Helena nosí ľaliu
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Michal Garaj, Katarína Diková Strýčková, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Tricať rokov jak tricať omylov, prehnaly smutní havrani, zastavte roky šialené, zastavte tricať sklamaní. Snáď narodím sa poznove pre bolesť bielych bavidiel, maminku vzali anjeli a ja som jej viac nevidel. Snáď bych bol zasa dieťa, ach, tak čistý, nepoškvrnený, milenka mi je na hviezde, ja som tu ostal skazený. Snáď bych bol básnik ešte raz, snáď už len ako bublina, snáď bez bolesti povetrím, snáď krehký ako vidina. Môj kvet sa zlomí, zlomí sa pre žalosť moju v muškáte, obráťte nazpäť, havrani, obráťte, vetry ustaté. Rozbite muškát, rozbite a ja sa zmením v telo sna, až navráti ma nebesám ľalia poľná belostná.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
