Videl som ja čierne oči,
nemôžem viac pre ne spať,
svet sa so mnou celý točí —
rád by som ich zabúdať!
Ale srdce láskou horí —
zaplavil ho túžby prúd,
obrazu sa milej korí,
oči neviem zabudnúť!
Oj, vy oči, čierne oči,
ďaleko ste vzdialené;
kedyže vás zrak môj zočí,
povedz, dievča milené!?
Kebych vedel, že dievčatku
nebolo by oproti,
šiel bych za ním, prisám vačku,
čo bych zodral priam boty!