Literárny kalendár

V Bratislave zomrela prozaička Margita Figuli, vl. m. Figuliová, predstaviteľka naturizmu. Jej knižným debutom bola novela Uzlík tepla, ktorú neskôr zaradila do knihy noviel Pokušenie. Jej najvýznamnejšími dielami sú lyricko-poetická novela Tri gaštanové kone, obsiahly historický román Babylon, románová kronika Mladosť, memoárová próza Ariadnina niť, román Víchor v nás a mnohé ďalšie. Prekladala diela českých spisovateľov. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne.

Vo Veľkých Sučanoch sa narodil prozaik Rudo Moric. Pôvodne bol učiteľom a od r. 1959 bol riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. Napísal romány Explózia, Tri roky, Prvý z Dvorov a úspešné boli najmä jeho poviedky Z poľovníckej kapsy, Rozprávky z lesa, Ako som krstil medveďa a i. Ďalšie dielo: Prípad "Tubercilín", Zvon lumpov, Smrť tridsaťsedmičky a i. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave.

V Lučenci zomrel spisovateľ, evanj. kňaz Koloman Banšell. Teológiu študoval v Prešove, kde s Hviezdoslavom zostavil almanach Napred. Od r. 1874 bol farárom v malých obciach. Pre depresie ho liečili v Pešti, no napokon ukončil svoj život samovraždou. Tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenského realizmu. Jeho jediná básnická zbierka: Túhy mladosti, obsahuje pôvodnú tvorbu i preklady Petőfiho, Shellyho, Michelangela a iných. Vydal novelu Atalanta, ktorá bola kritickou alegóriou na súveké pomery na Slovensku. Narodil sa 26. augusta 1850 v Točnici neďaleko Lučenca.

V poľskom Cieszyne sa narodil evanj. kňaz, spisovateľ Juraj Tranovský. Bol učiteľom a farárom v Prahe a iných českých mestách a v r. 1629 sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Písal po česky a latinsky a svoje náboženské piesne zhrnul do najrozšírenejšieho evanj. spevníka Cithara sanctorum. Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál Písně duchovní staré i nové, vydaný v Levoči v r. 1636, ktorý zostavil z vlastných básní, z husitských a českobratských piesní a z náboženských piesní svojich súčasníkov. Zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši.

V Martine sa narodila prozaička Oľga Feldeková. Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Pracovala v Novom slove mladých, bola scenáristkou a dramaturgičkou v Slovenskom filme. Debutovala cyklom krátkych próz pre deti Rozprávky pre dievčatko. Knihy pre dospelých: Sťahovanie na mieste, Dievča a šťastie, Veverica a i.

V Nivnici sa narodil český pedagóg a kňaz Jan Amos Komenský, biskup Jednoty bratskej. Po porážke na Bielej hore bol nútený žiť v emigrácii. Ako uznávaný učenec sa stal politickým hovorcom pobielohorskej emigrácie a snažil sa dosiahnuť intervenciu protestantských mocností v prospech českej reformácie. Pocity beznádeje po uzatvorení vestfálskeho mieru vyjadril v spise Kšaft umírající matky jednoty bratrské. Jeho dielo je humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej spoločnosti, ktorú sužovala 30-ročná vojna. Svojou tvorbou, názormi a pedagogickou činnosťou patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Hlavné diela: Labyrint světa a ráj srdce, Didactica magna (Veľká didaktika), Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), Informatorium školy mateřské, Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela), Schola ludus (Škola hrou), Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch), Všeobecná porada o náprave vecí ľudských. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, pochovaný je v Naardene.

V Liptovskom Hrádku zomrel lekár, šíriteľ tolstojovského pacifizmu Albert Škarvan. Počas štúdií v Prahe sa zoznámil s filozoficko-etickými názormi L. N. Tolstého, čo bolo impulzom k odmietnutiu vojenskej služby v nemocnici v Košiciach. Bol odsúdený do väzenia a odňali mu lekársky diplom. Žil v emigrácii, kde napísal Zápisky vojnového lekára. Krátky čas bol osobným lekárom L. N. Tolstého. Preložil jeho román Vzkriesenie. Ďalšie diela: štúdia Slováci, Vlastný životopis, Moja premena a i. Narodil sa 31. januára 1869 v Tvrdošíne.

V Modre sa narodila poetka Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Pôvodne učiteľka, neskôr redaktorka v Revue svetovej literatúry. Debutovala zbierkou básní Pohromnice. Ďalšie zbierky: Totožnosť, Kolovrátok, Kameň a džbán, Piesočná pieseň, Víno, Trvanie, Hra na pár-nepár. Prekladala z nemčiny, francúzštiny, ruštiny a češtiny. Zomrela 22. mája 1999 v Bratislave.

V Dolnej Strede sa narodil básnik Vojtech Mihálik. Pôsobil vo Zväze slovenských spisovateľov (ZSS), vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a Kultúrnom živote. V r. 1968, po intervencii spojeneckých vojsk vstúpil do služieb husákovskej normalizácie. Stal sa predsedom ZSS a neskôr bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Básnické zbierky Anjeli, Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Ozbrojená láska, Neumriem na slame, Vzbúrený Jób a i. Významná je jeho prekladateľská tvorba z antickej, talianskej, francúzskej, poľskej a americkej literatúry. Zomrel 3. novembra 2001 v Bratislave.

V Krupine sa narodil romantický básnik, evanj. farár Andrej Sládkovič, vl. m. Braxatoris. Predstaviteľ romantizmu, zakladateľ novodobej slovenskej poézie. V r. 1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Napísal lyricko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, básnickú skladbu Marína, oslavujúcu lásku, krásu a mladosť a epos Detvan, v ktorom vyzdvihol mravné hodnoty slovenského ľudu a krásu prírody. V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenia: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Svätomartiniáda. Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom.

Zomrel v Námestove kultúrny organizátor, redaktor, bernolákovský spisovateľ, vydavateľ a úradník miestodržiteľskej rady Martin Hamuljak, spoluzakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne. Narodil sa 19.4.1789.

Narodila sa v Liptovskom Mikuláši divadelná ochotníčka a osvetová pracovníčka Marína Miloslava Hodžová, dcéra Michala Miloslava Hodžu. Zomrela 21.11.1921.

Narodil sa v Mýte pod Ďumbierom národovec, novinár a podnikateľ Samuel Jaroslav Zachej. Zomrel 4.2.1918.

Narodila sa (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia 30. marec) životná láska Ľudovíta Štúra Adela Ostrolúcka. Ich nenaplnená láska a jej život sa stali námetom knihy Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej. Zomrela 18.3.1853.