ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nový rok. Pán Boh pomáhaj i naďalej! Dnes nastal patrný odmäk. S koledovaním započali sme hneď popoludní v Podhradí. S nesvedčným týmto zvykom som sa už akosi spriatelil. Také sú tie naše platy. Zajtra započne sa v mnohých školách vyučovanie — u mňa pre „koledu“^[136] až siedmeho. Sú však cirkvi, kde koleda vezme i 14 dní. Mal by sa tu predsa len štát zamiešať a nariadiť, žeby takéto učiteľské platy hotovým grošom nahradené boli. Rád by som to dožil. — Listy došli od Urbánka, Schella, Kissa, Haeckla, Gratza, od ujcov a Bieleka. Samé gratulácie. — Zigmundík poslal druhé opravené vydanie svojej Školy reči slovenskej, teraz vo dvoch zošitoch vydanej. — Dr. Parma, advokát vo Frenštáte (Frankstadt) na Morave, žiada ma, aby som mu poradil v Trenčíne spoľahlivého advokáta, na ktorého by sa mohol v istej záležitosti s celou dôverou obrátiť. Odporučil som mu Janka Porubského. V tej istej záležitosti obrátil sa bol na mňa už i Fr. Bayer, ktorému som zaraz bol odpovedal, ale Parma snáď Bayerovu odpoveď nemohúc dočkať, písal mne. —

Ďalšie listy došli od Biermannovcov, Karolka^[137] z Tokaja a Šmyda zo Zborovíc, ktorý v osobitnej obálke poslal aj pozvanie na koncert, 6. jan. odbývať sa majúci v miestnostiach školskej budovy v Zboroviciach v prospech kostola zborovického. Koncert bude riadiť zborovický nadučiteľ F. X. Kedrutek. Program je bohatý. — Na pomník dr. Mudroňa zozbieralo sa 398,50 zl. Stál i s postavením 472,80 zl. — V prospech slovenskej študujúcej mládeže zobralo sa minulého roku 362,59 zl. Najväčšou obeťou prispel k cieľu tomu Dionýz Štúr, dajúc i toho roku 50 zl. — V Amerike vyšiel prvý slovenský kalendár, ktorý usporiadal Rovinov. Jeho názov je Americký Slovák. Obsah bohatý a zaujímavý. Nár. noviny sa veľmi pochvaľne o ňom zmieňujú. — Uhorský minister osvety vykázal zo všetkých ukrajinských škôl mapy od C. F. Bauera a B. Kozenna. Uhorsko je už ochránené! A predsa mapy Kozennove v každom ohľade vynikajú nad mapami našou vládou vydanými. — Influenza,^[138] lebo ako ju Maďari pomenovali „orosz nátha“, sa veľmi šíri po Uhorsku. Sotva budeme i my od nej ochránení. — Pani Winklerová z Brna žiada ma, žeby som jej požičal Vavrinca Benedikti-Nedožerského českú mluvnicu, ktorá vyšla v Prahe r. 1603 pod názvom Grammaticae bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae. Potrebuje ju pre Vymazala. Kde by som ju vzal, keď mluvnica táto je dnes už tak zriedkavá, že len v málo knižniciach sa nachodí. Upravil som ju na dr. Bačkovského; ten jej ju snáď bude môcť zaopatriť, keď sa vo svojich spisoch častejšie na ňu odvoláva.

Veľký odmäk, takže miestami celkom zem odmrzla a my sa blatom brodili. S koledou budeme zajtra hotoví. Dnes večer veľmi skvostne boli sme uhostení u bošáckeho richtára. Povolaní boli i katolícky farár, kaplán a organista. — Včera a dnes našli sme najmenej 20 ľudí chorých; niektorí majú zapálenie, iní týfus a deti ako by upádať mali do chorôb pri deťoch obyčajných sypaníc lebo záškrtu. Lekári majú mnoho práce. Nastúpený odmäk bude choroby len podporovať. Veru, je sa čo obávať. — Dnes došli listy: od Bôrika z Beckova, Jána Bežu zo Senice, Beblavého zo Sobotišťa a J. Botku z Tótkomlóšu. Posledný požičal mi prvých desať ročníkov A Békésmegyei régészeti és mívelődéstörténelmi társulat évkönyvei,^[139] z ktorých zamýšľam čerpať pre Topografický slovník Uhorska. Nakoľko som bežné ročníky poprezeral, mnoho toho nebude, ale predsa niečo. Ostatné ročníky mi pošle, keď tieto naspäť prídu. — Bežo a Beblavý poslali svoje autobiografie; prvý úplnú, druhý ešte len začiatok, takže nemožno z nej zostaviť životopis pre Ottův slovník naučný. — Na ukážku došiel detský časopis Az én újságom.^[140] Má vychodiť mesačne dva razy za predplatok 4 zlatých. Drahá partéka.^[141] — S Budečskou zahradou sa nemôže porovnať a tá stojí len 3 zl. ročne.

Koleda je skončená. Pán Boh pomáhal. Už som prežil, čo ma tak veľmi trápilo. V Podhradí sme tiež našli mnoho nezdravých. Čas sa nič nemení; vody a blata dosť. Salvove kalendáre som pomíňal, dávajúc ich po 20 gr. V Srnom minulo sa 16 kusov. Za 62 kusov mi počítal Salva 11,26 zl., poštovného som platil 74 gr.; teda stáli ma 12 zl. Predávajúc ich po 20 gr., dostal som 12,40 zl. Rád som, že nebolo škody a že som svojmu Karolovi predsa mohol poslúžiť. — Komenského som predsa i naďalej predplatil. Bude mi i toho roku dochádzať za 3 zl. Dnes došlo už štvrté číslo. Fejtóny dr. Drnkačku bývajú výborné. Zvedavý som, kto za menom tým trčí. Musím sa to od Bayera dozvedieť. Kosinom písaný Život starého kantora^[142] vlečie sa už v štvrtom ročníku. Je veľmi pútavo písaný, ale trochu rozvlačito. Podľa toho, čo je z neho uverejnené, povlečie sa snáď ešte aj cez tri ročníky. Ešte vždy opisuje len študentské časy. Bol by lepšie K. urobil, keby životopis bol vydal v osobitnej knihe. Cirkevné listy, znamenite Janoškom redigované, som tiež predplatil. Zasluhujú najväčšieho rozšírenia. Len keby prinášali viac drobných zpráv. Nuž ale kdeže ich má redaktor brať, keď mu ich my neposielame? Tú chybu má i pedagogický časopis Dom a škola.

Po štrnásťdňovej prestávke zase sa dnes započalo vyučovanie školské, ale zo 143 detí chybovalo mi 36, teda štvrtá čiastka; z tých je asi 20 chorých, iné mali akúsi inú príčinu k vystatiu zo školy. Noví žiaci pribudli dvaja. Tí majú už celé tri mesiace zameškané! — Počasie je špatné, pri odmäku ešte i hmla dusí nás od troch dňov. — Dr. Parma ďakuje mi za adresu Janka Porubského, ľutujúc, že sme sa v auguste nemohli v Trenčíne oboznámiť. Bayer ma vraj jemu „vylíčil nejen jako horlivého a rozumného národovce, nýbrž i jako slušného a poctivého muže“. Na Slovensku sa mu velmi páčilo, preto má vraj pevnú nádej, že i toho roku na Považie príde a ma s Bayerom navštívi. Uvidíme!

Včera sklepal som si nový, lepší rozvrh učebných hodín pre triedy III. — VI. Aby vypadal takým, akým ho zákon školský chce mať, požadoval mnoho premýšľania. Poslúžim ním teraz aj iným učiteľom. Dobrý rozvrh napísať nie je tak ľahkou prácou, ako si človek sprvu myslí, ale ešte ťažšou prácou je v škole podľa neho vyučovať. Ostatne nech preberie učiteľ koľko vládze. Do povahy musia byť brané miestne okolnosti. Svedomitosť nadovšetko! — I dnes pribudol nový žiak, s ktorým vzrástol počet žiakov na 144. Osýpky sa zjavujú; dve deti poslal som zo školy domov. Okresný lekár mi vravel, že je už aj u nás influenza, ktorá síce nezdá sa byť nebezpečnou, ale predsa sa má brať vážne a nerozprávať o nej žartovne; koho prikračí, toho pripúta na dva-tri dni k posteli. V každom temer prípade objavujú sa iné symptómy. Že mňa choroba táto neobíde, som istý. Len aby sa z nej horšie nevyvinuli nemoce. — Ľudo Clementis z Tisovca poslal mi Tisovského Spomienky,^[143]Hlasy z cudziny a Dobrovského Slavín. Tomuto sa najviac teším. Píše, že ho škôldozorca Grós poveril prekladom troch učebných kníh: prírodopisu, zemepisu a dejepisu, ktoré vyjdú nákladom Lampelovým v Budínpešti. Je s prácou hotový. Pýta sa ma, či neviem, kde vyšiel Szózat^[144] v slovenskom preklade. Jeden uverejnený je v Radlinského Priateľovi školy a literatúry, druhý v Zelligerovej Ústavovede. Ďalej mi zdeľuje, že ako knihovník spolku učiteľského poverený je zameniť alebo odpredať niektoré staršie knihy z knižnice a tu ponúka mi na zámenu knihy bývalou spoločnosťou malohontianskou vydané. Podáva sa mi teda dobrá príležitosť doplniť si chybujúce mi ešte Solennia.^[145] Odpísal som mu, aby mi zdelil zoznam tých kníh, ktoré sú určené k zámene a predaju. Asi sto kusov zaslal vraj na zámenu dr. Bačkovskému do Prahy. Škoda, že mi prv o tom nepísal; sotva by ich bolo toľko šlo do Prahy. — Beblavý poslal zase ďalšie dva hárky svojej autobiografie. Vďačný som mu, že si dal toľkú prácu.

Hmla sa konečne zdvihla a počal ešte dopoludnia sneh padať. Sanica sa obnoví. — prvé číslo Naší mládeži prinieslo mnoho pekných pôvodných ilustrácií; prečítané poslal som ho naspäť. Miesto tohoto časopisu predplatil som Malého čtenáře. V. Šťastný bude mi i toho roku svoj Obzor posielať. — Písal som obšírne Beblavému a Bežovi; poslednému poslal som i dlhujúcich mu ešte 10 zl. Som s ním úplne vyrovnaný. Radosť mám z niektorých svojich žiakov, ktorí si obľúbili čítanie. Započal som s nimi s Povesťami,^[146] ktoré šli na ruvačky od jedného k druhému. Dnes rozpožičal som vyše dvadsať kníh. Najpilnejším predplatil som Priateľa dietok. České spisy čítajú len niektorí, lebo vraj mnohým slovám nerozumejú. Musím pre školskú knižnicu niekoľko kníh vyhľadať. Vidiac vôľu k čítaniu, musím ju v čitateľoch povzbudzovať.

Zo sanice nie je nič; prišlý teplý vietor ho dnes zlízal a my sa brodíme cvachom. Nepríjemné toto počasie veľmi prispieva k rozličným chorobám. — Najnovšie číslo Posla z Budče prinieslo niekoľko veľmi interesantných a poučných drobničiek. Zasluhujú nielen preznačenia, ale i zapamätania.^[147]

Pekný jasný deň; minulej noci mrzlo. Ottovho slovníka naučného došiel 7. zošit dielu III; z mojich príspevkov v ňom uverejnené sú dva: Barcs a Bardejov, spolu 43 riadkov. Salva kvitujúc mi 5 zl. na kalendáre, pýta sa, kedy pošlem rukopis pre IX. zväzok Knižnice slovenského ľudu, z čoho zatváram, že skutočne má vôľu Knižnicu vydávať. Musím sa tedy lapiť do práce a zostaviť V. zošit Zábavných večerov.^[148] Ďalej odporúča mi veľmi Čobrdov Katechizmus,^[149] prosiac, aby som sa zaujal za jeho rozšírenie. To ťažko pôjde, keď je u nás zavedený Katechizmus Leškov.^[150] Píše, že dosiaľ tenže Katechizmus uvedený je v seniorátoch: liptovskom, oravskom, turčianskom a báčskom; budúceho školského roku ale má byť prijatý i v senioráte zvolenskom. O nádejnom beletristickom časopise sa ani slovom nezmieňuje, čo je veľmi podivným, lebo dosiaľ o každom svojom podniku sa mi zdôveril. Z toho zatváram, že ešte sotva je rozhodnutý. Alebo ma chce prekvapiť? Zajtra mu budem písať.

Včera zase pripadlo hodne snehu, dnes však nastalý západný vietor ho veľmi líže, takže sanica sotva 24 hodín potrvala. Január počína byť akýsi veľmi nestály: hneď mrzne, hneď zase odmäk a dážď. — Znaky influenzy sa už i pri mne objavili, uložiac ma na celých 24 hodín do postele; ani dávenie nevystalo. Dnes som veľmi slabý a cítim veľké bolesti v nohách. Zo Bziniec došla smutná zpráva: švagriná leží na úmor. Má vraj zapálenie mozgu a niet žiadnej nádeje na jej vyliečenie. — Listy došli od Braňa a p. Štúra z Rábu; tohoto krásny, duchaplný lístok uložil som do Archívu. Salvovi som až dnes odpovedal, objednajúc si zároveň výtisk Čobrdovho Katechizmu a dva pekne viazané výtisky Sládkovičových spisov, jeden pre svoju Elenu, druhý pre Ľudmilu Holubyho. I Bielekove Obrázky z hôr^[151] už vyšli. Objednané výtisky však som ešte nedostal. Banujem, že som nepísal o výtisky viazané; stoja síce raz toľko, ale knihy takéto predsa majú byť len viazané. Tu ich žiaden knihár tak krásne a lacno nezaviaže. Pospiešim si zajtra a napíšem, aby mi i tie poslal zaviazané. — Vajanský vraj materiálne veľmi škaredo stojí, takže sú jeho priatelia (Francisci, Mudroň a Dulla) nútení obracať sa na jednotlivcov súkromnými listami, aby sa pre neho na všetkých stranách zbierky zariaďovali. Obrátili sa i na mňa a na p. seniora Holubyho. Koľko budeme vstave dať, dáme, lebo Vajanský zasluhuje od každého verného syna národa podpory. Má vraj do 2000 zl. dlhov. Mienim o tom písať do Brna Schellovi a do Přerova Bayerovi. Možno, že sa nesklamem a hlas môj nebude hlasom darmo volajúcim. Bayera vyzvem, aby položenie V. i dr. Parmovi opísal. Babka k babke. Však keď sa starému Škultétymu behom pár mesiacov do 700 zl. zobralo, Vajanskému mohlo by sa tu, v Čechách a na Morave, kde má tiež dobré meno, raz toľko zobrať. Myšlienku jeho troch menovaných priateľov schvaľujem. Zahynúť mu nesmieme dať.— Najstarší pedagogický list český, Škola a život,^[152] ktorý práve s minulým rokom ukončil 35. ročník, nebude už v dosavádnom vychádzať spôsobe, ale ako sborník v dobách neurčitých, bez predplácania. Ďalej zanikli Učitelské listy^[153] brnenské a časopis pre mládež Budečská zahrada. Zo všetkých troch mám asi po desiatich ročníkoch. Učiteľské listy sa vyžili, teda niet ich veľká škoda, ale škoda je znamenitej Budečskej zahrady, ktorá mávala i krásne ilustrácie. Pred pár rokmi prejala z mojich obrázkových knižočiek Naším maličkým^[154] a Zo života malých^[155] skoro všetky básničky, pochvalnú zmienku urobiac o týchže spiskoch a básničky tie na ukážku uverejniac. Príloha Školy a života — (Štěpnica) začiatkom rokov osemdesiatych tiež uverejnila niekoľko mojich češtinou napísaných básničiek so pseudonymom L. V. Obrov.

Nár. hlásnika došlé prvé číslo prinieslo dve podarené básničky, populárnym napísané slohom. Prvá nadpísaná Slovenský hlásnik k novému roku je od Podtatranského (Urama), druhá Slovák a Slovenka od Lužanského (Kissa). Lužanský robí chválitebný pokrok. Jeho básnička sa veľmi dobre číta — verš plynný — písaná je s opravdivým slovenským citom. Musím ho opätovne povzbudiť k ďalšej činnosti, lebo pracovníkov pre ľud máme málo. Ale i Podtatranského usilovná literárna činnosť zasluhuje všeobecnej chvály. Posledné roky sám pracuje za desiatich. S jeho prácami stretáme sa po všetkých našich časopisoch. Boh mu pomáhaj! — Odmäk trvá ďalej; dnes i drobný dážď častejšie popŕchal. Choroby sa veľmi rozširujú. Lekári majú zlaté časy. Dr. Pavlík mi rozprával, že nestačí všetkých pacientov obsluhovať. Ani v noci nemá pokoja. — Čajdovi poslal som pre Černokňažníka štyri veršované príspevky. — Od Schella došiel obšírny list. Na influenzu trpel celých dvanásť dní. Opisuje veľkomestský život, zatracujúc ho, a závidí nám, ktorí žijeme od sveta odlúčení. Poslal mi vačkový kalendárik v peknom koženom púzdre.

Beblavý poslal dokončenie svojej autobiografie. Celá obsahuje šesť fóliových hárkov. Je v nej síce veľa zbytočného, ale aj interesantného. Z nej vyrozumel som, že Svatojánska ruža, ktorá bola v Pohľadoch (1889) uverejnená a ktorú sme Uramovi pripisovali, je od neho. — Természettudományi Közlöny^[156] poslal som naspiatok, nemieniac byť ďalej členom tohože spolku. Zlé sú časy! Malého čtenáře došlo naraz osem čísel bohato ilustrovaných. Musím si zaopatriť úplný zoznam českých časopisov pre dietky a mládež. Keby boli groše, zadovážil by som si ilustrované vydanie Verneových poviedok Vilímkom vydávaných. Z ukážok súdiac, musia byť ilustrácie veľmi pekné. — Šándor Šumichrast ponúkol mi na čítanie denník Budapesti Hírlap.^[157] Vďačne som prijal, aspoň budem vedieť, čo list ten píše vôbec, a zvlášť, ako napáda nás Slovákov, lebo známo, že je v rukách šovinistov. — Na vyzvanie notárovo podal som zprávu o zdravotnom stave školských detí. Prítomne stone 14 detí a 65 si už influenzu odležalo; niektoré stonali len 2 — 3 dni, iné však i štrnásť dní. Že by dočasné zavrenie našich škôl influenzu zastavilo, veľmi pochybujem. Ja som presvedčený, že deti sediace v škole sú lepšie chránené, než keby ostali doma a zarážali sa po snehu a ľade.

Predošlej a dnešnej noci mrzlo veľmi tuho, cez deň však tečie zo striech, zvlášť slnku vystavených. Poľami trvá sanica, po dedinách ale je veľmi málo snehu. — Budínpešťské noviny píšu, že tam 13. t. m. 75 pohrebov bolo. To je veru veľká úmrtnosť. — Trenčianske gymnázium ešte 8. t. m. zavreli na šestnásť dní pre influenzu. O ostatných školách nepíšu noviny. — Clementis z Tisovca poslal mi Host. Tisovského Gemerské zvuky, básničky ešte roku 1867 vydané. Dosiaľ som ich nemal. Na Ma-lé no-vi-ny pro dě-ti poslal som predplatok. Budú dochádzať na meno Mariškino. To bude radosti! Celoročné predplatné obnáša len 50 gr. — Kober poslal mi minuloročný účet. Zavdala sa mi dobrá príležitosť, aby som ho upozornil, že nie on má u mňa požiadavku, ale ja u neho. Ja som mu dlhoval za 8. — 17. zošit Opráv a doplnkov 3,60 zl., kdežto mne príde od neho 12 zl. honoráru. Aby mi nemusel honorár dať v hotových peniazoch, vyznačil som mu niekoľko kníh, žiadajúc ho, aby mi ich poslal, a potom budeme vyrovnaní. Zvedavý som, čo odpíše. Zároveň som mu v pamäť uviedol, že som mal zo Slovenských pohádek Boženy Němcovej sľúbeno po 5 výtiskov z každého zväzku, že som ich dosiaľ nedostal. Pred dvoma rokmi totiž, vyzvaný k tomu prof. dr. Novákom, prevzal som opravu slovenského textu týchže Pohádek, sľúbiac zároveň i ich korektúru previesť. Prácu som previedol, ale korektúra posielaná mi bola len zväzku prvého, — prečo nie i druhého, dosiaľ neviem, myslím však, že len preto, aby sa na čase zhospodárilo, lebo sem i tam posielanie hárku vždy požadovalo týždeň času. Jestli mi Kober sľúbené výtisky nepošle, obrátim sa na dr. Nováka. Za opravenie Slovenských pohádek dal mi Kober X. a XI. diel Riegrovho Naučného slovníka, všetky diela Pravdove, básne Sloty-Rajeckého a Rubešove Deklamovánky^[158] — teda kníh viac než za 20 zl. A iste, keby som bol viac žiadal, bol by i viac dal, zvlášť z takých kníh, ktoré sa mu už teraz zle míňajú. Kníhkupci vďačnejšie platia honoráre knihami než banknotami.

Že Jaroslav Vlček môj zoznam kníh už vyše troch mesiacov u seba drží a nič mi ho neposiela, kdežto si ho žiadal len na pár dní, ma už mrzí, lebo ho každodenne potrebujem. Písal som mu, aby mi ho obratom pošty poslal. Ako mu teda môžem poslať knihy, o ktoré ma už ústne požiadal a ktoré neomylne i teraz bude pýtať. Ja rád každému vyhoviem, ale musí držať slovo, lebo nerád by som, aby sa mi trápne pozhľadávané knihy potratili. Mne Krajňák behom posledných troch rokov najmenej sto rozličných kníh z prešporských knižníc poslal, ale keď niektoré len na 14 dní boli vypožičané, ja som sa vždy pousiloval ich prebrať — a na určitý čas mu ich späť poslať. Tak by mali všetci robiť, ktorí si knihy požičiavajú. Šmyd v tejto veci je tiež pedantný. Tomu som dosiaľ vždy ochotne vyhovel a vyhoviem vďačne i napozatým. — Zima o niekoľko stupňov poskočila, včera a dnes mrzlo i pri lúčoch slnečných. — Obstaral som si krásne a bohato ilustrovaný (44 zdarilých obrázkov) spis Malý vesmír,^[159] ktorý sa do nového roku po 1 zl. predával, teraz ho však možno dostať viazaný za 55 gr. Spísal a vydal ho dr. Ant. Frič, redaktor prírodovedeckého skvostného časopisu Vesmíru.^[160] Niečo podobného sa my Slováci pre dietky naše sotva kedy dožijeme. Česká literatúra pre mládež je týmto dielom skutočne obohatená. Texty k pekným obrázkom písané sú slohom jemným, pochopiteľným. — Sú tu obrazy, ktoré prinášal behom rokov prírodovedecký časopis Vesmír, obrazy živočíchov, rastlín a vzácnych prírodných úkazov, ako severnej žiary, ľadovej jaskyne Dobšinskej, rozvalín mesta Aricy v Peru po zemetrasení atď. Niet pochybností, že dieťa, vidiac tu napr. obraz zo života mravcov, život rastlín a hmyzu vo vode atď., obdrží jasnejšie, trvalejšie a cennejšie predstavy o prírode než zo suchého prírodopisu, ktorý mu dávame do ruky. Knihami takými budí sa skutočne láska k prírode a náklonnosť k ďalšiemu skúmaniu. Napadá mi, či by dr. Frič nebol ochotný prepustiť svoje obrázky k vydaniu podobného diela so slovenským textom. Snáď by to z lásky k nám aj urobil, keby o to bol požiadaný. Možno, že sa odhodlám o to ho požiadať. Ach, ako by sa detičky naše po šírom Slovensku takejto bohato ilustrovanej knihe potešili! Keby sme obrazy dostali, Salva lebo Horovitz by knihu radi vydali. Myšlienke tejto nesmiem dať zaspať!

Zigmundíkovi som poslal 37 zošitov Bayerovej Bibliotéky pedagogických klasiků českých i cizích,^[161] ktoré 9 rozličných obsahujú diel a stoja asi 9 zl. Ruka ruku umýva. Chcem sa mu dielami tými zavďačiť za Musejníka, ktorého mi v novembri minulého roku daroval. Časom mu ešte niektoré spisy vyhľadám a pošlem. — Clementis ďakujúc mi za poukázanie mu, kde môže Szózat (hymna maďarská) v slovenskom preklade nájsť, zmieňuje sa o podniku Salvovom, totiž o jeho úmysle vydávať beletristický časopis. Podľa jeho náhľadu nie je to podnik na čase. Pýta sa ma, čo ja na to? — Ďuro Čajda poslal mi konečne dva ročníky Palečka, prosiac za príspevky pre prvé tohoročné číslo Černokňažníka. Z toho zatváram, že ešte 19., keď balík vystrojil, nemal v rukách príspevky, ktoré som mu na meno Halašovo poslal. Snáď Halaša nebol doma, lebo, ak sa list nedostal dakde do nepovolaných rúk, musel byť 16. v Martine. Popoludní sa oteplilo veľmi, takže i hustý dážď padal. Divné počasie v tejto dobe. — Bol tu viedenský obchodník so starožitnosťami, Adler, hľadajúc nielen starožitnosti, ale i výšivky nášho ľudu. Z našich zbierok (p. seniorovej a mojej) by nebol dbal niektoré veci odkúpiť, no my nedali sa k tomu pohnúť, lebo nechceme, aby sa naše nálezy dostali do neslovenských rúk. Zachováme si ich pre zbierky našské.

Jaroslav Vlček poslal mi môj katalóg kníh, pripojac k nemu i ruský preklad (Opferman) svojej Histórie literatúry slovenskej,^[162] minulého roku v Kijeve vyšlej. Jeho zásielka sa teda s listom mojim už stretla. Škoda, že som s listom dva — tri dni nečakal. Prosí, žeby som prepáčil, keď mi ho tak neskoro späť posiela; nestihol vraj pre všakové roboty a prekážky prv si z neho vybrať, čo by potreboval. Pýta požičať asi 50 rozličných kníh a časopisov, ktoré mi vraj naisto v júli späť odošle. Píše: „Možno, že sa naľakáte toho zoznamu, milý pán kolega! No hreším na Vašu láskavosť a chytám sa pomocnej ruky tam, kde mi ju podávajú. Ak knižka moja stane sa tým o trochu lepšou, bude to len Vaša zásluha.“ — Nuž čo mám robiť? Iné nepozostáva, len knihy vyhľadať, uložiť do bedny a poslať železnicou. Ej, keby každý, na koho sa ja v podobnej záležitosti obraciam, mne tak ochotne poslúžil, ako ja to robím, nemusel by som za niektorou knihou 5 — 6 razy písať. I Vlček obrátil sa na mnohých, ale sotva každý piaty mu odpovedal. K takýmto veciam bývajú mnohí i hluchí i slepí. A to by nemalo tak byť. Mali by sme si ochotne navzájom posluhovať, bo nemáme takých verejných knižníc, akými sa iné národy honosiť môžu.

Včerajší silný južný vietor privial nám dážď. Dnes dopoludnia síce len popŕchalo, ale odpoludnia sa už lialo. — Malé novinky už prišli. Mariška má veľkú radosť. Zasluhujú naozaj tej chvály, akej sa im za podiel dostalo od rozličných českých časopisov. Vyjde do roka desať pekných zošitkov, lebo cez prázdniny podobné časopisky českí pedagógovia nevydávajú. — Na ukážku dostal som prvé číslo krásneho časopisu Česká domácnosť,^[163] ktorý v Jilemnici minulého roku počal vychádzať nákladom kníhtlačiarne Al. Neuberta za dva zlatový predplatok. Časopis je ilustrovaný a vychodí mesačne raz vo dvoch hárkových zošitoch. Práce podávajú v ňom osvedčení spisovatelia českí: Ad. Heyduk, Dostál, Irma Geisslová, F. V. Kodym, Jos. Košťál, Jos. Kořenský, V. Kosmák. V. Krch, Em. Miřiovský, Žofie Podlipská, Kar. Světlá a iní. Zaslané číslo sa mi veľmi ľúbi, keby bolo viac grošov, hneď by som ho predplatil. Meno redaktorovo nie je uvedené; ostatne číslo toto svedčí, že je list v znamenitých rukách. — Včera a dnes sklepal som pre Černokňažníka niekoľko drobností. Pošlem ich Ďurovi až vo februári pre druhé číslo.

Včera taký hrozný zúril vietor po celý deň a noc, že nielen mnoho striech otrhalo, ale i mnoho, zvlášť na stodolách, celkom postŕhalo. Na tak veľký fujak dávno sa ľudia nepamätajú. Dnes bolo už celkom ticho a stepleno. V novinách píšu, že 21. januára o 6. hodine večer prešla silná búrka ponad Ihlavu^[164] (na Morave) a okolie. Hrmelo, blýskalo sa, hromy bili a medzitým lial sa dážď, potom zase padal kamenec a skučal víchor. Rozčúlenie bolo tým väčšie, že Falb na deň 19. januára predpovedal veľmi kritický deň. Podivno, že sa to stalo v zime, kde takéto úkazy bývajú zriedkavé. — Debatu o rozpočte pre ministerstvo výučby minister Csáky použil k rozvitiu svojho programu na poli školstva. Prvú svoju starostlivosť chce venovať tomu, aby v najbližšej budúcnosti každá obec mala detskú opatrovňu (kisdedóvodu) alebo aspoň ochranný stánok (azyl) pre maličkých. Minister počíta na obetavosť spoločností, konfesií, právnych osôb a jednotlivcov, ale vraví aj o tom, že bude treba prinútiť obce, aby z vlastnej sily vydržiavali aspoň letný azyl pre maličké deti. Teda nové ťarchy na obce, vlastne nové bremená ľudu, lebo vieme, že väčšina obcí na našich stranách len ustavičným povyšovaním obecnej prirážky je vstave dostáť zákonným predpisom. Mnohí sú tej mienky, že plány p. ministra s óvodami a azylmi uskutočnia sa len tak, keď vláda hlbšie siahne do štátnej pokladnice. Ináč to sotva pôjde. Ako majú vyzerať tie óvody a tie letné azyly, o tom pán minister nepovedal ničoho. Jestli ale majú byť také, aké poznáme po našich stranách, vtedy škoda námah. Na oblbovanie detí škoda každého groša. Omnoho požehnanejší bude ten krok pána ministra, ktorým chce prekaziť doterajší hanebný stav vecí, týkajúci sa učiteľských platov a penzií. Je veru už čas zvrchovaný, aby učitelia, ktorí dochovávajú generácie, teda budúcnosť krajiny, neboli považovaní za horších od pisárikov v súdnych a iných kanceláriách. Pán minister nepovedal síce, ako to myslí previesť, no už i to, že v otázke penzií chce postaviť učiteľov na rovný stupeň so štátnymi úradníkmi, sľubuje značnejšie napravenie dosavádneho stavu. Daj Bože, aby sme sa skutočne dožili lepšieho materiálneho postavenia, žeby sme tak i s lepšou chuťou pracovať mohli na poli školstva. Či mnoho ujde ešte vody dolu Dunajom?

Včera dopoludnie bolo bez dažďa, popoludní však začalo pršať a prší neprestajne. Jestli tak dva — tri dni potrvá, bude po snehu. Ale aj dobre by bolo, keby zliezol, lebo role sú už rozmrznuté a tak oziminám by neškodilo; ak by ale teraz napadlo snehu, nuž by im bolo beda. — Zajtra je Karola; gratuloval som bratovi do Bziniec, Bôrikovi v Beckove a Salvovi. Ottovho slovníka naučného došiel 8. zošit III. dielu. Z mojich príspevkov sú tu len dva, a síce miestopisný (Barót) a biografický (Bartholomaeides). Životopis mladšieho Bartholomaeidesa nie je uverejnený. Dnes som poslal redakcii životopis Beblavého a pár doplnkov k predošle poslaným príspevkom.

Minulej noci o 111 hod. vypukol v Podhradí oheň v dome Jána Zámečníka v Suchom Potoku, zničiac za malú chvíľu celý dom. Oheň bol zlomyseľníkom dajakým podložený. Obyvateľov domu len dobehlá pomoc vyslobodila. I dve ovce zahynuli v plameňoch. Šťastie, že dom tento stojí oddialene od iných a že susedné strechy boli mokré; nech niet toho, pri vetre, aký zúril, ľahko mohlo pol dediny zbĺknuť. Oškodovaný je poistený na 130 zl. u „Phönix“. — Odmäk ďalej trvá; blata už miestami dosť. — Botkovi do Tót. Komlóšu poslal som knihy naspäť.

Už samý večer došiel pánu seniorovi telegram, že superintendent Geduly dnes ráno zomrel. Pohreb bude až 1. februára. Kto bude jeho nástupcom? Táto otázka teraz pôjde z úst do úst a nikto nebude môcť na ňu ešte určitú dať odpoveď. To sa ukáže až neskôr. Spomína sa i niekoľko našich. Bude to behania, vypisovania a rozprávania. Najpeknejšie by bolo, keby sa tak naši rozdvojili, čo sa veľmi ľahko stať môže, a tretí, nám neprajný, by zvíťazil. Uvidíme o niekoľko dní. Zomrelý nech odpočíva v pokoji! — S Kobrom som sa konečne, čo sa honoráru týka, pripadajúceho mi za príspevky v Doplnkoch a opravách (XII. diel Naučného slovníka), usporiadal. Za všetky príspevky v sedemnástich zošitoch uverejnené prišlo mi honoráru 26 zl. Z toho nahotovo dostal som ešte r. 1888 14 zl., za 17 zošitov po 36 gr. prišlo mi dať 6,12 zl. a za ostatné dostal som dnes nasledujúce knihy: Vítězoslava Hálka Humoresky^[165] (20 gr.), V. Vlčka Romány a novely^[166] (viaz. 2,40 zl.), Douchove Obrazy věku mladistvého^[167] (viaz. 92 gr.), toho istého Knihu dítek^[168] (viaz. 1,12 zl.), Němcovej Babičku^[169] (viaz. 60 gr.), spisy Václava Klim. Klicpery^[170] (štyry dramatické hry, v zníženej cene 40 gr.) a Kuberta Zlatá pokladnice (neviazané 1,50 zl.). Okrem toho poslal mi Kober ešte i päť výtiskov Němcovej Slovenských pohádek, ktoré som mal vymienené minulého roku za opravenie slovenského textu. Prečo mi neposlal aj druhého dielu sľúbené výtisky, nezmieňuje sa. Musím ho na to upozorniť. Čo sľúbil, nech dá. Ani na moju otázku, či budú Doplnky a opravy ďalej vychádzať alebo nie, neodpovedá. Poneváč ale od pol roka nevyšlo ani jedného zošitu, teda myslím, že nie. Náklad veľký a odberateľov málo. To sa dalo predvídať. Mohol ani nezačínať, keď videl, že Otto chystá sa k vydávaniu veľkého slovníka. — Že Čajda prostredníctvom Halašovým príspevky moje prijal, svedčia v prvom, dnes došlom čísle uverejnené drobnosti. Ako z tohoto čísla vidieť, ako mi i Čajda zdelil, vystane toho roku Kmotor Zaosek a Jano z búdy. Číslo je rozmanité. Dobré sú v ňom verše od Muru. Kto to?

