Literárny kalendár

V Liptovskom Mikuláši sa narodil dramatik Ivan Stodola. Ako lekár sa angažoval v oblasti sociálneho lekárstva, patril medzi zakladateľov preventívneho zdravotníctva na Slovensku, napr. Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bol hlavným župným lekárom, inšpektorom a úradníkom ministerstva zdravotníctva. Začiatkom 50. rokov bol protiprávne väznený. Napísal spoločenské divadelné komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantické historické hry Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Autor memoárových kníh Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch.

V Rimavskej Píle sa narodil národný buditeľ Matej Hrebenda. Už v detstve oslepol, napriek tomu sa stal významným zberateľom ľudových piesní a kolportérom slovenských a českých kníh a kalendárov. Svoje životné osudy opísal vo Vlastnom životopise. Zomrel 16. marca 1880 v Hačave (teraz časť Hnúšte).

Matej Bel začal v Bratislave vydávať týždenník Nova Posoniensia - Bratislavské noviny. Vychádzali na 4 stranách v latinčine s mesačnou prílohou o svetových udalostiach do 10. septembra 1722.

V Chicagu, Illinois, zomrel slovenský spisovateľ, publicista Daniel Šustek. Autor cestopisov Cesta cez Turecko a Egypt do Svätej Zeme, Potulky svetom. V r. 1872 odišiel do USA. Krajanský činiteľ, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej v Amerike. Narodil sa 27. januára 1846 v Slovenskej Ľupči.

V Drienovom sa narodil prozaik a disident Dominik Tatarka. Absolvoval štúdium francúzštiny na Univerzite Karlovej v Prahe a krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine. Zúčastnil sa SNP, vstúpil do KSČ a po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde. Rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru Démon súhlasu. Počas pražskej jari 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol perzekvovaný. Vystúpil z KSČ, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo do smrti. Napriek vypočúvaniu štátnou bezpečnosťou mal úzke vzťahy s českým disidentským hnutím, publikoval v samizdatoch, bol signatárom Charty 77. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Po precitnutí z komunistických ilúzií napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

Zomrela autorka literatúry pre deti a mládež Mária Ďuríčková, vl. m. Mária Masaryková. Pôvodne učiteľka, neskôr šéfredaktorka časopisov Zornička, Slniečko a Družba. Bola redaktorkou vydavateľstva Mladé letá a od r. 1971 profesionálnou spisovateľkou. Knihy: My z ôsmej A, Danka a Janka, O Guľkovi Bombuľkovi, Biela kňažná, Dunajská kráľovná, Prešporský zvon, Majka Tárajka a i. Pre televíziu vytvorila Mestečko Pimparapac. Narodila sa 29. septembra 1919 vo Veľkej Slatine.

Slovenskí študenti založili spolok slovenských akademikov v Prahe — Detvan, ktorý sa zameriaval na vzdelávanie členov v materinskom jazyku a pestovanie vlastnej literárnej tvorby a kritiky. Najznámejší členovia: Martin Kukučín, Vavro Šrobár, Dušan Makovický, Jozef Gregor-Tajovský, Ladislav Nádaši-Jégé, Štefan Daxner, neskôr M. R. Štefánik.

V Bratislave zomrela prozaička a autorka literatúry pre mládež Hana Zelinová. Bola redaktorkou v košickom vydavateľstve Svojeť a v detskom časopise Zornička v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Zrkadlový most. Ďalej napísala trojgeneračný román Prístav pokoja, romány: Anjelská zem, Diablov čardáš, historickú trilógiu turčianskej rodiny Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy a trilógiu o liptovských garbiaroch Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa. Tvorba pre deti: Do videnia, Zuzanka, Jakubko a i. Autorka viacerých rozhlasových a divadelných hier. Narodila sa 20. júla 1914 vo Vrútkach, kde je i pochovaná.

V Hačave, dnes časť Hnúšte, zomrel národný buditeľ Matej Hrebenda. Už v detstve oslepol, napriek tomu sa stal významným zberateľom ľudových piesní a kolportérom slovenských a českých kníh a kalendárov. Svoje životné osudy opísal vo Vlastnom životopise. Narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle.

V Slavošovciach sa narodil folklorista, evanj. farár Pavol Dobšinský. Bol farárom v Drienčanoch, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu rozprávok. S A. H. Škultétym vydal súbor fantastických rozprávok Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch.

V Bratislave zomrel básnik a prozaik, predstaviteľ lyrizovanej prózy Ľudo Ondrejov, vl. m. Ľudovít Mistrík. Pôsobil ako notár, tiež bol úradníkom v Matici slovenskej, neskôr v slobodnom povolaní. Autor poézie Bez návratu, Mámenie, Pijanské piesne. V baladických románoch uplatnil znalosť života ľudí v horskom prostredí. Romány Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy neskôr vydal ako trilógiu Slnko vystúpilo nad hory. Autor poviedok Šibeničné pole, poviedok a románov pre deti Rozprávky z hôr, Tátoš a človek, O zlatej jaskyni a cestopisov Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine. Narodil sa 19. októbra 1901 v Slanje v Chorvátsku.

