Sto striel že mu, moja milá,
aká je tá zimná chvíľa:
vietor hviždí, fučí, stená,
a ja v snehu po kolená.
Otvor, milá, nech dnu vrznem,
bo ti ináč na stĺp zmrznem,
na stĺp zmrznem, smrť si dočkám,
žiaľ urobím tvojim očkám.
Milá dvere otvorila
a Janíčka dnu pustila. —
On jej za to na odmenu
po chrbáte ťapol jednu:
Oj, ty dievča, ružokvieťa,
nedal bych ťa za pol sveta, —
bozkajže ma, hej, bozkaj raz,
nech ma už tak nedrví mráz!
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