Včera bolo pochmúrno, blatnato, v noci sa však vyjasnilo a do rána dobre zamrzlo; dnes bol dosť príjemný, trochu chladný, jasný deň. — Zigmundíkovi poslal som jeden výtisk Boženy Němcovej Slovenských pohádek a Bayera som dlhým listom popichol, by mi už konečne písal a vypožičané si odo mňa knihy mi poslal. — Zdravotný stav školských detí je znamenitý; influenza prešla a teraz dosť pilne školu navštevujú. — Humoresky Hálkove sú znamenité. Prečítal som ich s tou najväčšou chuťou. Teraz sa dám do drám Klicperových.

Nár. noviny, oznamujúce smrť biskupa dr. Gedulyho, píšu medziiným toto: „Boli časy, v ktorých meno jeho znamenalo toľko, čo nepriateľ našej veci… Neskôr zmenili sa protivy. Geduly, muž veľmi nadaný, charakter priamy a mužný, nahliadol mnohé krivdy nám robené a zabudol tie krivdy, ktoré mu robil náš oheň bojovný. Bol spravodlivým, ačkoľvek k nám prejsť už nevládal. Jeho obranná reč za slovenské gymnáziá na generálnom konvente r. 1874 bola činom patriotickým, akých málo vídame v protivnom tábore. On nikdy nepošpinil kňazské ruky svoje prenasledovaním kňazov a učiteľov (počujete, pán Czékuš?), v ťažkých pomeroch, pri búrnych protivách hľadal a nachádzal pevné punkty. Čo rečník cirkevný prevyšovaný bol snáď jedine Hurbanom. V jeho rečiach bola klasická tichosť a jasnota. My s pietou a vďačnosťou hádžeme tri hrsti zeme do jeho chladného hrobu; nech mu je ľahká — a meno jeho nech čestne spomína sa v slovenskom národe.“ — Včerajší Budapesti Hírlap už počína šarapatiť. Píše:^[171] „Sotva, že zavrel oči Geduly, už sa panslávi v dištrikte začínajú hýbať. Spomínajú vraj ako svojho kandidáta akéhosi oravského farára. Snáď sa už teraz Maďari v dištrikte spoja a porazia ich.“ — Ale či sa tí panslávi dajú, je veľkou otázkou. — Brňanci miesto zaniklých Učiteľských listov zamýšľajú založiť nový pedagogický časopis. Na čele podniku stoja direktori c. k. českých ústavov učiteľských, Em. Schulz a K. Šmídek, osvedčené sily pedagogické. Aký bude nový názov nového časopisu, nespomínajú; prvé číslo však sľubujú vydať začiatkom marca. — Odbor literárny a pedagogický pri Ústrednom spolku jednôt učiteľských v Čechách vydal už prvý zošit Stručného slovníku pedagogického. Zošit stojí 25 gr. Keby boli groše! — Len nedávno bolo počuť, že básne Petőfiho do slovenčiny preložil naďlacký ev. farár Karol Hrdlička; teraz oznamujú časopisy, že ich preložil i Fr. O. Matzenauer a že ich onedlho vydá Slovenský vzdelávací spolok v Budínpešti.

Že Slov. pohľady od nového roku prišli do dobrých rúk, svedčí jednak ich zaujímavý obsah, jednak ich riadnejšie vychádzanie. Dnes máme ešte len prvého a druhý zošit je už v rukách odberateľov. Tak to má byť, tak je to v poriadku, a nie, keď vyjde číslo alebo zošit o 3-4 týždne neskôr, ako vyjsť mal. Teším sa Listom z Čiech, ktoré započal Slov. pohľadom posielať náš výtečný Jaroslav Vlček. V rubrike Literatúra oboznamuje Škultéty slov. obecenstvo s lexikálnym dielom Joz. Szinnyeiho, Magyar irók élete és munkái, z ktorého o Novom roku prvý zošit vyšiel. Dielo toto, ktoré má byť ukončené za šesť rokov, bude obsahovať stručné životopisy a zoznam diel uhorských spisovateľov bez ohľadu na reč, v ktorej písali. V 1. zošite sú mená od Aachs — Andrád a medzi tými načítal Šk. 12 mužov patriacich do histórie slovenskej literatúry. Sú oni nasledujúci: Leop. Abaffy, Fr. Abel, Ján Abrahamffy, Izák Abrahamides, Adam Achim, Pavel Adami, Martin Alth, dr. Ján Ambro, Andrej Ambrózy, Jur. Ambrózy a Sam. Ambrózy. Keď bude redakcia tak nestranne pokračovať, môže sa dielo toto stať dobrým materiálom i pre dejiny našej literatúry. Teraz už, čo ako, si ho predplatím, hoci stojí zošit 50 gr. a celé dielo má pozostávať z 32 zošitov. Ostatne myslím, že ho bude i viac než 40, keď sa má brať ohľad i na doplnky a opravy, o ktoré Szinnyei prosí uhorských (magyarországi) spisovateľov. — Včerajší a dnešný deň boli naozaj pekné, príjemné; v noci hodne tiahne, cez poludnie však, kam sa dobre slnce opiera, popúšťa.

Pán senior prišiel z pohrebu superintendenta Gedulyho, včera popoludní pri veľkej účasti odbývaného, dnes predpoludním. Pohrebu zúčastnili sa všetci seniori, superintendent Szeberinyi, generálny inšpektor Prónay a mnoho farárov. Zvlášť zastúpený bol seniorát nitriansky. Dištriktuálny inšpektor Szentiványi nebol prítomný. Administráciu dočasnú povedie najstarší senior F. Baltík, ktorý, hoci nepripravený k tomu, držal pri pohrebe slovenskú kázeň, proti akej sprvu šovinisti prešporskí brojili, ale húfne zhromaždené slovenské kňazstvo ich prinútilo mlčať. Náš dištrikt je s malou výnimkou slovenský a pri pohrebe jeho superintendenta nemalo byť slovenské slovo ani prerečené! Tiež znak šovinistických časov! — Podľa najnovšej štatistiky v Uhorsku je 17 277 mlynov, z ktorých je 910 parných, 12 250 na vode, 3197 na konskú a ručnú silu a 650 poveterných mlynov. Vo všetkých týchto mlynoch je 44 118 robotníkov. Najväčšie mlyny sú v Budapešti, 8 ich je účastinárskych a 5 prislúcha jednotlivcom. R. 1888 vyviezlo sa z Uhorska múky za 49 mil. zlatých. Pekný groš!

Z príležitosti kultúrnej debaty na uhorskom sneme priniesli Nár. noviny článok, z ktorého si vyznačujem toto: „Je to až na zhrozenie sa, ako vychovávajú náš ináč prírodou veľmi nadaný ľud slovenský. U nás kňazstvo vplýva v prvom rade na mravnú výchovu ľudu. Hotentotom posielajú kňazov, ktorí vedia po hotentotsky, aby mohli dostáť kňazskej povinnosti svojej. A u nás? Nuž to nám úprimne vysvetľuje hlava uhorskej katolíckej cirkvi v povestnom liste, písanom ministrovi osvety a výučby cieľom svojho ospravedlnenia sa. … Odhliadnúc od staršej generácie, mladé kňazstvo, musíme skoro vysloviť to, že mimo maďarskej reči dobre a dokonale inej ani nevie. Mládež, chystajúca sa na kňazský stav, prichodí totiž z krajinských gymnázií do seminárov; v gymnáziách však teraz už aj nemaďarská mládež natoľko osvojí si reč maďarskú, že keď vystúpi z gymnázia, skoro celkom zabudla svoju materčinu, alebo aspoň natoľko zdokonalila sa v maďarčine, že neskôr len po dlhšej praxi je vstave kázať ľudu v jeho maďarčine,^[172] avšak správne písať, to už nevie. Stadiaľ je, že často, hoci prijímam do seminára vždy aj takých, ktorých materinskou rečou je nemecká alebo slovenská, keď mi príde zaplniť nemecké alebo slovenské fary, prichodím do tých najväčších rozpakov, lebo mimo maďarčiny nevedia inej reči dokonale, alebo vyznávajú sa byť takého maďarského zmýšľania, že zaprú ešte aj známosť nemeckej alebo slovenskej reči.“

Takýto obraz duchovného pastierstva predkladá nám sám hlavný kňaz uhorskej katolíckej cirkvi. Ako vykonávajú svoj úrad maďarskí alebo pomaďarčení kňazi v cirkvách slovenských, o tom máme mnoho smutných príkladov. A maďarizácia v seminároch ďalej pestuje a napomáha sa všemožne. V ľudovej škole maďarská reč odberá slovenskej mládeži čas prepotrebný k osvojeniu si iných, pre život dnes už nevyhnutne potrebných vedomostí; v kostole z kazateľne ozýva sa pohoršujúce izékanie. Takým spôsobom, hľa, starajú sa o mravné a duševné povznesenie zanedbaného slovenského ľudu. A ešte sa u nás peroruje a píše, že národnostná rovnoprávnosť panuje v Uhorsku! — Počasie počína byť marcové; čo v noci primrzne, to sa vo dne roztopí, nasledovne mávame cez poludňajšie hodiny dosť blata.

Maďarský mesačník Ethnographia prináša štatistiku ľudstva. Výňatok z nej je tento:^[173] — Slovenský akademický spolok Tatran vo Viedni zamýšľa 18. marca sláviť jubileum svojho 20- poťažne 25-ročného účinkovania, z ktorej príležitosti chce vydať i Jubilejnú knihu. I vyzýva bývalých členov, žeby všetci hľadeli byť v knihe zastúpení kratučkými príspevkami, aby ona tak stala sa peknou pamiatkou pre každého. Na zdar rezkým Tatrancom! Ako vidieť, dušou spolku je náš dr. Ján A. Wagner. Sláva mu! — Zigmundík poslal mi svoje spisky: Školu reči slovenskej (obe vydania) a tretie vydanie A magyar nyelv iskolája pre Komenského múzeum v Přerove. — Domu a školy vyšlo toho roku (VI. ročníku) prvé číslo s rozmanitým obsahom, v peknej úprave a s jednohárkovou prílohou, aká sa ku každému číslu prikladať bude. Príloha bude obsahovať: Grófa L. N. Tolstého detstvo, chlapectvo a mládenectvo,^[174] preklad Aur. Styka, úradníka banky Tatry v Dol. Kubíne. Že nám Salva i prílohu dáva, z toho zatváram, že Dom a škola materiálne dosť dobre stojí. Bárs by časopis tento aspoň v 600 — 700 výtiskoch bol rozšírený! Nový beletristický časopis však nič nevychádza. Čudujem sa, že mi Salva nič nepíše. Snáď z toho zíde. — Včera a dnes fúkal studený severný vietor, následkom čoho sa veľmi zozimilo.

Tohoročná smrť sa tuším zažrala veľmi na evanjelických superintendentov. Časopisy oznamujú, že 6. t. m. zomrel v Rožňave superintendent potiského dištriktu Štefan Czékus. Nár. noviny, odhlasujúc jeho smrť, píšu: „Málo tých mien vo veľkom tábore vrahov slovenského národa, tyranov evanjelickej cirkvi, čo by dali sa porovnať s jeho často spomínaným a často preklínaným menom. Počnúc od zničenia revúckeho gymnázia až po najnovšie hrozné deje v Hnúšti celý jeho život bola nepretrhnutá reťaz zášti, prenasledovania, ba priamo zúrenia proti ľuďom cirkevným a národným, proti cirkvám verným a cirkevným zákonom. Muž ten bol zosobnelou svojvôľou a tyraniou a kypel len jedným silným citom: neskrotiteľnou zášťou. Na životnej púti, ktorú nekňazsky, nekresťansky a neslávne konal, ležia samé trosky a rozvaliny: zničené gymnázium, povyhadzovaní farári, úradu zbavení učitelia, zo škôl vyhodení žiaci, týrané celé cirkvi a vojskom exekvované fary a chrámy, skaza charakteru hnusnými reverzami atď. Od prírody veľmi macošsky nadaný, pritom ctibažný, zúrivosťou a bezohľadnosťou chcel nahradiť chybujúce dary.“

Veru, NN mu taký postavili pomník, aký si zaslúžil. Czékus bol pravá protiva Gedulyho. Ani jeden opravdivý Slovák nebude ho ľutovať. Ba, aké chvály oproti tomu budú mu gajdovať šovinistické časopisy! Podľa tých to bude „nenahraditeľná strata“. Veď hnusných beťárov vždy sa nájde niekoľko medzi luteránskym kňazstvom! — Od bošáckeho kaplána Jul. Ludwigha vypožičal som si Hunfalvyho Magyarország Ethnographiája,^[175] dielo, po ktorom som dávno túžil môcť ho čítať.

Dni trvajú pekné, jasné; keď aj v noci trochu pritiahne, vo dne všetko popustí. Miestami robia sa nám už i chodníky; a jestli takto potrvá, môže byť, že jesenná sejba započne sa ešte tohoto mesiaca. Na oziminy sú však nočné mrazy škodlivé, lebo ich zo zeme vyťahujú. — Ottov naučný slovník (III. dielu zošit 9.) priniesol z príspevkov mojich 6-riadkový topografický článoček Basahid. — Večer strávili sme na svadbe u Juráčka-Sládka, ktorý ženil syna Štefana. —

„Akú cestu uhorská koruna konala“, zdeľuje Posel z Budče zaiste podľa iných časopisov. Nezaškodí si to poznačiť:^[176] — Na biskupstvo preddunajské je už celá kopa kandidátov. Verejne sa v časopisoch spomínajú dosiaľ: B. Baltík, Ján Leška, Doleschall a Trsztyanszký; súkromne, ale mnoho rozpráva sa i o našom p. seniorovi Holubym. Slovenská strana sa dosiaľ ani na jednom neustálila. Má byť v záležitosti tejto zanedlho porada v Nov. Meste nad Váhom. Strana nám neprajná kandiduje Trsztyanszkého. Už by sa museli veľkých dopustiť nezákonitostí, aby ten zvolený bol. Slováci sú však rozkvasení, jedným nevonia Baltík, druhým smrdí Leška; jedni vravia to, druhí ono… O Baltíkovi v jednom liptovskom dopise v Slov. novinách pešťbudínskych uverejnenom sa veľmi pochvalne píše, ale Budapesti Hirlap sa už naňho vyrútil a okydal ho svojím hnusným spôsobom. Našské časopisy mlčia — snáď čakajú, ako vypadne tá novomestská konferencia. — Za nástupcu Czékusovho spomína sa miškovský Zelenka. — Čajdovi pre Černokňažníka poslal som dvanásť veršom písaných príspevkov. Zásielku adresoval som na učiteľa J. Meličku. — Štyri posledné večierky venoval som svojmu Topografickému slovníku, vyznačujúc si rozličné dáta z prístupných mi prameňov. Materiál sa množí, len aby bolo hodne vhodných prameňov, ale ťažko k nim prísť. Keby človek býval v mieste, kde sú veľké bibliotéky, nuž by sa to dalo písať. Ale do nášho zákutia ťažko dostať niečo, z čoho by sa dalo bohatšie čerpať. — Počasie i ďalej jednaké trvá, v noci zmrzne, vo dne púšťa.

Budapesti Hirlap v článku Az üres szék^[177] píše v záležitosti nástupcu zomrelého biskupa Gedulyho nasledovne:^[178] „Panslávi majú viac kandidátov. Teraz, ako sa dozvedáme z istého prameňa, dohodli sa na jednej osobe. Je to Baltig, alebo ako si sám svoje meno slovensky píše, Fridrich Baltík. Ako najstarší senior prevzal dočasne vedenie dištriktu. Avšak je viac ako možné, že vedenie ostane definitívne v jeho rukách. Je to vedecky vzdelaný muž, uhladený, všeobecne známy ako lstivý vlk v ovčej koži. Tým viac je nebezpečný. Preto sa to nesmie stať. Je pálčivou otázkou, ako by bolo možno túto nehodu predísť. V každom prípade treba na to pevnú vytrvalosť a taktickú obozretnosť. V prvom rade spolupredseda nebohého biskupa, hlavný dozorca dištriktu, musí sa opásať šabľou, ale nie preto, aby len na ňu udrel a potom opustil svoje miesto, ale aby ju i vytiahol z pošvy a ak bude treba čestne vybojoval rozhodnú bitku a doviedol k víťazstvu vlasteneckú čatu.“ — Akcia sa započína — borba bude tuhá. — Čajda píše: „Kamarát Ľudko! Čerigo vypovedal už prácu, ako si to spozoroval, že, vraj je už starý, bez humoru. Prosím Ťa teda, nezabúdaj na Černokňažníka. Tvoje verše sú obľúbené, lebo sa dobre čítajú. A ľudia už ani veľmi nebanujú za Zaoskom a Janom, keďže sa to vraj/vždy jedno omáľalo. Keď prídeš, dám Ti potravy pre Tvojho Pegasa. Čakám!!!“ — Naše listy sa teda na ceste stretli. Zásielku už iste má v rukách a dúfam, že bude s ňou spokojný. Že by som toho roku zašiel do Martina, pochybujem. Zlé sú časy. Obyčajná zlatka má teraz hodnotu tri i štyrnásobnú. Humoristické časopisy by len mohol poslať. — Beckovská evanjelická cirkev klesá hmotne i mravne. O príčine sa mnoho rozpráva. V poslednom čase prestúpilo asi desať duší ku katolicizmu. Že sa to nestáva z presvedčenia, je na bielom dni. Ženie jednotlivcov k tomu bieda. Nie sú to potomci tých predkov evanjelických, ktorí nielen majetky, ale i životy kládli za vieru svoju. Dnes, keď takému chladnému vo viere ukážu inde neobhrýzanú kosť, siaha po nej a zapredá za to i svoju vieru. Som nepriateľom prestupovania od jedného náboženstva k druhému, lebo sa ono málokedy stáva z dajakého hlbšieho presvedčenia. Bývajú pritom vždy iné ohľady. Že v Beckove mravnosť klesá, ukazujú i tie časté požiare, povstávajúce tu len z podpaľačstva. Je sa čo obávať, že podpaľačstvo beckovské bude mať aj inde nasledovníkov. V podozrenie padajú tesári, ktorí nemajú práce. Týmto hriešnym činom, ktorým uvaľujú ubiedený ľud do väčšej ešte biedy, chcejú sebe načas pomôcť a nepomýšľajú, akého trestuhodného hriechu sa dopúšťajú.

Bláznivé dni fašiangové sú skončené. Včera a dnes nebolo vidieť biedy; krčmy plné, ľud prostopašne veselý — ale ako ďalej bude? Do nového ešte ďaleko. Včera bol som v Beckove u Medňanského. Neťahali ma k nemu tieto bláznivé dni, ale majúc dva dni prázdne od školy (od pohrebov nie, lebo dva boli), chcel som aspoň jeden z nich použiť k vychádzke z domu. U M. nazdával som sa, že prídem k rozličným časopisom a novším knihám, ale sklamal som sa, lebo pomimo roztrhaného Moravana a dvoch čísel Hlídky som ničoho nepriniesol. M. som našiel v posteli; mal zapálenie hrdla. Zdá sa mi, že je zase viac hluchý, človek zunuje sa s ním dlhšie rozprávať. Na Vajanského je nahnevaný, že mu dosiaľ jeho novelu neuverejnil, ba ani len neodpovedal, či ju mieni uverejniť alebo nie. V novembri mu poslal „na drevo“ desať zlatých.^[179] M. by si nebol ani s päťdesiatkou uškodil. — Dnes som zamýšľal deň pri dákej užitočnej stráviť práci, ale došli Bzinčania a z práce nič nebolo. Fašiangové prázdniny tedy prešli bez toho, že by som bol dajakú užitočnú prácu previedol. Zajtra je už škola a tak málo ostane času k prácam súkromným. — Francisci poslal mi tretie vydanie Sasinkovho náboženského spisu Vzdychy vernej dcéry cirkvi. Dielko má u mňa jedine bibliografickú cenu. — Ottovho naučného slovníka dielu III. zošit 10. priniesol z mojich príspevkov tieto: Báta, Báth-Monostor, Batizov, Batizovce, Bátonya, Bátor (Nyir-), Bátorkesz a Bátovce; spolu 62 riadkov. Nemile sa ma dotklo, že dva príspevky nie sú mojím znakom (Rz.) podpísané. Musím písať, aby sa to nestávalo budúcne, lebo i minule v ktoromsi zošite jeden príspevok nebol podpísaný. I s honorárom sa už musím vysporiadať; čo mi príde, nech Otto pošle.

Redaktor Kazatelne Osvald poslal mi sedem menších spiskov, z ktorých tri už mám. Rád som ale nasledujúcim: Schwarz-Balažovičovej Pastorkyni,^[180]Osvaldovému pedagogickému spisku Od kolísky, Huck-Osvaldovej Príprave k prvej sv. spovedi v hotových katechesách^[181] a cirkevnou-literárnou školou slovenskou na semeništi ostrihomskej z dr. Martina Konráda poslovenčených a Osvaldom r. 1879 vydaných Krás sv. Ruženca. Ku knižočkám priložil obšírny pekný list, hodný, aby bol do Archívu odložený. Vyzýva ma, aby som čím skôr hľadel vydať svoju Pokladnicu^[182] a Sborník.^[183] Prvú chce vydať Salva, dúfam, že v auguste lebo septembri príde do tlače. Sborník nechystám do tlače; ostane v rukopise, bo chcem doživotne doplňovať, bo on obsahuje nevyčerpateľné poklady prostorozumného umu nášho, zvlášť bošáckeho ľudu. — I dr. Czambel písal, zdeľujúc mi, že má pre mňa niekoľko spisov, niekoľko ale sľúbených mu nemôže od patričných dostať. Môj dlh za knihy, ktorý som mal od minulého roku u Horňanského, Czambel zapravil, poneváč sa mi vraj nemôže inak odmeniť za knihy, ktoré som mu ja darom poslal. Obnášal niečo vyše 5 zl. I to dobre. Ruka ruku umýva. Ba uvedomuje ma, že i Szinnyeiho Magyar irók élete és munkái budem prostredníctvom jeho od Horňanského dostávať. To už stojí za to. Czambelovi som veru povďačný a pousilujem sa, aby som mu niektoré z kníh, ktoré by rád mal, zaopatril. Teší ma, že som s ním vstúpil do milého spojenia. Z jeho listu vyrozumel som i to, že dal do tlače historicko-kritický spis o pravopise slovenskom, z ktorého niektoré odseky uverejnil i v minuloročných Slov. novinách. Jeho literárna činnosť zasluhuje každej chvály. — Počasie sa nič nemení; od pár dní ani vo dne na úslní nepúšťa. Oziminy stratili sviežu zeleň. Lepšie by im bolo pod snehom.

O štvrtom vydaní Meyerovho Konverzačného lexikona zdeľuje sa:^[184] — K vytlačeniu potrebovali 113 880.000 písmen, 16 576 stereotypných tabúľ a 817 600 rysov papiera, ktoré vážia 71 milióna funtov.^[185] — A Ottov slovník naučný má byť ešte väčší. Ale či bude mať nakladateľ dajaký osoh, je otázkou; len aby škodu nemal! — Vo stredu, t. j. 26. t. m. bude naša strana vydržiavať poradu v záležitosti voľby nového superintendenta. Porada bude v Novom Meste nad Váhom a majú sa na nej zúčastniť všetky senioráty. Zvedavý som, čo sa na nej vykľuje. Protivná strana už silne agituje za Trsztyanszkého. — Povestný zvestovateľ kritického počasia Rudolf Falb po tieto dni držal zaujímavú prednášku a s celou určitosťou svedčil medziiným, že behom tejto zimy nebude viacej sneh padať a že ani tuhá zima nenavráti sa viacej. Uvidíme. Od niekoľko dní fúka studený juhovýchodný vietor.^[186] — Posledné dni bol v Budínpešti pretriasaný návrh ministra kultu a výučby o detských opatrovniach, ktorého cieľ je pomaďarčiť novú generáciu nakoľko to len možno, teda atentát na nemaďarský dorast už v tom najútlejšom veku. Vládny Nemzet^[187] nasledovne vítal elaborát grófa Csákyho: „Návrh vyhovuje trom veľkým národným záujmom a v trojom smere vykáže následky ďaleko siahajúce. Prvým veľkým národným záujmom je všeobecný kultúrny záujem ľudovej výchovy, druhým záujem rozmnožovania a tretím je záujem národný alebo povedzme: záujem maďarizátorský (magyarosító érdek). Tento návrh bude mať mimoriadne veľký účinok na veľké národné záujmy maďarizácie. Lebo jestli na daktorom poli je možná tichá a pokojná maďarizácia, tak je to možné v detských opatrovniach, kde drobná mlaď cudzojazyčných národností pri hračkách osvojí si reč štátu a už do polovice zmaďarizovaná dostane sa do ľudových škôl, ktoré potom dokončia dielo národnej asimilácie. Aké prepodivné výsledky možno dosiahnuť na tomto poli, v tomto ohľade obzvlášť hornouhorský kultúrny spolok vykázal skvelé príklady, keď jeho číročisté maďarské opatrovateľky v celkom slovenských obciach výlučným upotrebovaním maďarskej reči docielili skoro neuveriteľný výsledok v pomaďarčení mladého pokolenia…“

Dnes po všetkých cirkvách nášho dištriktu odbývané boli trúchloslužby za zvečnelým superintendentom Gedulym. U nás držal pán senior Holuby veľmi krásnu kázeň, charakterizujúc Gedulyho tak, akým skutočne bol. Kostol bol veriacimi nabitý. Po kázni vzdychli sme k Pánovi nebies, aby riadil sbory naše, že by si hodného nástupcu Gedulyho zvolili. — V dnešnom čísle Vágvölgyi Lapu píše sa o voľbe nového biskupa medziiným i toto:^[188] „K voľbe nového biskupa v Trenčíne, tak ako v menšej-väčšej miere v celom dištrikte, tiež silne sa pripravujú vlasteneckí evanjelici augsburského vyznania. Po tieto dni zadržali poradu v užšom kruhu, na ktorej sa dohodli jednohlasne, že s celou váhou svojho vplyvu sa budú usilovať, aby všetky cirkvi trenčianskej župy hlasovali za maďarského kandidáta.“ — Ktože to elhatározoval?^[189] Trenčianski „vlastenci“? A či si myslia, že na ich komando budú všetky trenčianske sbory hlasovať? Veľmi sa mýlia. Väčšina trenčianskych sborov predsa dá hlas kandidátovi slovenskému. Budeže to za zhonba! — Dotieravý Dolinay^[190] Gyula zase natíska radom všetkým učiteľom svoje časopisy: Hasznos Mulattató^[191] a Lányok Lapja.^[192] I mne ich poslal v sprievode listu a pekného ilustrovaného románu pre mládež A muzsáért,^[193] prosiac ma, aby som sa aspoň na jeden jeho časopis predplatil alebo mu aspoň len jedného predplatiteľa získal, veď vraj keď s jeho časopismi naše obecenstvo oboznámime, veľmi ľahko nie jedného, ale i viac skutočných odberateľov mu získame. Dolinay sa tuším domnieva, že sú u nás už tak dobrí Maďari ako v Debrecíne alebo Segedíne. Keby sme my náš ľud k tomu nakloniť mohli, aby aspoň majetnejší predplatili dietkam svojim Priateľa dietok, ale nie ešte i časopisy také, ktorým tu nik nerozumie. Nám veru môže Dolinay pokoj dať.

Ráno spadlo trochu snehu, ale nemal trvania ani do poludnia. Gazdom našim však bol i ten vítaný, lebo oziminy aj pod tým „popraškom“ trochu ožili. Po západe slnka zase počalo hodne mrznúť a ako meteorologické zprávy podávajú, takéto počasie môže potrvať ešte niekoľko dní. U nás od starodávna panuje zvyk na Mateja (24. febr.) siať kapustné semeno. Mnohé gazdinky lamentujú, že sa to roku tohoto pre zamrznutú zem stať nemohlo. — Fr. Bayer píše na dopisnici, aby som odpustil, že mi na moje listy neodpovedá; nemá vraj chvíle času, sľubujúc, že mi v prvých dňoch marcových naisto obšírne odpíše a požičané mu knihy mi navráti. Uvidíme, či splní slovo. — Salva mi poslal pod krížovou páskou ČobrdovKatechizmus; nepíše ani slova, ba neposiela ani objednané knihy: Bielekove novielky a SládkovičoveBásnické spisy. Neviem, čo si mám myslieť. Či snáď môj list nedostal? Musím mu znovu písať. Ani jeho nový beletristický časopis nevychádza. Snáď nebude nič z podniku. Zazlievam mu, že mi o tom žiadnej nedáva zprávy. — Od troch dní premívam sa v Toldyho päťzväzkovom diele A magyar koltészet kézikönyve,^[194] majúc ho vypožičané od bošáckeho rk. učiteľa Knuppa. Jedno-druhé som si z neho povyznačoval a myslím, že si ešte niečo povyznačujem. Dielo to sa mi prvý raz dostalo do ruky.

V Novom Meste súkromná porada o voliť sa majúcom biskupovi. Nemajúc odpoludnia školy, zabehol som si i ja ta. Práve sa sedelo pri obede v hostinci u Zlatého jeleňa, keď som ta došiel. Na porade brali účasť, nakoľko som si mohol zapamätať, nasledujúci pltpáni:^[195] Daniel Minich, Ján Leška, Joz. L. Holuby, Pavel Mudroň, Peter Makovický, Štefan Fajnor, Pavel Štefánik, Horváth z Martina, M. Dulla, Svetozár Hurban-Vajanský, Polerecký, Paľko Čobrda, Ján Kmeti, Ružiak z Mikuláša, Štefan Križan, dr. Štefanovič, Július Žarnovický, dr. Jaroslav Minich, Peter Jamnický, Ludvik Boor, Ludvik Čulík, Jur. Janoška, Ján Laco, Michal Erdelský, M. Kovačovič, Štefan Hrušovský, Miloslav Kulíšek, Karol Borsuk, Pavel Roy, Pavel Zoch, Alex. Trokan, Pavel Novák a možno že ešte aj iní, ktorých som v tej veľkej trme-vrme nespozoroval. Debata bola vraj tuhá. Nitranci robili za Lešku, Liptáci, Turčania a pán senior Holuby za Baltíka. Konečne Leška prinútený odstúpiť, jednohlasne uzniesli sa hlasovať na Baltíka, bárs aj oproti nemu padlo mnoho ostrých rečí. Maďarónska strana tuhý započína už teraz boj proti kandidátovi slovenskej strany, ktorá však napriek tomu dúfa vo víťazstvo. Zvedavý som, čo budú písať šovinistické časopisy o tejto porade, lebo pri pohárikoch sa potom už všeličo pohovorilo a bez špiclov iste ani tam nebolo. — Z Bielekovho listu, Medňanskému písaného a mne na prečítanie poslaného, sa dozvedám, že nákladom Salvovým predsa bude vychádzať periodický štvrťročník Besedník.^[196] Od Medňanského pýta Bielek dajaké práce, zvlášť by mu vraj boli milé cestopisy. Z Medňanského listu zatváram, že mu ani neodpovie.

Zase si musím poznačiť niekoľko poučných drobností:^[197]

Vstupujeme do mesiaca jarného, ale nemožno povedať, že by sa koľko-toľko len oteplievalo; máme tak studeno, ako býva o Novom roku. Noviny píšu, že sa ukazujú zvestovatelia včasného jara, lebo že v lesoch gmundenských (v Horných Rakúsoch) horári počuli už tokať hlucháňa. Toto stáva sa vraj výnimočne, lenže včasné tokanie hlucháňov vždy prinieslo včasnú jar. Túto nádej oprávňuje vraj aj tá zvesť z Dolného Štýrska, že tam už okolo 20. m. m. zastrelili prvé sluky pri večernom párení sa. Bárs by čím skôr jar došla, žeby si chudobný ľud mohol niečo zarobiť, lebo bieda každým dňom je väčšia už i v takých krajoch, ktoré sa medzi požehnanejšie počítať zvykli. — Černokňažník priniesol niekoľko mojich príspevkov, poslaných na Janka Meličku, z čoho zatváram, že zásielka šťastne došla do rúk Ďurových. Zo zásoby mu poslanej bude ešte mať dosť i pre číslo marcové. — Na miesto nechvalne známeho a každým pravým Slovákom i po smrti opovrhovaného Czékusa jednohlasne kandidovaný je nebohému v mnohom podobný senior Terray. Mnohí sa tešili, že ostane v potiskom dištrikte biskupom miškovecký farár a senior Zelenka, nuž ale „vlastenci“ si myslia, že by bol slabým bičom na panslávov, a preto vyhliadli si zúrivcu Terrayho. „Pane, ratuj nás, hynieme!“ môžu volať Slováci potiského dištriktu.

