Viem dobre, že ťa ľúbim márne,
že ty mne nie si určená,
a predsa jak kvet slnko jarné,
ťa stejne ľúbim. Milená,
krás tvojich skromných ladnosť túžbou
ma napĺňa… ach, a ty si
tak nedostižná, že pod súžbou
mi srdce stále mrieť musí.
Ja ľúbim ťa do nekonečna,
ač láska k tebe plam žravý,
roj múk je, bytosť tvá báječná
sa očiam mojim vždy javí:
a ja, ach, tak by chcel ťa objať
v náruč svoju rozovrenú,
i zľúbať šiaľne, a v bozkoch vliať
ti večne dušu strápenú!