V Muriaé, Brazília, zomrel slovenský prozaik a lekár Gejza Vámoš. Do svojho odchodu zo Slovenska v r. 1939 bol kúpeľným lekárom v Piešťanoch. Počas vojny žil v Číne a na Taiwane, neskôr sa presťahoval do Brazílie. Romány: Odlomená haluz, Hrušovianski hriešnici (vyšiel časopisecky). Narodil sa 22. decembra 1901 v Dévabányi v Maďarsku.

V českom Kyšperku sa narodil prozaik pôsobiaci na Slovensku Peter Jilemnický, predstaviteľ socialistického realizmu. Bol členom komunistickej strany, učil na Kysuciach a v r. 1926 odišiel do ZSSR s Interhelpom. V Moskve študoval žurnalistiku, v r. 1928 — 29 bol redaktorom Pravdy, neskôr opäť učiteľom. Počas vojny väznený za protifašistickú činnosť, po vojne kultúrny atašé v Moskve. Autor poviedok Červená sedma, sociálnokritických románov Víťazný pád, Pole neorané, Zuniaci krok, Kus cukru. V románe Kronika zobrazil obdobie Slovenského národného povstania. Autor noviel Kompas v nás, reportáží Dva roky v krajine sovietov. Zomrel 19. mája 1949 v Moskve.

V Beckove sa narodil Jozef Miloslav Hurban, jeden z autorov Žiadostí slovenského národa, predseda SNR, prozaik, básnik, redaktor, vydavateľ, historik, politik, programátor a organizátor slovenského buržoázneho hnutia, osvetový pracovník. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.

V Terezíne sa narodil slovenský sociológ, publicista a nakladateľ Fedor Gál. Žije v Prahe. Diela: Možnosť a skutočnosť, Z prvej ruky, Hodnoty pro budoucnost.

V Borskom Mikuláši sa narodil básnik, katolícky kňaz Ján Hollý. V r. 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov a napísal takmer celé svoje pôvodné dielo. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru v Dobrej Vode, kde v júli 1843 s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka. Písal bernolákovskou slovenčinou (bernoláčtinou), ktorej význam ako literárneho jazyka dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Autor eposov s historickými námetmi: Svatopluk, Cirillo-Metodiáda, Sláv. Zomrel takmer slepý 14. apríla 1849 na Dobrej Vode.

V Očovej sa narodil polyhistor Matej Bel, zakladateľ modernej uhorskej a slovenskej vlastivedy. Filozofiu a teológiu študoval v Halle, bol rektorom školy v Klosterbergu, rektorom evanj. gymnázia v Banskej Bystrici a v Bratislave a farárom v Bratislave. Robil historický a zemepisný výskum Uhorska, autor spisu Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska), ktoré chcel spojiť s popisom krajiny. Vznikli tak štyri zväzky nedokončeného diela Notitia Hungariae novae historico-geografica (Historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku). Iniciátor a spolupracovník týždenníka Nova Posoniensia, uznávaný vedec. Venoval sa tvorbe jazykových učebníc, podporoval zásadu štvorjazyčnosti v Uhorsku. Zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave.

V Skalici sa narodil lekár, národný buditeľ, priekopník česko-slovenskej vzájomnosti Pavel Blaho. Vydával týždenník Pokrok, kalendár Nová domáca pokladnica. Zakladateľ Katolíckeho kruhu v Skalici, potravinárskych spolkov a úverových družstiev. V Luhačoviciach, kde bol kúpeľným lekárom, usporadúval zjazdy Česko-slovenskej jednoty. V r. 1918 bol členom Šrobárovej dočasnej vlády, v r. 1920 — 27 poslanec NZ. Venoval sa ochotníckej divadelnej a muzeálnej činnosti. Zomrel 29. novembra 1927 v Bratislave.

V Piešťanoch zomrel dramatik Ivan Stodola. Ako lekár sa angažoval v oblasti sociálneho lekárstva, patril medzi zakladateľov preventívneho zdravotníctva na Slovensku, napr. Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bol hlavným župným lekárom, inšpektorom a úradníkom ministerstva zdravotníctva. Začiatkom 50. rokov bol protiprávne väznený. Napísal spoločenské divadelné komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantické historické hry Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Autor memoárových kníh Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši.

V Českom Těšíne zomrel jazykovedec, evanj. kňaz Michal Miloslav Hodža. Organizátor slovenského národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Bol farárom v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa stal vďaka jeho aktivitám jedným z centier národného života. Najprv bol stúpencom Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti a jazykovej jednoty Čechov a Slovákov, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. V r. 1842 iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu. Zakladateľ vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848/49 signatár Žiadostí slovenského národa, organizátor Slovenského povstania. Od r. 1849 sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný, od r. 1867 žil v Těšíne. Tvorbou prispel k uvádzaniu novej slovenčiny do literatúry a praxe. V spise: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo dokazoval opodstatnenosť existencie samostatného spisovného jazyka Slovákov. Autor jazykovedných prác: Epigenes Slovenicus - Potomok slovenský, Větin o slovenčine. Básnická tvorba: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši.