SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veštica

Keď s perí vtákov pršalo, cigánča sa ma držalo, pršalo s ciest do púpavy, kde sedel cigán túlavý. Pri harmonike lejaku sedel som s tebou, oblaku, pri tebe, vtáku tátošov, možnože zhyniem rozkošou. Zaveď ma nazpäť k platanom, videl si ju spať pred stanom, videl si malú cigánku pri speve, pri hre, pri spánku. Bola to možno veštica, jej tvár jak slnce leští sa, možnože sama neverí, čo vravela mi u dverí. Do cesty práve padla mi, chcela mi čítať na dlani, budúcnosť na mňa nečaká, ja šťastnejší som od vtáka. Cigánka malá, nevešti, ja neviem to a nevieš ty, keď s perí vtákov zaprší, stretnem ťa zas na návrší, potom ti poviem za dažďa, že oblaky ťa zavraždia, že dáš sa na púť ďalekú pri harmonike lejaku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama