Dolina, dolina,
po nej voda hučí
ta dolu do mlyna,
kde môj kvietok pučí.
Vezmi ma, potôček,
dolu bystrým prúdom,
nech pozriem v oblôček
milým dobrým ľuďom.
A letí bystrina,
spieva tajnú pieseň,
šumí v to bučina:
„Svoji sme na jeseň.“
Nad mlynom vo výške
havran robí kolá,
smutno je dnu, v chyžke,
matka v žiali volá.
Ach, bože, prebože,
kde je moje kvieťa?
V komôrke na lože —
nad ním sviečky svietia.