ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tej detskej izbe pestrí pávi boli jak na foliách olivové sny a chlapec stál na mesiacovom poli tak menlivý tak strašne čudesný Smrť bola sestrou na mramore v karte na sviecni a na karambole kníh podpáľte chytro podpáľte a zmarte básnikov lásky chlapcov čudesných Smrť bola domom hašišových sutín chlapec bol vetrom nalíčených dcér smrť spala s chlapcom za pastierskym prútím na dlažbe ikon na koberci hier a nevidela okno konvalie na stole jeho nohou sedel mor a menila sa v stolík fantázie bola jak panna ako meteor a bola smutná ponad sená diaľky a zasa sladká ako ľalie o horké kvety rozbíjala šálky a chlapec nemal rád tie harpyje Stála a spala mŕtva ako lokne jak na tabuli a na písmenách na dverách bola na obraze v okne nad izbou v izbe na belasých tmách na poli bola na oblohe ženy v náručí hviezd na rukách lunuly cez vlasy jej cez telo a cez peny nebesá v daždi na zem skanuly Jej hra a neba kyselkavé pehy a nad potokmi v sladkom stromoví jej hra a lásky nekonečné brehy v chlapcovi mávly nové ostrovy A chlapec svitý za clony a mláky cez škatuľku sa detsky naľakal prežehnal sa cez medovník a vlaky a ticho ako zo sna zaplakal Ó smrť ja kvitnem nehtíkami prstov do tvojej mladej zeme ihelnej tvoj domov hraní na zákope prsťou a z tvojho tela rosu vije v nej Lež vo vetre mi osud inde svieti zpod teplej hliny večerov a hviezd život môj tenko vybehnutý k sieti ako cez nebies šechtárový piest v more a prach a kvetiny sa kliní ó pani v mračnách a na terase prečo si prišla na chodbe a v skrini prečo ma hladíš rukou po vlase Ja som sa zrodil s brehmi na svitaní v jar svadobníkov a na rukáve radosť mi dali na košieľke v dlani dve vlnky rtov dve oči modravé dve ruky jambov a hry na polici a na postieľke v cigarete snov na cengáč v dome a na detskom líci a do dvoch vačkov pokriku a slov na dvore kolá na koľaji rámy a na chodidlá fľaštičku a pel a tak ma hnaly stromy čerešňami s holuby baní a na vosku včiel Vysoko k nebu zdola od fialok jak sladkú kvapku mal som vrelú zem dali mi údy slnka riek a diaľok v plameni rýb a v ďateline tiem Potom mi vzbĺkly smysly v milovaní na strapci hrozna krásne kolená pre lásku som tu moja drahá pani ó veľká smrť ó pani studená Pred stenou lámp ó čo ma nenecháš žiť pri stĺpe dúhy prievanu a bášt prečo mi bavíš smolu hôr a pažiť škovrana vlaky ľadníky a dážď Slnku mi brániš bežať pod oblohy ten detský kočiar z trávy odplavil on starší je jak tvoje biele nohy na voze tiahne moja sestra víl Prečo ma vraždíš vo voskovej sláve na mladej truhle v tme a najtichších v sandáloch smútok rozbíja sa v káve s koruny stromu odklína sa mních To vravel chlapec a smrť v snehu dámy rukami padla prsty svietila nad domom izby a nad ulicami akoby v žarte ako opilá akoby v pýche premenenej vínom a z révy mŕtva pani vznešená akoby mocná v strome Máriinom a pod nohami hada vretená v slzách len stála v jase hyacintu s vavrínom čias na križovatke rámp vravela amen keď už stál jej syn tu na porceláne rozprávky a lámp