ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bohyne v domajšom kraji neni sú vlastne bohyniami, jako ich svet menuje a ony seba samých tak nenazývajú, ani nie bosorkami, ale rádkyniami v rôznych domajšich svízeloch; nadovšetko zástupkyniami lekárov; pravda, bez povolenia, ba priam proti zákazom.

Ženičky sa s dôverou k nim obracajú, obzvlášte pri neduhoch, pochodiacich z úrokov, z uršknutia, porobenia a očarovania. Veď tomuto lekári nerozumia, či vlastne rozumeť nechcejú.

Ženy tieto poznajú všakové liečivé rastliny, tieto sbierajú, sušia a predávajú tomu, kto potrebuje. Samy ovšem tiež varia z toho „medicíny“. A tam, kde liek nepomôže, pomôže iste zažehnávanie.

Už i malé deti k ním nosia, aby im od uriekov, od hlíst, oheňpary, vredov a podobných neduhov pomáhaly. Pomôžu často, ale semotam aj do hrobu, alebo k mrzáctvu. Ešte dobre, keď sa spokoja so zažehnávaním a „ščasnú vodzičku“. S tým aspoň nič nepokazia.

Jestli sa narodí dieťa s dajakým znamením a prinesú ho k bohyni, pomáha zažehnávaním. Prstom obkolesí trikráť to znamenie a hovorí:

To potom iste pomôže; a keď nie, bohyňa už najde výhovorku, že prečo nie. Obyčajne matka toho dieťaťa odnesie vinu.

Ale ony sú tiež k službám, keď dakto z pomsty chce dakomu poslať vši, blchy, švábov, ploštice a podobné užitočné zvieratká. To ale konajú len pri západe slnka a síce takto:

Patričný musí priniesť so sebou tri zvieratká ktoré chce nepriateľovi dožičiť; keď sú to vši, ustrihne bohyňa kúsok slámky so sukom, vopchá do nej vši, a zase kúskom slámky so sukom zapchá. Keď sú to blchy, tiež takýmto spôsobom vopchá ich do dutiny palachovej, alebo do trúbeľky z papieru. Švábov a ploštice uschová do prázdnej pakličky od zápaliek a hovorí nad nimi takto:

Potom odovzdá zvieratká, už akékoľvek, patričnému s tým nariadením, aby ten závitok podhodil patričnému do kuchyne, do pitvora, do izby, alebo aspoň pododvere, za okno a vôbec kde do stavania, ale ani prehovoriť, ani obzreť sa nesmie a len trikráť po tichu hovoriť: Dobrú noc, dobrú noc, dobrú noc!

Ovšem takto podhodené zvieratká dostanú sa voľajako predsa von, rozlezú sa a domajší, ktorý o tom nemá zdania, nerobí im prekážky a tak čoskoro tak sa rozmnožia, že zahnusia celý dom.

Ale ona pomáha aj od nich. Má rôzne korene a zeliny, tieto hodí na misu so žeravým uhlím a vykadí celý dom tak, že pre dým nemožno tam ostať. A to robí po tri dni a zvieratká zmiznú.

Za takéto výkony však bohyne nikdy peniaze neberú, ale vždy len voľačo z domu: vajcia, masť, slaninu, múku a plodiny. To sa všetko dá spotrebovať. —

Jak užitočné sú tieto bohyne pre svet! A veru, obecenstvo si ich šanuje. Keď som už vyššej spomenutému kupcovi dohováral, že šiaľbu a poveru podporuje, odvetil mi, že toľko, koľko mu bohyne dajú utržiť a toľko, koľko klienti u neho za rôzne droguistické veci zanechajú, ani pol dediny nedá zarobiť. Nech len nosia, však múdry neprijde a kšeft je kšeft. Podobne sa vyslovil i jeden hostinský a veľmi sa rozčertil, keď učiteľ Dočkal o tom v „Pozoru“ a ja v „Pokroku“ bol písal.

Smutné je to, ale pravdivé!