Bohyne na Žítkovej

Prinesenú „ščasnú vodzičku“ (obyčajne vo 1/4-litrovej sodovej flaške) prežehná a podá klientovi do rúk, odriekavajúc: „Táto ščasná vodzička uzdraví váš bôľ, a kedz nie, nech sa hnedz prepadnem.“

Potom odriekava ďalej nad vodou, ktorú klient už v rukách drží, nasledujúcu formulu:

Teraz nasleduje celá rada pokynov a rád; slov útechy a povzbudzenia; ľútosti a „šanobnosci“. Konečne, keď dokončila, čo niekedy aj pol hodinky trvá, a toľko toho nahovorila, že ani desiate klient si nezapamätá, doloží:

Ale má ona ešte aj iné prôpovede, ktoré dľa potreby a nemoci, používa, a tak aj nemoc, jako aj spôsobiteľa zažehnáva.

Takýmto spôsobom zažehnáva bohyňa nemoce.

Jestli má ale vyzkúmať zlodeja, krádež, nepriateľa, lebo zasľúbencom o vernosti a láske vysvetlenie dať, užíva k tomu účelu vosk. Tento rozpustí nad ohňom, potom vyleje do studenej vody a hovorí:

Dľa útvoru vosku v studenej vode, súdi, vykladá, zpytuje a svoj odborný úsudok vynesie. Niektorý kúšťok znamená zlodeja, kmína; druhý znamená nepriateľa, ako z úkrytu číha na nešťastníka.

Niekedy zase ukazuje múru, jako na úbohú dušičku v noci nalieha. Aj ženíchov a nevesty vie pekne vypodobniť dľa útvaru vosku, a o jejich vernosti, či nevernosti presvedčiť. Ba aj ukáže, s ktorej strany príde, jak z ďaleka, atď., ten nepriateľ, zlodej, alebo podvodník, rušiteľ mieru a pokoja. Ešte aj to, že jak bohatý bude ženich, lebo nevesta, jakého rodu a zamestnania, či poctivý, lebo poctivá, a na sta iných prípadov.

Jak potešení, alebo zarmútení odchádzajú klienti od bohyne! Každý ale doista o niekoľko korún ľahší ide odtiaľ jako tam. Bohyňa síce nerobí žiadne taxe, ani honorár nestanovuje, nechá všetko na vôlu klienta, ale na krátko nikdy nepríde, ba koľkokráť i dvoji kožu sťahuje z jednoho zajaca; to jest; platí ten, kto hľadá pomoc, a platí i ten, čo je vinnen, keď nechce byť vyzradený, jako to pozdejšie z príkladov uvidíme.

Bol som už o tomto písal v „Pokroku“ a v „Ľudových Novinách“, a uviedol som i niektoré príklady, aké šudierstva prevádzajú tieto bohyne. Z blízkeho okolia však málo kto k ním príde o radu. Aj tu platí to porekadlo: „Nemo propheta in sua patria“, neni nikto prorokom vo svojej vlasti. — Za to ale od Prešporka k Novým Zámkom; od Dunaja až po Tatry; od Hanej až po Košice; ba aj z Viedne až, chodia sem ľudia a každodenne majú bohyne návštevy.

Sedliaci, remeselníci, ba i obchodníci, a pred nedávnom i daktorí židia, ba i jeden kňaz, hľadali už u nich pomoci; ovšem tento posledný len ohľadom svojho porúchaného zdravia. 20 — 50 korún odmeny nie je zriedkavosťou; ba istý továrnik z Viedne zaplatil dobrovoľne 200 korún za to, že ho zo žalúdkovej nemoce vyliečila. Bola síce za to 14 dní zatvorená v Uh. Hradišti, ale čo! za 100 zlatých by sa mnohý chuďas dal zavreť na dva týždne treba i do chlieva.

No však aj žijú bohyne, ani jako panstvo. Ale v jejich bytoch, v úbore, v celom žitiu, žiadnej premeny sa nedopustia; bolo by hneď po nymbuse a po možnosti zkúmania a bohovania.

Obecné predstavenstvo im krížom slamy nepodloží pod nohy; obecenstvo ich protežuje, nemajú to radi, keď sa o nich piše, bo že — vraj — obchody sa tým kazia; veď každý cudzí človek tu nechá peniaze a preto treba len ďalej bohyne vychovávať.