Taký mrazivý fučal severák, že človekovi až ku kostiam prenikal. Kto nemusel, nevychádzal ani z domu. Šťastie, že nie je snehu, inak bolo by dosť veľkých závejov. Trniem, že mi neprikryté viniče pomrznú teraz. Škoda by ich bolo. Z príležitosti citlivejšej zimy píše sa po časopisoch o najtuhších zimách v posledných troch storočiach. Niečo si z toho preznačím.^[198] — Slov. pohľady zdokonaľujú sa každým zošitom. Dnes došlý 3. zošit priniesol cenné príspevky veršom i prózou písané. Veľmi poučná je redaktorova rozprava Slovenský jazyk. Bárs by každý zošit podobné rozjímanie priniesol, aspoň by sme sa naučili správnejšie písať a nepísali by sme tak ledabolo bez všetkej rozvahy. Vlček v druhom liste oboznamuje nás s lepšími českými časopismi. I Bielekove Obrázky z hôr našli kritika v Škultétym. Podľa neho novela Po troch rokoch má byť najlepšia z doterajších Bielekových. Ostatným všeličo vytýka, celej knihe ale vytýka množstvo jazykových chýb, ktorým vraj mohlo byť odpomoženo, keby pôvodca bol dal rukopis prečítať niekomu, kto má pochop, vlastne zmysel pre túto stránku formy. Bieleka táto ináč dobre mienená kritika zaiste rozkvasí a neviem, či nehodí pero na stranu. Bárs by som sa mýlil! — Ottovho slovníka naučného prišiel zošit 11. (dielu III.). Z mojich príspevkov je tu uverejnený len jediný 10-riadkový Báttaszék. —

Po včerajšej krutej zime sa dnes o niekoľko stupňov oteplilo, ale predsa ešte i dnes dosť ostrý povieval severák. Ráno spadol i malý poprašok. Večerný čas venoval som písaniu listov: Salvovi, Clementisovi a ujcovi Kadlečíkovi. Z Domu a školy (č. 3) sa dozvedám, že sú už vytlačené i Pamäti veľkorevúckeho gymnázia, A. H. Škultétym spísané. Písal som Salvovi, u ktorého sa tlačili, aby mi ich s predošle žiadanými knihami čím skôr poslal, lebo ako bývalého žiaka tohože gymnázia ma veľmi interesujú. Bude znamitý pôžitok z ich čítania. Keby som len nemusel na ne dlho čakať! — Šmyd pýta zase niekoľko slovenských kníh, z ktorých by mohol čerpať pre Slovník Kottov, ktorého VII. (posledný) diel má byť ukončený do konca tohoto roku. Zvlášť by mal rád niektoré časopisy Radlinským redigované; z týchto chce nielen slová a frázy čerpať, ale i dáta k životopisu Radlinského, ktorý chystá do budúceho ročníka žižkovskej Vlasti. Hoci má už Šmyd odo mňa celú kopu rozličných kníh, predsa mu ešte musím poslúžiť niekoľkými, vediac dobre, že mi ich statočne navráti.

Peštianske listy píšu, že tam po tieto dni (tuším 2. lebo 3.) mnoho napadlo snehu, kdežto u nás v tých dňoch až do včerajška tuhá bola zima. I v Prešporskej stolici je vraj hodne snehu. Dnes ráno zima uľavila a hneď na poludnie počal i u nás padať hustý sneh a padá ešte i teraz večer, keď riadky tieto píšem. Bol už veru zvrchovaný čas, aby bolo niečo padalo na zem tuhými mrazmi na prach obrátenú. — Oziminám sneh naiste bude vítaný, len aby sa ho mnoho nenavalilo. Ostatne myslím, že nebude mať dlhého trvania.^[199]

Spadlý sneh včera a dnes celkom zmiznul, zanechajúc po sebe veľkú šliapanicu. Dnes slnko naozaj pripekalo, takže sa i horské snehy počali topiť, o čom svedčí kalná voda na potoku. Včely hrali pred úľami ako v lete. Oziminy navidomoči ozeleneli. — XI. a XII. ročník Letopisu Trenčianskeho stoličného prírodopisného spolku^[200] som dnes obdržal. Spolok má 265 riadnych členov, platiacich po 2 zl. ročne. Za ročný príspevok dostávajú členovia Letopis či Évkönyv, 6 — 8 hárkov silný. Dosť málo! Karpatský spolok toho už viac za 2 zl. členom svojim dáva. Nuž ale ten má pekný počet členov. Letopisy Trenčianskeho spolku k Letopisom spolku Karpatského nedajú sa ani zďaleka prirovnať. Koľko tu zaujímavých a poučných článkov. To už veru stojí tie dve zlatky.^[201] — Budap. Hírlap píše, že minister osvety svojím nariadením, ktoré zaslal škôldozorcom, ustanovuje, že každý učiteľ, ktorý chce redakciu niektorého časopisu viesť, musí sa o dovolenie vopred uchádzať z prípadu na prípad u ministra. Pričom poznamenáva, že od tohoto času k redigovaniu politického časopisu vôbec neudelí žiadnemu učiteľovi dovolenie. Snáď teraz slovenskému učiteľovi nebude už ani dovolené slovenský pedagogický časopis redigovať.

Dňa 4. tohoto mesiaca, ako NN píšu, zomrel na Starej Turej mešťan Juraj Ježo, vždy verný syn svojho rodu. Ježo bol mestským sirotným otcom a pokladníkom sporiteľne. Nakoľko mi známo, mal peknú zbierku rozličných starožitností, zvlášť z doby kamennej. Pokoj prachu jeho! — Paľko Beblavý poslal mi životopis Janka Marečka, rodáka vrbovčanského a bývalého farára žažkovského. Vo svojom liste spomína i kritiky BielekovýchObrázkov z hôr, jednu v Pohľadoch od Škultétyho, druhú v Nár. novinách od Vajanského. Tejto dáva prednosť pred tamtou. Obe sú síce dosť nestranne písané, ale na prvú predsa musíme zo zvláštneho pozerať stanoviska. Vajanský vytknul i chyby, ale čo zasluhovalo chvály, nezamlčal, kdežto Škultéty vytknul skoro samé chyby a nedostatky prác Bielekových, o ich prednostiach sa skoro ani nezmieniac. Zaiste i Bielek kritiku Vajanského milšie prijal než Škultétyho. — Počasie špatné, blata po členky. Dnes ráno snehová metelica. Pred večerom sa vyjasnilo a počalo mrznúť.

Od troch dňov máme čas príjemný, teplý, a vetrík natoľko vyvial pole, že včera a dnes už i naši gazdovia počali s pluhmi vychádzať. Jestli takto potrvá, teda o Jozefe bude silná jarná sejba. Dnes som si už i viniče porezal. Obava, že pomrzli, bola márna, lebo sú veľmi dobre prezimované, bárs som ich ani poprikrývané nemal. Ale aby im jarné mrazy neuškodili! I včeličky majú dobrý čas; za posledné tri dni sa dobre mohli vyčistiť. — Osvald mi poslal svoju prílohu ku Kazateľni, ktorú z času na čas pripojovať zamýšľa k svojmu časopisu. Príloha má názov: K dejinám katolíckej kazateľskej literatúry slovenskej. Týmto spôsobom chce zobrať materiál k zostaviť sa majúcim dejinám kazateľskej literatúry slovenskej a prosí za príspevky. Keď stihnem, i ja sa pousilujem k chválitebnému podniku tomu prispieť, majúc nielen k životopisom katolíckych spisovateľov hojnosť dát, ale i ku katolíckej bibliografii. Prílohe tejto sa teším, lebo dúfam, že mi časom bude dobrým žriedlom k práci mojej, bárs to, čo je v prvom čísle uverejnené, je mi dávno už známe. — Slovenský akademický spolok Tatran vo Viedni poslal mi pozvanie na slávnosť, ktorú bude dňa 18. marca z príčiny 20 ročného jubilea účinkovania svojho vydržiavať. Rozumie sa, že sa na slávnosti pri najlepšej vôli zúčastniť nemôžem, ale že „dobrovoľné príspevky prijímajú sa so srdečnou vďakou“, tedy zajtra pošlem im i ja zlatku.^[202]

S dnešnou poštovou dodávkou som úplne spokojný. Došli časopisy: Hlásnik, Vlasť (žižkovská), Malý čtenář, Komenský, Vlasť a svet, Slovenské noviny a Ottovho slovníka naučného 12. zošit dielu III. V zošite tomto uverejnené sú z mojich príspevkov životopis Paľka Beblavého a topografia: Buziáša, Bebravy, Beckova, Tureckého Beču a Malého Bečkereku — spolu 58 riadkov. Opis Beckova redakcia veľmi skrátila a topografiu Novej Beči a Veľkého Bečkeretu vynechala, uverejniac príspevky Brábekove. Teda škoda mojej práce. Brábek čerpá všetko z maďarských prameňov, ktoré sú v ohľade národnostnom pochybené. Musím na to redakciu upozorniť. I mnohé životopisy maďarských literátov sú len povrchné a mnohé sám by som znal doplniť.^[203]

Dnes konečne som vyhovel Vlčkovi, Šmydovi a Mockovi, odošlúc im pýtané odo mňa knihy. Vlčkovi poslal som celú bednu po železnici. Myslím, že bude spokojný. Len aby mi časom všetky knihy prišli naspäť. — Ale v mnohých sa človek oklame. Bayer vypožičal si kopu kníh len na jeden mesiac a už ich má tri mesiace u seba. O pár vzácnych kníh som už aj prišiel. Musím byť opatrný. Čo mňa stálo niektorú knihu staršiu dostať! — Eduardovi Krajňákovi som k zajtrajším jeho meninám gratuloval, napíšuc mu obšírny list o všeličom. Dávno mi nepísal; myslím, že teraz dosť skoro odpovie. — Dnes už chybovalo v škole vyše štyridsať detí; zvlášť mnoho starších chlapcov vystalo. A ešte sme pred Veľkou nocou. Čo bude po nej? Vtedy iste polovica detí vystane. A keby už aspoň škôldozorca bol školu navštívil. Príde snáď v apríli, keď ani polovica detí v škole nebude.

Máme Jozefa. Dni pekné, teplé, len veterné. Očakávame skorý dážď. Sejba znamenitá. Dnes som i ja dal pol druhej merice zapraviť. I v záhradách sa už čičreme.^[204] Ruže sa odkryli. Prezimovali znamenite. Musím ešte niekoľko nových planých šípov zasadiť. — Odpoludnie strávil som vo fare. Z prespoľných boli tu len Hrušovskovci z Nového Mesta. Beckovania nemohli dôjsť pre rozvodnený Váh. Hrušovského získal som za člena olomouckého muzejného spolku; dal mi zlatku, ktorú zajtra s mojou odošlem, lebo prvé číslo muzejného časopisu má vyjsť koncom marca. Slováci by sa mali lepšie zaujať za tento spolok, ktorý si i našich vecí všíma. Odkázal som i Kulíškovi, aby sa prihlásil za člena.

Prvý jarný deň sa nepreukázal; po včerajšom večernom krátkom dáždiku sa dosť citlivo schladilo, ale sejbe to neprekáža. — Konečne máme už i po škôldozorskej návšteve. Krajinský škôldozorca Plachý v sprievode svojho sekretára Petöva dorazil do Bošáce ešte 19. na noc. Zosadol v bošáckej fare. Včera navštívil školy rímskokatolícke a židovské, okolo tretej popoludní ale došiel do škôl mojich. Kačic avizíroval ma pred samým obedom. A dobre, lebo som mohol odkázať všetkým chybujúcim deťom, aby sa do školy dostavili. Došli takmer všetky. Od pol druhej do tretej som si deti tak pripravil na túto návštevu, že krajinský dozorca, ako mi pred pánom seniorom povedal, bol „celý uveličený“ nielen nad spôsobom vyučovania môjho a zdarnými odpoveďami dietok (prebehol som s nimi za pol tretej hodiny všetky predmety), ale i nad „krásnym“ vraj zariadením školy, lebo vraj v celej stolici medzi školami konfesionálnymi podhradská škola nemá seberovnej. Slovom, Plachý odchádzal zo školy mojej tak spokojný, že spokojnejším už ani byť nemohol. Deti odchodili zo školy okolo šiestej hodiny, sľúbiac im, že ešte i na skúšku príde. Poneváč už bol večer, nepustili sme ich preč. — Pán senior si zadržal Plachého, ja ale Petöa povolal k sebe na noc, kde sme sa až do polnoci rozhovorom školstva sa týkajúcim zabavili. Dnes okolo deviatej odišli do Beckova. — Došli objednané zemepisy stolíc Sziláďskej, Kraššov-Severínskej a Tolnanskej. Posledný sa mi najviac pozdáva, sú k nemu i podarené mapy pripojené. Knižočky tieto budú mi dobrou pomôckou k príspevkom pre Ottův slovník naučný.^[205]

Včera večer okolo siedmej hod. počuli sme prvé tohoročné pohrmievanie; slabá búrka tiahla od Tematína k Inovcu. Do rána zase spŕchol teplý dáždik; príroda navidomoči ožíva, egreš a baz sa celkom rozpúšťajú. Fialiek celé kytky už nosia dievčatá do školy. Sejba znamenitá — ružiaky som videl sadiť ešte pred Jozefom. Čo bude ďalej? Ja sa obávam, že v týchto teplých dňoch sa stromy veľmi vyvábia a v apríli pomrznú. Bárs by sa to nestalo!

Včera večer o jedenástej hodine vypukol vo Veľkej Chocholnej oheň, pohltiac za malú chvíľu dva mlyny a dva gazdovské domy; z mlynov jeden, istému Liptákovi náležajúci, je skrz mňa u „Phönix“ na 295 zl. asekurovaný. Zase starosti a mrzutosti. Ešte nemám podhradskú škodu usporiadanú, už je tu druhá. A keby aspoň odškodovaný tu býval, ale Chocholná je od nás na pol tretej hodiny cesty vzdialená. Mám sa zase navypisovať, kým sa to uvedie do poriadku. Liptáka dal u mňa poistiť p. farár Roy, keď jemu mlyny „prvá uhorská“ nechcela prijať. — Samý večer dozvedel som sa i to, že v nedeľu, t. j. 23. i v Mor. Lieskovom zhoreli dve chalupy vedľa katolíckej fary. V Lieskovom od jesene už viac ráz horelo, čo poukazuje na podpaľačstvo. Ja sa ohňov teraz veľmi bojím, lebo sa ony obyčajne na jar najviac zjavujú. Tesári nejeden budú mať na svedomí, aby mali prácu.

Neobyčajne jasné a veľmi teplé dni ďalej trvajú, takže na siatiny, ktoré sa nepretržite prevádzajú, by sa už i malý dáždik zišiel. Oziminy sa budú museť zožínať; nikto nepamätá, že by o tejto dobe tak veľké kedy boli bývali. Dnes sme mali letnú pálčivosť. Videl som deti vodou brodiť sa, ba jedno sa už zovzliekalo, že sa okúpe, ale matka s prútom v ruke mu to prekazila. Broskyne a marhule o pár dní budú v kvete. Divím sa, že ešte lastovičky nedoleteli. Nebožký Lichard v Skalici mal fenologického strážnika,^[206] jednu marhuľu. Nápočne som poprezeral tri ročníky Obzoru, aby som sa dozvedel, kedy prvé kvety ukázala. Strom ten vraj v pravidelnom roku vždy 5. apríla kvety rozvíjal. R. 1873 však už 28. marca bol v kvete. Nasledujúceho roku (1874) rozvil sa až 12. a r. 1875 až 1. mája ukázal prvé kvietky. Toho roku zaiste, jestli marhuľka ešte žije, tiež v marci počala kvitnúť, lebo v Skalici je klíma teplejšia než na našej doline. — Tretie číslo Černokňažníka prinieslo 8 mojich veršovaných príspevkov. Trinásty zošit III. dielu Ottovho slovníka tiež došiel, nepriniesol však ani jedného z mojich príspevkov, bárs článočky Bedari a Bedellö boli by mali byť v zošite tomto uverejnené. — Včely od mnoho rokov nemali toľko medu ako teraz. Prezimovali všetky znamenite a jestli prajné časy potrvajú, bude dosť májových rojov. — Deti zo školy veľmi vystávajú; posledný týždeň ich už ani polovica nechodila.

Od troch dňov sa citlivo schladilo a zvlášť včera bol opravdivý aprílový deň so studeným vetrom a za pár razy padajúcimi krúpami. Dnes bolo zase o pár stupňov teplejšie, bárs i minulej noci ešte bol mráz; schladenie dobrý účinok môže mať na vegetáciu — aspoň načas zastaví jej rozvíjanie. Jarná sejba je už takmer ukončená, lebo takého príhodného počasia k prácam od mnoho rokov nebolo. Bude nastávať už len hromadné sadenie zemiakov. I cukrovka je už zväčša zapravená. O cukrovke ešte len minulého roku nebolo u nás slýchať, za príkladom ale gazdov na Považí a v Srnom, cukrovku od dvoch rokov sejúcich, pouzatvárali i naši gazdovia záväzky s moravskými cukrovary, dúfajúc, že im to dobre vypáli. Bože daj! — Húseníc je len predsa mnoho vyliahnutých, avšak znamenití pomocníci hospodárov, vtáci, ich náležite kynožia.^[207]

Dnes bolo zase o niekoľko stupňov teplejšie než minulé dni. Príroda vidomoči odieva sa do krásneho jarného obleku. Včera spozoroval som na marhuliach (v slobodnom) a na breskyniach pri múre prvé kvety. Jestli takto potrvá, teda o pár dní budú i čerešne v kvete. Len aby Pán Boh vychránil od mrazov.^[208] — Dočítal som sa, že Němcovej Babička vyšla nákladom Kobrovým vo veľkom formáte, skvostne ilustrovaná. Konečne teda dožila sa táto perla českej literatúry takej úpravy, aká jej po práve dávno už náležala, lebo dosiaľ málo je spisov, ktoré honosiť sa môžu tak vysokou cenou umeleckou. Keby som to bol vedel pred krátkym len časom, nebol by som si objednal jednoduché vydanie, ale by som bol dočkal na toto ilustrované. — Besídky malých,^[209] časopisu československej mládeži venovaného a Jánom Svobodom, obecnej školy učiteľom v Hořatví v Čechách redigovaného poslal mi nakladateľ V. Neubert číslo prvé, roč. XI. na ukážku. Z časopisku tohoto, ktorého zošit o 26 stranách len 4 gr. stojí, mám už niekoľko prvých ročníkov, poneváč ale vidím, že Besídka malých je i obsahom i ilustráciami od akademického maliara Bízu zdokonalená, teda si budem hľadieť chybujúce mi ročníky zaopatriť. XI. ročník si predplatím po tieto dni. Redaktor Svoboda je evanjelik, ktorý asi 1870-ho študoval i na našom veľkorevúckom gymnáziu.

Slávime vzkriesenie Vykupiteľa sveta. Kedy však bude sláviť náš národ svoje vzkriesenie? Teraz žijúce pokolenie sa toho sotva dočká. Žijeme časy krušné — tlačia nás na všetkých stranách, ale dá Boh, že budúce pokolenia zvíťazia. Mali sme krásne jarné dopoludnie; ľud húfne hrnul sa do chrámov. Ženské pohlavie všetko v krásnom svojom letnom rúchu. Kroj bošáckych žien, malebne povyšívaný, vyniká nad mnohé kroje. Radosť sa je dívať na tie pekné svieže postavy žien našich v sviatočnom rúchu oblečené. Okolo tretej sa obloha zatiahla tmavými oblakmi a medzi štvrtou a piatou hodinou spadol túžobne čakaný dáždik, ktorý osviežil celú rozvíjajúcu sa prírodu. Dáždik je veľkým darom pre ľudstvo, lebo jačmene veľmi poriedku tisli sa zo zeme. Jestli sa neschladí, jeho požehnanie bude zrejmé. — Okolo druhej po obede počalo sa po Bošáci hovoriť, že Srnie horí; mnoho ta utekalo ľudu, ale chvála Bohu, nebolo tomu tak. Z akéhosi komína tak vysoko vystúpil dym, že v Bošáci nemysleli iné, ako že horí. — V Bohuslaviciach, v „Turecku“ hneď nad potokom našli okolo štvrtej jedného čižmára z Mnešíc obeseného. Ten sa na Veľký piatok pohašteril so ženou a odíduc z domu, spáchal samovraždu. Žena ho darmo domov čakala. Vraví sa, že ona svojou neústupnosťou a beštiálnosťou muža svojho k tomuto hriešnemu kroku dohnala. Kam vedie nesvornosť manželská! Zase príklad a výstraha pre mnohých.

Vajanský píšuc o „našej literárnej biede“ (NN, č. 40.), na konci svojho článku nasledovne sa vyslovuje: „Pozorný čitateľ zbadá v slovenskej literatúre akúsi ľahkosť a smelosť — poviem rovno, opovážlivosť predstupovať pred obecenstvo v nedbalkách, v chaláte (tu použil zase len ruské slovo, ktoré znamená dlhý, voľný odev, po domácne nosený; i Arabi slovom chilat označujú čestný odev, ktorým sultán vysokých úradníkov vyznamenáva), ba pred umytím a učesaním. Vídame také kostrbaté, strapaté, neumyté decká nešťastných autorských chvíľ skackať neskromne a vystavovať sa! Každý poctivý pôvodca so srdečnou bázňou púšťa do sveta plody svoje a chová sa oproti obecenstvu skromne, oproti slovenskej literatúre s pietou. Vídame článočky a knižky, z ktorých vanie namyslenosť, vídame vydania, pri ktorých autor slabý vo formálnych veciach, smelo podáva nám zbierku gramatických, pravopisných, syntaktických chýb, a keď ho niekto na ne upozorní, považuje dobrodušnú radu za obrazenie svojho neomylného génia.“ — Všetko by som stavil, že pri písaní tejto stati mal Vajanský Bieleka na mysli. — Bayer poslal mi konečne čiastku kníh mu požičaných späť; ostatné vraj pošle po sviatkoch. K zásielke pripojil i Slámovho Průvodce po Slovensku,^[210] minulého roku Ottovým nákladom s obrázkami vydaného. Sláma čerpal síce zväčša zo slovenských spisov, ale vidieť, že použil i spisy Slovákom neprajné, nasledovne mnoho v dielku rozličných nesprávností. Škoda, že pred vydaním dielka neposlal rukopis niekomu na Slovensko prezrieť. V druhom vydaní mnoho by sa malo opraviť, miestami doplniť a miestami skrátiť. — Včera boli u mňa návštevou učitelia: Jur Chorváth, J. Vávra z Kochanoviec a Ján Janík z Krnču zo starej Nitrianskej. Zabavili sa do samej noci.

Od predodňa s malými prestávkami lialo sa po celý deň a ešte ani večer sa mračná nič netrhali. Breskyne a marhule stoja v plnom kvete. Zo sťahovavých vtákov ukazujú sa pojedine i lastovičky, kukučky a dudci (mutci). Len aby sa po teplom daždi dajak citlivo neschladilo, lebo citlivejšia zima by vegetácii uškodiť mohla. Dnešným dňom minuli sa už i veľkonočné prázdniny, ktoré sedem dní trvali. Zajtra započne sa ďalšie vyučovanie. —

Ráno ešte pršalo; okolo 7. hod. však prestalo, lebo mračná počal rozháňať dosť silný, studený vietor, čoho následkom nastúpila dosť citlivá zima, takže kto nemusel, nevychádzal z teplých izieb. — Žiakov bolo dnes v škole už len 64, teda zo zapísaných ani polovica; najlepšie by boli zastúpené ešte triedy I., II. a VI. — Redakcii Ottovho slovníka naučného poslal som stručný životopis Bežov. — Od Tom. Šmyda došiel list, ktorým ďakuje mi za posledný balík kníh mu požičaných. Veľmi pochvalne sa zmieňuje o Dome a škole z roku minulého, Pohľady však sú mu akési mdlé a mĺkve. Pýta sa, prečo Vajanský odstúpil od ich redigovania.

Včera chladno, zamračeno, dnes zamračeno síce, ale dosť teplo; dažďové húľavy častejšie prebiehali našou dolinou. Bučina sa rozzelenieva: jačmene po dáždikoch sa dobre zhúšťajú, raži a žita sú všade pekné. Tohoto týždňa bolo všeobecné sadenie zemiakov. Trn počína kvitnúť, teda môžeme čakať ešte „zimu trnovú“, po ktorej má nasledovať ešte „zima hlohová“. — Matzenauer vydal svojím nákladom 498 strán obnášajúcu Anthologiu z poetickej literatúry nemeckej, dielo, na ktorom vyše 20 rokov pomaly pracoval. Venoval ho „Slovenskej omladine a spanilomyseľným dcéram národa“. Nár. noviny Anthologiu odporúčajú peknými slovami, lebo toho vraj zaslúži v plnej miere. Ako sa o nej Vajanský vysloví, som zvedavý, lebo to, čo uverejnili NN, iste z pera Pietrovho pochádza. — Na ukážku som dostal tri čísla dobrého časopisu České chaloupky,^[211] vydávaného a redigovaného Jánom Kyselom, správcom školy v Kyjích u Železnice v Čechách. Je to prostonárodný, vychovávateľský a spolu zábavný mesačník pre český ľud. Predplatné na celý rok 60 gr. Obsah znamenitý. Stojí za predplatenie.

Rané čerešne sú v plnom kvete, neskoršie počínajú kvietky ešte len rozvíjať. Počasie včera a dnes daždivé a schladené. Pršať započalo o desiatej predpoludním (13.) a pršalo s krátkymi prestávkami do dneška do noci; a mračná sa ani teraz ešte netrhajú. Včera dopoludnia práve pred ukončením služieb božích ako v bošáckom, tak i v našom chráme vybĺkol v Bošáci špekulačnou rukou podložený požiar, ale že boli susedné strechy mokré, lebo dážď v tom čase silný pršal, obmedzený bol oheň len na podožatú židovu stodolu. Že to židáčik len urobí, už od dvoch rokov sa verejne rozprávalo, a predsa neurobilo predstavenstvo obecné kroky, aby zlú a vysoko poistenú stodolu dalo z poistenia vylúčiť, alebo jej poistenú sumu na tretinu znížiť. Dokiaľ sa proti takým lotrom s celou prísnosťou nezakročí, oni budú i ďalej svoje hnusné remeslo prevádzať a ľud na mizinu uvádzať.

Všetky čerešne sú už v najkrajšom postavené kvete. Zase je oteplené, ale duje silný južný vietor, ktorý obyčajne dážď priháňa. — Minulej noci bol oheň v Ivanovciach, kde päť domov a tri stodoly zhoreli. Zase dielo podpaľačské. — Mocko poslal mi naspäť požičané knihy, žiadajúc ma, aby som pátral po životopisných dátach Tranovského.

Včera bol veľmi teplý, príjemný deň; — dnes bolo síce teplo, ale dul silný juhozápadný vietor. — Od predsedu viedenského Tatrana dostal som Pamätnicu, ktorú z príčiny 20 ročného jubilea účinkovania svojho vydal spolok Tatran. Sú v nej príspevky od mnohých bývalých a niektorých terajších členov spolku. Zvláštnosťou ani jeden nevyniká — ba mnoho je i takých, ktoré mohli radšej vystať. — Pani Osztroluczká z Budínpešti uvedomuje ma pekným listom, že sa jej dcéra Elza zasnúbila s istým Földvárym, horlivým vraj evanjelikom a ablegátom z Rábskej stolice. Musím teda za horúca gratulovať.

Deň teplý, len veterný. Popoludní bol som v Nov. Meste obstarať knihy prémiové ku skúške z fundácie Gejzu Osztroluckého. Ťažko je za 12 zl. 4 — 5 kusov náboženských kníh obstarať, keď takých v československej literatúre pre evanjelika niet. Musel som tedy vyznačiť 7 kusov, aby sa 12 zl. minulo; a síce: 2 Biblie, 2 Studničky (od Mlynarovicha) a 3 Studnice vody živé (od Baltíka). Teraz ale bude otázka, ktorým žiakom ich rozdať, keď väčšina dobrých žiakov už vystala zo školy. Z tých, ktorí školu dosiaľ riadne navštevujú, nezaslúžia ju (t. j. prémiu) ani piati. Posledný týždeň bývalo v škole denne 40 — 60 detí. O tomto čase predsa inokedy viac detí chodievalo. Robí to skorá jar. Mnoho detí odišlo s rodičmi do sveta a mnoho sa ich už zaráža s husami a lichvou po poli. Od Veľkej noci odišlo z našej doliny do 500 ľudu na rozličné výrobky do sveta: jedni po práci (asi 400), druhí po obchode (asi 100) s plťami naloženými metlami, dreveným a hlineným riadom. — Vegetácia na Považí je popredku asi o týždeň od našej doliny; tam som už videl bystrické slivy, jablone a hrušone v kvete, kdežto u nás stromy tieto len o 3 — 4 dni počnú svoje kvety rozvíjať. I oziminy sú tam väčšie než u nás — ba v jednej, pri Mnešiciach, zbadal som už i niekoľko klasov. — Paľko Beblavý písal dlhočizný, dobrým humorom popretkávaný list, ďakujúc mi zaroveň za Slovenské pohádky Boženy Němcovej, ktoré som mu o Veľkej noci bol darom poslal. Urobil som vraj nimi jeho Milošovi veľkú radosť.

U Horňanského objednané Méhnerove mapy stolíc uhorských dnes došli. Všetkých dosiaľ vyšlých je 32, teda ešte ani polovica. Mapky sú po 8 gr. Vystavenie mnohých je veľmi pekné. Ostatné budem si objednávať u Horovitza, akonáhle ktorá vyjde. Rád by som mal celý atlas. Okrem máp poslal mi Horňanský i dva zošity Szinnyeiho diela: Magyar irók élete és munkái. Obsahujú asi 20 — 25 životopisov slovenských spisovateľov. Dielo to bude znamenitým prameňom k môjmu rukopisu: Rukoväť k dejinám literatúry slovenskej. Vyjde do r. 1896 v štyroch osemzošitových zväzkoch a bude stáť 16 zl. Z povrchného prezretia súdiac, dalo by sa k týmto prvým dvom zošitom hodne doplnkov napísať. Dám sa do toho, keď vyjde prvý zväzok. — Dr. Czambel poslal mi pekne viazaný exemplár Jókaiho Obrázkov z dejepisu Uhorska a z nádherného diela Uhorsko, slovensko-uhorským vzdelávacím spolkom vydávaného, zošity II. — V. Okrem toho pripojil ešte i zo svojho teraz sa tlačiaceho diela Dejiny slovenského pravopisu šesť hárkov. Bude to znamenité dielo, ktoré i najprísnejšia kritika musí vďačne prijať. Czambel je filológ slovutný. — Ottov slovník naučný vyčkával som už pred desiatimi dňami, nevediac si vysvetliť jeho oneskorenie. Dnes konečne došli zošity 59 a 60 (III. dielu zošit 14 a 15). Z mojich príspevkov sú v nich nasledujúce: Békeš (15 r.), Bél či Béel (6 r.), Belá, rieka v Hornom Trenčiansku (4 r.), Běla Košická (5 r.), Bělá Valašská (5 r.), Běla Crkva (19 r.), Bělánka, prítok Nitry (4 r.), Belényes (11 r.), Bella Ondrej (13 r.) a Belnay Juro Alojz (10 r.). Zbadal som i niektoré nesprávnosti. Tak Spišská Belá je na dvoch miestach opísaná stručne pod menom Belá od Brábeka a obšírnejšie odo mňa pod menom Běla. Pri Ondrejovi Bellovi stojí, že je brat predošlého (t. j. Jána Leopolda); Ondrej mal stáť po Jánovi, ktorého životopis však nie je uverejnený, poneváč je bratom toho. Keď tedy redakcia životopis Jánov (Čabanského) neupotrebila, mala i slová „bratr předešlého“ prečiarknuť. Takéto nesprávnosti potom sa budú mne pripisovať. Pod príspevkom Békeš je podpísaný Bbk (Brábek), kdežto je môj od slova do slova. Proti tomu sa musím zavčasu u redakcie ohlásiť. Belnayho životopis tak skrátili, že z neho ani tretina neostala. To by sa nemalo stávať, lebo si každý pomyslieť môže, že je to púhy odpis zo Slovníka Riegerovho.

Minulé dni veľmi krásne, teplé — dnes prebiehali husté dáždiky. Dal som gypsovať ďatelinu, ktorá dosiaľ dosť mizerne stojí, kdežto niektorí gazdovia majú veľmi pekné. Snáď ju sádra popraví. Len aby bolo teplo a mokro za dva-tri dni. Strom je v najkrajšom kvete, zvlášť slivone a hrušone; jablone sa len stroja rozpustiť. Strom krajšie kvitne, než som očakával. Dosiaľ všade výhľady na rozličné božské požehnanie.

Včera pekne, hoci z 23. na 24. lialo sa celú noc; pôda rozkysnutá; dnes celé dopoludnie tiež pršalo, popoludní sa však vyjasnilo a jestli sa vetrík zabije, ľahko môže byť do rána mráz. Pán Boh nás vychráň! Dosť je teraz biedy a bola by ešte väčšia. — V Kopaniciach zjavili sa medzi deťmi sypanice, niekoľko ich zomrelo. — Školské deti veľmi vystávajú, zvlášť keď je pekné počasie. Dnes, že pršalo, prišlo do školy vyše 50, ale boli už i také dni, kde v obidvoch sieňach nebolo ich do 35. V Bošáckej škole však od Veľkej noci mávajú od 15 — 20 detí. Na niektorých miestach mali už skúšky, nasledovne školský rok tam už skončený. — Časopisy zdeľujú, že v mnohých krajoch Francie napadlo po tieto dni veľmi mnoho snehu. Priateľa dietok došiel prvý a druhý zošit. Vydanie týchto zošitov oneskorilo sa zaiste pre nedostatok materiálu, vidieť, že má Salva málo prispievateľov. — Staručký A. H. Škultéty oznamuje, že jeho Pamäti slovenského ev. a. v. gymnázia vo Veľkej Revúcej opustili tlač a že sa budú po tieto dni rozposielať. Len aby knihu Salva čím skôr poslal.

