ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nie je to tak ľahko, dozvedeť sa s istotou všetky fígle a všetky spôsoby ich bohovania, čarovania, zažehnávania a zaklínania, bo našinca, ktorého už poznajú, alebo podozrivého kabátnika, nepripustia do ich svätyne a klienti veru dačo málo prezradia, iba ak neboli uspokojení. Sem-tam podarí sa cudzému, ale nenápadnému a troška chorľavému vzdelanejšiemu človekovi bohyňu previesť a dačo vyzkúmať, čo sa napísať hodí.

Treba to vždy opatrne narafičiť. Skorej sa ale dá daktorý „andzel“ podplatiť, alebo opiť a ten potom vyzradí všetko, čo vie. A na taký spôsob získal som formule a spôsoby, obzvlášte čo sa týka čarovania milencom. Dievke frajera, šuhajovi frajerku docitovať, to nie je bohovanie, ale čarovanie. Prečo? to neviem.

Dievčata pozor! — Vás sa to týka!

Bohyňa vie priam ako zlodejov vyzkúmať, nemoce hojiť, tajné veci odkrývať, tak aj dievkam milencov prižehnávať. A to môže vykonávať ráno, na poludnie a večer. Pre každú chvíľu má inú formulu. A síce:

Bohyňa vyjde s devicou do poľa pod širé nebo a tam odriekava s ňou nasledujúcu zažehnávačku.

1. Pri východe slnka:

„Vítaj, svitaj, moje milé, premilé svitáničko; a ranná rosičko, ty nepadaj a jasné slunečko, ty nevychádzaj a neosvecuj na hory, na doly, na krížové cesty, na nemocných ľudí, na tehotné ženy, na iné zemské úrody; ale ty padaj a sedaj na toho, krsteného, ale nemenovaného odsúdzenca mojho, ktorý je mne od Pána Boha odsúdzený, aby bol pred moje oči postavený, do môjho srdca zaščepený. Ty jasné slunečko, ty naň svietiš, ty ho vidíš, tak mu roníc a rozohrej jeho srdce, jeho pľúca, jeho tri sta údov a svalov, aby ten môj odsúdzenec, ktorý je mne od Boha odsúdzený, aby on nemohol ani jezci, ani pici, ani tabáku kúrici, ani spáci, ani veselý býci, enom na mňa menovanú, krstenú, myslici, ke mne bježeci; aby mu nebola hodina hodinou, rodina rodinou, sestra sestrou, bratr bratrem, matka matkou, otec otcom; aby mu to nebolo nie milé, enem tá jeho odsúdzenica s božskou pomocou bola pred oči jeho postavená; aby mu kapalo na jeho temeno, na jeho rameno, na jeho srdce, na jeho pľúca, na jeho tri sta údov a stavov, aby on nemohel ani jezci, ani pici, ani spáci, ani veselým býci, enem k tej menovanej, krstenej bježeci, dokym k nej nedobehne a slovéčko s ňou nezahovorí a do stavu manželského s ňou nevstúpi; aby mu ona bola najmilejší nade všecky inší, nade všecky panny, nade všecky vdovy, nade všecky ženy; nade všecky závitky, nade všecky kráľovny a císarovny, nad drahý kameň, nad tekúci med a nad ten diamant. — Jak je za horami, nech sa prerúbe; jak je za vodami, nech sa preveze; jak je za železnými mrížami, nech sa preláme; nech nemešká, neprodléva a k ní pribehne, amen.“

2. Na poludnie:

„Hen, v tej onej mrákave stojí stúl, na tem stole pečeňa, pri tej pečene tri nože, tri rožne, tri vidlice; a vy nože, rožne, vidlice, nepchajce, nerežce, nedžgajte do tej pečene, ale pchajce a džgajce teho krsteného, nemenovaného, jeho srdce, jeho pľúce, jeho tri sta údov a stavov, aby ten moj odsúdzenec, ktorý je mne od Boha odsúdzený, aby on nemohel… (a tak ďalej, jako ráno odriekáva, až k záverku a tu končí so slovami:)…, aby ho všecko pchalo, džgalo a nikde mu místečka nedalo; nech nemešká; neprodléva a k ní pribehne, amen.“

3. Pri západe slnka:

„Mrkáni, mrkáničko, tmavá nocičko, studená rosičko, ty nepadaj na hory, na doly, na krížové cesty,… (atď., zase jako ráno)… ty tmavá nocičko, ty ho stíniš, ty ho vidíš, tak mu zastíň jeho srdce… (atď.)… nech nemešká, neprodléva a k ní pribehne, amen.“

Po tomto zažehnávaní, vrátia sa k bohyne a ona leje vosk jako pri bohovaní a pozdraví ho:

Teraz z útvaru vosku prorokuje, jaký bude, odkiaľ príde; či je bohatý, či chudobný, či slobodný, alebo azdaj vdovec; starý, či mladý a iné vlastnosti, viacej, — jako bola z dievky vytiahla, za kým a za jakým túži a koho by rada.

Takto sa potom dievča dozvie, jakého ženicha bude mať.

Dievčatá, ktorá sa chcete takto prezvedeť, vezmite pätikorunu a idzte k bohyni! Ona je neomýlna, ale lacnejšie to nerobí. Teda: šťastlivú cestu a na zdar!

Jaké formule pri mládencoch užíva, to som sa doposiaľ dozvedeť nemohol. Ale podujmem to, až dostanem za tento spisok honorár.