Vo dne som vídal zjav jej čarokrásny
a večer skladal opojenú hlavu,
— nerv každý cítil lásku sladko-hravú —
a myseľ v mäkku lôžka spriadala sny…
Jak anjel vzkvitla predo mnou. Vlas riasny
so zlatou žiarou zajagal v noc tmavú,
a v očiach zrel som neba báj a slávu,
nach ruže v lícach, v čele úbeľ jasný;
v rtoch rubín horel a ma zval, tak zval,
by zbľadlými ho svojimi zľúbal ústy.
Ja však som sa bál tknúť čo len šiat lemu;
jak barbar som si bol zlý, bohapustý.
Ja vtedy ešte neveril som zlému,
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