Včera podvečerom započalo znovu pršať a prší s krátkymi prestávkami dosiaľ, ba ako vidieť, strojí sa pršať celú nastávajúcu noc. Dnes okolo šiestej popoludní prešla i silná búrka Považím, ťahajúca sa od juhu k severozápadu, ktorá zasiahla i do našej doliny. — Vo Vágvölgyi L. dočítal som sa, že krajinský škôldozorca Plachý podal na zhromaždení stoličného výboru 14. t. m. vydržiavanom zprávu o svojej vizitačnej ceste v školách Trenčianskeho okresu a tu i školu podhradskú vradil medzi tie, ktoré v každom ohľade školskému zákonu zadosť robia. Zpráva jeho znie nasledovne:^[212] „Rím. kat. ľudová škola v Drietomej, rím. kat., ev. a. v. ľudová škola v Kochanovciach, židovská škola v Melčiciach, rím. kat. a žid. škola v Bošáci, ev. a. v. a židovská škola v Zemianskom Podhradí, štátna ľudová škola v Kočovciach a v Beckove, ako i školka beckovská sú ústavy, ktoré vyhovujú požiadavkám; je však mnoho škôl, ktoré potrebujú nápravu, i čo sa týka učiteľských síl, i vybavenia.“ — Na dnešnom miestnom konvente jednohlasne a jednomyseľne dala cirkev naša na úrad biskupský svoj hlas vznešenému pánu Bedrichovi Baltíkovi. Ale počuli sme, že v niektorých našich cirkvách minulého týždňa chodili: főispán,^[213] viceišpán, škôldozorca a slúžny, kortešujúc za Trsztyanszkého, tak menovite 25. boli pánovia títo v Mor. Lieskovom a 26. v Beckove, kde nátlak robili na kňazov, učiteľov, notárov, richtárov a občanov bez rozdielu náboženstva, aby sa všemožne vynasnažovali ta priviesť cirkevníkov týchže cirkví, žeby v nich Trsztyanszký obdržal hlas. Zaiste sa to stalo následkom vyššieho nariadenia, lebo ako Nár. noviny píšu, podobným spôsobom kortešuje sa i v Nitrianskej stolici. To je tá naša luteránska autonómia! Že týmto spôsobom doženú 10 — 15 hlasov Trsztyanszkému, je na bielom dni a ľahko sa už teraz stať môže, že Baltík prepadne. Turčianskeho seniorátu predstavenstvo, keď sa presvedčilo, aký robia nátlak slúžnovci^[214] na richtárov a občanov evanjelického náboženstva, zaslalo ministerpredsedovi a ministrovi vnútra nasledujúcu telegrafickú ponosu: „Tunajší a štubnianskoteplickí hlavní slúžni povolávajú predstavených obce len preto, aby im oznámili, že len Trsztyanszkého slobodno voliť za biskupa, a aby podali zprávu o tých evanjelikoch, ktorí hlasujú na Baltíka, žeby boli potrestaní. Prosíme zakázať vrchnostiam našej stolice tieto našu autonómiu urážajúce výčiny a potrestať patričných.“

Pochybujem, že by sa ponosa táto s prajným stretla výsledkom; ministerpredseda ju prečíta a odloží, zasmejúc sa pritom pod fúzy. — V predtiskom dištrikte, podľa telegrafickej zprávy PLl, dostal zo 133 hlasov 78 Pavel Zelenka, a tak Farbaky zostal v značnej menšine. Zelenka je muž hodný, aj ku slovenskej strane spravodlivý, teda zaslúži byť biskupom. —

Pršať len chvíľami prestáva; táto dlhotrvajúca nepohoda veľmi ľahko môže mať zlé následky pre zakvitnutý strom, keď sa kvet nemohol dostatočne sprášiť a tak zúrodniť. — Černokňažník priniesol ostatné príspevky — pre budúce číslo už nič nie je v redakcii a „klepať“ sa mi nechce. Ľudmila poslala mi na prezretie a ponapravenie tri humoristické básničky s tou poznámkou, že ak ich za vhodné pre Černokňažníka uznám, aby som ich s mojimi príspevkami ta časom poslal. Myšlienky v nich sú dobré, ale rýmy skoro všetky zlé. Snáď sa dajú napraviť. — Šmyd píše, že oddal na železnicu bednu kníh, ktoré som mu na viac ráz bol požičal, a pýta ešte spisy Radlinského. Vyhoviem vďačne. — Z kníhkupectva Dobrovského z Budapešti došli na ukážku dve krásne mapky z atlasu, ktorý najnovšie vydal. Sú utešené. Jedna stojí len 10 gr. a celý atlas menší s 18 mapami len 35 gr., väčší s 35 mapami a s 15 prílohami, viazaný len 1 zl. Časom si ho obstarám. V Bošáckej rk. škole je už po vyučovaní. Pod titulom, že troje alebo štvoro detí dostalo dajaký výsyp, dal okolný lekár školu zavrieť, bez toho, aby bol ktoré z tých detí videl. Mne chodí z Bošáce do 40 detí, do židovskej školy tiež asi toľko, ale ani jedno sa z nich neosýpa. V Bošáckej rk. škole však každoročne bývajú z jesene a na jar dajaké tituly, aby sa v jeseni nemuselo vyučovanie započať a na jar aby sa v apríli mohlo skončiť. A terajší škôldozorca predsa školu bošácku pochválil. Divná pedagogická taktika!

Včera sa počali konečne mračná trhať a dnes nastal utešený, teplý deň, akých málo býva 1. mája. Ľud v prácach poľných dažďami pretrhnutý, dnes s novou usilovnosťou pokračuje, aby ešte zbývajúcu jarnú prácu dokonal: sadí zemiaky, seje hrach, fazuľu, sadí kukuricu atď., ba zožína i bujné žitá a raže, aby časom nepoľahli; mnohé žitá a raže však sa už zožínať nemôžu, lebo sú v dúčelách^[215] a len len že sa neklasia. — Minulú nedeľu, napriek toľkým kortešačkám, obdržal Baltík 23 hlasov, a to i v tých cirkvách, o ktorých sme sa domnievali, že dajú hlas Trsztyanszkému. Ostatné voľby prevedené budú v nedeľu budúcu, t. j. 4. mája. Sme istí, že Baltík obdrží väčšinu, lebo Liptov, Turiec, Orava, Nitra a Trenčín sa znamenite držia. Pane Bože, pomáhaj! — Gróf Albert Zay spísal brožúru: Koho máme vyvoliť za biskupa? Dakoľko slov k voľbe biskupa, ktorá sa má odbývať v preddunajskom dištrikte aug. ev. cirkvi. Túto brožúru po mnohých cirkvách rozdávali — no myslím, že ona nikoho nezískala Trsztyanszkému, bo je písaná nie v duchu náboženskom, ale politickom.

Po troch bezdažďových dňoch zase nám dnes pršalo a prší ešte i o desiatej večer, keď tieto riadky píšem. — V Pešťbudíne bola po tieto dni výstavka ruží.^[216] — Redakcii Ottovho slovníka naučného poslal som ďalšie príspevky, medzi nimi životopis Jozefa a Antona Bielekovcov. Dnes došlý zošit 61. (diel III., zoš. 16.) priniesol z mojich príspevkov nasledujúce: Belluša (7 r.), Jozef Bencúr (33 r.), Matej Bencúr (17 r.), Benedikt Svätý (12 r.) a Ján Blah. Benedikti (15 r.), spolu 84 riadkov. — Biermannová z Prešporku by rada, aby sme jej chlapca vzali do kostu.^[217] Prešporčania radi dávajú deti svoje na slovenskú reč; z toho vidieť, že reč našu potrebujú, keď je severozápadné okolie samými Slovákmi obývané. Možno, že ho vezmeme, aspoň nám ľahšie padne vydržovať nášho syna.

Celú minulú noc a po celý dnešný deň len sa lialo; raže a žitá sú už teraz povalené. Cukrovky by sa mali okopávať, ale do rolí nemožno pristúpiť. Naraz toľko práce sa zhrnie, že ju nebude možno prevládať. Mnohí starostlivo hľadia do budúcnosti. Na ovocný kvet iste mnohé dažde škodlivo budú účinkovať. — Bedna z knihami, ktoré mi Šmyd naspäť poslal, zase prišla do moravských Bohuslavíc. Práve tak sa mi stalo s bednou, ktorú mi takto rok poslal Šmyd z Opavy. To sú už len pekné poriadky na tých železniciach! Som presvedčený, že Šmyd správne udal adresu, a predsa bedna zaviazla v nepravých Bohuslaviciach, odkiaľ poslané mi je avízo, aby som si bednu odobral. Toľko rozumu železničné osobníctvo len môže mať, že si z Uhorska nik nepošle povoz do moravských Bohuslavíc pre bednu, keď mu ju železnica pod nos dopraviť môže. Avízo v sprievode listu odoslal som s prvou poštou Šmydovi, žeby urobil poriadky, aby bedna ďalej do Uhier expedírovaná bola. Uvidíme, čo z toho vykvitne. Zas budem mať šťastie snáď i vyše zlatého doplácať. — Dnes započal som vyučovať už od jedenástej do druhej popoludní, dúfajúc takto predsa viac detí škole pritiahnuť, poneváč minulého týždňa mával som v obidvoch sieňach už len asi 30 — 40 detí. Po Nitrianskej stolici radom sa skúšky už odbývajú; v Bzinciach skončí sa siedmeho. V susednom Lieskovom mal Langhofer minulého týždňa už len 6 detí. V Bošáci sa dnes, na zodpovednosť miestneho farára, zase muselo vyučovanie započať, lebo vraj okolný lekár nemal práva bez porozumenia predsedu školského výboru školu zatvoriť. Tak je. Predseda má byť vždy porozumený s tým, čo sa má v škole stať. Že sa z evanjelických detí dosiaľ ani jedno neosýpalo, je divné; ba vraj ani židovské deti nie sú zachvátené — ostatne, ani medzi katolíckymi deťmi epidémia táto tak nezúri, žeby bola musela byť škola zatvorená. Trčí v tom istý háčik. Zvedavý som, čo sa z toho všetkého vykľuje. Mrzutostí medzi farárom, učiteľom a lekárom je už z toho celá kopa.

Počasie veľmi premenlivé — deň-dva prší, deň-dva zase slnko svieti. Dnes do predvečera bolo dosť príjemne; okolo piatej však taká leja i s ľadovcom sa nad Bošácou spustila, že za pol hodiny celé potoky tiekli ulicami. Ľadovec síce veľkej škody nenarobil, ale silný dážď mnohé oziminy tak povalil, že sotva už povstanú, nasledovne dosť škody spôsobil. — Húseníc celé veľké hniezda vidieť, zvlášť medzi hrubšími ratolesťami ovocných stromov; vyzerajú, ako by tam sedeli malé roje; sú to všetko húsenice tých motýľov, ktoré kladú na tenké ratoliestky vajíčka do takzvaných prstienkov. Cez deň sa rozliezajú po stromoch, na noc alebo v daždivom počasí sťahujú sa do kôp, tak že by ich dosť snadno bolo kynožiť, keby si len ľud dal s nimi tej trochu práce. Jestli sa nepokynožia, tak nám nielen tohoročnú skynožia úrodu ovocnú, ale i na takto rok tej neplechy sila bude. I chrústy sa zjavili vo väčšom množstve, a čo nestačia požrať húsenice, to dožerú tieto. Samá pliaga. Ovocia bude veru málo — nuž a keď to v našom kraji chybuje, špatno skáčeme. Len aby už Pán Boh ostatné úrody zachránil!

Baltíkove akcie dobre stoja. Ako píšu časopisy, má dosiaľ istých 58 hlasov, kdežto Trsztyanszký obdržal len 32. Asi 10 cirkví má ešte hlasovať; z tých čo len dva hlasy obdrží Baltík, ostatné padnú na Trsztyanszkého. Aký sa však ukáže výsledok pri otváraní hlasov, na to sme zvedaví, lebo tam sa bude všemožne na tom pracovať, aby bolo mnoho Baltíkových hlasov za neplatné uznaných. V niektorých cirkvách (v Senici, Skalici, Trenčíne atď.) bolo celé vzbúrenie spôsobené stranou maďarónskou. Vágvölgyi Lap v úvodnom článku vylieva celú žlč oproti trenčianskym „panslávom“; podobne zúria iné „kuvičníky“ či „muchotrávky“ hornouhorské, ale i vážnejšie denníky peštianske dali sa zachvátiť prúdom a sypú hory doly na evanjelických panslávov a vlastizradcov, že sa opovažujú dávať hlasy Baltíkovi. V predtiskom okolí veľkou väčšinou vyvolený bol 7. t. m. Zelenka za biskupa. Má to byť muž vážny a spravodlivý, čo sa však len časom ukáže. — Nár. noviny zaviedli zbierku na pomník dr. Hurbana a prvý výkaz ukazuje sumu 276, ku ktorej Dula prispel 50 zlatými, Pavel Mudroň a J. M. Hroboň každý 20 zlatými; 10 — 12-zlatových darcov je viac.

Dnes je už i židovská škola v Bošáci pre osýpky na osem dní zavretá; divno, že práve naše evanjelické deti sú zachránené, lebo u nás v Bošáci a v Podhradí neukázal sa ani jeden prípad tejto epidemickej choroby. — Ja mám skúšku na 27. nariadenú; vo Štvrtku a Kochanovciach bola už včera vybavená. — Včera a dnes sa udržalo bez dažďa, ale myslím, že dnešný južný vietor nám zase dažde priženie. — Na tento deň pripadlo prvého „mrazivého“ svätého; dúfame, že prejdú šťastne všetci traja, ba i Žofia, ktorá vraj víno vypíja. — Siedmeho zomrel staručký Jozef Emmanuel, farár a dekan v Košeci. Ba, či sa zachránia jeho mnohé rukopisy? O to sa mal ešte za jeho života postarať svätovojtešský spolok. Škoda by bola, aby niekde zahynuli; bude mať medzi nimi i dosť dobrých vecí, ktoré by boli zaslúžili vytlačenia a rozšírenia. — Zayho brožúru som dostal od tunajšieho notára, ktorá mu bola z Trenčína poslaná, snáď aby ju dal čítať nášmu ľudu. — Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok v Martine oznamuje hotovenie Slov. kalendára;^[218] môžem tedy očakávať, že p. Francisci vyzve ma dosť skoro už, aby som mu napísal vinš novoročný a veršíky pod mesiac, ktoré mu od viac rokov písavam.

Popoludní o druhej hodine povstala taká búrka so silným lejakom, že sa až okná ostriasalí, na stromoch a oziminách je veľká škoda — prvé silný víchor mnoho s koreňmi povyvracal, oziminy ale pováľal a tak dokundolil, že už niet žiadnej nádeje, aby povstali. Je to veru mimoriadne počasie. Hľadíme s ustrnutím do budúcnosti. — Bedna s knihami od Šmyda konečne dorazila. Šmyd písal do moravských Bohuslavíc, by mi „als Eilgut“ ďalej poslaná bola. Prišla vyplatená až do Bohuslavíc; len od stanice stála ma doprava 30 gr. Knihy došli v poriadku. Šmyd pripojil k nim Vlastivedu Slezska, zošity 12 — 17 a Pavla Krížku Cestu do Sedmohradska, ktorá bola r. 1888 uverejňovaná v Nár. novinách a vyšla ako zvláštny odtisk,^[219] o čom som dosiaľ ani nevedel. — Matzenauer ma žiadal, aby som mu v okolí získal aspoň desiatich odberateľov pre jeho Anthologiu, z ktorej sa v plátne viazaný výtisk na obyčajnom papieri za 2 zl., skvostne viazaný ale na velínovom papieri po 3 zl. predáva. Mne poslal výtisk velínový v cene 3 zl. Jestli vraj najmenej 500 výtiskov nepredá, tedy bude mať veľkú škodu, lebo dielo vlastným nákladom vydané veľmi mnoho stálo. Ťažko mi tu bude niekoľko výtiskov odpredať, lebo 2 — 3 zl. za knihu dať je predsa len mnoho. Nuž ale pokúsim sa a vyzvem okolitých našincov, by neľutovali tie 2 — 3 zl. —

Včera a dnes bolo bez dažďa, predvčerom ale, t. j. 14. lialo sa celý deň a celú noc. Ľud používa pošmúrne toto počasie na vysádzanie kapustnej priesady v zelniciach; okopávačka cukrovky sa veľmi opozďuje — pred pár dňami (10 — 14) pookopávaná veľmi pekne odrastá. — Ottovho slovníka naučného vyšiel 62. zošit (dielu III. zošit 17.); z mojich príspevkov priniesol nasledujúce: Bénye (6 r.), Beodra (6 r.), Bér-Kis (5 r.), Berczel (5 r.), Beregszász (20 r.), Berettyó (8 r.), Berettyó-Ujfalu (5 r.), Jász-Berény a Lovas-Berény (18 r.), spolu 73 riadkov. — Žiakov v obidvoch sieňach bolo len 22 — a potom sa vytrubuje do sveta, že je v Uhrách 8-mesačné vyučovanie (po dedinách) a 10-mesačné (po mestečkách a mestách) zavedené. Smelo sa môže povedať, že v jednej tretine uhorských škôl nevyučuje sa od 5 — 6 mesiacov, v jednej tretine od 6 — 7 a len v tretej tretine snáď 9 — 10 mesiacov.

Dnes máme v dome celý špitáľ: matka obľahla na akúsi prsnú chorobu — zastavuje jej dych, že myslíme na jej zadusenie. Privolanie lekárovo jej ani najmenej neobľahčilo. Bude mať iste za následok len smrť, na ktorú by sme ešte predvčerom neboli ani pomysleli. Taký je život ľudský! Pre mňa to strašná rana! V druhej posteli leží Mariška na osýpky. Dosiaľ nebolo obsypané ani jedno dieťa školské; ona musela teda prvá upadnúť do tejto nebezpečnej choroby. Lekár teší, že osýpky pri odrastlejšom dieťati nemajú tak nebezpečných následkov. Dosiaľ pomreli deti 1 — 3 ročné. Chúďa, koľko už rozličných prestálo nemocí. Snáď dá Pán Boh, ten najlepší lekár, že ešte i drahá matka a milé dieťa ozdravejú a že navštívenie toto je pre nás len ukázaním prstu božieho! Dúfame! — Deň sme mali pekný, teplý, ale pred samým večerom sa dosť citlivo schladilo. Len aby nebol do rána mrázik! —

V noci sa oteplilo a ráno svitnul krásny deň. Prvý ražný kvet som dnes spozoroval. Bárs by teraz za týždeň aspoň nepršalo, žeby sa dokonale kvet klasov sprášiť mohol, aby neboli potom klasy štrbavé. — Detí celé kŕdle plahočili sa v potoku. Voda 17° R. Ostatne videl som deti kúpať sa ešte 22. apríla, čo je zaiste veľmi neobyčajné. — Poľné práce, zvlášť okopávačky, sú v prúde. Pre dažde sa mnoho zameškalo, teda to teraz pilný ľud chce dohoniť. —

Dnes je v Prešporku otváranie hlasov za biskupa. Zvedaví sme, čo sa tam vyvarí. Zajtra snáď dostaneme hodnovernú zprávu. Šovinistické časopisy posledné dni omnoho viac zúrili než predtým. Videli, že dostal Baltík väčšinu, nuž vylievali svoju nevôľu osočovaním, denuncírovaním strany Baltíkovej, ba i samého Baltíka. Kaas interpeloval ministra na sneme: či má známosť o tom, čo robia panslávi dištriktu preddunajského pri voľbe biskupa. Nečítal som dosiaľ, akú dostal odpoveď. — Matka je rozhodne lepšie a Mariška je tiež už von z nebezpečenstva. I zo školských detí (rozumiem z tých, ktoré posledne navštevovali školu) počalo sa už niekoľko osýpať. Konečne neostane mi snáď na skúške ani 25 — 30.

— Pamäti veľkorevúckeho bývalého gymnázia konečne došli pod krížovou páskou. Ich obsah je mi zväčša známy z časopisov, menovite Nár. novín, preto som ich len povrchne prebehol. Kniha je viazaná v červenom plátne a stojí s poštou 2 zl., 15 gr. Že mi Salva aj iné objednané knihy neposlal, to si nijako neznám vysvetliť. Už si myslím, že nedostal moje listy. Ešte raz mu napíšem, a keď neodpovie, vtedy budem vedieť, koľko udrelo. Snáď mu len nesedí niečo na nose! Ja sa aspoň necítim, že by som ho bol niečím k hnevu pohol. — Bol som v Nov. Meste, aby som konečne zaopatril knihy odmenové z fundácie Osztroluczkovskej. Je to oštara, keď človek 5 — 6 kníh náboženských nemôže bez mnohého sem-tam dopisovania obstarať. Podarilo sa mi konečne zohnať dve veľké Biblie a štyri Mlynarovichove Studničky,^[220] pekne viazané v cene 12 zl. Horovitz dal mi dva zošity (pre II. a III. tr.) Szirmaiho knihy Magyar nyelvkönyv német tannyelvű népiskolák számára.^[221] Je to B. vydanie jeho Magyar nyelvképzőiskola,^[222] určené pre tie školy, v ktorých možno viac z maďarčiny prejsť, než obsahujú zošity Magyar nyelvképző iskoly. — Szirmai by rád, aby som i toto vydanie spracoval pre školy slovenské, z tej príčiny mi i Horovitz dal vyšlé zošitky na prezretie. Ja však pochybujem, že by v daktorej slovenskej škole ešte obšírnejšie prebrať sa mohla reč maďarská, než je ona obsiahnutá v A. vydaní. Ostatne jestli bude Szirmai na tom stáť, aby sa kniha jeho pre školy slovenské spracovala, teda prácu v lete podujmem, aspoň dostanem pár zlatých honoráru. — Zišiel som sa na stanici s Mudroňom, Dohnányim, Dullom, Ružiakom, Križanom, Janoškom, Polereckým, Kmetim a skalickým Boorom, idúcimi z Prešporka. Všetci boli dobre naladení, že voľba v prospech Baltíka tak znamenite vypadla. Boor ťahal s našimi „horniakmi“ až do Mikuláša.

Odpoludnia okolo štvrtej hodiny počalo naraz pohrmievať i od západu i od juhovýchodu. Jedny mračná pritiahol Inovec, druhé Javorina. Blesky, na oboch stranách sa za celú hodinu križovali. U nás spŕchol len malý dáždik s dosť veľkými, ale riedko padajúcimi krúpami; Považím ale muselo hodne namoknúť, podobne i v okolí Javoriny, ba počuť, že silný lejak s ľadovcom bol i na doline lieskovskej. Do večera bolo nebo v celom okolí od mračien očistené. — Pani Mária Javorinská (M. Holubyho) poslala mi báseň Slovo svetla na jemnom, voňavkami napustenom papieri, pekne odpísanú. Píše: „Poneváč báseň túto zo srdca strún mojich Váš sláčik vylúdil, napadlo mi poslať Vám ju na pamiatku. Vajan^[223] povedal, že sú to moje najpodarenejšie verše, ale — vycítiac pravý ich zmysel, nemohol ich uverejniť, lebo neboli stvorené v myšlienkach na neho, ani jeho sebeckého Hviezdoslava. Keď už ani tým, ktorí do jedného s nimi dujú mecha, nedoprajú kúštik tej ozveny, nech potom nediví sa svet; že učičíkali národ v smrtný spánok.“ — Ďalej píše, že báseň trochu zmenila a „just“ poslala redakcii Slov. novín, chtiac sa vraj takýmto nekresťanským spôsobom na svojich katanoch vypomstiť. Neviem si veru nijako vysvetliť, ako mohol „môj sláčik vylúdiť“ poslanú mi báseň. S p. Javorinskou nestál som dosiaľ v listovom spojení — teraz, keď ona podáva ruku, slušnosť káže, aby som jej odpovedal a za báseň poďakoval.

Dnes práve tými krajmi zase strašná tiahla búrka ako včera, lenže omnoho dlhšie trvala. Po nej, okolo 8. hod. večer ochladilo sa citlivo, čo na to poukazuje, že musel v okolí Trenčína padnúť ľad. U nás zase sotva trochu pokropilo. Povstalý večer silný vietor skundolil oziminy. — Vyučovanie skončené je dnes; prítomných bolo 47 detí, ktoré sa neomylne 27. na skúšku dostavia. Pani Osztroluczká i teraz poslala na zábavu pre deti 10 zl. Také zábavy či majáles^[224] uvedené sú u nás od r. 1880, keď nebohý inšpektor p. G. Osztroluczký prvú desiatku pre cieľ ten obetoval. — Niektoré časopisy, ktoré pred vyvolením Baltíka za biskupa boli by hory doly na neho zvalili, teraz už iné naťahujú struny. Vládny Pester Lloyd trúbi na ústup. Baltík razom prestal byť predmetom nádaviek a menuje ho (totiž Lloyd) človekom vážnym, zaslúženým, hodným biskupského prestola, ba i patriotom bezúhonným. V podobnom zmysle píšu o B. i peštianske Slov. noviny, ktoré vždy s akousi radosťou prinášavali pred voľbou zprávy, ktorá cirkev dala hlas na Trsztyanszkého. Ba v jednom článku, snáď tiež na komando Prónayho, zrejme odporúčali Trsztyanszkého ako muža, ktorý je nateraz najhodnejší za biskupa. Z týchto hlasov zatvárať možno, že vláda ničoho nebude mať proti Baltíkovi a voľbu jeho vezme na známosť. Z časopisov, ktoré čítam, zúrili: Budapesti Hírlap a Pressburger Zeitung nešeredne ako proti samému Baltíkovi, tak i proti jeho strane, kydajúc na ňu samú lož. Zvedaví sme, akú odpoveď dá teraz gróf Szapáry na Kaasovu interpeláciu.

Skúška je odbytá. A bárs sme sprvu mysleli, že návšteva zo strany rodičov a priateľov školstva bude pre poľné práce chatrná, bol som úplne spokojný, lebo pekným počtom bola skúška navštívená. I detí mal som 52. Z tých odmenené boli nasledujúce: Štefan Kozic (richtárov), Katarína Mitanová, Anna Mitanová, Katarína Juráčková, Anna Slimáková, Anna Dolníková a Jozef Peráček. Po skúške od 91 do 1 hod. trvajúcej odišli deti domov a okolo tretej zase sa poschádzali, aby sa pri hudbe zabavili. Pani Osztroluczká obetovala i toho roku 10 zl. na zábavu. Všetky deti uhostené boli kávou, chlebom a pečeňou. Zábava pri dobrej nálade trvala až do noci. Návštevou poctená bola i od baróna Seckendorfa, slečny Elzy Osztroluczkej a p. Miklóša Osztroluczkého, ktorý i na skúške cez celé dve hodiny bral účasť. Z okolitých učiteľov neprišiel toho roku ani jeden. — Cez všetky tri dni svätodušných sviatkov mali sme počasie veľmi pekné; dnes pred večerom sa nebo zatiahlo, čakať môžeme výdatný dáždik — Ottovho slovníka zošit 63. (dielu III. zošit 18.) prišiel ešte 25.; z mojich príspevkov nič nepriniesol, poneváč ani jeden nenáležal svojou písmenou do tohoto zošitu.

Celý deň pochmúrno; — chvíľami počalo i popŕchať, ale k dažďu nedošlo. Jačmene počínajú klasy metať. — Dnes boli skúšky v tunajšej r. kat. škole (20 žiakov), potom v Srnom a Mor. Lieskovom, v školách evanjelických v Mor. Lieskovom sotva bolo na skúške 20 detí, v Srnom však myslím, že ich mohlo byť asi toľko, ako bolo včera u nás, lebo tam v celom okolí najpilnejšie navštevovávajú deti školu. — S mojimi knihami čiastočne už dnes presťahoval som sa do školy, kde celé prázdniny mienim stráviť pri užitočných literárnych prácach.

Ráno hustá hmla stlala sa po vrchoch a kopcoch, slnka nebolo vidieť po celý deň — citlovo sa schladilo. Viac ráz počalo i poprskávať, ale k potrebnému už na kopaniny dažďu sa nepribralo. — Prvé čerešne z našich podhradských záhrad som dnes koštoval, ale niektoré už pred týždňom (22.) boli zrelé — Bayer poslal mi J. Kaprasa Sebrané rozpravy psychologické.^[225] Niektorými som sa znamenite pobavil a mnohému z nich i naučil. Kapras na jednom mieste píše: „Rozum náš podobá sa staviteľovi, ktorý prevádza znamenité stavby, jediné zo staviva, ktoré mu obstarávatelia (pamäť a obrazivosť) dodávajú; tí ale dodávajú zase ako praví priekupníci len to, čoho z rúk vyrábateľov (zmyslov) dostali.“ —

Posledný májový deň bol tak ako i predposledný pochmúrny, ale k dažďu len ťažko sa priberá — porosí a prestáva, takže o hodinu ani rosu nebolo poznať. Popoludní bol som v Nov. Meste s Kačicom u dr. Pavlíka. Ten mi dal pekného veľkého raka morského, v silici opatreného, a dosť dobre zachovanú mužskú lebku, vykopanú v Čachticiach; predošle dostal som od neho dlhú pásomnicu, tiež v silici, a tak dr. Pavlík už troma peknými exemplármi moje školské múzeum napomohol. — Ľudmila Ružodolská poslala mi štyri podarené básne na prezretie, ktoré mieni Pohľadom na uverejnenie zaslať. Musím ju povzbudiť k ďalšej činnosti, lebo vlohy má znamenité. Predošle poslané mi na posúdenie veršíky pre Černokňažníka som opravil a so pseudonymami Šeršelínová, Vrzalovská a Špirifangulínová pošlem ich Ďurovi. Som presvedčený, že ich rád uverejní. — Biermanka mi písala, tešiac sa, že jej od 1. septembra chlapca do kostu a školy príjmem. Prešporčania radi k nám dávajú svoje deti. Od pár rokov vo fare a u mňa bude to pätnásty chlapec, ktorý sa príde slovensky učiť. Všetci obchodníci a remeselníci prešporskí potrebujú reč slovenskú, poneváč okolie Prešporka je slovenské.

V Bošáci držal prednášku o včelárstve štátom platený kočujúci učiteľ Vallo. Celá prednáška nestála za mnoho; to, čo povedal všetkým tým, ktorí sa včelárstvom u nás zanášajú, je zväčša dávno známe, ostatne ani populárne, nemajúc v úplnej moci reč slovenskú, nevie Vallo prednášať. Škoda peňazí, ktoré vláda na cieľ tento vynakladá. Takými prednáškami nikto nebude povzbudený k radikálnejšiemu včeláreniu; ostane to pri starom spôsobe i naďalej. Ostatne včelárstvo v našom kraji i tak sa len mizerne vypláca, lebo roľníci nesejú pohanky, a líp, agátov a iných stromov, z ktorých včely med berú, je poriedku. V Kopaniciach, kde je mnoho lúk, býva hojnejšie medu, keď ale lúky pokosia a uderí suchota, i tam je dosť biedy so včelami. Pred pár rokmi môj strýc započal v Bošáci včeláriť podľa spôsobu Dzriezonovho, strčiac do klátov a rozličných včelárskych nástrojov najmenej 200 zl., ale po pár rokoch, keď videl, že sa mu včely nedaria, omrzelo ho to a nechal včelárstvo byť včelárstvom. Podobne s veľkými nádejami započal včeláriť i bošácky učiteľ Kačic. Toho tiež stálo včelárenie vyše 200 zl. a sotva má dosť medu pre domácu spotrebu. Ešte vždy viac medu preukázali sme my, ktorí včelárime spôsobom starým. Spôsob Dzierzonov nik nesmie zatracovať, ale kde nie je kraj pre včelárstvo vhodný, tam sa doňho netreba púšťať, lebo zariadenie včelína mnoho stojí — a včelárstvo má donášať úžitok, a nie škodu. — Počasie máme vždy ešte suché a chladné. — Ľudmile Ružodolskej som poslal darom Hollého Básnické spisy,^[226]Vajanského Besedy a dumy^[227] a Boženy Němcovej Slovenské pohádky,^[228] povzbudiac ju k ďalšej činnosti literárnej. Dúfam, že sa z nej vyvinie časom dobrá spisovateľka, lebo vlohy má znamenité a číta veľmi mnoho. Život je škola najlepšia.

Konečne sa natoľko oteplilo, že dnes už i voda mala 15 °R tepla. Včera a predvčerom bolo najchladnejšie, takže v noci z druhého na tretieho bol i mrázik, opáliac na miestach bezveterných fazule, kukurice a zemiaky. Nevieme, či aj žitám, teraz kvitnúcim, neuškodil.

Po dlhšej suchote konečne prišiel želaný dážď; namoklo dosť dobre. Že ale dážď s búrkou a vetrom spojený bol, narobil na ražiach a žitách dosť škody, povaliac ich k zemi. Obávali sme sa ľadu, ale Pán Boh predsa nás vychránil. Najväčšia búrka stála nad hranicou Uhorska a Moravy a druhá poniže Nového Mesta; táto tiahla od Piešťan k Inovcu, tamtú pritiahla Javorina. — Bielek so Salvom teda predsa sa len chytili do vydávania časopisu beletristického. Nazvali ho Besedou,^[229] ktorá má v neurčitých dobách, vo zväzkoch 10 — 12 hárkov silných, vždy ukončených, vychádzať. Prvý zväzok oznamujú v Nár. novinách, je 11 hárkov silný, stojí 70 gr. (viazaný 90 gr.) a obsahuje práce Hviezdoslavove, Vlčkove, Bielekove, Uramove, M. Javorinskej, Vršatského atď. Divné mi je, že vyzývajú i k predplácaniu, na celý rok vraj 2,50 zl., kdežto nezmieňujú sa, koľko takých zväzkov za ten predplatok vydajú. Zvedavý som, či Salva teraz písať bude. Jeho mlčanie dosiaľ si neviem vysvetliť. — Posledné dni zabraný som bol jedine do Topografického slovníka, ku ktorému hodne materiálu som zobral, majúc k dispozícii vhodné pramene v rozličných spisoch slovenských a maďarských. Novomestského lekárnika Kellera zamýšľam požiadať, aby mi požičal niekoľko ročníkov Vasárnapi Ujságu^[230] a Archaeologiai Értesítő.^[231] Dúfam, že vyhovie žiadosti mojej. Ťažko padá človekovi v našom zákutí niečo písať, keď vhodné pramene musia sa zháňať zďaleka, čo je vždy i s veľkými výlohami spojené.

Včera a dnes s krátkymi prestávkami po celé dni pršalo. Bolo by teda už náležite namoknuté. Raže a žitá sú celkom povalené; prvým to tak veľmi nezaškodí, ale druhé, len teraz v najlepšom kvete postavené, utrpia zaiste veľkú škodu, lebo sa zrno nebude môcť dokonale vyvinúť. Asi od tretej popoludní počal duť silný severák, doženúc takú zimu, že sme museli vyhľadať teplejšie šaty, aby sme sa zimou netriasli. Máme práve Medarda a náš ľud podľa starej pragnostiky prorokuje, že keď na tento deň prší, bude nasledovať 40 menších-väčších dažďov. — Šmyd odpovedá na môj pred pár dňami mu písaný list a prosí, žeby som mu všetky Radlinského spisy a ním redigované časopisy poslal. Stane sa. Medziiným píše. „Že zabral jsem se do slovenčiny a slovensky v listech českých, kde možno, hodně hovořím, uvzal jsem si to z té příčiny, aby v Čechách vlastním názorem slovenčinu trochu poznali a netápali ve tmách, soudíce mnohdy o slovenčině jako slepý o barvách. Proto slovenčinou jsem protkal Vlast i Kottův Slovník.“ — Ďalej ľutuje, že „dosud není více takových pracovníků ze samého Slovenska, kteří by hlavně lidový majetek (t. j. všecko ze samého lidu čerpané) v českých a moravských listech takto uveřejňovali“. Mohli by sa vraj výtečníci slovenskí, akým je napr. Hviezdoslav, s niektorým listom beletristickým uzrozumieť a svoje umelecké plody v ňom po slovensky uverejňovať. Pekná myšlienka. Ale čože, keď mnohé listy beletristické práve básne slovenské nechcejú odtláčať, vyhovárajúc sa, že im české čitateľstvo nerozumie. Nakoľko mi známo, uverejnila dosiaľ niečo slovenského Vesna,^[232]Koleda^[233] a Ruch^[234] z pera Kalinčiakovho, Chalupkovho, Vajanského a Bielekovho. — Istý Bohumír Šrom, učiteľ v Kamenici u Jílového v Čechách, započal vraj pred 5 rokmi zariaďovať si zbierku časopisov. Má vraj už na 300 exemplárov v 34 rečiach. Šromovi radil Šmyd, aby obrátil sa rovno na Slovensko a hlavne ku mne o slovenské časopisy. Prosí ma, aby som mu šiel po ruke. Vďačne stane sa.

