SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mame v hrobe

Pod stromom zlatých rokov zabudla ma púčkami túlavými fialke na šiji, pri chorom jarku svietim nad cestama očami boľavými za nocí ľalií. Po preteplenej zemi v džbánku mája jej anjel smrti letel z hlín mlhami modrými, keď ma tu mŕtva tvárou pochovala pod vetrom nebeským a s kvetmi mliečnymi. Povedz mi, mama, či už nehorím vo svieci voskovej, kým stojím v omši, zhasni ma na hlavnom oltári očima. Nevráť sa, mama. Keby si sa nevrátila, kým vovedie ma do večnosti očima v presmutnej premene pod hroby mokré strieborná krajina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama