Literárny kalendár

V Brezovej pod Bradlom sa narodil národný a kultúrny pracovník Samuel Jurkovič, učiteľ, organizátor ochotníckeho divadelníctva, družstevníctva, národný buditeľ. Zostavil niekoľko učebníc: Prírodopis pre školy, Dejepis cirkevný a kroniku Bibliographiae Rectorum Scholae Evangelicae... Venoval sa písaniu poézie: zbierky Zvestoň čili Orel Nitranské Tatry navštevující a prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru, Cirkevných listov a i. Spolu s J. M. Hurbanom založil Slovenské národné divadlo nitranské v Sobotišti. Jeho najvýznamnejším činom bolo založenie prvého svojpomocného družstva Gazdovského spolku v Sobotišti, ktoré bolo prvým úverovým družstvom v Európe. Jeho dcéra Anna, ochotnícka herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana. Jurkovič zomrel 13. júla 1873 v Brezovej pod Bradlom.

V Bratislave zomrel literárny historik a kritik Ivan Kusý. Zameral sa na slovenskú realistickú literatúru: Vajanský, Timrava, Tajovský. V r. 1945 — 51 redaktor Slovenských pohľadov, od r. 1951 a v r. 1957 — 70 riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Narodil sa 6. apríla 1921 v Dobroči.

V Turčianskom Michale sa narodil spisovateľ a publicista, autor lyrických veršov, prózy, besedníc, čŕt a rozprávok, ľudovýchovných a osvetových článkov Izidor Žiak Somolický. Prekladal z americkej, francúzskej a ruskej literatúry. Zomrel 25. januára 1918 v Banskej Bystrici.

V Leštinách sa narodil vydavateľ, kníhkupec a spisovateľ Jozef Gašparík-Leštinský. Za tlačiara sa vyučil v Budapešti, pôsobil v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. V Martine mal svoje kníhkupectvo a malú tlačiareň, vydal vyše 140 titulov v náklade asi štvrť milióna výtlačkov. Ochotnícky herec, v r. 1914 — 24 podpredseda a 1924 — 27 predseda Slovenského spevokolu v Martine. Aktívny člen viacerých spolkov a prvý predseda Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Autor ľudovýchovnej a príležitostnej literatúry, veršov a leporel pre deti. Zomrel 4. júna 1931 v Martine.

V Banskej Štiavnici zomrel slovenský pedagóg a buditeľ, podporovateľ štúrovcov, spolku Tatrín, Slovenských národných novín, superintendent banského dištriktu Ján Seberíni. Narodil sa 1. januára 1780 vo Veličnej na Orave.

V Bratislave zomrel spisovateľ, grafik, redaktor, popredná osobnosť slovenského nadrealizmu Rudolf Fabry. Jeho debut Uťaté ruky sa pokladá za signálnu zbierku nadrealizmu na Slovensku, ktorý sa v tridsiatych rokoch rozvinul do silného generačno-poetického hnutia. Ďalšie básnické zbierky: Vodné hodiny, hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Kytice tomuto životu a i. Autor próz s vojnovou tematikou, reportáží a cestopisov: Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte. Tvoril koláže a venoval sa knižnej grafike. Stál pri konštituovaní týždenníkov Nedeľa, Život a dvojtýždenníka Film a divadlo. Narodil sa 8. februára 1915 v Budmericiach.

V Bratislave sa narodil prozaik, významný humorista a satirik 60. rokov, autor detskej literatúry Vlado Bednár, syn spisovateľa a karikaturistu Štefana Bednára. Pracoval v mládežníckych časopisov ABC pionierov, Prúd, vo vydavateľstve Smena, v Mladej tvorbe. Debutoval satirickou prózou Uhni z cesty. Jeho knihy Divné hrušky s divnou chuťou, Veterné mlyny a Nebrnkaj mi na city autenticky zachytili psychiku dospievajúcich chlapcov. Pre mladšie deti napísal Dobrodružstvá troch mudrlantov, Veľká dobrodružná vlastiveda. Ďalšia tvorba: Vajce v stodole, Koza, Lacný príbeh, Dračie žily. Tragicky zomrel 17. januára 1984 v Bratislave.

V Martine zomrela prozaička, redaktorka, publicistka Elena Maróthy-Šoltésová. Dcéra básnika Daniela Maróthyho, významná predstaviteľka slovenského literárneho realizmu, vedúca osobnosť slovenského ženského hnutia, redaktorka, v r. 1894 — 1927 predsedníčka Živeny. Jej tvorba bola ovplyvnená smrťou oboch detí, malej dcérky a dospelého syna. Začínala v Slovenských pohľadoch uverejnenými črtami Na dedine a Prípravy na svadbu, neskôr napísala črtu Umierajúce dieťa a novelu V čiernickej škole. Dvojzväzkový román Proti prúdu je vybudovaný v duchu „ideálneho realizmu“. Vrcholným dielom však ostali zápisky Moje deti, v ktorých podala svoj tragický údel. Narodila sa 6. januára 1855 v Krupine.

V Bratislave zomrela historička a archivárka Darina Lehotská. V r. 1945 — 55 pracovala v Archíve mesta Bratislava, bola docentkou Katedry československých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave. Autorka významných prác z regionálnych dejín: Diela: Dejiny Pezinka, Dejiny Modry, zostavovateľka Dejín Bratislavy. Zaoberala sa aj pomocnými vedami historickými, hlavne diplomatikou: Príručka diplomatiky. Narodila sa 28. januára 1922 v Kremnici.

V Dolnom Kubíne sa narodil významný prozaik generácie neskorého realizmu Ladislav Nádaši Jégé. Počas štúdia medicíny v Prahe sa stal členom a na istý čas i predsedom akademického krúžku slovenských študentov Detvan. Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal okresným lekárom. V r. 1918 — 25 redaktor novín Naša Orava a časopisu Orava. V r. 1926 sa po vymenovaní za zdravotného radcu vzdal súkromnej praxe a sústredenejšie sa začal venovať literárnej tvorbe. Autor historických próz Wieniawského legenda, Z dávnych časov, Itália, Adam Šangala, Svätopluk a spoločenských románov Kuruci, Alina Orságová, Cesta životom, S duchom času. Významné sú jeho úvahy o naturalizme v próze (Émil Zola). Zomrel 2. júna 1940 v Dolnom Kubíne.

V Trenčíne sa narodil redaktor a publicista Kornel Földvári, literárny a divadelný kritik, prekladateľ z nemčiny. Počas normalizácie mal zákaz publikovať. Po r. 1989 prvý námestník ministra kultúry a dramaturg Štúdia S v Bratislave. Je znalcom dejín slovenskej karikatúry, autorom viacerých zásadných štúdií, týkajúcich sa literárneho a divadelného humoru, najmä tvorby Milana Lasicu a Júliusa Satinského, statí o dobrodružnej literatúre a úvah o výtvarnom humore.

Narodil sa v Púchove zberateľ národných piesní Jur Hollý, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Zomrel 28. januára 1818

Na porade v Bratislave poprední štúrovci definitívne rozhodli o prijatí slovenského spisovného jazyka. Toto rozhodnutie potvrdilo stretnutie Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu s Jánom Hollým 11. — 16. júla 1843 na fare na Dobrej Vode.

V Domažliciach zomrel prvý slovenský lyrický básnik Ján Silván. Autor renesančnej poézie, ktorú vydal v podobe kancionála: Písně nové na sedm žalmů kajících a jiné žalmy. Narodil sa r. 1493 v Borovej pri Trnave.

V Ríme zomrel byzantský misionár, šíriteľ kresťanstva, jazykovedec, zostavovateľ prvého slovanského písma — hlaholiky, prekladateľ, filozof Konštantín (rehoľné meno Cyril). Narodil sa asi v r. 827 v Solúne v Grécku. Po príchode na Veľkú Moravu s bratom Metodom (863) rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. V r. 867 odišli s Metodom do Ríma, kde sa nechali posvätiť. Tu sa Konštantín zriekol funkcie vyslanca a vstúpil do kláštora. Pochovaný je v kostole sv. Klimenta v Ríme. Svätorečený. Autor Proglasu — 110 veršov predslovu k prekladu evanjelia.

V Liptovskom Mikuláši sa narodil literárny historik a kritik Milan Pišút, profesor dejín slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave. Účastník SNP, v r. 1945 — 48 poslanec Demokratickej strany. Profesionálne sa venoval slovenskému národnému obrodeniu a literárnemu romantizmu. Skúmal dielo Janka Kráľa a ďalších štúrovcov: Dráma sveta, Počiatky básnickej školy Štúrovej, Romantický čin v literatúre, Romantizmus v slovenskej literatúre, Roky a diela a i. Spolupracoval na viacerých prácach o dejinách slovenskej literatúry. Zomrel 8. mája 1984 v Bratislave.

V Hybiach sa narodil prozaik, esejista, publicista Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom a celý život pracoval v rozhlase. Bol referentom Radiojournalu, vedúcim rozhlasovej techniky, vedúcim krátkovlnného vysielania Čs. rozhlasu a v r. 1947 — 51 jeho oblastným riaditeľom. Na SVŠT prednášal elektroakustiku. Písať začal na strednej škole a jeho knižným debutom bola novela Kamarát Jašek. Najznámejší román Drak sa vracia je základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Venoval sa publicistike. Autor úvah o umení, Rukoväte dejín slovenskej literatúry a i. Zomrel 16. mája 1951 v Bratislave, pochovaný je v Hybiach.

V Pezinku zomrel Štefan Krčméry, slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej. Štefan Krčméry bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tajomníkom Matice slovenskej a taktiež redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922 — 1932), Knižnicu Slovenských pohľadov a dočasne i Slovenského ochotníka, Naše divadlo, Včielku a iné časopisy. Na jeseň roku 1931 sa uňho prejavili duševné problémy, ktoré v nasledujúcom roku prerástli do vážnej psychickej choroby. Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a v roku 1933 sa definitívne vzdal miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal. Žil na rozličných miestach, od 1949 až do smrti sa trvalo liečil v Pezinku. Pochovaný bol v Bratislave, no jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené na Národný cintorín v Martine. Narodil sa v Mošovciach 26. decembra 1892.

V Prahe zomrel Ivan Hálek, významný lekár, organizátor, humanista, spisovateľ, publicista, politik, pedagóg a československý vlastenec. Lekársku prax vykonával takmer po celý život na Kysuciach a v Žiline, o svojom pôsobení napísal knihu Zápisky lekára a Kysuce. Narodil sa v Prahe 11. novembra 1872.

V Siladiciach sa narodil básnik a prekladateľ Ján Šimonovič. Bol redaktorom vo vydavateľstvách Smena a Slovenský spisovateľ i v časopise Zornička. Autor veršov: Obrazotvorná lúka, Sen, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom: Mesto, Chvenie a esejí o poézii: Próza o básni, Na margo básne. Prekladal španielsku, nemeckú a ruskú poéziu. Zomrel 21. decembra 1994 v Bratislave.