SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ruža

V tej nehe závodiť bála sa presily, jej čistú mliečnu niť v hodinách kreslili rúčkami na bielo v oknách a pod nimi, keď slnce hľadelo očkami modrými v záhradku poliatu pri školskej budove, deti, čo chodia tu do prvej ľudovej. Vždy dobrá k prváčkom, jak šťastia tombola, vili ju vlnáčkom, bola a nebola. Keď húsky letely cez pole motýľov, smútila v nedeli za snom a za chvíľou, v ktorej im voňala vyššie o oktávu, prv než skonala na bolesť pozdravu.