SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Balada o našom stole

Hmla štyroch poschodí a divé husi v oknách a na okienko kreslené do čiary, nekolíšte ma spomienkou, väčšou a strašnejšou než vietor v kočiari. Keď som ťa privinul o čierny zemebod, raz ti tak povedal majster v stolárni, čas letel a leteli sme o závod jak vtáci polárni. Ale ten závod stroskotáva a dáva oknu i divým husiam čiaru rovnakú. I ja som býval vo svetle a v lese oblaku, dnes deti pri mne múdro školia, to jedno najmladšie povedalo mamke, maminka, dve oči ma bolia. A mamke je ten pohľad tela dreveného bližší než osud jeho, tak blízky ako hodina, keď plače za syna školeného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama