Veru som ja veru, zahľadel na teba,
ako na tú hviezdu, čo svieti dol z neba,
čo svieti dol z neba, do tej tmavej noci,
plnej tajomnosti a čarovnej moci.
Hľadel som na hviezdy ešte v deň včerajší,
ale už nebudem — našiel som zjav krajší,
zjav krajší, vábnejší nad hviezdičky všetky,
pred ním miznú iné krásy ako pletky.
Dievčatko, dievčatko, veru sa mi stalo,
keď si mi tak myseľ, srdce pomátalo,
zmotaný som ako muška v pavučine,
krem teba nemyslím v svete na nič iné.
Bodaj teba, bodaj, pán boh za to skáral,
a láska aby ti nedala pokoja,
kým nebudeš — ako ja chcem — žienka moja!
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
