Zlatý fond > Diela > Čierne balady


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Čierne balady

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Peter Krško.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 354 čitateľov


 

Väzeň


V temnej cele vo väzení,
v dlhom tichu, v tupom chvení,
prostred hrôz a prostred chmúr,
sedí väzeň, skrýva rany
ako kvietok dokmásaný,
hodený o chladný múr.

Sedí, či je noc, či svitá,
tisíc hodín odpočíta,
v horkom srdci tisíc vzbúr,
nikto nejde rozbiť mreže,
ani zbúrať strážne veže,
ani tmavý chladný múr.

Sedí mlčky bez výkrikov,
je to jeden z bojovníkov,
sťaby rytier svätý Jur,
má česť a má povedomie,
miluje rod, preto zomrie
opretý o chladný múr.

Bil sa za vlasť v ťažkej chvíli
ako Hlinka, obor sily,
ako Hurban, ako Štúr,
preto prv, kým v boji padne,
tíško trpí, stráda, chradne,
opretý o chladný múr.

A ten, kto ho trápi, trýzni,
nemá mena v otcovizni,
krv mu sadá na pazúr,
avšak väzeň bolesť zdolá,
len na Boha z ticha zvolá,
opretý o chladný múr.

A keď kviľbu čuje zvonku,
schvie sa ako deň na sklonku,
padá do tmy, do ponúr,
čuje, ako národ v plači
nesie krivdu, čo ho tlačí,
ako väzňa chladný múr.

Šiel by pomôcť, brat mu zmiera,
šiel by s ohňom bohatiera,
so spevom sťa trubadúr,
lež kým hynie svojeť drahá,
on len hľadieť smie na vraha,
opretý o chladný múr.

A keď čuješ pieseň hory,
a len vatra, čo tam horí,
vpletá sa jej do kontúr,
ó, tá voľnosť chlapcov hôrnych,
bojovníkov neúmerných
preraziť vie chladný múr.

Vtedy hnal by k orlom štítov,
okom voľným, dušou spitou,
vyšľahol by po azúr;
a len hľadí na havrany,
ako krúžia ponad brány,
ponad chladný tmavý múr.

Ach, veď tvoj sen, bledý väzeň,
zrazí pandúr, prejde cezeň
strážca hrozných avantúr,
dňom i nocou utrýzni ťa,
tvoje srdce kŕče schytia,
stemnieš ako chladný múr.

Kat ti povie: niet čo čakať,
rozkáže ti nezaplakať,
utíši ťa bez bravúr,
ale ty pred Božou tvárou
zaskveješ sa inou žiarou,
opretý o chladný múr.

Horda príde, dá ti slučku,
nezazreš viac vnuka, vnučku,
satan, výskaj, peklo, zúr!
Avšak i keď skloníš šiju,
tvoju pravdu nezabijú,
neoprú o chladný múr.

I keď zomrieš, ani potom
za ostnatým kdesi drôtom
nespi, oka nezažmúr,
volaj zhora, krič od spodu:
do boja! vpred! za slobodu!
prebor sa cez chladný múr.

V mene krvi, v našom mene,
za Slovensko umučené
pomoc Božiu žiadaj, súr,
trpeli sme roky-roky,
nech Boh vedie naše kroky,
nech sa zrúti chladný múr.

A ku výškam stúpaj s nami,
s posvätnými modlitbami
vzleť jak tymianový kúr,
ako kým si stokrát denne
nad ružencom pohrúžene
oprel sa o chladný múr.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.