Ottovho slovníka prišiel zošit 64. (III. dielu zošit 19.) a z mojich príspevkov priniesol nasledujúce: Berzászka (6 r.), Berzava (6 r.), Berzetín (6 r.), Ó-Besenyő s Uj-Besenyő (10 r.) a Besenyszóg (5 r.), spolu 33 riadkov. Vynechané sú Szirma Besenyő, Beržeň a Besnyő. Bernolákov životopis podal Jaroslav Vlček.

Včera a predvčerom neprestajne pršalo, dnes sa konečne trochu vyjasnilo, takže už možno i bezdažďovú chvíľu očakávať. Skosené ďateliny mnoho utratili na akosti. Raže a žitá sú radom všetky povalené.^[235]

V predtuche krajšieho a teplejšieho počasia som sa zase len sklamal, lebo včera pršalo po celý deň a dnes taká bola zima, že sme teplé šaty hľadali; s večerom sa trochu oteplilo, ale s oteplením prišiel zase tichý dážď. — Listy prišli od syna, dr. Wagnera z Viedne a Bohumíra Šroma z Kamenice v Čechách. Syn zdeľuje, že 20. t. m. sa škola skončí a 22. že by mal byť už doma. Potrebujem preňho ešte vyše 30 zl. Wagner ide vydávať poučno zábavný časopis Svet.^[236] Vychodiť má 10. a 25. v dvojhárkových číslach a stáť bude 4 zl. na rok. Púšťa sa do tak nákladného podniku v tej nádeji, že slovenské obecenstvo, oceniac dobrú vôľu, napomáhať ho bude všestranne. I mňa prosí, aby som sa za podnik ten zaujal. Časopis mimo beletristického fejtónu prinášať má populárne články zo všetkých odborov vedy, časové state, vysvetlenia naskytnuvších sa zjavov prírodných atď. Prvé číslo vydať zamýšľa 10. júla. Teda zase nový beletristický časopis! Pred rokom sa písalo, že nie je možné Slov. pohľady udržať, a toho roku počala už i Bielekova Beseda vychádzať a teraz zase zpráva o novom, treťom časopise. Príde čochvíľa k tomu, že nebudeme mať ani jedného, lebo nesvornosť, rozkmásanosť nikdy neviedla k dobrému. Nám na žiadny pád netreba troch časopisov beletristických, poneváč nemáme na výber spisovateľov a materiálne tiež mizerne stojíme. Ktože má držať časopis, ktorý sa zjaví? Len tí jednotlivci, ktorí všetko dosiaľ držali a predplácali. Ale je otázkou, či to budú vstave! Čo sa mňa týka, ešte i túto daň unesiem, ale milovníkov slovenského čítania nemáme mnoho. Nuž uvidíme, čo bude ďalej. Wagnerovi odpoviem v najbližších dňoch. — Šrom obrátil sa na mňa v záležitosti svojej časopiseckej zbierky, prosiac ma, aby som mu za iné české časopisy a knihy poslal niektoré z mojich duplikátov slovenských, poťažne maďarských a vôbec uhorských, poneváč z časopisov v Uhrách vychádzajúcich má pomerne najmenej. Svoju zbierku založil vraj pred piatimi rokmi a má už do 3000 exemplárov; českých 1050, nemeckých 1100, francúzskych 158, anglických 102. Z ostatných rečí má zastúpené tieto: slovenské, lužické, poľské, slovinské, chorvátske, ruské, maloruské, srbské a bulharské; z germánskych: holandské, vlámske, dánske, švédske, norvéžske; z ostatných: maďarské, turecké, arabské, arménske, čínske, litevské, livonské atď. Šrom to veru za málo rokov ďaleko priviedol: musí mať pri dobrej vôli i peňažité prostriedky, lebo bez tých by nebol mohol za taký krátky čas toľké časopisy zohnať. Odpísal som mu zaraz, zdeliac mu názvy šestnástich rozličných časopisov, ktoré mu môžem dať; jeho som ale požiadal, žeby mi zdelil názvy tých českých časopisov, ktoré má na zámenu. Dúfam týmto spôsobom prísť k rozličným časopisom, ktorými rozmnožím zase svoju knižnicu pekným počtom, lebo som mu i to zasľúbil, že nabudúcne zaopatrím mu i do sto rozličných ročníkov časopisov v Uhrách vychodiacich.

Polovičné zatmenie slnka videli sme dokonale cez začadené sklo; najkrajšie bolo okolo pol jedenástej. — Popoludní bol som s pánom seniorom v Beckove. Zašli sme si ta per pedes. U Marcinka som nebol, nemajúc času na to. Vyjdem si niekedy k nemu s bošáckym kaplánom. Deti nám veľmi mrú na osýpky; mávame už i dva pohreby denne. Ale v Mor. Lieskovom pomerne ešte viac ich mrie; počul som, že včera mali evanjelici päť pohrebov. — Včera započal som si poznačovať staršie i novšie mená pozemkové na Bošáckej doline. Táto práca mala by sa prevádzať v každej našej obci, poneváč následkom scelkovania sa mená tie, pre historika zvlášť potrebné, potratia, tak staré diplomy stávať sa budú celkom nezrozumiteľnými. Je to potrebné i z toho ohľadu, že dnešný šovinizmus všetko maďarizuje, staré mená topografické by sa mali teda usilovne zachovávať. Myšlienkou touto zanášal som sa oddávna, ale od úmyslu k skutku prišlo to až teraz. A aké interesantné sú mnohé tie mená! Máme tu Babu, Hradiská, Pohančeniščá, Háje, Kopce (s hrobmi pohanskými), Špania atď. Všetko miesta vítané pre historika a archeológa.

16. mrholilo a bolo chladno; 17. sa vyjasnilo a oteplilo; 18. zase celodenné mrholenie a chladno, podobne 19.; dnes sa trochu vyjasnilo a oteplilo, takže i roj som dostal, toho roku druhý, prvý vyšiel 14., čo je dosť neskoro pri tohoročnom skorom otvorení jara; pripísať sa to však musí chladnému a daždivému počasiu, ktoré od troch-štyroch týždňov panuje. Včely by boli mali výbornú pašu na lipách, avšak ju nemôžu tak použiť ako po iné vhodnejšie roky. — Stanko Zoch mi z Cerova píše a posiela pre knižnicu rukopisnú povesť Žobrák Michal a jeho palica od neznámeho pôvodcu, prosiac ma, aby som mu hľadel doplniť 3 ročníky Orla a 3 ročníky Cirkevných listov. Čísla Orla sa snáď nájdu medzi mojimi rôznymi číslami, opatrovanými pre takúto potrebu, ale Cirkevné listy som sám s biedou všetky zohnal. Musím pátrať po pôvodcovi zaslanej mi povesti — prečítajúc z nej asi tretinu, zdá sa byť dobrou. Je štúrovčinou písaná a podľa terajšieho pravopisu poopravovaná. V obšírnom liste spomína medziiným, že si pripustil k srdcu moje upomenutie minulého roku v Trenčíne mu dané, aby písal do Domu a školy a do Hlásnika, a že napísal podľa úsudku farárov Slávika a Zátureckého podarenú poviedku z ľudu čerpanú a poslal ju redakcii Hlásnika, ktorá mu však až po pol roku v listárni odpovedala, že je pre Hlásnika pridlhá, ale ani na tretie požiadanie mu ju späť neposlala, aby ju bol mohol inde upotrebiť. To ho vraj tak znechutilo, že teraz nič nepíše, ale prázdny čas radšej venuje viazaniu kníh, ktorých má hodne. Mňa vyzýva, aby som na každý pád vydával Knižnicu slovenského ľudu, lebo vraj ľud cerovský po žiadnych iných knižočkách sa tak nedopytuje ako po Dobšinského Povestiach a tejto Knižnici. Uvidíme!

Včera celý deň pekne; sien a ďatelín mnoho, hoci nedosušených, spratalo sa pod strechy; dnes ráno zo snov zobudila nás silná hrmavica s lejakom spojená, okolo šiestej-siedmej sa trochu vybralo, ale o druhej popoludní opätne nastala taká silná búrka, že sa múry otriasali. Trvala s veľkou lejou, ktorá mnoho narobila škody, asi za 1 a 1 hodiny. Na horniakoch v Turci, Orave, Liptove atď. sú ustavičné dažde a povetrie tak schladilo sa, že tu i tu dosť príjemne padá i zakúrená izba. Poľné práce sú úplne pristavené; ďateliny a sená moknú a keď aj dakedy zasvieti slniečko a ľudia dajú sa do práce, vzápätí prekvapí ich dážď a zmarí všetko. Sú základné obavy, že to bude mať pre úrody veľmi škodlivé následky. — Pred samou popoludňajšou búrkou vyšiel roj a sotva ho v rýchlosti do úľa spratali, spustil sa lejak. — Z príležitosti Jána (24.) písal som Jánovi Štúrovi do Rábu, Jánovi Franciscimu do Martina, Jánovi Leškovi do Brezovej a Jánovi Kadlečíkovi, ujcovi do M. Topoľčianok. — Braňo dnes šťastlivo dorazil. Telesne ho je dosť, ale s duševnou stránkou som nie spokojný. Jestli pôjde ďalej študovať, bude musieť z dejepisu a merby vypraviť klasu, lebo z tých dvoch predmetov prepadol. — Slovník Ottov s dnes došlým zošitom 65. (diel III. zošit 20.) doplnil tretí diel (B-Bianchi). Z mojich príspevkov sú tu: Betliar (5 r.), Bezdán (7 r.), Bežo (15 r.) a Bia (5 r.), spolu 32 riadkov.

Nestále počasie vždy ešte trvá; 23. bolo pošmúrno, 24. a 25. pekne, teplo, dnes však o piatej popoludní nastala vyše hodiny trvajúca búrka s veľkou lejou. Tiahla od západu k juhovýchodu. Túžime už po peknom stálom počasí, lebo sa chýli k žatve. — Zochovi odpovedal som včera obšírnym listom, ku ktorému pripojil som i tri čísla Orla, ktoré mu chybovali. Zároveň som mu vyznačil maďarské názvy Hontianskych stolíc, žiadajúc ho, aby mi k nim popripisoval slovenské. — Šrom tiež odpovedal, vysloviac radosť nad mojou ochotnosťou. Teda on nezbiera úplné ročníky časopisov, ale len jednotlivé čísla. Znajúc to, navyberal som mu dnes kopu rôznych čísel 45 slovenských a maďarských časopisov, ktoré mu zajtra mienim poslať. Jemu vraj nemožno ani pomyslieť na to, aby sa zháňal po úplných ročníkoch. To by ani české nezobral. Mne sľubuje niektoré spisy českou Maticou vydané a poneváč úplných duplikátov českých časopisov nemá, požiada vraj svojich kolegov, aby mu pre mňa niektoré dali. Uvidíme, čo z toho bude. Zdelím mu zoznam, ktoré knihy a časopisy by som rád mal, aby mi neposlal veci také, ktoré už mám, alebo ktoré nič nestoja.

Po včerajšej búrke svitnul dnes dosť prijemný deň, ale neskôr zase sa obloha mračnami zatiahla a len kedy-tedy na chvíľku slnce vyskočilo. Sušenie sena špatne ide. Práca, ktorá sa pri stálej pohode za deň vykonala, teraz požaduje prácu viacdňovú. Ľud je už zunovatý a trnie: aká bude žatva? — Bielek mi píše, že „rechtorstvo“ zavesil na klin a prijal správcovstvo Salvovej tlačiarne v Ružomberku. Zároveň mi poslal dva výtisky svojich Obrázkov a dva Besied; tamtie stoja 1 zl. 20 gr., tieto 1 zl. 40 gr. Jeden výtisk z oboch daroval som Ľudmile Holubych, druhý Elene. Besiedky schvaľujú i Nár. noviny. Zasluhujú toho. Veselohra Miloňova (zdá sa mi, že je to pseudonym dohňanského poštára Urbánka) sa mi páči; Vajanský ju odporúča našim ochotníckym družstvám. — Zemiaky jeme od 10. t. m. — Čerešieň urodilo sa hojne na našej doline.

Dnes sa s nami lúčil bošácky rk. kaplán Július Ludwigh, ktorý tu za desať mesiacov kaplánoval a za ten čas získal si každého (pomimo židov) sympatie. Odišiel na výnosnú faru do Močenka v Nitrianskej stolici. Bárs je to pre neho povýšenie, on predsa radšej by bol ostal medzi nami. Ludwigh je rodák z Krásneho (Szeplak) od Žabokriek; syn učiteľský. Svoj národ nezapieral ako iní mladí kaplánici, ale ho miloval. Charakter vzorný. — Od tunajšieho poštára Kačica dozvedel som sa, že slúžnovský úrad (pod pokrývkou mlčanlivosti) vyzveduje sa úradne od úradov poštárskych, aké slovenské časopisy a na koho dochádzajú na tú ktorú poštu. Slovenské noviny, Obzor a Vlasť a svet nemusia sa vraj udať, ale iné slovenské časopisy (naráža sa zvlášť na časopisy v Martine vychádzajúce) prísne majú byť zdelené. Zase nový kúsok našich pánov šovinistov! Čo z toho vysvitne?

Zápisky tieto počal som viesť takto rok (t. j. 1889). Škoda, že som r. 1880 zničil všetky podobné zápisky, vedené od 1870. roku. Stalo sa to z tej príčiny, aby sa nedostali do rúk nepovolaných, nám nepriateľských.^[237]

Dnešné Nár. noviny priniesli smutnú zvesť o smrti Félixa Kutlíka, ev. farára v Kulpíne, s ktorým som i ja v milom stál spojení listovnom. Zpráva táto ma veľmi dojala. Čo mu len mohlo byť? Snáď sa dozvieme o tom v najbližšom čísle. Mne písal posledne m. r. v jeseni, o pár týždňov potom poslal som mu balík kníh, ale ich prijatie mi už nekvitoval. Snáď sa už vtedy zle cítil a znechutenému nechcelo sa viac písať. Jeho milé listy som pozbieral a do archívu uložil. — Vlad. Jurkovič zasnúbil sa dnes s mladšou dcérou nášho výtečného pána seniora Holubyho, Ľudmilou. Nazdar! Časy máme od 29. m. m. pekné. Za tých pár dní spratalo sa mnoho dobrého sena — Tonko Štúr, podhradský rodák, farár hodslavický na Morave píše mi z Trenč. Teplíc, kde sa z reumatizmu lieči, že okolo 15. t. m. nás navštívi i so svojou polovičkou, ktorá príde do Teplíc za ním. Chce ponavštevovať priateľov v Lubine, Krajnom, Pezinku a Holíči. Snáď sa potom i ja vyberiem s ním do Krajného. — Veľmi krásny lístok písal i pán Ján Štúr z Rábu, ktorým mi ďakuje za gratuláciu k menu mu poslanú. O pár dní vraj tiež príde na naše strany (k svojej pani svokre do Bieroviec), kde zamýšľa prázdniny stráviť. Jeho rodina chystá sa do Starej Pazovej k dcére vydatej za Vladimírom Hurbanom. — V martinskom Dome zriaďuje sa múzeum a bibliotéka podľa nasledovných pravidiel v NN uverejnených: 1. Aby predmety muzeálne a bibliotekárne pred možným zahynutím v rukách jednotlivcov zachránené a pre všeobecné vzdelávanie zachované byť mohli, zakladá spoluvlastníctvo Domu v T. Sv. M. v tomže svojom Dome múzeum a bibliotéku. 2. Toto múzeum a bibliotéka utvárajú sa: a) z predmetov darovaných; b) z predmetov kúpených; c) z predmetov do opatery vzatých. Predmety darované a kúpené tvoria nerozlučnú patričnosť spoluvlastníckeho Domu, sú vlastníctvom spoluvlastníkov tohože Domu, a tak ako sám Dom nesmejú byť ani odcudzené ani obťažené a prechodia len dedictvom na dedičov spoluvlastníkov s tým samým obmedzením neodcudziteľnosti a neobťažiteľnosti. Naproti tomu predmety do opatery vzaté zostávajú vlastníctvom do opatery dávajúceho, poťažne jeho právnych nástupcov, v zmysle zmluvy ohľadom opatery so správou spoluvlastníckeho Domu uzavrieť sa majúcej. 5. Muzeálne zbierky a bibliotéka budú podľa domáceho poriadku pre obecenstvo otvorené. 6. Záležitosti múzea a bibliotéky povedie trojčlenný výbor spoluvlastníctva Domu, ktorého predsedom je správca spoluvlastníckeho Domu. Výbor volený je valným zhromaždením spoluvlastníkov Domu. — Kustóda muzeálneho a bibliotekára ustanovuje tiež valné zhromaždenie. 7. Ostatné pravidlá určuje domáci poriadok. Výbor spoluvlastníckeho Domu (Matúš Dula správca, Ďuro Čajda zapisovateľ a Andrej Halaša pokladník) toto ctenému obecenstvu slovenskému v známosť uvádzajúc, prosí o hojné doposielanie muzeálnych a bibliotekárskych predmetov, ako o peňažité príspevky k vnútornému zariadeniu múzea a bibliotéky. Zpráva táto ma náramne potešila. Moja pekná knižnica teda nevyjde nazmar, keď sú už teraz také pekné výhľady na jej zachovanie. Ťažko mi síce padne s ňou sa kedysi rozlúčiť, ale že som si umienil národu ju obetovať, teda najpríhodnejšie miesto pre ňu bude predsa v Dome. Teraz ešte s väčšou chuťou budem ju hľadieť rozmnožovať, žeby čím skôr vystúpil počet jej kníh na tých dávno želaných 5000 kusov.

Žatva započatá už i v našom kraji. Len aby už ten Hospodár nebeský poprial pekné časy, žeby to požehnanie, ktoré udelil, i pohodlne opatriť sa mohlo. U nás je dávno vo zvyku čo len niekoľko hrstí v piatok užať, bo vraj keď gazda v ten deň započne žatvu, nebudú obilie v stodole myši kaziť. Povera. Nuž ale ľud ťažko od nej odviesť. — Černák po dlhej prestávke zase písal. Požiadal som ho, aby pre Šroma i on vyhľadal nejaké čísla v Uhrách vyšlých časopisov. Píše, že má už takých do 20 čísel, ktoré mi vraj pošle potom, keď sa toho viac nazbiera. Vedel som, že nezaklopem uňho darmo. Že mi Šrom nekvituje obdržané zásielky, sa čudujem. Mohol to už urobiť, lebo som mu 45 rôznych čísel a zošitov ešte 28. m. m. poslal.

Včera otvárali sa u nás hlasy na seniorálneho inšpektora a konseniora. Zvolení sú 10 hlasmi oproti štyrom dosavádni páni: Ľudovít Dohnányi a Pavel Roy. Nazdar! — Silný juhozápadný vietor, včera dujúci, prihnal nám zase dážď, po ktorom sme ani najmenej netúžili. Potrebujeme stále časy pekné k senám a žatve. Ottovho slovníka naučného prišiel zošit 66. (dielu IV. zoš. 1.); z mojich príspevkov priniesol nasledujúce: Bicske (5 r.), Bielek Anton (9 r.), Bielice (8 r.), Bihar (4 r.), Bikity (4 r.) a Bikszád (13 r.), spolu 43 riadkov. Životopis Jozefa Bieleka nie je uverejnený, ba i Antonov je na polovicu skrátený. Zajtra musím sa dať do spracovania ďalších príspevkov, aby som s nimi neskoro neprišiel, lebo už len asi osem lístkov pre zošity 67 a 68 nachodí sa u redakcie. — Na ukážku došiel Literární a hudební zábavník,^[238] aký Karel Modestýn, kníhkupec pražský, vydávať počal. Obsah zaujímavý zvlášť pre bibiofila. Modestýn tu polemizuje s dr. Bačkovským. Je to otázka chlebová. Bačkovský má ustavične boje s niekym. Musí to byť človek predsa len akéhosi nespokojného ducha. — Zigmundík z Pezinka píše obšírne o všeličom. Jeho listy sú veľmi interesantné. Veľmi by si prial, aby moje Pedagogické rozhledy po literatuře slovenské,^[239] na pätnásť častí rozvrhnuté, z ktorých časť I. — III. uzreli svetla r. 1885 v prvom ročníku Pedagogických rozhľadov po literatúre československej, redigovaných Frumarom, Klikom a Kredbom, v celej rozsiahlosti vyšli. Viac ráz sa ma pýtal, prečo práca celá nevyšla. Vždy som však tú musel dať odpoveď, že neviem, poneváč ďalší rukopis nebol mi vrátený od Frumara, s ktorým som bol v spojení. Posledne radil som mu, aby sa v tejto záležitosti sám na Kliku alebo Frumara obrátil a žiadal ich o vysvetlenie. Ale ako mne, tak ani jemu páni títo neodpovedali. Teraz pýta si Zigmundík odo mňa povolenie, či smie v záležitosti tejto napísať do Domu a školy o tejto „dokázanej česko-slovenskej vzájomnosti“ a tam Kliku a Frumara verejne vyzvať, aby dal odvetu o mojej práci, o ktorú sa, podľa slov Zigmundíkových, „my slovenskí učitelia máme právo interesovať a jej sa domáhať“. Je to už len naozaj divné od tých pánov, že slovom neodpovedajú. Ja pracoval som na Rozhľadoch po celé leto a teraz práca moja nazmar vyjsť má. Možno, že sa Zigmundíkovi, ktorý sa o ňu veľmi interesuje, podarí niečo urobiť pre jej vykutanie a snáď potom i pre jej úplné vydanie. Keď rukopis späť dostanem, pousilujem sa ho doplniť až po 1890. rok, preberúc pedagogické spisy od 1870 — 1890. Možno, že by dielko, keď je po česky písané, prevzal i Urbánek do svojej Biblioteky pedagogickej. Uvidíme!

Dopoludnie pochmúrne, popoludnie však bolo už vyjasnené; možno teda očakávať zase jasný a k žatve príhodný čas. Bárs by bol, žeby sená a krásne ukázané obilné úrody nevyšli navnivoč. — M. Kollár, pred pár dňami požiadaný o topografické zprávy týkajúce sa pri Byksade v rumoch ležiaceho Ostrého Kameňa, vďačne vyhovel žiadosti mojej.

Celý minulý týždeň možno ešte dosť príhodným k žatve pomenovať; včera však a dnes dopoludnia také chladné, ba studené nastalo počasie, že nebolo hodno po vonku chodiť. Ráno vybral som sa i s Braňom do Nového Mesta pešky. Tam rozprávali Staroturanci, že na Javorine a pod ňou dnes ráno sneh poletoval. Pred samým poludním sa však naraz oteplilo a zdá sa, že nastane chvíľa taká, ako patrí tomuto mesiacu. V Novom Meste zišiel som sa i s dr. Markovičom, ktorý má od 1. októbra sem sa presídliť. To sa sotva bude ľúbiť dr. Pavlíkovi. Dnes sú tu štyria lekári a on by teda bol piatym. Na Nové Mesto trochu mnoho. U Hrušovského som videl pekný obraz biskupa Baltíka. Umienil som si dodať 10 — 15 exemplárov, ale až dakedy na jeseň, keď bude ľud pri groši. Možno, že sa potom i viac minie.^[240]

Predvčerom zobral ma lubinský p. farár Holuby so sebou do Bziniec a navrátil som sa až dnes. Včera vybral som sa s bratom do Kostolného, kde som už 17 rokov nebol. Navštívili sme sesternicu Hermínu, vydatú za učiteľom Lačným. Pri tej príležitosti zišiel som sa i so starým (82-ročným) bývalým seniorom J. Trokanom, ktorý je už celkom detinský, takže sa s ním už nebolo možno ani zhovárať. Rád by som bol od neho dostal niektoré rukopisy, ale nebolo možno. Jeho syn Alexander mi síce sľúbil niečo vyhľadať, ale znajúc ho, nič nečakám. A škoda, mnohé dobré veci mohli byť zachránené. Z tejto cesty som si ničoho nepriniesol, čo ma veľmi mrzí, lebo cieľ môj bol niečím predsa len rozmnožiť svoje zbierky. — Posledné tri dni sú opravdovými kanikulami; takej horúčosti ešte toho roku nebolo. Sotva možno dýchať. Ej, ale zato pre žatvu je to čas znamenitý. Za tieto tri dni viac sa spratalo z poľa než predtým za týždeň. Bárs by pohoda taká len potrvala.

Minulej noci zhorelo v Bohuslaviciach päť domov. Šťastie, že poškodeným ostali aspoň stodoly sčiastky už naplnené. Všetci poškodení sú aj asekurovaní v Adrii a Phönixe. — Dnes tiež znamenite pripekalo celý deň. — St. Zoch píše, že mi slovenské mená župy Hontianskej ešte do konca tohoto roku zdelí. — Zigmundíkovi, ktorý sa v Prahe dotazoval po mojom rukopise, odpovedala redakcia Paedagogických rozhledov, že pokračovanie mojej práce nevyšlo (to sme vedeli), poneváč terajšie Paedagogické rozhledy sú niečo iného než Rozhledy z r. 1885. Zigmundíkovi poslali ročník III. (1890) darom, aby o ňom do Domu a školy mohol referovať. — Dostalo sa mi do ruky 22. č. Vágvölgyi Lapu z r. 1884, v ktorom našiel som nasledujúce svoje poďakovanie:^[241] Veľkodušný protektor bošáckej a zemianskopodhradskej evanjelickej školy, dištriktuálny dozorca, veľkomožný pán Gejza Osztroluczký neprestáva podporovať cirkev svojou požehnanou dobročinnosťou. Nepodporuje len ročnými príspevkami chudobné školské deti, ale aj otcovsky sa o ne stará. Nemám v úmysle vymenovať všetky jeho dobré skutky, lebo poznajúc jeho šľachetné srdce, taktné city a skromnosť, viem, že by som ho urazil pochvalou; nečaká na ňu nikdy. Obmedzím sa len na najnutnejšie, keď spomeniem, že minulú jeseň, keď išiel do Bratislavy, dal podpísanému 5 zlatých na školské potreby a keď sa vrátil odtiaľ na jar, zaplatil školné, skoro 20 zlatých, za deti všetkých svojich zamestnancov bez rozdielu náboženstva. Po skúškach, aby urobil radosť školákom, hojne uhostil 100 detí pri hudbe bielym chlebom, kávou a údeninami. Božie požehnanie nech je s ním. Nech dajú nebesá každej cirkvi a každej škole takého patróna a šľachetného dobrodincu. Držím si za milú povinnosť vysloviť vďaku jeho veľkomožnosti v mene všetkých školských detí a som taký smelý, že odporúčam zverenú mi školu aj naďalej do jeho milosti. V Zemianskom Podhradí 27. mája 1884.

Redaktor Ottovho slovníka naučného Jos. J. Kořán mi píše, že niektoré články poslednej zásielky odo dňa 9./7. došli neskoro, lebo že v tom čase tlačili už Blan-; prosí tedy, aby som ďalšie články skôr zasielaval. Dnes teda usporiadal som ďalších 26 článkov a zajtra ich expedírujem. Mrzí ma teraz, že životopisy Blahovcov vystanú. Zošit 67. (IV. dielu zošit 2.) priniesol z mojich príspevkov nasledujúce: Bílá Stena (2 r.), Bílá Voda (4 r.), Bílá Plesá (10 r.), Billét (4 r.) a Birkis (5 r.), spolu 25 riadkov. — Počasie preukazuje tohoto roku prepodivné vrtochy. Noviny píšu, že 13. t. m. bolo vo Švajčiarsku ako v decembri. Vrchy a doliny plné snehu, termometer pri samom ľadovom bode, víchor a fujavica. Tak napr. z St. Maurica (v Engadine) doletel takýto telegram: „0,2 ° tepla. Sneh pokrýva zem na stopu, cesty v kúpeľoch sú neprístupné, vyťahujú a prihotovujú sánky, poštový voz zavialo v priesmyku Júliovom pri stanici Mühlen. V Hornom Engadine padá hustý sneh od rána.“ Podobné zprávy doleteli z Fuchsu, Halle, Weyreggu, Saalfelden, Steinach (v Tirolsku), Bischofshofenu, kde napadlo snehu na meter, Innsbrucku atď.

Včera bol u mňa návštevou Anton Štúr, podhradský rodák, so svojou ženou a s istým Králom, advokátskym osnovníkom z Nového Jičína. Bavili sa u nás noc a deň. Štúr je farárom v Hodslaviciach, rodisku Palackého. — Šrom mi poslal navzájom úplný ročník Besedy učiteľskej.^[242] (r. XX, 1888), 3 prvé zošity Vlasti (Žižkovskej), ročníka prvého a Tieftrunkovu Historiu musea království českého.^[243] Škoda, že táto má prvý hárok veľmi porúchaný. Ja síce mám pekný exemplár z nej, ale tento som chcel dať Černákovi, ktorému by zaiste bol radosť urobil, keby nebol taký chybný. Šrom píše, že som mu prvou zásielkou veľkú urobil radosť. Mám preňho zase vyše 20 rozličných časopisov, rôzne čísla, a požiadal som i Černáka, aby mi bol pri zbieraní nápomocným. Musím i Zigmundíka požiadať. Veď jednotlivé čísla ľahko dostať a Šrom bude mať nehoráznu radosť, keď sa mu zbierka rozmnožovať bude. Musím sa vystrojiť i do Beckova k Medňanskému. Tam medzi jeho knihami sa tiež niečo nájde.

Pre Ottov slovník poslal som príspevky i 20. i dnes; vtedy článočky topografické, dnes životopisné. — Minulej noci zase hodne pomoklo; obloha celý deň zatiahnutá mračnami. Žatva ražná a pšeničná je ukončená, jačmenná započatá. Len aby boli pekné suché časy, lebo inak budú jačmene zase žlté. Z deväť krížov raži (po 20 snopov) mal som 13 prešp. meríc. Toho roku najlepšie úrody dajú role najplanšie, lebo v bujnejších bolo obilie poľahnuté. Zvedavý som, ako bude ostatné obilie sypať a po akej cene bude sa predávať.

Prvé číslo Sveta dr. Wagnerom redigovaného vyšlo a sa rozposlalo kde komu z tlačiarne Salvovej. Ročne má vyjsť 24 čísel dvojhárkových za 4 zl. Svet má prinášať populárno-poučné pojednania zo všetkých odborov vedy, časové články, rozhľady po pokrokoch jednotlivých odvetví vedy, poučné drobnosti zo sveta vedeckého, umeleckého a literárneho; potom vo fejtóne novely, rozprávky, básne zvlášť od mladších spisovateľov našich, aby takto podávajúc im miesto dala sa im príležitosť oboznamovať plody svoje s obecenstvom slovenským; konečne na obveselenie žarty a anekdoty a rozmanité úlohy. Prvé číslo si je verné programu. Svet predplatím, ba zamýšľam do neho i niečím prispieť. — Martin Medňanský ma už nemôže k sebe dočkať. Myslí, že sa hnevám, keď som ho vo fašiangoch nenavštívil. Aby ma skôr k sebe dostal, píše, že prišiel k takým trom knihám, ktoré ma iste zaujímať budú. Dve má vraj pri ruke a z tretej opísal titul, ktorý pripojuje. No na tej mi už nič nezáleží, lebo ju mám. Je to J. Czerneyho Zpráva o kunštu babském^[244] z r. 1777. Ale tie dve zaiste sú cennejšie, lebo jedna je tlačená r. 1529 a druhá r. 1594. Sú to akési herbáre veľkého formátu. Najskôr to bude Ondreja Matthioliho^[245] Hájkom z Hájku do češtiny prevedený Herbár. Musím do Beckova čím najskôr. Možno, že knihy tie od Medňanského dostanem, lebo uňho i tak nebudú mať žiadnej ceny. Keby nepísal, že 3 dni nebude doma, nuž by som bol zaraz sa k nemu vystrojil. Musím čakať do 28.

Šovinisti plačú pre neúspechy maďarskej reči. Budapesti Hirlap v úvodnom článku lamentuje nasledovne: „Ministerstvo kultu má svoje idey, jednotnú strednú školu, učebný plat na univerzite, jazyky grécky a nemecký: štátny sekretár Berzeviczy, tento zase reční o súvise maďarskej kultúry s kultúrou západnou; na ministerstve kultu nemajú zmyslu pre to, čo je potrebné a ako treba v Uhorsku narobiť a vzdelať Maďarov. (Mali by ich snáď namiesiť, natľapkať ako z hliny tehiel). Ani to nevedia, ako treba vychovať maďarskú inteligenciu, ktorá vedie, rozvíja národ a dáva mu charakter k jej veľkému povolaniu, kým vyučovanie maďarskej reči nezačnú hneď v prvej triede, aby dieťa naučilo sa rozumieť i hovoriť po maďarsky už v opatrovni a v škole aby naučilo sa po maďarsky čítať a písať: dotedy nemôže byť o tom ani reči, aby zákon o povinnom vyučovaní maďarskej reči, vynesený už pred jedenástimi rokmi, bol prevedený tak, žeby dosiahnul i cieľa. Postavenie štátnych škôl veľmi mnoho prospelo, lebo toto sú dobré školy a sú maďarské, pre ich konkurenciu i konfesionálne školy musia stále reformovať a usilovať sa pri vynaučovaní maďarskej reči. Austria urobila štátnymi všetky svoje ľudové školy. Ale ponemčiť ich netrúfala si ani Austria. Iné krajiny urobili tiež tak, ale my nemáme materiálnych síl (veď to je to), prinútení sme pri výchove ľudu vziať si na pomoc cirkev, oduševniť nielen učiteľov (áno, za taký plat, aký nám dávate), lež i kňazov za rozširovanie maďarskej štátnej idey, lebo kňazi a učitelia majú najväčší vplyv na dedinský ľud, väčší než slúžny alebo predstavenstvo obce. Anomália, že cirkevné školy sú ústavmi národnostnej agitácie, kde panslávski učitelia Dakorománi kazia deti a Sasi usilujú sa vyučovať maďarskej reči tak, aby dieťa nenaučilo sa jej nikdy: také pomery o 23 rokov po navrátení ústavy a o 11 rokov po vynesení školského zákona možné sú len v Uhorsku a len pri takej biednej vládnej politike, ako je naša.“ — A takto lamentujú ešte ďalej. Článok očakáva všetko od samých učiteľov, od učiteľov, ktorí hladujú!

