ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vyškovec sú tiež také kopanice, jako Žítková a patria tiež k obci Starý Hrozenkov. Teda v súsedstve bohyň. Tu žil do nedávna muž, obyčajný roľník, ktorému ľud sväto-sväte veril, že vie búrky zažehnávať.

Aj on sám to veril. Pri najzúrivejších búrkach vyšiel holohlavý na blízky vrch „Kikulu“, alebo na protejší, alebo ďalší „Harvany“ a stojác odriekaval s veľkou vierou a dôverou istú modlitbu, robiac na všetky strany znamenie sv. kríža.

Až po jeho smrti našli domajší jeho modlitebnú knižku, v ktorej na kus pergamentu so starosvetským švabachom nasledujúca zažehnávacia formuľa je napísaná, s ktorou on búrky zažehnával.

Chcel som tento starodávny „dokument“ získať pre skalické museum, avšak majitelia ani za pečeného vola by ho nedali, domnievajúc sa, že v jejich rode môže sa ešte taký člen vyskytnúť, ktorý bude obdarovaný tým istým duchom, ako bol zomretý. Sotvy, že mi dovolili túto modlitbu, či formulu opísať; podávam ju od slova do slova poslovenčenú. (Original je v českej reči, takzvanej biblištine).

„V mene Otca, Syna a Ducha svätého. Amen. Zaklínam vás, vy čierne mraky, blesky a hrom; krúpy a búrku, skrze všemohúcnosť Boha † Otca, skrze múdrosť Boha † Syna a skrze moc Boha † Ducha svätého, aby ste sa rozdelily a žiadnemu človeku neublížily. Zaklínam vás, skrz živého † Boha, skrz pravého † Boha, skrz svätého † Boha, aby ste prestaly hučať a ľudské srdcia ľakať. Zaklínam vás skrze moc svätého † kríža, na ktorom náš pán Ježiš Kristus s rozostrenými ramenami visel a povetrie očistil pred mocou zlého ducha. Zaklínam vás skrze blahoslavenstvo Panny Marie, skrze moc svätých apoštolov, skrze boľasti a trápenie svätých mučedeľníkov, skrze moc svätých spovedelníkov, skrze čistotu pannen a skrze zásluhy všetkých Svätých, aby ste sa odtiaľto odvrátily, do divokej zemi utiekly, kde nebudete nikomu škodiť.

Zaklínam ťa, ty ohavná búrko, jestli ťa satan vzbudil, skrze zastínenie Panny Marie od Boha. Zaklínam ťa skrz svätý kríž, † ktorý s veľkou vierou a dôverou ku cti Božej proti tebe † činím, abys prestala hučať, hrmeť a blýskať a nevydávala krúpobitie; aby sme od škody zachránení boli. Chválime Boha † Otca, aj † Syna, aj † Ducha svätého. Amen.“

Ale jedenkrát zle pochodil tento zaklínač. Bolo to v lete, keď krúpové mračná sa už nad obzorom vznášaly, vyšiel tiež von a zažehnával mračná. Ale tento raz nepomohla jeho modlitba. Strašne potlčený, zkrvavený a zmodralý navrátil sa domov, ľahnul a vo veľkých boľastiach zomrel. Pred smrťou, na úsilné dotazy odpovedal: „Nikto sa odomňa nedozvie, čo som videl a čo som zažil!“ — Potom skonal.

Od tej doby tu ešte zaklínača mračien neni. — Nuž to nedonesie nič na kuchyňu.

A s týmto zakľučujem môj kultúrny obrázok a podávam ho verejnosti.