prišli kati zbesilí,
nezľakol sa presily
— Janíčko.

Bola bitka pred farou,
bil sa z pekla maškarou
— Janíčko.

Prišli chlapi na pomoc,
videl krv tiecť celú noc
— Janíčko.

A nad ránom v dedine 
ostal s kosou jedine
— Janíčko.

A čo slabí — utiekli,
ale teba odvliekli
— Janíčko.

Odvliekli a nevie nik,
ako zhynul mučeník
— Janíčko.

Sibíria — hrozný svet,
tam sa zlomil ako kvet
— Janíčko.

Ach, tam leží zoťatý,
bielym snehom zaviaty
— Janíčko.