Bol som s Braňom v Beckove u Medňanského, ktorého veľmi tešila naša návšteva. Ťahali ma k nemu najviac tie dve staré knihy, o ktorých mi písal. Nemýlil som sa. Je to Herbář od Petra Ondreja Matthioliho, od Thad. Hájka z Hájku do češtiny prevedený a r. 1562 vydaný a tenže Herbář zase od Adama Hubera z Riesenpachu a Dan. Adama z Veleslavína z nemčiny preložený a r. 1596 vydaný. Obe knihy sú veľmi potrhané a zvlášť tá druhá, takže skoro nemá žiadnej ceny, keď z nej i začiatok i koniec chybuje. Z tej príčiny vzal som si len prvé vydanie (z r. 1562), majúce ešte i predmluvu. Kniha táto dostala sa z akejsi panskej knižnice novoveskému farárovi Pickovi a ten ju popustil Medňanskému pre mňa. Keby bola zachovaná, nuž by sa mohla ceniť najmenej na 50 zl., lebo antikvár pražský Štorch cení ju na 60 zl. Okrem tejto knihy priniesol som si dva ročníky Pohľadov pre Černáka, dva veľké české kalendáre, Hlídku literární z tohoto roku a niekoľko menších spiskov k rozmnoženiu knižnice. Ale pamätal som i na Šroma, pre ktorého vyhľadal som asi 15 rôznych čísel starších slovenských, maďarských a nemeckých časopisov.

Boli u nás návštevou kostelnanskí Lačnyovci i s bratom Karolom. Lačnému sa tu veľmi ľúbilo. Bol prvý raz v Podhradí. Z nerastov dal som mu 20 kusov. Hermíne, jeho žene a mojej sesternici, daroval som tri ročníky Orla, jeden ročník Besedy (olomouckej) a viac menších spisov slovenských a českých. — Dr. Wagner, redaktor Světa, mi zase píše. Má vraj v úmysle podnik svoj, časopis Svet, zdokonaľovať a povýšiť ho podľa možnosti na úroveň podobných časopisov inojazyčných, a podporovaný viacerými umelcami českými a hlavne Vilímkom, Mukařovským atď. odhodlal sa Svet aj ilustrovať a prinášať i podobizne našich výtečníkov, v prvom rade tých, ktorí vynikajú ako učenci. A už v jednom najbližšom čísle rád by vraj bol, keby mohol podať podobizňu p. seniora Holubyho. I obracia sa na mňa so žiadosťou, aby som mu Holubyho podobizňu zaopatril a jeho životopis napísal. To ťažko pôjde, lebo bez porozumenia samého H. sa to stať nemôže, a znajúc ho, sotva k tomu privolí. Najlepšie urobí Wagner, keď sa naňho obráti, ale i tak pochybujem, že by z toho dačo bolo. — Mlatci domlátili mi žito. Z 13 krížov bolo ho 17 prešporských meríc. Vysial som 1 mericu a 3/4. Je to síce dosť dobrá úroda, ale keby nebolo poľahlo a nebola sa ho hrdza chytila, tedy by ho bolo bývalo naiste vyše 20 meríc. Nuž ale i za to zaplať Pán Boh!

Včera hneď ráno odišiel som do Trenčína a navrátil sa až dnes s predvečerným vlakom. Včera mal zasadnutie účtovný odbor seniorálny, ktorého členom som i ja, dnes ale vydržiavaný bol seniorálny konvent v prítomnosti všetkých farárov a učiteľov seniorátu. Z cudzích pánov videli sme tu pána: Janka Štúra z Rábu, Bencúra-Kukučína a dr. Šimka, pravotára z Fraštáku. Kukučín je na prázdninách v Zarieči u Palka Zocha. Volal som ho k nám, ale že sa pripravuje k rigorózam, nechcel ísť. — Šmyd pýta Letopisy matičné,^[246] Lichardove kalendáre a časopisy, v ktorých sa zmienka činí o zrušených gymnáziách a slovenskej Matici. Musím mu to vyhľadať a čím skôr poslať. — Objednaný Folkmanov Zemepis Zvolenskej stolice,^[247] maďarsky písaný, som obdržal. Myslel som v ňom viac nájsť, než som skutočne našiel, ale predsa v mnohom mi poslúži. — Časy trvajú od viac dní veľmi pálčivé; zišiel by sa na záhrady a poľné úrody (zemiaky, kukurice, repy atď.) dobrý dáždik, lebo rastlinstvo veľmi vadne.

Včera poslal som balík kníh Šmydovi a gratuláciu Gustávovi Černákovi. — Minister výučby naložil, že žiaden štátny učbár nesmie byť členom administratívneho výboru. Školskí dozorcovia dostali úpravu zdeliť to patričným a primäť ich, aby sa poďakovali. Ktorí by to nechceli robiť, majú byť oznámení ministrovi. Minister Csáky počas svojho ešte dosť krátkeho ministerstva vydal už asi toľko nariadení ako Eötvös a Tréfort dohromady. Jeho pokračovanie najkrajšie charakterizuje to nariadenie, ktorým zabraňuje sa učiteľovi redigovať politické časopisy celkom a školské a vôbec iné len s privolením pána ministra.^[248]

Ottovho slovníka vyšiel zošit 68. (dielu IV. zošit 3.) a z mojich príspevkov priniesol len Biskupice (Püspöki) v 9 riadkoch. Životopisy Blahovcov došli neskoro, z tej príčiny životopis Matúšov podal Vlček a Pavlov snáď redakcia podľa Riegrovho Slovníka (doplnkov Bačkovského).

Včera večer okolo deviatej ožiarená bola obloha v tom smere, kde leží Nové Mesto. Snáď zbĺkol dajaký kozel s obilím dobre asekurovaným. — Dnes dopoludnia o hodine desiatej pochovávali sme v Starej Turej starú paniu Františku Holuby, matku našich Holubyovcov, ktorá 82. rok života doplnený mala. Z kňazov prítomní boli: Semian turolúcky, Borsuk bzinský, Boor krajňanský a kaplán turanský; mimo tých synovia: Gustáv a Jozef, potom L. Čulík a Pavel Roy. Z učiteľov: Schmitt turanský, Lačný kostolňanský, Karol Rizner bzinský, Predmerský lubinský, Bartoš popradský, Chorváth staroturanský a ja. Kázeň mal Semian, liturgovali Boor a Borsuk. Okolo druhej popoludní spustil sa na Starej Turej taký lejak, akého málokedy býva. Najväčšia leja však bola v Lubine, Hrušovom a v Bzinciach. Tu narobilo veľkej škody. Voda pobrala všetky lávky a mnohým valila sa až do dvorov. Spiatočnú cestu museli sme konať až na Nové Mesto, keď krížom na Srnie nebolo možné prejsť. U nás len málo popršalo.

V Lipt. Sv. Mikuláši od 5. t. m. trvajú slávnosti s inštaláciou nového biskupa, dôstojného pána Baltíka spojené: šiesteho bola inštalácia, pred ňou piateho dištriktuálny konvent a siedmeho zasadnutie Uhorskej všeobecnej podporovne. Baltíka inštaloval biskup Zelenka. Telegram Nár. novín znie: „Posviacka vypadla skvele, vďaka menovite brilantnej reči Leškovej. Po službách božích Szentiványi čítal svoju zprávu; biskup svoju prímluvu pred oltárom povedal po slovensky. Na bankete zneli toasty: na kráľa, cirkev, Zelenku, Baltíka po maďarsky. Po slovensky hovorili Mudroň, Dula a Makovický. Večer bola fakláda^[249] s veľkou, čisto národnou demonštráciou.“ Zpravodaj Nár. novín V.(ajanský) zdeľuje: „Dnešný deň (6. aug.) bol veľmi živý a kritikou o ňom písať bolo by aspoň predčasné. Hostí pribudlo valne, takže si mohol vidieť ľudí zo všetkých krajov slovenských, ba ešte i z ďalších krajov. Ráno o 7. hod. prišiel barón Prónay, aby poctil svojou prítomnosťou dvoch biskupov, proti jeho vôli a jeho veľkým námahám veľkými väčšinami vyvolených. Služby božie počali sa o 9. hod; pán senior Leška počal od oltára „Nejsvětější“ a potom nasledovala pred celou cirkvou spoveď Baltíka a prijímanie, prisluhované p. seniorom Leškom. Prímluvou ku spovedi Leška dokázal sa rečníkom prvotriednym; jeho prímluva bola bohatá myšlienkami, krásna formou. Táto reč bola oázou a požehnaním v púšti formalít a iných zvrchovaných nepotrebností. „Áno“, hovoril geniálny senior nitriansky, „o našu cirkev pokúšajú sa i hadi, ale týchto neslobodno hladkať, lebo hladkaním oni len posmelení budú nás pokúšať, ani netreba ich chytať za chvost, lebo zvijú sa a uštipnú. Ale hadovi treba na hlavu stúpiť a potrieť ho“. A reč jeho bola jednotnou, slávnou šnúrou takýchto perál myšlienkových. Biskup Zelenka držal maďarskú prímluvu pred aktom uvádzania — a potom sprisahal po maďarsky nového biskupa, formulu prečítal pán senior Trsztyanszký. V reči Zelenkovej nechýbali chúlostivé poznámky národno-politické, pravda, prednesené s taktom. Divno vynímala sa jednohodinová reč maďarská v slovenskom chráme. Csinált virág.^[250] Pekný obraz použil pán biskup o člnku a kotve, že totiž bol by človek nemúdry, aby v búrke vyhodil do mora kotvu, obľahčiť chcejúc svojmu člnku; touto kotvou je náboženstvo v živote človeka. Ale Leškovým duchom elektrizovaná cirkev mohla trochu ochladnúť pod potopou nerozumených slov.“ — Ďalej poznamenáva V., že maďarský úvod biskupa v Mikuláši — nech hovorí sa čo chce — bola abnormalita a temer satira. — „Mali ste len vidieť tých krásnych sedliakov z fílií, ako neboráci uspatí kyvkali hlavami pod tlakom nerozumených slov! To nebola bohoslužba, to bola, najmenej rečeno, kaprica!“ Toľko Vajanský. Ďalšie zprávy čakáme.

^[251]

Predsa je pravda, že ôsmeho popoludní v susednom Moravskom Lieskovom blesk zabil jednu mladú ženu. Udrel do vysokého topoľa pred domom, z ktorého vpálil do izby, kde žena tá práve pri obloku čosi robila; zraziac ju, prebehol do maštale a tam usmrtil jedného vola, kdežto druhému sa nič nestalo. — Počasie začína byť premenlivé; od pár dní každodenne prechodia väčšie menšie búrky s dažďami, — namoknuté však nemáme, nasledovne preorávanie strnísk len s ťažkosťou sa stávať môže. — O ďalšom priebehu mikulášskych slávností a konventu prinášajú všetky časopisy kratšie-dlhšie zprávy, rozumie sa, že každý zo svojho stanoviska. Egyetértés a Budapesti Hirlap videli vo všetkom mnoho panslavizmu. — Pán senior Holuby prišiel domov včera večer. Nedeľné služby božie som odbavoval sám. Svojej dcére Ľudmile a mojej Elene priniesol Socháňove Vzory.

Včera a dnes slávnosti v Turč. Sv. Martine. Z našich strán išli na ne mnohí. Mne toho roku nebolo možné sa vybrať, keď „financminister“ nedal k tomu privolenie. Musíme sa uspokojiť s tým, čo nám o slávnostiach prinesú Nár. noviny. — Bayer konečne predsa poslal mi naspäť požičané mu knihy a fotografie. Mal prísť na Slovensko, ale odložil si to vraj k budúcemu roku. Desiateho odišiel do Rožnova, kam mu mám odpísať. I Šrom písal z Prahy, kde sa cez prázdniny zdržuje, že mi už zobral asi 15 zväzkov Časopisu českého musea, sľubujúc ešte aspoň toľko zobrať. I na kalendáre vraj obráti svoju pozornosť a čo zoberie, pošle koncom t. m. Odpovedal som mu obšírnym listom, za ktorým nasledovať má asi 4 — 5 kg ťažký balík s rôznymi číslami rozličných (asi 40 — 50) časopisov slovenských, maďarských a nemeckých, ktoré som mu cez júl a august zobral. — Už tretí deň je zase veľmi pálčivý; sú to opravdové „kanikuly“.^[252] Človeka pálčivosť taká natoľko umorí, že sa mu ani pracovať nechce.^[253]

Dňa štrnásteho pred večerom povstala zrazu búrka s takým víchrom, že následkom zdvihnutého prachu nebolo ani na tri kroky vidieť od seba. Mnoho stromov je vyvráteno, vozy s naloženými poľnými zásobami víchor prekacoval a čo bolo ešte na poli pokosené, to skundolil a ďaleko zahnal. Šťastie, že povíchrica podobná neprišla vtedy, keď obilné úrody ležali na poli. Búrka prešla od nás k východu a hoci sme sa tešili dažďu, neprišiel. Sotva trochu porosilo. — Včera (pätnásteho) sa odbývali v Bošáci hody. U Cihu bolo mnoho hosťov. Ja zabavil som sa dobre s Ceizlom, katechétom u trenčianskych mníšok. Je rodák z Nemeckého Pravna, ale slovenskú reč má úplne v moci, lebo si to vraj za svätú pokladal povinnosť, reč, ktorú má ľud vyučovať, si dôkladne osvojiť. Z tej príčiny ako ostrihomský klerik, neozerajúc sa ani napravo ani naľavo, či sa to komu ľúbi lebo nie, vstúpil medzi členov vtedajšej „slovenskej školy“ a neprestajne priatelil sa so Slovákmi. Veru, Ceizel by mohol slúžiť mnohým za vzor. Súc v Trenčíne predsedom spolku katolíckych tovarišov, napísal pre nich i peknú rozprávku, ktorú bol poslal Medňanskému s prosbou, aby ju vypravil, práve vtedy, keď som ja (28. m. m.) bol v Beckove; nuž opravil som ju ja, čo keď sa teraz Ceizel dozvedel, bol veľmi rád. Budúcne, keď niečo bude potrebovať, obráti sa na mňa. Navzájom ponúkol mi vyprostredkovať niektoré knihy. — Ďalší zošit Ottovho slovníka prišiel dnes, ale z mojich príspevkov priniesol len 5-riadkový o Blatnici; vynechané sú: Blava a Blažejacia. — Krajňák ma uvedomuje, že je vo Spišskom Podhradí a že okolo 25. na ceste do Prešporka sa zastaví u mňa. — Kníhkupec Lampel poslal p. seniorovi asi 10 — 12 rozličných školských kníh, z ktorých sa mne ušli: Kuttnerov Első oktatás a földrajzban,^[254] G. Gajdosov Alkotmánytan^[255] a Hellerov Természettan.^[256] Ostatné rozdá školám kochanovskej a malostankovskej. —

Včera vyšlé Nár. noviny priniesli obšírny opis martinských slávností (Živeny a otvorenia Domu), odbývaných 13. a 14. augusta. Hosťov zišlo sa zo všetkých strán Slovenska, ďalej z Čiech a Moravy veľké množstvo. Na bankete zúčastnilo sa 300 osôb. Zdravice vyniesli: J. Francisci, P. Mudroň, pani Neffová z Prahy, pani Gabriela Preissová z Moravy, Dula, Kmeť, Ruppeldt, Čajda, Vlček, Milec, Lud. Boor, P. Novák a Lud. Turzo. Počas stolovania zozbierali Slovenky Marína Kmeťová, Margita Milcová, Oľga Kordošová a Božena Mudroňová v prospech študujúcej mládeže 92 zl. 33 gr. Večer (13.) započala sa tanečná zábava, trvajúca pri dobrej nálade do rána; 14. bol výlet „Pod Stráne“. K slávnostiam prišlo mnoho telegrafických pozdravov z Prahy, z Ameriky, Brna, Freuenbergu (Vilma Sokolová), zo Slavkova, z Lipt. Sv. Mikuláša, Prešporka, z Bukurešti, Krupiny, B. Bystrice, V. Revúcej, Jihlavy, Hamburgu, Viedne a Skalice. Pre múzeum a bibliotéku sa dary množia, i za spoluvlastníkov Domu niekoľkí pristúpili. Dosiaľ podpísano 697 podielov, do 800 chybuje ešte 103. — Na pomník pre dr. Hurbana zobralo sa dosiaľ 1101 zl. 92 gr. —

Pre biskupov stal sa tento rok kritickým. Časopisy prinášajú zprávu, že 18. zomrel na Čabe biskup banského dištriktu dr. Gustáv Szeberény v 74. roku svojho účinlivého života. To je teda už tretí biskup, ktorého b. roku neúprosná Morena z radu živých vytrhla. — Miško Kiss navštívil nás s celou svojou rodinkou. Zabavili sme sa znamenite, lebo nielen on sám, ale už i jeho syn Miloš je veselým spoločníkom. — Náramné pálčivosti trvajú nepretržite. Keby sa bolo aspoň kde kúpavať; náš potok je už skoro celkom vyschnutý a k Váhu je len predsa ďaleko. — Dopoludnia napísal som listy Krajňákovi a Černákovi, toho som uistil, že mi jeho návšteva bude milá, tomuto poslal som laňajšie a tohoročné Pohľady a iné knihy.

Z príčiny rozličného zamestnania nemal som ani kedy v denníku pokračovať. K meninám, ktoré padajú na 25. augusta, došli gratulácie od A. Štúra, Ludvigha, Krajňáka, Kissa, Biermannovcov z Prešporka, Šmyda a Černáka. Že ujec Janko^[257] dosiaľ nepísal, mi je nepochopiteľným. Na večer prišli osobne gratulovať páni: J. L. Holuby, Ciho a Šumichrast. Zabavili sme sa v záhradnej besiedke do jedenástej pri veľmi dobrej nálade. 26. večer došiel i Krajňák, idúci zo Spiša do Prešporka, 27. sme boli (Krajňák, Ciho a ja) v Beckove. Tu práve zvon posviacali a tak Medňanský mal do 30 hosťov. Krajňák skúmal tu duchov. Odišiel 28. s večerným vlakom do Pezinka k Zigmundíkovi. Z Martina viezol sebou kopu zvlášť ruských kníh. Učí sa vraj pilne po rusky. Mne sa vidí, že by časom nedbal do Ruska za profesora. Priniesol so sebou z Martina i jedno číslo veľkého slovenského časopisu Slovák v Amerike.^[258] Aspoň sme videli, ako je redigovaný. Drobnejšie zprávy a politické veci sú písané v ňom šarištinou, beletristické správnou slovenčinou. Majiteľom časopisu je akýsi Gosztonyi. — 26. nám znamenite pomoklo, takže sa už i orať mohlo. Od toho času je už aj povetrie schladené. — 28. som dostal smutnú správu od Karola^[259] z Tokaja. Mestečko toto až na 50 domov úplne zhorelo. Karol utrpel veľkú škodu, lebo mu všetko zhorelo i v izbách. Píše veľmi žalostný list. Nič mu viac neostalo mimo toho, čo mali na sebe. Zhoreli i tri kostoly a synagóga. — Francisci poslal mi včera čestný výtisk Slovenských spevov. — Šromovi poslal som skoro 6-kilový balík rôznych časopisov a z Beckova zase som priniesol preňho asi 20 rôznych čísel. Sľúbil mi preňho poslať i Krajňák niekoľko čísel. Hovoril, že ich dostane v redakcii Grenzbote. —

Ottovho naučného slovníka došiel zošit 70. (dielu IV. zoš. 5.) a z mojich príspevkov priniesol nasledujúce: Bobrov (4 r.), Bobrovec (7 r.), Bobula Ján Nep. (14 r.), Boca (9 r.), Bocko Daniel (11 r.), Bočkoroš (6 r.),^[260]Bodva (6 r.), Bodický Samo (10 r.), Bodjani (12 r.), Bodo Matej (13 r.), Bodzáš (4 r.), Bogárd (5 r.), Bogároš (4 r.), Bogdánovce (8 r.) a Bogdány (11 r.), spolu 124 riadkov. Toľko riadkov ešte ani jeden zošit z príspevkov mojich nepriniesol. Ale niektoré napísané už článočky zase vystanú z budúceho zošitu preto, že som sa s nimi oneskoril. Zajtra sa musím zase dať do práce, aby som mohol ďalšie príspevky odoslať. — Bežo započal vydávať Knižnicu zábavného a užitočného čítania. Práve vyšiel prvý zošit, obsahujúci rozprávku z obecného života, Sirota nadpísanú Nár. noviny vytýkajú Bežovi, že tomuto prvému zošitu chybuje: čistota reči a slohu, lebo tak vraj Slováci ani nehovoria, ani nepíšu. Je to vraj miešanina iných rečí so slovenskými slovami. Ďalej je v ňom vraj ohromná masa pravopisných a tlačových chýb. To veru nebude odporúčať Bežov podnik. Jeden zošit Knižnice stojí 10 gr. — Slovenským spevom, Ruppeldtom a Melíčkom redigovaným, tiež časopisy jedno-druhé vytýkajú, menovite Hlas národa^[261] vystupuje proti tomu, že sa slovenské spevy neuverejňujú v plnej pôvodine, ale s opravami. Piesne majú byť podávané tak, ako ich ľud sám spieva. —

Vstupujeme do mesiaca jesenného. Po mestečkách a mestách otvárajú sa školy; my dedinčania budeme ešte celý mesiac odpočívať. Braňa s Jankom vystrojili sme v noci o 1. hodine. Sadli v Nov. Meste, poneváč nočný vlak v Bohuslaviciach nestojí. Večer o ôsmej majú byť v Sajó-Gömöri. Len aby sa ta šťastlivo dostali. V Trenčíne mal k nim prisadnúť i M. Kiss, ktorý šiel so svojím synom do Štiavnice. Prvý list budem netrpezlivo očakávať. Bárs by prišiel čo najradostnejší. — Stanko Zoch poslal mi mená slovenské všetkých hontianskych obcí. Som mu za to veľmi povďačný. Vlčkových Dejín literatúry slovenskej vyšla už i druhá časť. Celé dielo stojí 2 zl. Čakám ho netrpezlivo. Teraz baví sa Vlček v Martine. Moje knihy mi neposlal, bárs to sľúbil urobiť do 15. júla. —

Na Vlčkove Dejiny som dlho nečakal; došli dnes a ja sa hltavo dal do ich čítania. Je to dielo znamenité. Zaiste i kritika vysloví sa o nich čo najprajnejšie, nevynímajúc ani Slov. novín, ktoré sa boli o prvej časti, takto rok vyšlej, neprajne vyslovili. Vlček vo svojom diele i meno moje na troch miestach spomína. Na treťom doslovne píše: „O bibliografiu slovenskú zaslúžili sa najmä L. R., najlepší jej znateľ nateraz, a Pavol Roy v LMS.“^[262] — P. Francisci poslal mi i Slovenský obrázkový kalendár na r. 1891. Myslel som, že už prestane vychádzať, keď som t. r. nebol vyzvaný, aby som mu prispel nejakými veršíkami preň. Ani tento nevyniká ničím nad posledné ročníky. Salvov kalendár, ktorý som síce ešte nevidel, zaiste bude lepší a časom vytisne ostatné kalendáre.

Včera sme mali návštevu z Prešporka. Pani Biermannová s milou dcérkou Pavlou priviezla k nám svojho najmladšieho synka Viliama kvôli slovenskej reči. Bol u mňa pred 5 rokmi i jej starší syn, ten „na čary“^[263] za Elenu, tento bude v koste; z priateľstva dávnejšieho vzal som jej ho až veľmi lacno. Človek musí i na budúcnosť hľadieť, lebo máme ešte i 7-ročnú Marienku, ktorá tiež musí kedysi do Prešporka. — Chlapci z Gemera písali, že sa šťastne ta dostali prvého okolo ôsmej hodiny. Z Vrútok cestovali vraj s jedným starým pánom z Liptova, ktorý tiež viezol chlapca do Gemera. — Kiss odbaviac sa v Štiavnici, druhého o pol desiatej večer bol už v Martine, kde sa zišiel v Dome s viacerými Martinci, ktorí ma vraj pozdraviť dali. Keď príde domov, opíše mi všetko obšírnejšie. Teším sa tomu. —

Od pár dní máme veľmi schladené počasie, takže sme nútení teplejšie obliekať šaty. Vetry dujú neprestajne severozápadné. Zišiel by sa dobrý dážď, aby sa mohlo siať, keď suchú pôdu nemožno pluhom načať. — Popoludní sme boli všetci v Srnom pri posviacke veže a nového zvona. Ľudstva zhromaždila sa z celého okolia veľká sila. Posväcujúcu reč povedal a pekné verše prečítal p. senior Holuby; lieskovský p. Lacko liturgoval. Z učiteľov boli prítomní: miestny Styk, lieskovský Langhoffer, kochanovský Chorváth a ja. S Chorváthom prišiel i krnčský Janík, súc na ceste z Turca na miesto svojho účinkovania. Po posviacke sa driečna mládež pri hudbe melčickej až do noci zabávala. Veža so zvonom stála Srňanov do 1500 zl. Príduc večer domov, našiel som paklík kníh, ktoré mi poslal Jozef Hradszký, farár zo Spišského Podhradia. Hradszký píše: „Zu Folge des Briefes, welchen ich von H. Krajnyák aus Pozsony v. 3-ten Sept. erheelt, beehre mich hiermit Euer Wohlgeboren folgende Werke zu übersenden: 1. Korponay Abaujvármegye monográfiája,^[264] 2. Weber, Zipser Geschichts- und Zeitbilder^[265] und 3. Hradszky, Adatok az ipartestület^[266] etc. J. és Ildik közlemény.“ — Z listu jeho nemôžem však vyrozumieť, či mi knihy tieto posiela darom alebo mi ich len požičiava. O Korponayho a Weberovo dielo požiadal som Krajňáka, žeby mi ich v prešporských knižniciach vyhľadal. Snáď tam nie sú a z tej príčiny obrátil sa na Hradszkého. Musel ho požiadať aj o iné, lebo Hradszký píše: „Über andere Werke verfüge ich nicht.“ Krajňák moju maličkosť musel Hradszkému dobre odporučiť a zároveň oboznámiť ho i s mojou činnosťou, lebo ďalej mi píše: „Ich erlaube mir eine Bitte. Seit Jahren suche ich ein Werk,“ — bis heute aber ohne Resultate, es führt folgenden Titel: Cathalogus presbyterorum Scepusiensium fraternitatis pastorum 24. regalium. Bartphae 1670. „Wo könte ich es bekommen? Ist Euer Wohlgeboren nicht bekannt? Ich habe die Absicht die Geschichte der XXIV. pastorum regalium in Scepusio zu schreiben. Sollte E. W. bezüglich der durch mich berührten Geschichte etwas wissen, bitte mir in Kürze mitzuteilen, respektive den Titel des Buches bekannt zu geben.“ —

Dielo to veru sotva sa mi podarí vykutať, ale predsa budem po ňom sliediť. Ochotnému Hradszkému musím čo najskôr písať a sa mu poďakovať. Som rád, že ma s ním môj Edko spojil. Hradszký, ktorý toľko pekných prác tlačou uverejnil, môže mi byť i budúcne prospešným.

Nár. noviny priniesli nasledujúcu drobničku:^[267]

Hradszkému napísal som obšírny maďarský list, oboznámiac ho so svojimi prácami. O Cathalogu, na ktorý sa dopytuje, som mu tiež zprávu dal, čerpanú z Kleinovho diela Nachrichten von den Lebensumständen u. Schriften Evang. Prediger.^[268] Myslím, že sa mu tou zprávou zavďačím. — Krajňáka som poduril, aby mi sľúbené knihy poslal. Z kostolnej bibliotéky bošáckej fary priniesol som si obšírnu Wagnerovu Phraseologiu.^[269] Mám už tri vydania. Toto je tretie a najobšírnejšie. Okrem toho vzal som si tam, pravda, s povolením Cihovým, ešte šesť takých spisov, ktoré tam vo dvoch exemplároch boli. Dovolil mi, aby som si vzal i historické diela Katonove;^[270] tie však len o pár dní pôjdem vziať. — Franco Kabina, peštiansky advokát, príduc do Bošáce v záležitosti pravotnej, nás tiež navštívil. Rád som, že ho môžem osobne poznať. Je to milý človek. — Časopisy Dom a škola a Svet nepravidelne vychádzajú. Z prvého vyšlo číslo ôsme (augustové) až teraz a s druhým to ešte mizernejšie stojí. Započal vychádzať v júli — mesačne mali vyjsť dve čísla, a ono dosiaľ vyšlo ešte len tretie. V poslednom tomto čísle však sľubuje redaktor dr. Wagner pravidelné jeho vychádzanie. Ja, vidíme, že časopis podobného smeru nemal u nás ešte pripravenú pôdu a že onedlho zanikne.

Dnes o druhej po polnoci zhorelo v Haluziciach päť domov. Podloženo bolo v takom dome, v ktorom nikto nebýva. Všetky domy sú asekurované zväčša u Adrie. — Ottovho slovníka naučného vyšiel zošit 71. (dielu IV. zošit 6.). Z mojich príspevkov sú v ňom nasledujúce: Bogojeva (9 r.), Bogsán (11 r.), Bója (6 r.), Bojna (4 r.), spolu 30 riadkov. S niektorými príspevkami prišiel som pre tento zošit neskoro. Budúcne nesmiem so zásielkou odkladať, ale hodne zavčas rukopisy odosielať. — Krajňák píše, že v knižniciach prešporských nemôže vyhľadať knihy, o ktoré som ho požiadal. Niektoré snáď od privátnych ľudí dostane.

Už piaty deň trčím pri knihách, ktoré mi Krajňák z prešporskej Lyceálnej knižnice^[271] poslal. Menovite je to druhý diel (vo 3 zväzkoch) Petrikovej Bibliographie, počínajúc literou Gy a končiacou L. Je to milá pre mňa zábava. K obom dielom, počnúc od A až do L, mám dosiaľ na 400 doplnkov a tie skoro všetky čerpal som zo svojich rukopisov, z katalógu Lyceálnej knižnice v Prešporku a z kníh bošáckej fary, ktoré mi stoja k dispozícii. Ale ešte neustanem, dúfajúc do 500 nazbierať doplnkov. Potom strojím Petrikovi o svojej práci napísať. Krajňák mi poslal i dve gramatiky Bernolákove. Som im veľmi rád, lebo ťažko ich bolo dostať. — Hradszký píše: „Bitte die Bücher für sich zu behalten. Es wird mich freuen, wenn ich Euer Wohlgeboren damit ein Wohlgefallen erweisen könnte.“ Pán Boh zaplať! Krajňák ho vraj ešte požiadal, aby mi požičal i historické Letopisy tamojšieho spolku. Uvidíme. Zo školy som sa už musel odpratať so svojimi knihami, lebo do 1. októbra musia byť náležite vyčistené. Ťažko mi je toľké knihy na zimu uložiť. Mnohé musia ísť do bedien. Koľko tu bude zase práce, kým potrebnú knihu niekedy vyhľadám.

Dnes sme mali sobáš, aký ešte v našom kostole nebol. Osztroluczkých slečna Elza sobášená bola s Elemérom Földvárym, statkárom a ablegátom rábskym. Zvlášť kostol bol veľmi pekne dekorovaný cudzozemskými rastlinami. Svadobníkov bolo síce málo, ale všetko vo veľkej paráde. Sobáš previedol sen. Trsztyanszký, z Prešporku k tomu pozvaný. Rozumie sa, že všetko šlo po maďarsky. Mladý pár o štvrtej ťahal k rýchliku a s ním cez Viedeň do Itálie. - Počúvam, že poradu budeme mať 30. t. m. Úradne vedomie však o tom ešte nemám. Každoročne sa to musí tak pretiahnuť, že obyčajne prídu dažde, a zdá sa mi, že i toho roku tak bude. —

Dnes napísal som listy: Štúrovi do Moravy, Krajňákovi, Kissovi, Matzenauerovi a Uhlířovi do Přerova. Šrom poslal 11 zošitov Časopisu musejného a 7 kalendárov, z ktorých len 3 niečo sú hodné. Sľubuje časom viac zobrať. Posledná moja zásielka ho vraj veľmi potešila. Verím, veď toľko rôznych čísel uhorských časopisov sotva by bol od koho naraz dostal. A zase mám preňho odloženo do 30 čísel, ba i ročník Pospíšilových Květov, z ktorých vraj zhola nič nemá. — Vlček píše na karotke toto: „Som Vám ešte dlžen srdečnú vďaku, že ste na tak dlhý termín ponechali svoje vzácne knihy u mňa. Bol by som to mohol spraviť i v predmluve Dejín, no nevedel som, či by som reku tým knižnici Vašej nepreukázal zlú službu. Daktoré z Vašich mal som so sebou v Martine; len čo mi dôjdu, usporiadam všetko a s vďakou prinavrátim. Keby ste na Dejiny mali dáke poznámky zo svojho stanoviska, napíšte mi, prosím!“

Od Kissa došiel obšírny list, opisujúci jeho cestu do Štiavnice a naspäť s pozastavením sa v Martine. Cíti sa šťastným, že videl našu „Mekku“ a oboznámil sa osobne s našimi bojovníky za vec svätú. Dom sa mu veľmi ľúbi, len harusí, že hostinský má za kelnerov Nemcov. Z listu jeho som vyrozumel i to, že porada má byť 30., ako mu to vraj úradne oznámeno, kdežto mne došla večer úradná karta, že bude 1. októbra. Zase sú akési mitúchaniny, následkom ktorých ľahko stať sa môže, že zase niektorí z porady vystanú. U nás to už bez prekážok nemôže byť. — Po dlhšie trvajúcich pekných a teplých dňoch počína sa citlivo schladzovať. Myslím, že nastanú už i chladné dažde; ale nech by už len napršalo, lebo siať nie je možné. —

Popoludní sme boli v Novom Meste nakúpiť rozličné potrebné veci do domu a k svadbe Ľudmily Holubych. — Matzenauer poslal mi všetky tohoročné čísla Katolíckych novín a svätovojtešského Pútnika. Kat. noviny mi budú znamenitým prameňom k prácam mojim. Požičal mi aj Katalóg knižnice gymnázia trnavského, ktorý chcem prebrať kvôli doplnkom k Petrikovej Bibliographii. Rád by som bol s tou prácou za 2 — 3 dni hotový, lebo neskôr nebude času, keď je už aj škola ohlásená na 6. októbra. Ostatne viem zo skúsenosti, že prvé 2 — 3 týždne to mizerne so školou pôjde. — Ottovho naučného slovníka došiel zošit 72. (IV. dielu zošit 7.), prinesúc z prác mojich nasledujúce: Bolestník (3 r.), Bombura (17 r.) a Bömhéci (8 r.). Niektoré topografické článočky i z tohoto zošitu vystali.

