Literárny kalendár

V Chynoranoch sa narodil básnik a prekladateľ Valentín Beniak, predstaviteľ katolícky orientovanej poézie. Najvýznamnejšie zbierky: Žofia, Popolec a Igric. Zomrel 6. novembra 1973 v Bratislave.

Začala vychádzať Slovenka, obrázkový týždenník Slovenského zväzu žien.

V Ratkovskom Bystrom sa narodil básnik, autor literatúry pre deti Ondrej Nagaj. Bol učiteľom v Turčianskych Tepliciach a debutoval zbierkou lyriky Verše na pni. Ďalej napísal zbierky Hlboko doma, Krajina človeka, Prekrývanie tvárí, Nebudem už zlý, Aj kameň dušu má. Venuje sa tvorbe pre deti, píše riekanky, hádanky pre najmenšieho adresáta: Mám básničku na jazýčku, Riekanky do škôlky, Kamaráti na dvore, Hádanky z lúky, hádanky z lesa a i.

V Hlbokom zomrel popredný činiteľ slovenského národno-emancipačného hnutia, evanj. farár Jozef Miloslav Hurban, otec Svetozára Hurbana Vajanského. Bol kaplánom v Brezovej pod Bradlom, od r. 1843 farárom v Hlbokom. S Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Vydával almanach Nitra, beletristickú prílohu Slovenských národných novín Orol tatranski a založil Slovenské pohľady. Spoluzakladal vydavateľský spolok Tatrín, v r. 1848 formuloval mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na revolučných bojoch. Po revolúcii sa venoval najmä cirkevným otázkam, no v 60. rokoch opäť vstúpil do národného spoločenského diania. Publicistické práce: Slovensko a jeho život literárny, Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě a v Čechách, prózy: Olejkár, Gottšalk, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Od Silvestra do Troch kráľov a i. Autor historickej state Rozpomienky. Narodil sa 19. marca 1817 v Beckove.

V Košiciach sa narodil právnik a profesor na VŠMU Ján Ladislav Kalina, pôvodne Ladislav Schwarz, humorista, scenárista a filmový teoretik. Bol umeleckým šéfom Slovenského filmu v Bratislave, dramaturgom v Tatrarevue. Na VŠMU v Bratislave bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie. Autor satirických scénok, kníh Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip a i., autobiografie Obzri sa s úsmevom a Zavinili to Židia a bicyklisti - Autografománia. V r. 1972 ho odsúdili na dva roky väzenia, v r. 1978 emigroval do NSR. Zomrel v Mníchove 3. februára 1981.

Vo Zvolene sa narodil prozaik, autor literatúry pre deti a mládež Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Spočiatku pôsobil ako učiteľ a v r. 1933 sa stal tajomníkom Matice slovenskej (MS). Redigoval časopis Slniečko a od r. 1940 bol správcom MS, z ktorej vybudoval vrcholnú národnú inštitúciu. Počas SNP bol zatknutý. Po vojne emigroval a zvyšok života žil v Argentíne. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, v r. 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Podieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok: U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. V románoch Pisár Gráč a Andreas Búr Majster sa do popredia dostala téma osamotenej ľudskej osobnosti. Jeho najproblematickejším románom je Svet na Trasovisku, ktorý napísal v emigrácii, na Slovensku bol tabuizovaný a k čitateľovi sa dostal až začiatkom 90. rokov. Venoval sa tiež tvorbe pre deti a mládež: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik. Zomrel 13. júla 1960 v meste Luján v Argentíne.

Vo Zvolene sa narodil prozaik, autor literatúry pre deti a mládež Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Pôvodne učiteľ, neskôr pôsobil v Matici slovenskej. Počas SNP bol zatknutý, po vojne emigroval a zvyšok života prežil v Argentíne, kde sa aktívne zapájal do života slovenskej emigrácie. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Podieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. Ďalšie romány Pisár Gráč, Andreas Búr Majster a Svet na Trasovisku. Tvorba pre deti: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik a i. Zomrel 13. júla 1960 v meste Luján v Argentíne.

V Banskej Štiavnici sa narodil prozaik Anton Hykisch. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Bol redaktorom, neskôr riaditeľom v Mladých letách, v r. 1990 — 92 poslancom, 1993 — 97 veľvyslancom SR v Kanade. Predstaviteľ Generácie 56. Debutoval v r. 1959 románom Krok do neznáma, ktorý bol zošrotovaný a znovu vyšiel v r. 1963. Ďalšie diela: novela Naďa, romány Sen vchádza do stanice, Námestie v Mähringu, Vzťahy, Túžba, Atómové leto. Napísal sci-fi poviedky Dobre utajený mozog, Obrana tajomstiev, knihu pre deti Kamarát Čipko, historické prózy Čas majstrov a Milujte kráľovnú. Autor cestopisov a detektívok.

Narodil sa v Hornej Mičinej kníhkupec a vydavateľ Eugen Krčméry, zakladateľ prvého slovenského kníhkupectva. Zomrel 11. septembra 1891

V Bratislave zomrel spisovateľ Ladislav Mňačko. Počas vojny sa zapojil do partizánskeho hnutia na Valašsku a v r. 1945 vstúpil do komunistickej strany. Bol redaktorom v Rudom práve a Pravde. V r. 1948 privítal komunizmus. V r. 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva. V r. 1968 sa vrátil a zapojil sa do obrodného procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska. Po vojne spočiatku písal angažovanú poéziu a budovateľské hry i poviedky, ohlas vyvolal jeho román z partizánskeho prostredia Smrť sa volá Engelchen (1959). V 60. rokoch zaujal novelami Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara, v románe Ako chutí moc zobrazil politický mechanizmus komunistického režimu. Esej Siedma noc je o pocitoch občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Narodil sa 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.

