ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nemám ženu, nemám milú,
nemám košelečku bílú.
Ej, bude žena, bude milá,
bude košelečka bílá.

Podľa nás, podľa nás, podľa našich dverí,
preletelo vtáča v samom bielom perí.

Nebolo to vtáča v samom bielom perí,
lež to bou Janíčko v bielenej košeli.

Košela bielená, šila hu Jelena,
ej, tam dolu krajom, pod zeleným hájom.

Konopa, konopa, zelena konopka,
nit v celym Okruhlym^[10] švarneho parobka.

Lem ten Mišo paňsky, a lem na nedzeľu,
kedz śi on obleče košulečku z lenu.

Košulečka z lenu, okolo nej dzirka,
co ju vyšivala tota panska dzivka.

Vzau by som ťa, dievča, ale načo?
Keď si takuo maluo a ledačo.
Ani mi košieľku neušiješ,
ani mi perečko neuviješ.

Ani mi košieľku neozváraš,
ani sa mi pekne neshováraš,
ani mi košieľku neopereš,
ani sa mi pekne nezasmeješ.

Ušila mi košelečku, gate,
pani matko, ej, či mi ju dáte?

Nato som ja diovča vychovala,
žeby som ju šuhajovi dala.

Poďže, diovča, poďže za mňa, veď sa ja dobre mám,
mám belasé nohavičky, červený dolomán.^[11]

Nechváľže sa, moja duša, ej, veď ja dobre znám:
nohavičky požičané, súsedov dolomán.

Keby mala ako nemám,
dala by mu na dolomán,
na dolomán, na belasý,
pod tie jeho biele vlasy.

Keď som išol cez Mičinú,^[12] diovča ma tam stretlo,
keby nebol v kabanici,^[13] bolo by ma zjedlo.

Ach, muojže ty ľúby frajer,
nemáš kone, ani majer,
držíš meštek za remenček,
a v ňom nieto, len kamenček.

Mám ja mentiek gombovaný,
to je muoj dom murovaný,
nohavice vo tri šnúry,
to sú moje kone, voly.

Kedyže ti Borovčané^[14] prijdú?
Donesú nám streblo^[15] na kurtečku,^[16]
puojdeme ich na ulicu čekať,
budú se nám na kurtečke lišťať.

Zima mi je, zima, pod obločkom státi,
veru som si zabol halenuočku vziati.

To je muoj, to je muoj, v tej čiernej haline,^[19]
čo zaháňa ovce hore po doline.

Nekašli, dievčatko, nekašli!
Žeby ma pri tebe nenašli!
Bo jak ma pri tebe očujú,
vezmú mi kožušek i čuhu.^[20]

Poznať to zďaleka hrdého roháča,
lebo si klobúčik nakrivo zatláča.

Hop, tatko, cez blato upadnete,
všecky si baganče umažete.

Nechceu som počúvať mojho syna,
tak som sa zamazau jako sviňa.

Nechcem Vrbičana, ale Paludzana,^[23]
nechcem ani v krpcách, ale s ostrohama.

Všecko sa mi páči pri Paludzanovi,
čižmy s ostrohami, reklík^[24] kartunový.

Po čo ste tu, vy Oravci, prišli,
keď nemáte s ostrohami čižmy?

Načo sa nám s ostrohami čižmy,
keď nemáme maľované izby?

Mala som frajera, zvali mi ho Jankom,
veď mi ho zabili pod Muránskym zámkom.

Prečže ho zabili? Že on už bou starý,
že nevládau nosiť čižmy s ostrohámi.

Čižmy s ostrohámi, paloš maľuvaný,
paloš maľuvaný na obidve strany.

Zlakomila si sa na moje ostruožky,
veď si sa nazdala, že som služnodvorský.^[25]

Zlakomila si sa na moju bielu tvár,
veď si sa nazdala, že som ja radný pán.^[26]

Keď som išiou od Aničky
štrngaly mi podkovičky.
Štrngaly mi obidvoje,
hopsa, Anka, srdce moje!