Včera večer prišiel som z cesty konanej do Gemera v záležitosti Braňovej; 29. sept. totiž došiel mi list, že opravnú skúšku z merby nezložil a následkom toho musí tretiu triedu opakovať. Aká to rana pre nás! S koľkými to výdavky spojeno. Každý mi radil, aby som za chlapcom išiel, že snáď sa tomu dajakým spôsobom odpomôže. Ale všetko darmo. Sľúbeno mi síce, že chlapec bude niektoré predmety i vo štvrtej počúvať, ale že tretiu musí už opakovať; — koncom budúcich prázdnin však že s privolením ministeriálnym bude môcť zo štvrtej skúšku spraviť. Braňo stal sa obeťou prof. Nagya, ktorý žije s direktorom Bencze v neprestajných rozbrojoch. Nagy vidiac, že sa Bencze Braňa zaujíma, truc na truc ho „zbuktatoval“. Teraz ho to síce veľmi už mrzí, ale odpomôcť tomu nemohol, keď sa direktor nechcel už kompromitovať, lebo sa obával Nagya, že by časom predsa tú nezákonnosť bol mohol oproti nemu použiť. Sľubovali mi všetci, že mu budú časom pri skúške nápomocnými, aby chlapec nestratil rok. Uvidíme! Veľmi som chybil, že som nešiel 1. septembra do Gemera. Vtedy by sa bolo všetkým nepríjemnosťam vyhlo. Nagy zaiste očakával zo desať zlatých — nuž a keby som to bol vedel, teda by ich bol dostal. Teraz ma cesta na 30 zl. stála a vykonal som dosť málo. Koľko má človek mrzutostí, hanby a výdavkov, na aké som nepočítal. Zronilo ma to veľmi, nuž ale aká pomoc! Bieda to, že sa chlapec pilnejšie neučí. — Na cestu do Gemera vystrojil som sa prvého s večerným vlakom z Melčíc, keď som prv ešte chcel byť prítomný na učiteľskej porade v Kochanovciach odbývanej. Tejto zúčastnili sme sa, pomimo Langhofera a Styka, všetci. Peknými prácami zabavili nás: Jurko Chorváth a J. Vávra, učitelia kochanovskí. Budúceho roku by bola mala byť porada u mňa, ale ustanovilo sa, aby bola v Moravskom Lieskovom a len r. 1892 u mňa. Stalo sa to z tej príčiny, že r. 1892 ustanovili sme zasvätiť 300-ročné narodeniny pedagóga Komenského a že k tejto slávnosti najpríhodnejšie bude Podhradie, keď ja vstave som vystaviť nielen všetky diela Komenského, ale aj iných slovutných pedagógov. O prípravách ustanoveno rokovať pri budúcej našej konferencii. — Od Jurka Chorvátha dostal som Michalkovu Fyziku,^[272]Kollárovu Čítanku (prvé vydanie),^[273]Szeberényiho latinské pedagogické dielko a viac maďarských spisov. Miško Kiss priniesol mi pre Šroma asi 50 — 60 rôznych čísel zo slovenských, maďarských a nemeckých časopisov, ktoré vybral medzi papiermi p. Križanovými v Stankovciach, zasľúbiac, že mi ešte asi toľko čísel zašle. Šrom bude potešený nad kopou časopisov, ktoré mu po tieto dni zamýšľam poslať. I z Martina priniesol som preňho asi 20 rôznych čísel, zvlášť ruských a slovenských, v Amerike vychádzajúcich. — Po skončení porady a obeda odišiel som o pol piatej k stanici melčickej. Po Trenčín viezol som sa s bratom Šimkom,^[274] ďalšiu cestu ale sám. Vezúc sa vyše Trenčína, videli sme dedinu Bolešov na pravom brehu Váhu v ohni. Okolo desiatej dorazil som na Vrútky. Ďalšiu cestu konať nebolo možno, keď vlak nešiel už ďalej na Fiľakovo. Aby som nemusel nocovať na Vrútkach, zaviezol som sa do Martina, dúfajúc nájsť v Dome dajakú spoločnosť. Ale tej som už nenašiel. Prenocujúc v elegantnom Dome, odišiel som s raňajším miešaným vlakom v spoločnosti pani Šoltésovej a J. Kohútovej do Fiľakova. Kohút zosadol v Turčoku, pani Šoltésová ale vo Zvolene. Na stanici zvolenskej a detvianskej bol som svedkom žalostného lúčenia sa regrútov so svojimi rodinami. Chlapci boli všetci pekne urastení, ženské, zvlášť dievky v peknom rúchu bohato vyšívanom poobliekané. Ľúto mi bolo zvlášť citlivých mamičiek, keď sa bolestne lúčili so svojimi synmi. Výjavy podobné opakovali sa až po Lučenec, kde regrúti v počte asi 300 nasadli. Nad všetkých vynikali Detvanci svojím krásnym zrastom. — Lovinobaňa je úhľadná dedinka, ležiaca na svahu vrchov novohradských, s pekným kostolom evanjelickým s vežou plechom krytou. Poniže, na pravej strane dráhy ležia Tomášovce s obyvateľstvom podobne evanjelickým. Celá dedina, čítajúca vyše 800 obyvateľov, má domy škridlou kryté a krásny veľký kostol. Na západe vidieť, aspoň sa tak domnievam, dosť dobre zachovaný haličský (Gács) veľký hrad so 6 baštami. Stojí na dosť vysokom homolovitom kopci. Naľavo leží Vidiná (Videfalva) s pekným kaštieľom. O chvíľu dohrmel vlak do pekného nádražia lučenského. Prichádzame do kraja Maďarmi obývaného. Po 10-minútovej prestávke rachotí vlak ďalej pri dedinách Galša, Kelecsény a Kovácsi a po chvíli, preletiac pod hradom Fiľakovským, zastáva na veľkom nádraží fiľakovskom. Tu som zosadol a čakal na vlak miškovský asi za hodinu. Ďalšia cesta viedla nás popri Hajnáčke (Ajnácskö), Várgede a Feledi. Hajnáčskeho hradu rumy stoja nad dedinou na homolovitom kopci. Z hradu Várgedevského, ktorý tiež stál niekedy nad samou dedinou, na podobne homolovitom kopci, už len nepatrné zbytky vidieť. I v Hajnáčke i vo Várgede zariadené sú kúpele. Z Feledu odráža sa jedno železničné krídlo do Tisovca cez Rim. Sobotu. Ja šiel ďalej cez Sečovce do Bánréve. Vo vagóne so mnou sedeli Slováci z dediny Málé, blízko Bánréve ležiacej, ktorých som držal za Maďarov, lebo sprvu všetci veľmi plynne maďarsky rozprávali. Konečne osloví jedna ženička vedľa mňa sediaceho kupeckého pomocníka po maďarsky, keď ten ale po nemecky odvetil, že rozpráva len nemecky a slovensky, tu ženičky pustili sa s ním do reči v peknej slovenčine, a keď som na to i ja nechal maďarčinu a prešiel do slovenčiny, naradovane pýtali sa ma, či som i ja Slovák, lebo že oni všetci sú rodení Slováci. Po Bánréve, čo trvalo viac hodín, nerozprávalo sa inak než slovensky. Na moje rozličné otázky odpovedané mi bolo, že deti ich už len maďarsky rozprávajú, lebo že im v škole zakazováno slovensky hovoriť, ba že i v kostole káže sa im už len po maďarsky, ale že oni, starší, sa najradšej len po slovensky medzi sebou rozprávajú, hoci okolité dediny sú maďarské. Kroj ich je úplne maďarský, takže by v nich nikto nehľadal doklepávajúcich už Slovákov. V Bánréve všetci (počtom asi 15) srdečne so mnou sa lúčili, prajúc mi šťastnú ďalšiu cestu. Z Bánréve, presadnúc na trať dobšinskú, nocou ťahal som, s vlečúcim sa vlakom, do Tornale. Povyše Bánréve a Šajavy ležiaca dedina Lenartová (Lenárdfalu) celá stála v ohni, takže z celej sotva 20 domov ostalo. V Tornali musel som prenocovať. Šťastie, že natrafil som na poriadny hostinec. Ráno prešiel som do Gemera peši za pol hodiny. Cestou stretal som celé húfy tiahnúce do Tornale na trh. Ani živej duše neprešlo popri mne, čo by nebola úctivé pozdravenie dala. V Gemeri hľadel som, čo sa dalo, pokonať do poludnia. Prezrel som si nielen krásny kostol, ale i Szentiványovský kaštieľ so záhradou. Mestečko je chatrné. Obyvatelia s malou výnimkou evanjelici. K obedu bol som pozvaný na dvoje; chcel ma i prof. Nagy i vdova Kövérová, u ktorej je Braňo v koste, tejto však musel tamten ustúpiť a ja obedoval u Kövérovej, na čiernu kávu však som musel predsa k Nagyovi prísť, ktorý sa mi veľmi lichotil, lebo že to medzi ním a Braňom tak škaredo vypadlo, mrzelo ho veľmi. O druhej hodine zviezol som sa do Tornale k stanici. Tu vzal som si lístok na tretiu triedu podľa 14. zóny za 4 zl. až do Sv. Martina. Bolo pol siedmej, keď vlak prišiel do Fiľakova. Aby som tu nemusel do rána čakať, vysadol som na rýchlovlak druhej triedy, doplatiac 3 zl., a o štvrť na jedenástu bol som už v Martine, nájduc v Dome veľkú spoločnosť, s ktorou som sa až do tretej hodiny zabával; ráno o siedmej však bol som zase na nohách. Stráviac asi dve hodiny v redakcii Nár. novín, šiel mi Vajanský ukázať múzeum. Dve veľké izby zaplnené sú výšivkami. V jednej je umiestnená krásna zbierka nerastov, ktorú daroval Domu Andrej Kmeť. Na kope ležia knihy po Samovi Chalupkovi, je ich asi 1000 kusov. Na policiach bez ladu a skladu jesto asi 3000 zväzkov, Domu od rozličných darcov darovaných. Časom bude musieť mať múzeum kustóda, ktorý by zbierky v poriadku udržoval. Mojej knižnici sa Martinčania tešia; no kým nezoberiem 5000 zväzkov, nedám ju Domu. Po prezretí múzea zasadol som si s Vajanským, Škultétym a Čajdom do reštaurácie k pivu a pretriasali sme všelijaké záležitosti. Škultéty vyzval ma, aby som do tohoto roku zostavil úplnú bibliografiu slovenskú, bo sa snáď vraj nájde spôsob na jej vydanie. Mohol som to tým skôr prisľúbiť, keď už väčšina materiálu leží pohromade v mojej Rukoväti k dejinám literatúry slovenskej, ktorá v tej rozsiahlosti sotva kedy bude môcť uzrieť svetla. Pred odchodom vybral som si niektoré čísla slovenských amerikánskych časopisov v redakcii Nár. novín — a keď mi ešte i Čajda z rozličných ročníkov Palečka asi 150 čísel daroval, vyprevadili ma Vajanský a Škultéty ku stanici, kde dajúc mi zbohom, uháňal som rýchlovlakom do Žiliny. Na stanici pripojil sa ku mne i dr. Cipko, ktorý cestoval do svojho rodiska Rovného. Zo Žiliny šiel som vlakom osobným po Kotešovú s Cipkom, ďalej sám až po Trenčín, kde prisadla ku mne Klementína, baviaca sa práve v Trenčíne. O ôsmej bol som už doma. Tu čakala na mňa už kopa listov a novín.

Dnes slávila Ľudmila Holubych s Vladimírom Jurkovičom svoj sňatok. Hosťov zblízka i zďaleka zišlo sa hodne. Mladý pár sobášil p. Gustáv Holuby z Lubinej. Pytačom bol Čulík, oddavačom p. dekan Bálent. Po skvostnom obede zabávala sa mládež pekným spevom až do polnoci.

Bošácky farár Ciho rozmnožil moju knižnicu desať zväzkami kníh latinských a maďarských, sľúbiac mi ešte niektoré vyhľadať. — Celé tri posledné dni sedel som pri Petrikovej Bibliographii, doplňujúc ju. Dosiaľ zobral som k literám A — M vyše 400 doplnkov, ktoré mu mienim poslať. Zároveň počal som zostavovať bibliografiu Trenčianskej stolice, ktorú mienim po maďarsky napísať a časom vydať ako príspevok k monografii Trenčianskej župy, ku ktorej napísaniu vyzýval nedávno Vágvölgyi Lap. Poneváč mám k tomu už materiálu hodne a viac nevyčerpaných prameňov, teda mi to nedá mnoho práce. — Šromovi do Kamenice poslal som vyše než zo sto časopisov rôzne čísla, ktoré som behom septembra zobral. Znova som ho požiadal, aby zbieral pre mňa kalendáre a muzejníky, lebo že ani ja neustanem ešte v zbieraní preňho rozličných časopisov. Ruka ruku umýva a niečo za niečo. Som zvedavý, čo odpíše.

Nár. noviny zdeľujú, že po Horniakoch 9. t. m. padal sneh, ktorý sa síce dolu roztopil, ale hole ostali biele. Schladenie pocítili sme i my, hoci včera zase sa hodne oteplilo. V Turci 4. t. m. hodne namoklo, ba sám som videl, cestujúc domov, hodne pomoknuté až po Žilinu. U nás ani nekvaplo. A veru bol by nám dáždik teplý vrchovane potrebný, lebo siatie nijak nechce poschodiť. Obávame sa, že zrno v pôde celkom suchej strúchnatie a vnivoč vyjde. — Ottovho slovníka došiel zošit 73. (dielu IV. zošit 8.). Z mojich príspevkov v ňom len jediný je uverejnený, totiž Bonyhád, majúci 17 riadkov. — Škola bola dnes po druhý raz ohlásená, lebo dosiaľ nedošlo ani jedno dieťa. Uvidíme, koľko ich príde zajtra. Bošácku katolícku školu včera ešte len bielili; moje školy už pred troma týždňami boli čisté. —

Včera o pol jedenástej v noci vypukol v Podhradí oheň a za dve hodiny 9 čísel obrátil v popol. Oheň podložený bol zločinnou rukou v dome, v ktorom nikto nebýva. Len výdatnej pomoci ďakovať, že bol požiar na tých 9 domov lokalizovaný; nech sa neochráni dom Kúdelkou,^[275] ľahko mohol byť zničený celý Vrzalov. Banka Phönix má tu asi 1000 zl. škodu. Z domov zhorených je osem poistených. Krmu zhorelo veľké množstvo, z ktorého nič nebolo poistené. Skaza ohňová už ani nás len nemohla obísť. —

Stanko Zoch poslal mi na vyčerpanie objemné dielo Gyürkyho Ötvennégy év Hordvármegye történetébol,^[276] v ktorom vraj nájdem mnoho dát k svojim prácam. Som mu zaň povďačný. Zároveň došiel i Nový domový kalendár, uhorsko-krajinským vzdelávacím spolkom slovenským na r. 1891 vydaný, v ktorom je medzi inými obrázok Z našej dediny od Ľudmily Ružodolskej. Celý obsah kalendára je dobrý. —

Sediac dopoludnia v škole pri svojich 6 žiakoch, prekvapil ma príchodom svojím Karol Salva, povediac, že prichádza ku mne vo veľmi dôležitej žiadosti. Vovedúc ho do svojho bytu, zaraz predniesol žiadosť v tom zmysle, že prišiel, aby ma získal za redaktora ním vydávaného Obzoru, poneváč čitatelia jeho vonkoncom nie sú s terajším redigovaním spokojní. Svoju žiadosť podporoval tým, že mu mňa mnohí odporúčajú. Ja však, necítiac sa byť na takú vážnu úlohu povolaným, vyhováral som sa ako najlepšie, on však nechcel ani počuť o tom a len ma ďalej prosil, aby som mu to prisľúbil. Pobaviac sa tu do štvrtej popoludní, vyprevadil som ho ku stanici, lebo musel byť v noci doma. Rozišli sme sa s tým, že si to musím dobre najprv rozvážiť a že ho onedlho o úmysle uvedomím. Pred odchodom sľúbil mi poslať všetky spisy, ktoré od roka vyšli v jeho tlačiarni. — Konečne 17. pred večerom počalo pršať a prší s malými prestávkami dosiaľ, ba myslím, že sa ani zajtra ešte nevyčasí. S dažďom sa aj citlivo schladilo, takže sme si museli už dať kúriť. Keby len Pán Boh dal ešte za niekoľko dní pekné teplé časy, aby posiate zrno mohlo nielen poschodiť, ale pred zimou i dobre rozkoreniť sa. — Škrdle poslal mi i z nového (VII.) ročníka číslo prvé Vlasti, zaiste len vplyvom Šmydovým, ktorému sa musím poďakovať. — Posledné dva dni vypisoval som si topograficko-historické dáta z Lakatošovho diela Utazás a hazában és azon kívül,^[277] ktoré dielo b. r. vyšlo v Trnave tlačou Horovitzovou a ktoré obdržal som láskavosťou brata Jurka Chorvátha. Je v ňom hodne mnoho interesantných dát. — Miško Kiss mi píše, že medzi tlačivami p. Križanovými, na pôjde v bednách uloženými, vyhľadal pre mňa oba ročníky Dobšinského Sokola a že aj iné ešte mne chybujúce veci pousiluje sa vyhľadať. Zároveň mi zdeľuje, že vyučovanie započal 13. t. m. a že minulého týždňa mal už 40 detí, kdežto ja do dneška mám len 15. Minulého roku o tomto čase mal som už 32 zapísaných. Pán senior spomenul predo mnou, že tejto zimy zase bude vyučovať žiakov opakujúcej školy, lebo chce, aby sa i v tomto ohľade zákonu zadosť urobilo a mne vraj dobre padne v stredu a v sobotu si odpočinúť. Ej, veru dobre; keď človek svedomite za poltreťa dňa pracuje, zasluhuje poldňový odpočinok. —

Prišli dva listy, jeden od Šmyda, druhý od A. P. Zátureckého. Tento ma žiada, aby som mu čím najskôr odpovedal: aké stanovisko so svojou veľkou knižnicou slovenskou zadržím vzhľadom na knižnicu Domu? Odpovedal som mu hneď. Šmyd ale ma uvedomuje, že zakončil článok o Matici slovenskej i bez príspevkov z Martina, lebo mu vraj postačili moje dobré pomôcky. Verí, že by bol mohol článok jeho byť dôkladnejší, keby bol mohol i z Nár. novín čerpať, ale myslí, že i to postačí, čo napísal, aby čitatelia českí vyznali sa v dejinách a osudoch Matice slovenskej. O zaniknutí slovenských gymnázií chce písať v treťom článku, a preto chce si ešte Škultétyho Pamäti podržať — ostatné knihy mi vraj späť odošle. Prosí ma, aby som mu poradil, odkiaľ by mohol dopodrobna čerpať zprávy o zavretí gymnázia kláštorského, ako i o založení tohoto gymnázia. Okrem toho žiada, aby som mu odpovedal na nasledujúce dotazy: Čo sa stalo s majetkom † biskupa Moysesa, Matici poručeným? Ako sa konečne o tom rozhodlo, komu pripadlo toto dedičstvo? Matici sa vraj vytýkalo, že vydávala spisy jednoduchého stolára svojím nákladom. Kde by sa mohol o tom dočítať? Ďalej chce vedieť, kde vychádzala Svornosť.^[278] Či dosiaľ vychádza? Ktorého roku z fondu bývalej Matice slovenskej vláda založila akýsi nový spolok na vydávanie kníh pre ľud slovenský? Ako sa menuje tento nový spolok? Kto je od začiatku až dosiaľ jeho predsedom? Aké knihy vydáva? Čo sa na Slovensku súdi o tomto spolku? A kto prijíma od neho knihy? atď. atď. Myslí, že na všetky otázky tieto snadno mi bude odpovedať, aby podľa nich mohol pripísať do svojho článku niektoré poznámky. Nebude to tak snadno, keď chcem na všetky otázky pravdivo odpovedať, lebo bárs som o tom všetkom časom svojím čítal, neviem sa už na všetko dobre rozpamätať. A že by toto všetko čím najskôr rád vedel, musím mu ešte tento mesiac odpovedať.

Poštou vystrojil som dva balíky kníh, jeden St. Zochovi do Cerova, druhý M. Kissovi do Stankoviec. Tomu poslal som naspäť požičanú mi knihu Ötvennégy év Hontvármegye történetébol,^[279] priložiac k tomu darom Pepkinove Poesie,^[280]Němcovej Slovenské pohádky a pre jeho chlapcov kopu predlôh na kreslenie; — tomuto pre jeho dcérku Želmíru Babylonovu Kuchársku knihu,^[281] Boženy Němcovej Slovenské pohádky, Bielekove Obrázky z hôr a tohože Besedu. Okrem toho pre neho poslal som jeden zošit O vinárstve a jedno číslo Slováka v Amerike, v ktorom je jedna jeho báseň z Hlásnika odtlačená. Dúfam, že som knihami tými i Zochovi i Kissovi dosť radosti urobil a tým som dostatočne odmenený. — Od pár dní (3 — 4) mávame v noci tuhé mrazy. Dnes ráno ukazoval teplomer 3° zimy podľa R. Na stojatej vode bol na pol cm hrubý ľad chytený, noviny píšu, že v Liptove a v Orave napadlo mnoho snehu. Toho roku nás zima akosi skoro prikvačila. Ruže sme pozakopávali.

Dnes posviaca pán senior Holuby ev. školu ozorovskú. Z tej príčiny odišiel ešte včera z domu, ponechajúc chrámové služby na mňa. Popoludní miesto nešporu odbavil som i pohreb s veršami. — Ottovho naučného slovníka došiel zošit 74. (dielu IV. zoš. 9.). Z mojich príspevkov sú v ňom nasledujúce: Borosjenő či Boroš-Jenov (16 r.), Borostyánkő (13 r.), Borsa (11 r.), Borsod (8 r.), Boršova (6 r.) a Bös (8 r.), spolu 59 riadkov. Päť menších príspevkov vystalo. — Ráno počal sneh padať a neprestajne padal až do obeda; do večera však málo z neho na doline ostalo, ale vrchy i večer sa beleli. — Salva nič nepíše, bárs sľúbil i písať i poslať niektoré knihy. Myslím, že v najbližších dňoch sľúbené dôjde.

Prvá päťdesiatka školských detí je konečne zapísaná. V bošáckej škole nie je ešte len do 40 detí. Bieda to s takýmto vyučovaním. — Černák píše, že bol chorý, a tak dôjsť nemohol. Sľubuje, že príde jeho žienka, ale kedy to bude, oznámi neskôr. Rôzne čísla pre Šroma vraj sa množia. Divné mi, že Šrom nepíše, veď len prijatie zásielky mohol už kvitovať. — Kníhkupca Reinwarta v Prahe bol som pred pár dňami požiadal o poslanie mi katalógu; vyhovel žiadosti, ale pritom poslal mi i tri spisky: Med potravou a lékem, Zavařování a zužitkování veškerého ovoce a zeleniny v domácnosti a Zahrádka školní v cene 1,50 zl. Sú to dielka veľmi dobré, a že možno z nich i hodne čerpať pre zostavujúcu Pokladnicu, teda si ich podržím a obnos mu odošlem. Reinwart povydával celú kopu dobrých spiskov hospodárskych, lenže sa mi vidia trochu drahé, lebo spisok dva — trihárkový stojí uňho 30 — 40 gr. — Šromovi a Šmydovi som poslal listy; tomuto hľadel som zodpovedať otázky, s akými sa na mňa bol pred pár dňami obrátil. —

Kritické dni roku 1891. V budúcom roku má byť podľa Falba osem kritických dní prvej triedy, teda najkritickejších, a síce 9. februára, 10. marca, 8. apríla, 8. mája, 19. augusta, 18. septembra, 17. októbra a 16. novembra; ďalej osem kritických dní druhej triedy: 10. januára, 25. marca, 24. apríla, 6. júna, 21. júla, 3. októbra, 1. novembra a 15. decembra; a konečne osem kritických dní tretej triedy: 25. januára, 23. februára, 22. júna, 6. júla, 4. augusta, 3. septembra, 1. decembra a 31. decembra. — Dr. Kvačala, profesor na prešporskom lýceu, v liste na p. seniora písanom prosí ma, aby som mu požičal b. ročníky Posla z Budče a Komenského, ako tiež Školy a života, zvlášť ročník 1883, a zároveň ponúka sa mi vyprostredkovať akékoľvek diela z knižnice lýcea prešporského. Je to pre mňa vítané, že sa môžem spojiť s ním, lebo skutočne prostredníctvom jeho budem môcť k všelijakým dôjsť knihám. Vďačne mu poslúžim; prv však musím sa ho opýtať, či by nemohol upotrebiť ešte aj iné knihy, ktoré by som mu mohol požičať.

Horovitz z Trnavy poslal na korektúru celý prvý zošit Magyar nyelvképzo iskola,^[282] — ktorý sa už tuším v treťom alebo štvrtom vydaní tlačí. Musím sa hlásiť o honorár, lebo ústne sme boli so starým Horowitzom uzrozumení, že mi príde za každých 10 000 výtiskov nový honorár. Prvý raz som dostal za všetky tri zošity 80 zl., vlastne mal som dostať 100 zl., ale Szirmai ma priviedol o 20 zl. Myslím, že sa z prvého zošitu už minulo viac než 10 000 exemplárov. Keď sa nebudem sám hlásiť, páni židáčikovia sa iste ponúkať nebudú. —

Zošit 75. (dielu IV. zošit 10.) Ottovho naučného slovníka prišiel ešte včera. Tak skoro jeden po druhom žiadny zošit nedošiel. Snáď nemusela redakcia na príspevky čakať ako inokedy. Z mojich príspevkov sú v ňom: Böszörmény (16 r.), Bošáca (8 r.) a Bošáčka (5 r.), spolu 29 riadkov. — Čakám listy od Šmyda, Kissa, St. Zocha, Zátureckého a zvlášť od Salvu, ktorý by predsa už bol mal v záležitosti Obzoru písať. Je pravda, že sa mal prvého do nového bytu prenášať a kníhkupectvo zariaďovať, nuž ale pár riadkov predsa už len mal písať, aby odo mňa zvedel, či som sa rozhodnul Obzor redigovať, alebo nie. — Detí dalo sa zapísať už 76, ale každodenne chybuje z nich 15 — 20.

Včera popoludní bol som v Novom Meste nakúpiť si rozličné potreby pre školu, aby si také deti mohli v škole kupovať. Týmto spôsobom dostávajú deti i lepšie i lacnejšie veci než od tunajších židov. Má to však aj iné výhody. — Celý deň pršalo, takže zo zapísaných detí bolo v škole len 38. — Konečne došli dnes balíky od Zocha a Zátureckého a obšírny list od M. Kissa. Zoch požičal mi 6 ročníkov Sluníčkovej Včelky^[283] na prezretie a pripojil niekoľko rôznych čísel časopisov slovenských pre Šroma; Záturecký poslal mi 8 menších slovenských spiskov, ktoré som dosiaľ nemal. Všetci traja ma veľmi povzbudzujú, aby som prevzal ponúkanú redakciu Obzora a Zoch s Kissom zároveň sľubujú spolupracovníctvo. Vederemo!

Sotva som Salvovi zdelil svoje rozhodnutie s istými podmienkami, došiel balík kníh od neho, ku ktorým pripojená bola Bielekova ceduľka so slovami: „Za 24 hodín sa rozhodni, lebo musíme zadať žiadosť o povolenie na ministerstvo!“ To bolo všetko. Ja trochu viac očakával, ale od samého Salvu, lebo o vážnych veciach s Bielekom sa tuším nedá vyjednávať. Salva poslal pomimo dávno objednaných Bielekových Obrázkov z hôr a Besedy všetky uňho t. r. vytlačené spisy a spisočky slovenské i 2 maďarské. Tie neobjednané posiela mi darom.

Počasie trvá špatné; blata máme po členky, lebo každodenne za pár hodín prší. — Od Salvu došli zase knižtičky, ktoré Bielek k predošlej zásielke zabudol pripojiť. Lístok nebol pripojený, lebo zásielka došla pod krížovou obálkou. — Ján Rydzý, môj bývalý žiak, teraz záhradník v Duna-Mocsi, v župe Ostrihomskej zavďačil sa mi peknou soľničkou z červeného mramoru, sľubujúc poslať i záhradnícke semená, jestli mi také vhod prídu. — Cyril Holuby z Brna, posielajúc mi naspäť list Kalinčiakov, ktorý oddávna opatrujem vo svojom archíve, zavďačil sa mi utešenou fotografiou „slovenského dievčaťa“ v národnom kroji. Bude ona ozdobou nášho „albumu“. Pri tejto príležitosti žiada ma, aby som mu požičal najnovšie dielo Czambelovo, Slovenský pravopis, o ktoré jeho zase vraj požiadal Vymazal. Vďačne by som mu ním poslúžil, ale dosiaľ ho ani ja úplné nemám. Tuším ešte na jar poslal mi z neho Czambel 7 hárkov, nuž aspoň tie mu pošlem, aby videl moju dobrú vôľu.

