ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Pešti čoskoro rozniesla sa povesť, že jeden slovenský pán hľadá na zakúpenie majetok a čoskoro šelmovstvo priplietlo k tomu nebezpečné nástrahy, ako sa presvedčíme z rečí dvoch po vidiecky vyzerajúcich osôb na brehu Dunaja, neďaleko reťazového mostu.

Obaja títo vidiečania majú čierne atily, čierne vyšnurované nohavice, malinké klobúčiky na hlavách, s tak ohnutou úzunkou particou, že vyzerajú ako komprdy, pri boku maličké remenné kapsy. Ich úbor a sebadržanie prezradzuje dačo divosmelého, beťárskeho. Jeden má plnú, červenú, druhý chudú a smuhlú tvár. Tamten je úradník, tento kasnár pána Kökéniho z Kökéňu, ktorý tiež možno vidieť na mape Illincovej. Tamten menuje sa Sertés, tento Sütö, bývalý togát v Pápe.^[10] Ich rozhovor znel doslovne takto:

Sertés:^[11] „Nesieš ten výťah z pozemných kníh pre pána?“

Sütö: „A celkom hodnoverný.“

Sertés: „Ak skutočne predá Kökéň, náš chlieb je viac ako neistý. Noví páni neradi podržiavajú starých sluhov.“

Sütö: „Preto, keď pán Kökéni hľadá pre svoj majetok kupca, my sa musíme zavčasu postarať o inú službu.“

Sertés: „O službu teraz ťažko. Pri nových bremenách obmedzili sa páni. Kuchári postúpili miesto kuchárkam, úradníci a kasnári sprostým gazdom alebo židom, ktorí slúžia za maličkosť.“

Sütö: „Musíme teda ináč poistiť si svoju budúcnosť.“

Sertés: „Povedz, čo si vymyslel, ty togát?“

Sütö: „V hostinci u Bendegúza býva jeden hornozemský pán. Predal tam svoj majetok a chce si tu kúpiť druhý. Nosí štyridsaťtisíc zlatých vo vrecku.“

Sertés: „Myslíš zaškrtiť ho?“

Sütö: „To nebezpečná vec.“

Sertés: „Teda ukradnúť mu ich?“

Sütö: „Pritom úspech neistý.“

Sertés: „A čo aj teda?“

Sütö: „Vydám sa pred ním za nášho pána.“

Sertés: „A potom?“

Sütö: „Predám mu majetok.“

Sertés: „Múdro, keby to šlo.“

Sütö: „Pôjde. Pošlem ho do Kökéňu. Ty mu poukazuješ majetok, ja potom uzavriem tu v Pešti kúpnu smluvu a odoberiem peniaze.“

Sertés: „A pôjdem potom v čerty, dodaj. Tebe nechám na krku kriminálnu pravotu.“

Sütö: „Čo sa ti môže stať? Ty majetok nepredáš.“

Sertés: „Ale čo ja mám z toho? Ty uskočíš s peniazmi.“

Sütö: „To je pravda, že ma potom v Kökéni nikto viac neuzrie: ale polovicu pošlem tebe. Znáš ma, že som statočná šelma.“

Sertés: „Oklameš napred Slováka, potom mňa.“

Sütö: „Prisahám, že ti verne odošlem polovicu.“

Sertés: „Prekľajem ťa, ak ma oklameš.“

Sütö: „Vmodli ma až na dno horúceho pekla. Musíš mi však byť na pomoci s peniazmi. Lebo takto ako chudobný paholok ukázať sa Slovákovi nemôžem. Treba mi poriadne šaty. Musím si aj zahrať trochu na pána. Toľko peňazí nemám. Dáš do spoločného podniku dvesto zlatých.“

Proti tomu úradník sa zprvu zdráhal, ale potom predsa peniaze dal a s tým sa rozišli.