V Suchej nad Parnou sa narodil spisovateľ, prekladateľ a literárny vedec Viliam Turčány. Najvýznamnejší predstaviteľ romantickej koncepcie prekladu v slovenskej literatúre. Do odchodu do dôchodku bol vedeckým pracovníkom v literárnovedných ústavoch SAV, v r. 1970 — 72 slovenský lektor na univerzite v Neapole. Vynikajúci znalec diela Jána Hollého. Diela: Jarky v kraji, V toku, U kotvy, Aj most som ja, Srdce, Oheň z Neho, Rada a dar, preklady Dante Alighieriho a ďalších talianskych, francúzskych a antických spisovateľov.

V Bratislave zomrel básnik, prozaik a dramatik Ján Rob Poničan, vl. m. Ján Poničan. Vyštudoval právo na UK v Prahe, kde bol spoluzakladateľom revue DAV. Pôsobil ako advokát, neskôr v rôznych politických a kultúrnych funkciách. Bol riaditeľom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. V tvorbe debutoval provokačnou zbierkou básní: Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, ktorá bola signálnou knihou slovenskej proletárskej literatúry. Medzivojnová poézia bola ovplyvnená poetizmom: Večerné svetlá, Póly, Na tepne čias, symbolizmom: Sen na medzi i novoromantizmom: Divný Janko. Napísal prózy: Stroje sa pohli, Jánošíkovci a drámy: Dva svety, Štyria. Manžel herečky Bety Poničanovej. Narodil sa 15. júna 1902 v Očovej.

V Košiciach sa narodil básnik Ján Štrasser, autor textov populárnych piesní, esejista a divadelný dramaturg. Bol redaktorom Mladej tvorby, divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a v Štúdiu S. Neskôr pôsobil v Slovenských pohľadoch a týždenníku Domino fórum. Autor básnických zbierok: Odriekanie, Podnet, Priamy prenos, Práca na ceste, Stala sa nám láska. Napísal piesne k muzikálom Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú. Autor knihy Lenže ja som iba komik… Rozhovory s Milanom Lasicom.

V Záriečí sa narodil literárny historik, knihovník, bibliograf Ján Čaplovič. Zaoberal sa dejinami knižnej kultúry, staršej slovenskej literatúry, vzťahmi J. A. Komenského ku Slovensku a slovenským národným obrodením. Bol riaditeľom Univerzitnej knižnice a neskôr pracoval v Lyceálnej knižnici v Bratislave. Zomrel 26. septembra 1976 v Bratislave.

Vo Vlkanovej sa narodil literárny vedec a kritik Alexander Matuška, zakladajúci člen skupiny R-10. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej literárnej kritiky a esejistiky 20. stor. V esejistických štúdiách: Profily, Vavríny nevädnúce i v súbore kratších portrétov: Medailóny kládol vysoké umelecké kritériá na domácu i zahraničnú tvorbu. Napísal niekoľko monografií: Vajanský prozaik, Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka, J. C. Hronský a i. Zomrel 1. apríla 1975 v Bratislave.

V Trnave sa narodila slovenská spisovateľka, autorka rozhlasových a divadelných hier Viera Markovičová-Záturecká. Diela: Skrytí hrdinovia, Rozprávky z ríše kráľa hôr, Za frontom, Tretí medzi nami. Vo verejnom živote sa aktivizovala v ženskom a mierovom hnutí. Svoj život ukončila 1. augusta 1953.

Vo Valaskej sa narodil literárny historik, archivár Anton Augustín Baník. Zaslúžil sa o organizovanie knihovníctva, knihovedy a o záchranu rukopisných a knižných pamiatok. Zomrel 29. decembra 1978 v Martine.

V Cíferi sa narodil literárny historik a teoretik Oskár Čepan. Pracoval v Literárnovednom ústave SAV. Diela: Rozklad romantizmu, Kontúry naturizmu, Stimuly realizmu a i. Zomrel 3. septembra 1992 v Bratislave.

V Hornej Lehote sa narodil básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu Samo Chalupka. Jeden zo zakladateľov Společnosti česko-slovanskej, v r. 1830 odišiel ako dobrovoľník na pomoc poľskému povstaniu proti ruskej nadvláde. Po ukončení štúdií na evanj. teologickej fakulte vo Viedni, bol krátko farárom v Chyžnom a od r. 1840 až do smrti v Hornej Lehote. Chalupka prijal Štúrovu kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Autor lyrických básní: Sen, Zrada a historických próz s jánošíkovskými témami: Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák, protitureckými: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan a zo slovanského dávnoveku: Kozák, Branko, Starý väzeň, Odboj Kupov. Jeho báseň Mor ho! sa stala výrazom odhodlania dosiahnuť národnú slobodu a kódexom mravných hodnôt. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote.

V Rimavskej Bani sa narodil básnik, dramatik, prekladateľ Juraj Palkovič, zakladateľská osobnosť slovenskej drámy. Bol profesorom na Katedre reči a literatúry československej na Evanj. lýceu v Bratislave, predsedom Společnosti česko-slovanskej, poslancom uhorského snemu za mesto Krupina. Vydavateľ časopisov Týdenník a Tatranka, osvetových kalendárov a domácej i prekladovej literárnej tvorby. Autor básnickej zbierky Muza ze slovenských hor, básne Óda na horu Sinec, slovníkov a mnohých úvah uverejnených v tlači. Jeho divadelná fraška Dva buchy a tri šuchy vytvorila predpoklady pre vznik slovenskej veselohry. Zomrel 13. júna 1850 v Bratislave.