Došli dva listy; jeden od Škultétyho, ktorému som ja práve včera písal v záležitosti Šmydovej, a druhý od dr. Kvačalu z Prešporka. Škultéty píše: „Prosím Ťa tak, ako prosí sa v záujme dobrej veci, pošli mi do 12. čísla Pohľadov z Tvojej zbierky idiomatických výrazov. Rubrika slovenského jazyka v Pohľadoch je vcelku prichudobná, čo ako vyzýval som, nenašiel som ozveny. Ratuj ma, Lajko dobrý, aspoň Ty; ak Ty podsypeš mi do 12. čísla, tak česť ročníka ešte zachránila by sa. Bol by som Ti vďačný i za pár porekadiel, originálnych v jazykovom ohľade.“ Musím mu vyhovieť. Dr. Kvačala zase chce, že prv, než by som mu daktoré požičal knihy, aby som mu poslal katalóg svojich kníh. I tomu bude vyhoveno. — Detí dalo sa do dneška 102 zapísať. Dnes sa započali už oddeleno vo dvoch sieňach vyučovať. — Škaredé počasie trvá ďalej. — Martinovi Medňanskému a Stanovi Zochovi som gratuloval k meninám. Obom písal som pritom obšírnejšie. —

Salva odpovedá mi na list, ktorým zdelil som mu svoje rozhodnutie o prijatí redaktora. Medziiným píše: „Ani Ti vysloviť nemôžem, ako potešil som sa Tvojmu rozhodnutiu, že prijmeš redaktorstvo Obzora. Ďakujem Ti za to čím najvrelejšie a dúfam, že prijmeš i raz vďaku celého národa nášho, keď mu v Obzore budeš hovoriť k rozumu a srdcu. Bože, daj Ti sily, daj Tvojim šľachetným zámerom požehnania!“

Ale dovolenie k redigovaniu časopisu žiadať musím vraj sám cestou škôldozorcu u ministerstva. Najlepšie vraj urobím, keď navštívim sám škôldozorcu a rozpoviem mu o veci a požiadam ho, aby mi dovolenie vyprostredkoval do 1. decembra, lebo 1. januára treba vydať číslo. Kým to dovolenie vraj nemám, do tých čias ani Hodžovi nič nespomenie, ale predpráce aby som len konal. Teší ho, že mienim stúpiť úplne do šľapají Lichardových, že postaviť mienim na pevné základy vydávanie Obzoru, a že opýtal sa aj iných o tomto kroku. Môžem vraj byť uistený, že ani on mi nepovedal daromnú frázu, keď mi riekol, že žiadajú si to prednejší naši ľudia, aby si prevzal Ty redakciu Obzoru. Ohľadom honoráru za redigovanie Obzoru uzhovorili sme sa nasledovne: pri 1300 odberateľoch, ako ich teraz Obzor má, dostanem 150 zl., pri každých nasledujúcich 100 odberateľoch o 10 zl. viac. Na zámenu dostanem toľko výtiskov, koľko bude treba. Teraz je už otázka, či to povolenie dostanem. Som tej mienky, že nie. Čo urobíme potom, je tiež otázkou, na ktorú na ten čas nemožno odpovedať. Ku škôldozorcovi nemožno mi ísť, ale písať mu budem hneď zajtra. Zároveň napíšem i Salvovi. —

Došli listy: od Staneka z Prahy, Martina Medňanského z Beckova a dr. Czambela z Budapešti. V Novom Kalendáři učitelském^[284] na r. 1891, Holubom redigovanom, našiel som pred pár dňami nasledujúci inzerát: Světem^[285] zove se nový mezinárodní časopis, který vydává svým nákladem, redakcí prof. Hanuše Wahnera, dvakráte měsíčně známý ruský velkoobchodník čajem Vilém Staněk v Praze. Časopis ten jest svého druhu v novinářstvu českém jediný, skutečně cenný a zajímavý, jest to jakási revue rozmanitých zajímavých drobnůstek a výňatků z ruských, francouzských a j. novin ve všech oborech vědění, obchodu, průmyslu, navigace, balneologie, a poslouží každému vzdělanci, který nemá možnost ani příležitost čísti různé cizojazyčné časopisy. Vychází ročně ve 24 sešitech vkusné úpravy o 2 tiskových arších, za velmi levnou cenu: 2 zl. — Prečítajúc tenže inzerát, požiadal som Staněka, aby mi láskavo svoj časopis na ukážku poslal. Dnes dostal som od neho lístok tohoto obsahu: „Vzhledem k Vašnostinu ctěnému lístku ze dne 9. t. m. zasíláme Vám jeden exemplář našeho poutavého časopisu Světem a dovolíme si každý měsíc ihned po vyjíti číslo zdarma zaslati. Zároveň zasíláme naše ceníky k laskavému nahlédnutí.“ — Ani časopis ani cenníky však nedošli. Snáď dôjdu zajtra. — Medňanský píše: „Nad Vaším listom som sa úprimne potešil. Najviac potešila ma tá radostná zpráva, že redigovanie Obzoru na seba prevezmete, že ste tak učinili, to velice schvaľujem, jedno za to, že vy Ste rodený redaktor, za druhé, lebo pri redakcii tohoto odborného časopisu bude sa Vaša vedomosť šíriť, pero vybrúsi sa — na zámenu budete dostávať všetky hospodárske, beletristické spisy české, poľské etc. — sami neviete, ako vžijete sa do toho a stanete sa tým slov. publikum [!], pri čom vy keď nie hmotne, tak aspoň duševne mnoho vyhráte. Do Vášho časopisu sám by som rád potom prispieval, lež kým tu v Beckove sedím, nie je mi možné, — jestli z milosti božej dostanem sa na odpočinok, tak ochotne budem vám pomáhať pri práci. Ostatne, keď budeme spolu, širšie si pobesedujeme. Nateraz Vám len k prevzatiu redakcie srdečne gratulujem a prajem úprimne „Nazdar!““ — Dr. Czambel poslal mi svoje najnovšie dielo Slovenský pravopis.^[286] Bol som naň už veľmi zvedavý. Vajanský píše o ňom práve v Nár. novinách veľmi prajnú kritiku. Nerozrezané poslal som ho do Brna Cyrilovi Holubymu, ktorý ma zaň pred pár dňami prosil. Czambel zároveň poslal ďalšie lístky pre slovenský miestopisný slovník, obsahujúce Trenčiansku stolicu, s prosbou, aby som ich vyplnil, a keď sa to stane, jemu i s predošlými prinavrátil. Bol vraj príliš zaujatý Pravopisom a tak nestál o tento materiál. Teraz už sa dá do práce a bude hľadieť slovník vydať. Je to veru dielo, ktoré mnohému vhod príde. Škultétymu, keď som o úmysle Czambelovom vyprával, tiež sa práca tá ľúbi a veľmi ju schválil. Okrem toho zamýšľa Czambel tejto zimy vydať slovensko-maďarskú frazeológiu. Látku vraj má pohromade a polovica je už spracovaná. Má to byť len neveľká knižočka pre praktickú potrebu. Czambel, ako vidieť, je neúnavný na poli spisby. Svojimi spismi nadobudol si už iste nesmrteľné meno. Pán Boh živ, žeby ešte dlho na poli spisby slovenskej s takým krásnym prospechom pracovať mohol. Svoju knižnicu vraj dosiaľ nestačil usporiadať. Toho roku nerozmnožila sa. Musím mu ponúknuť asi 30 — 40 duplikátov. Snáď si z nich niektoré vyberie. Čo mi z Magyar irók^[287] chybuje, aby som mu len naznačil, a on dá mi to poslať. Rád urobím. — Jožovi Škultétymu poslal som k dispozícii svoj Sborník. Myslím, že nájde v ňom dosť látky, ktorú bude môcť v Pohľadoch upotrebiť. — Salvovi napísal som, aké kroky zamýšľam porobiť, aby som obdržal ministeriálne povolenie k redigovaniu Obzoru a zároveň ho požiadal, aby prosbopis dal napísať niektorému ružomberskému advokátovi. —

Škôldozorcovi Plachému napísal som v záležitosti Obzoru nasledujúceho obsahu lístok:^[288] „Veľkomožný pane! Jeho excelencia maďarské kráľovské ministerstvo školstva a kultu vydalo, ak sa nemýlim, v marci alebo v apríli t. r. také nariadenie, podľa ktorého bez jeho povolenia učiteľ nesmie redigovať časopis. Pretože podpísaný chcel by od 1. januára budúceho roku redigovať časopis Obzor, ktorý by vychádzal mesačne na jednom hárku pre slovenských gazdov a remeselníkov, osmeľujem sa pokorne požiadať veľkomožného pána, aby ma láskavo informoval, akým spôsobom treba podať prosbu jeho excelencii ministerstvu. Časopis, ktorý budem redigovať, za žiadnych okolností nebude sa miešať do politiky; celý jeho obsah od alfy až po omegu bude takým, aby slovenskí gazdovia a remeselníci z neho čerpali nielen najlepšie poučenie vo svojom odbore, ale i o láske a vernosti k vlasti a štátu. Opakujúc svoju pokornú prosbu, ostávam veľkomožnému pánovi pokorným sluhom.“ — Ba, akú mi len dá odpoveď? List som rekomandoval, aby sa nemohol vyhovoriť, že ho nedostal, ak by mi nechcel odpovedať. — Číslo (17. II. roč.) časopisu Světem došlo. Nie je v ňom to, čo som očakával. Staněk robí v ňom reklamu svojho tovaru. — Dni máme hmlisté, ale je dobre, že len už neprší. V poli sú pekné chodníčky, ale v dedinách sila blata. —

Salva poslal hotovú prosbu pred ministérium poslať sa majúcu, ale sa musí predsa trochu premeniť. Budem ešte čakať deň-dva odpoveď od škôldozorcu, a ak nepríde, nuž mu ju pošlem, aby ju ministrovi predložil. Myslím však, že daromná práca naša — minister nepovolí. — Ottův naučný slovník akosi rezkejšie vychádza. Zase došiel zošit, a síce desiaty, dielu IV. Z mojich príspevkov priniesol len dva kratučké, a síce Bozovič (6 r.) a Boženík (2 r.) —

Po suchých, bárs aj hmlistých dňoch celé odpoludnie padal sneh, ale večer okolo desiatej už bolo po ňom. Škoda dobrých chodníkov. — Detí je v škole 126; vlastne toľko sa ich dalo zapísať, ale vyše 100 ich sotva kedy je v škole. Zvlášť staršie veľmi neriadne navštevujú školu. — Prosbu som dosiaľ neodoslal, lebo čakám odpoveď škôldozorcovu, ktorá len nedochodí. Vidím, že z toho nič nebude.

Ochotnosť Šmydova nemá páru. Opravdivé priateľstvo nejaví len ku mne, ale k celému nášmu národu. Sotva som mu bol zdelil, že mienim prevzať redigovanie Obzoru, a hľa, také už porobil kroky — bez toho, že by som ho bol o to požiadal — že mu dosiaľ traja odborníci prisľúbili náš Obzor duchovne podporovať. Okrem toho vyprostredkoval mi už i niekoľko hospodárskych kníh a 4 ročníky chrudimských Hospodářských listov.^[289] Dnes došla jeho zásielka s nasledujúcim listom „Pŕíteli rozmilý! Pan nadučitel Vám opět odesílá knihy: 1. Hospodářskou čítanku od Duma,^[290]Hospodářský klíč od Kodyma,^[291] spisek Chráňte lesů, a potom vyptal od zdejšího pana starosty čtyři ročníky chrudimských Hospodářských listů. Ja též přidávám sešitek od Horáčka, Ovocníctví.^[292] Všechny tyto, jakož i dříve Vám odeslané račte sobě ponechati. Pan nadučitel pravil, aby ste jich nevraceli. Je to milá duše, rád by srdce rozdělil, kdyby Slovensku posloužiti mohl. — Straniva příspěvků do Obzoru dopsal jsem už p. ředitelům na 7 míst. Doufám, že dobře pochodíme, z každého ústavu rolnického snad nějaký příspěvek obdržíte. Někteří to už přislíbili a jejich odpověď Vám zde odesílám. Ostatní opožděné Vám uschovám a později pošlu. Dal by Pán Bůh nebeský, aby společným přičiněním podařilo se nám lid slovenský trochu povznésti, aby ste potom na Slovensku sami mohli sobě založiti podobné rolnické školy a společné závody rolnické, při nichž by pracovali odchovanci Obzoru. Až s pp. učiteli hospodářskými se trochu obeznámíte, myslel bych, že by prospěšné bylo, aby ste jich požádali, kdyby Vám pro Obzor rozlušťovali všeliké „dotazy“ aneb „záhady“ hospodářské, aby Obzor podával vždy zralé úsudky od znalců. Někteří snad by tento úkol rádi převzali. Račte se jich o radu vždy tázati. Kdyby snad některý hospodářský spolek moravský Vám odeslal svoji zprávu, račte ji uveřejňovati, míním pokusiti se ještě dále. Rád bych totiž hlavně na mor. Slovensku (okolo hranic) pro Obzor získal několik předplatitelů, půjde-li to. Naši Slováci velmi dobře rozumí Vaší slovenčině a mohli by tedy Obzor s úspěchem čísti. Panu redaktorovi Našince a polit. hosp. jednotě v Opavě psal jsem opět. Snad Vám něco poslali; žádal jsem, by se obrátili na Vás zpříma. V Brně taky zaklepu, aby sme viděli, co se tam dá vyklepat. Z dosavadního malého začátku vidno, že by sme mohli všelicos poříditi spojenými silami, kdyby nás k tomu na obou stranách bylo něco více. Pohľady a Nár. noviny jsem do dneška ještě neobdržel. I prof. Klvaňu požádám, nemá-li nějaký článeček z přírodovědy, jenž by se pro rolníky hodil. Pánům dopisovatelům jsem oznámil, že Obzor ze začátku jejich práce honorovati nemůže, račte ale tak si to zaříditi, aby každý z nich svou práci v Obzore tištěnou si přečísti mohl.“ — Čo tento náš priateľ za nás robí, je veru mnoho. Pošlem list jeho i Salvovi a podotknem mu, žeby sa Šmydovi i on poďakoval. Salva iste bude mať z tejto jeho zaujatosti veľkú radosť. Dúfam, že by sa Obzor pekne zvelebil, len keby som obdržal povolenie na jeho redigovanie. Ale škôldozorca neodpovedá. Snáď budem musieť prosbu bezprostredne na ministerstvo odoslať. Opýtam sa Salvu, čo on o tom súdi, lebo čas ubieha. — Z kalendára pre nastávajúci rok. Budúce fašiangy budú krátke, už dňa 13. februára bude Popolec. Veľká noc padne na deň 29. marca. Turíce na deň 17. mája. Budú dve zatmenia slnka a dve mesiaca; z nich budú u nás viditeľné obe zatmenia mesiaca a jedno slnka, toto bude dňa 6. júna; z tamtých dvoch jedno bude dňa 23. mája, to druhé dňa 15. novembra.

Dnes ráno medzi piatou a šiestou hodinou, po dlhšej trápnej chorobe odobral sa z tejto časnosti do večnosti bošácky kolega Pavel Kačic, zanechajúc po sebe dvoch chlapcov a manželku, s ktorou práve dnes jedenásť rokov do stavu manželského bol vstúpil. Trpel roky na chorobu pečeňovú a posledne i na tuberkuly. Requiescat in pace! Pohreb bude 27. o 11. hodine. — Škôldozorca konečne odpovedal na list ešte 13. t. m. mu písaný v tom zmysle, aby som prosbu na ministerstvo cestou jeho úradu predložil. Poneváč zajtra mienim ísť s Cihom do Nového Mesta a pozajtra bude Kačicov pohreb, teda pred 28. prosbu i list sotva budem môcť napísať a odoslať. — Pražský kníhkupec Reinwart zase mi poslal dve knižočky: Zelinářství od Dumeka^[293] a Školu mateřskú od Boženy Studničkovej. Z nich podržím si prvú, ktorej cena je 1 zl., druhú ale pošlem naspäť a napíšem mu, aby mi bez objednania žiadnych kníh neposielal. — V škole máme 132 detí, kdežto v bošáckej nie je dosiaľ len 75. — Po dva dni (23. a 24.) sa neprestajne lialo. Počúvam, že Váh je až po hradskú pri bohuslavickej stanici rozliaty a na prievoze vraj i liena sa pretrhla.

V počasí máme každú chvíľu premenu. V noci z 25. na 26. počalo mrznúť a mrzlo až do poludnia. Popoludní sa obloha zamračila a sneh sa len osieval až do rána, takže už boli výhľady i na sanicu. Do večera však nastal taký odmäk, že pod snehom i zamrznutá zem počala sa odparovať. — Pohreb Kačicov odbýval sa od 11. — 1. hod. Pochovával ho moravskolieskovský farár Róth. Z učiteľov prítomní boli: Dányi z Dubnice, Mitúch z Kochanoviec, Hrehorovský z Melčíc, Korének z Nového Mesta a Petrášek z Mor. Lieskového. Pekné vence so slovenskými nápismi dali: manželka s deťmi, slečna Irma Kmeťková a priatelia Ciho, Šumichrast a Rizner. Zo Zaváhu nemohol nikto prísť pre rozvodnenie. Obyvateľstvo Bošáce a Podhradia bez rozdielu náboženstva zúčastnilo sa húfne, bárs počasie nebolo práve príjemné, lebo sneh celý deň padal. Odpočívaj v pokoji! — Od Šroma dostal som 11 starých kalendárov a kopu rôznych čísel Palečka a Šípov — a od Horňanského došli tri zošity (3. — 5.) Szinnyeiho diela Magyar irók, v ktorých je viac životopisov i slovenských spisovateľov. — Časopisy priniesli zprávy, že v Prešporku a okolí pocítené bolo 25. predpoludním a 26. v noci okolo 2. hod. dosť silné zemetrasenie, ktoré v Prešporku na budovách hodne škody zapríčinilo, keď mnohé komíny popadali a mnohé steny budov sa popukali. — Falbovo predpovedanie sa splnilo nielen u nás, ale i v Čechách, kde zvlášť Karlovy Vary veľmi sú povodňou poškodené.

Predvčerom po celý deň padal sneh, včera ale taký lejak sa spustil, že do večera bolo po snehu, následkom čoho sa Váh zase viac rozvodnil. V noci ale sa zase vyjasnilo a do rána na kosť zamrzlo. — Každý deň teda máme iné počasie. — Prosbu na ministerstvo podanú odoslal som až dnes škôldozorcovi, prosiac ho, žeby ju čím najskôr na patričné miesto odoslal, lebo je už veru zvrchovaný čas. Uvedomil som o tom i Salvu, ktorý snáď myslí, že je prosba už pred týždňom u ministerstva. Teraz budem netrpezlivo očakávať jej vybavenie. Veru som zvedavý na odpoveď ministrovu. Mám tušenie, že nepovolí. —

Vajanský v 140. čísle Nár. novín, oboznámiac slovenské obecenstvo s článkom Lamanského, akým spôsobom by sa mal národ dvíhať a osvecovať, píše v článku Živá starina^[294] nasledovne: „Vo veľkých črtách všetko toto potrebné je i u nás, aby sme zveličili našu národnú osobnosť, aby z nás vykrojil sa obraz. Veľmi rád napísal by som štúdiu: Národ čo umelecký predmet, téma, o ktorej som mnoho premýšľal, ale nenašiel času a dát. Ani nemožno napísať taký článok bez hore uvedených etnografických pomôcok. Preboha, zoberme sa už raz k tejto práci. A čo je hlavné, k systematickej. Nenechajme osamote pracovať našich Holubych, Kmeťov, Sytnianskych, Klempov, Vlčkov, Czambelov, Riznerov! Čo pomáha všetok ich trud osamelý proti mase materiálu, stojaceho pred nami ako hora vysoká, ako Inovec, všetkých vrchov otec! Kdeže nomenklatúra našich hôr, riečok, výmolov, strání, pirť? Kde to môže jednotlivec pozbierať? Kdeže sú dáta o ľudovom hospodárstve? Kde je dialektológia? Kde zbierka provincializmov? Kde všetko to, čo žije, čo je ešte medzi nami, žije a nejde do nášho zoznania, do našej duchovnej komory! — Boli hlasy o „vede“, o „vedeckom časopise“. To boli hlasy úprimné, ale bol to filius ante patrem. Kde aká veda, keď nemáme ešte materiál pohromade, aký dom, keď nenanosili sme skália? Nie, to, čo my želáme, štúdium živej stariny ešte nie je veda. U nás sa robí nezdoba s týmto slovom. Úprimne rieknuc, my ešte, hynúc, vedy v prísnom zmysle slova nepotrebujeme. To, čo želáme, môže vyplniť človek nevedecký, len duchovne čulý, majúci pravý zmysel, pilný a akurátny. Verte mi, nútenie k vede vedie k tomu najsmutnejšiemu úkazu: k diletantizmu. Nútiť nedá sa k vede. To sú veterné zámky. Veda je zrelé ovocie, a my sme ešte ani jamy nevykopali pre strom. Diletantstvo je grmanec,^[295] a nie ovocie, je pustá hračka a zabíjanie času! — Ako hovorím, k štúdiu živej stariny netreba nám vedy v prísnom zmysle slova, len poznanie, jasný um a živý interes pre vec. Veď je to pekné a slúži nám ku cti, keď z nášho národa vylúpili sa takí exaktní, veľkí vedátori — špecialisti, ktorých i svet uznal. Ale verte, je to iba oprávnená, národná, ideálna hrdosť, tešiť sa takým zjavom, a títo mužovia sú a zostanú ešte nadlho osamelými, vne národného kapitálu stojacimi majákmi. Ich svetlo žiari široko-ďaleko, ale pod nimi je tma, v ich okrese šero. Nám je drahý Holuby! My pred ním kloníme hlavy a ďakujeme Bohu, že nám ho poslal a udržuje; my obdivujeme jeho ohromnú, prísne vedeckú potenciu na poli botaniky, my tešíme sa a sme hrdí, že uznáva ho svet; ale drahý je nám nie preto, že jeho meno známe je v Nemecku, Dánsku, Anglii, ale menovite preto, že prispel vzácnym materiálom k slovenskej etnografii, etnológii, folklóru, archeológii, t. j., že patrí medzi prvých delníkov na poli zanedbanej živej stariny. To prvé vyzdvihuje našu národnú márnosť, oprávnenú, peknoduchú; to druhé je práve také vysoké, ale nad to pre dom náš cenné a prepotrebné. — My by sme s vedátormi ani nevystačili, kde nám ich nabrať! Ale umných a nadaných ľudí máme dosť. Jestli títo zorganizujú sa a budú pracovať na poznaní národa nášho, vykonajú i bez politikárstva veľký, spásonosný čin pre svoj národ. Toto už nie sú oduševnelé slová a frázy: toto je cieľuprimeraný, možný, ľahko splniteľný návrh. Napr. naše múzeum mohlo by ihneď počať. Keď len zachová doposlané materiály, už mnoho vykonalo. Dá Boh, že nám príde človek, čo to potom roztriedi a systematicky usporiada: ale zachované a pozbierané to bude na každý prípad. Vezmime: od zajtra počnú dochodiť na správu múzea pri Dome zo všetkých strán nomenklatúry krajov, dolín, vrchov, strání, honov, pašienkov. Povedzme, ihneď to nebude systemizované. Ale behom troch rokov bude tu materiál, nad ktorým poteší sa každá duša. Príde vedátor — a z materiálov vyrásť môže veľké dielo. Ale teraz? Ako si pomôže, keby i bol taký vedátor? Nechá všetko tak alebo spraví niečo nedokonalého, kusého, jedným slovom diletantského, a čo by mal hlavu ako mericu a bol vedátorom všetkých vedátorov. A tak je to vo všetkých odvetviach poznania národa (etnografie), tak je to so všetkými pokladmi slovenskej živej stariny. Chyťme sa raz do práce a pôjde to ako po masle! Čin stojí niečo, nie vzdychanie po akomsi Thule vedeckom. Veď máme priamo klasické príklady, mužov tak ideálne jasných, neúnavných (ako náš geniálny, naliezavosťou obdarený Kmeť prenčovský). Pomáhajme im a hlavne koncentrujme tú činnosť nezištnú, peknoduchú, originálnu a požehnanú! Veď taká práca bude duševným pôžitkom i pre samých zberateľov a siliť v nich bude láska k národu a bude im dávať tú blahú vnútornú spokojnosť, ktorú dáva práca nezištná, majúca vysoké ciele. Dosť bolo diletantizmu, chyťme sa diela.“ — Ottovho slovníka naučného došiel zošit 77. (dielu IV. zošit 11.) a priniesol z mojich príspevkov jedine 18-riadkový Bránč. Mrzí ma, že redakcia vynechala životopis Brancsíkov. —

Počasie máme také špatné, že nie je hodno von vyjsť. Prvého t. m. sa zase oteplilo a dažde natoľko cestu rozmočili, že máme blata po členky. Bárs by zase čím skôr hodne zamrzlo! — Škultéty v 12. čísle Pohľadov použil môj Sborník, uverejniac z neho čiastku s nadpisom Príslovia, idiomatické výrazy a slová z Bošáckej doliny. Budúceho roku budú Slov. pohľady miesto terajších 3-hárkových v číslach 4-hárkových vychodiť pri tej samej predplatnej cene: 5 zl. na celý rok. To dobrým znakom. — Šmydovi poslal som 3 ročníky Nár. novín a okrem toho napísal som: M. Kissovi, St. Zochovi, A. Martišovi a Ant. Bielekovi. Prvých troch požiadal som za príspevky pre prvé číslo Obzoru. Kissovi poslal som okrem toho i Dumekovu Hospodářsku čítanku. — Na bošácku stanicu rk. učiteľa a organistu sa dosiaľ už šiesti hlásili, bárs ešte ani konkurz vypísaný nie je. Hnevá ma, že sa už štyria na mňa obrátili, aby som ich Cihovi odporúčal. Najnovšie obrátil sa listovne na mňa i Tóno Bielek, lebo vraj počul, že stanica má byť asi 800-zlatová. Veľmi sa mýli, lebo všetky dôchodky učiteľsko-organistické obnášajú sotva 500 zl. Tóno píše, že terajšie jeho postavenie nezodpovedá mu, lebo je to vraj ináč, než bol informovaný. Salva vraj len-len že sa drží a nie je istý. To je zpráva smutná. Ja myslel, že Salvovi dobre obchod ide, a tu Tóno čo zdeľuje. Bárs by tak nebolo. —

V sobotu, t. j. šiesteho počalo zase mrznúť. Dnes už bolo znamenite zamrznuté. Bárs by tak ostalo — (bez snehu) aspoň do Vianoc. — Deväťročná žiačka Alžbeta Holendová štvrtého bola ešte v škole a šiesteho večer bola už mŕtva. Pochovali sme ju dnes popoludní pri veľkom účastenstve zvlášť mládeže. Bola veľmi pilná a poriadna žiačka. Nech odpočíva v pokoji! — Petrikovi som písal o svojich dodatkoch k jeho dielu Magyarország bibliographiája, ponúknuc mu ich za gratis exemplár tohože jeho diela. Ba čo len odpovie? Keď som už prácu previedol, škoda by bola, aby sa minula cieľa. — Jurko Chorváth, zvolený do Veličnej v Orave, sa už včera v Kochanovciach poďakoval. Dnes vydržiavali Kochanovčania konvent, v ktorom jednohlasne uzniesli sa požiadať ma za Chorváthovho nástupcu. Popoludní došiel cieľom tým ku mne p. konsenior Roy so štyrmi kurátormi a keď žiadosť cirkvi kochanovskej mi priniesol, požiadal ma, aby som sa vyslovil, či som ochotný žiadosť celej cirkvi splniť? Ja poďakujúc sa im a celej cirkvi za dôveru a úctu mi preukázanú, osvedčil som sa, že stanicu prijať nemôžem, lebo bárs je aj o 80 — 100 zl. výnosnejšia než moja, byt učiteľov sa k môjmu bytu ani prirovnať nemôže. Ďalej padá na váhu i moja veľká záhrada, kdežto v Kochanovciach je taká malá, že by sa z mojej aj štyri také vykrojiť dali. Odporúčal som im Krajčoviča a možno že i zvolený bude, bárs hlásiť sa budú o kochanovskú stanicu i lazovský Hudec a zariečsky Krafta. —

Salva píše, že J. M. Hodža napísal lúčiaci článok do Obzoru, a poneváč vraj nevieme, aký rezultát bude mať prosba u ministra, teda kým vec vybavená bude, on dá meno a ja budem menovaný ako hlavný spolupracovník. V tomto páde by som však ja obstarával každé číslo, a keby konečne povolenie prišlo, redaktorstvo úradne prešlo by na mňa. Salvovi záleží, aby pri Obzore bola príloha pri každom čísle, a síce 2 listy pod názvom „zábavná časť“. V tejto zábavnej časti podávať by som vraj mal krátke rozprávky, básenky, anekdoty, žarty atď. Prvé číslo chcel by vraj vydať pred sviatkami, preto vraj, aby som sa pousiloval, žeby rukopis čím skôr mal v rukách. To nejde. Ja dnes nemám ešte ani riadka napísaného. Chce, aby prvé číslo prinieslo podobizeň Barossovu, lebo že tým mnoho vyhráme. Ďalej píše, že Bielekovi musel dať výpoveď, pretože nemá ho skade platiť, keď jeho 800-zlatový plat ohrozuje ho natoľko, že ťažko mu niesť túto ťarchu. On to vraj tiež vidí dobre a lepšie i jemu vrátiť sa z kratšej cesty, aby svoju existenciu čo učiteľ neutratil. Knihy nemôže mi poslať (rozumiem 12 ročníkov Obzoru), ktoré som si poslal na zaviazanie, lebo že mu knihár onezdravel a odišiel do peštianskej nemocnice. Samý pech! —

Minulej noci medzi 11. a 12. hodinou zase sme boli vyburcovaní požiarom, ktorý pohltil dve stodoly a jednu sušiareň. Jedna stodola a sušiareň patrí židákovi Friedovi, druhá Štefanovi Zamecovi. Oheň bol dozaista nápočnou prácou židáčika Frieda, lebo stodolu viac nepotreboval a bola vysoko poistená. — Dr. Czambel zase písal. V poslednom liste svojom ponúkol som mu pre topografický slovník meno Hontianskej župy, ktoré mi bol v lete Stano Zoch poslal. Ponúknutie rád prijíma, lebo Hont vraj nemá spracovaný. Ďalej sa ma pýta, čo je s doplnkami k Petrikovej Bibliographii? Narádza, že by najlepšie bolo uverejniť ich v daktorom časopise, keď sa on o to nestará. Pekný to vraj bibliograf, ktorý nestojí o úplnosť svojho diela! „Najväčšmi ranila by sa jeho nadutosť, keby ste podali niekde kritiku jeho diela a zo strany slovenskej bibliografie dokázali neúplnosť a povrchnosť jeho práce“, píše Czambel. Mojej práci bibliografickej teší sa vopred srdečne, len aby som vraj nešetril miesta a podával o každej knihe, zvlášť starej, všetko, čo hľadajú v bibliografiách ľudia učení. Vlček vraj sľuboval bol vydať aj bibliografickú časť k svojim Dejinám, ale on celkom iné rozumel pod bibliografiou, než čo ľudia pod ňou vyrozumievajú. Pre rozvoj literárny, vlastne pre poznanie tohoto rozvoja bude práca bibliografická dobrou pomocou. Vlček staršiu literatúru v ničom neosvietil. Ďalej ma povzbudzuje, že sa snáď nájde vydavateľ aj pre Rukoväť k dejinám literatúry, hlavná vec je, aby bola hotová. Čo konečne píše, to si doslova preznačím: „Za Slov. pravopis už sa mi dostáva odmeny. Napracoval, nahrdloval som dosť na tom spise a konečne nevystáva ani — odmena. Prvou odmenou bolo uznanie zo strany T. S. M.,^[296] naproti tomu druhou: zozbierané hlasy prajnej kritiky, poslané ministerprezidentovi, aby aj on dozvedel sa a uznal slovensko-literárne zásluhy svojho úradníka. Už je to pravda, že jest veľa ľudí, ktorých snahy sú nižšie než snahy dravej šelmy. V minulý piatok predvolal ma šéf, jeden min. radca, a predložil mi T. Sv. M. NN^[297] s podťahovanými miestami. Môj šéf, maďarský popredný vynikajúci spisovateľ, je človek, ktorý zná pomery spisovateľské, ktorého rozum nezastaví sa ani vtedy, keď literárnu prácu vládneho človeka priaznivo prijme časopis opozicionálny. Verím, že príhoda nebude mať ďalších následkov. Je to však charakteristické, že nikto nezaslal bol NN môjmu predstavenstvu vtedy, keď pri mojich príspevkoch upodozrievali ma tiež NN z podplatenosti a odvislosti úradnej. Len takých ľudí je najviac, ktorí chcú škodiť; málokto ozýva sa, jestli by tým mimovoľne snáď osožným byť mohol.“ K tomu netreba poznámky. —

Ottovho slovníka naučného došiel zošit 78. alebo dielu IV. zošit 13. a z príspevkov mojich priniesol Branisko (11 r.) a Brcolák (3 r.), spolu 14 riadkov. — Kiss píše, že mi pre Obzor niečo pošle do 20. t. m., ba zdeľuje mi, že i p. farár Križan hodlá prispievať do Obzoru, keď už napísal vraj 4-hárkovú prácu Vplyv hospodárstva na duševný a hmotný blahobyt človeka. Hneď zajtra musím mu písať, aby mi prácu poslal. — Hodža sa teda už s Obzorom rozlúčil a Salva v 12. čísle píše, že redakciu povedie do času sám, hlavným spolupracovníkom ale že budem ja a mne zasielať sa vraj majú všetky duševné príspevky. Akonáhle vraj príde ministeriálne dovolenie, redakciu povediem ja. Otázkou je však, či dovolenie príde. Ja ešte vždy pochybujem.

Prvé príspevky pre Obzor došli od Blaškoviča zo Siladíc a St. Zocha z Cerova. Oba sľubujú byť pilnými spolupracovníkmi Obzoru. Teraz poslali len dopisy, ale také dlhé, že ich budem musieť skrátiť. — Petrik odpovedal v tom zmysle, že prv než by mi dal svoje bibliografické diela, ktoré majú hodnotu asi 70 zl., musí najprv moje doplnky vidieť. Vedel som, že tak urobí, lebo nikto nebude mačku v mechu kupovať. Ale je otázkou, či si dáta nepoodpisuje a potom neodošle mi ich s poznámkou, že ich upotrebiť nemôže. Už nech je akokoľvek, pošlem mu ich cez sviatky, keď bude viac času. — Dr. Kvačalovi požičal som ročník (1890) Komenského a požiadal ho, aby mi z bibliotéky lyceálnej vypožičal Lipského^[298] dielo topografické. — Zimu máme stále jednakú. Snehu tiež už pripadlo, takže sú výhľady i na dobrú sanicu. — Kníhkupec Reinwart poslal mi 6 čísel svojho hospodárskeho časopisu na ukážku.

Príspevky pre Obzor ďalej dochádzajú. Včera a dnes prijal som listy od Zigmundíka, Groebla, Kissa, Orphanidesa a Martiša. Každý už niečo poslal a i ďalšie spolupracovníctvo sľubujú. Kiss poslal i príspevok pre Kozúbok.^[299] Na povale u p. farára Križana vyhľadal pre mňa dva ročníky Sokola Dobšinským niekedy vydávaného. Škoda, že z oboch ročníkov chybuje po niekoľko čísel. Tie ťažko už bude zohnať. — Do Kochanoviec sa ponúka Krafta zo Zarieča. A že je z tých, ktorí sa hlásia, najsúcejší, zaiste i zvolený bude. Snehu natoľko pripadlo, že je už dosť dobrá sanica. — Deti školské dostali dnes 16-dňové prázdniny. Medzi sviatkami a Novým rokom rád by som sa vysankoval do Beckova k Medňanskému. Hovorí sa, že vzdal sa fary a pôjde na penziu. — Pre prvé číslo Obzoru chystám každý večer článočky. Vidím, že také číslo dá dosť práce.

Koľko bolo chystania k sviatkom a dnes je už po nich! — Škultéty mi píše veľmi ostro proti Salvovi, naničhodníkom, nečlovekom ho nazýva. Vystríha ma, aby som s ním nič nemal, lebo že je falošný. To si veru nijako neviem vysvetliť. Tuším by Martinčania nedbali, aby Obzor zaniknul, a oni mohli dajaký hospodársky list vydávať. Inak si neviem vysvetliť to, čo mi na Salvu píšu. Ja veľmi pochybujem, že Salva takým byť mohol, akého mi Škultéty opisuje. Odpoviem mu, že dané slovo Salvovi nemôžem naspäť ťahať. Zakiaľ sa nepresvedčím o pravdivosti toho, čo mi o ňom píše, nemôžem po ňom hodiť kameňom. — Pre prvé číslo Obzoru zostavené článočky som mu dnes odoslal. Zvedavý som, ako bude s nimi spokojný. Rád by som, aby dal Obzoru aj inú výstrojnosť. Myslím, že môj návrh prijme. — Včera mi písal, že ho Čerňanský vyzýva, aby vydával malý humoristický časopisok pre ľud, a radí sa, či by miesto zamýšľaného Kozúbka neprikladal humoristickú prílohu k Obzoru. Odrádzam ho od toho. — Ottov slovník naučný v zošite 79. priniesol z mojich príspevkov tieto: Brezna (9 r.), Brezno (17 r.), Brezová (10 r.) a Brezovica (5 r.), spolu 41 riadkov. Viac príspevkov, na ktorých mi pri písaní mnoho záležalo, je vynechaných. Škoda sa je trápiť so zhľadávaním dát pre podobné článočky. — Pre Elenu dal som od Bežu priniesť Kancionál,^[300] ktorý on svojím nákladom vydal. Tlač je veľmi pekná, väzba nádherná. Stál 4 zl. 80 gr.

Takej krutej zimy nemali sme od r. 1880., keď nám tisíce ovocných stromov skazu vzalo. To isté očakávame i teraz, lebo mali sme už i 18 — 20-stupňovú zimu podľa R. I dnes len tak prašťalo. — Na záškrt zomrelo tento týždeň už dvoje detí. Nech nás Pán Boh chráni od tejto pre dietky naše strašnej epidémie. — V poslednom zošite Ottovho naučného slovníka našiel som ešte dva svoje príspevky, a síce Brestovac (9 r.) a Breznica (7 r.); nasledovne v zošite tomto mám 57 riadkov. — Včera vystrojili sme sa s Cihom do Beckova, ale príduc k Váhu, už sa neprevážalo. Jestli takto potrvá, bude sa o pár dní vrchom prechádzať. Zasankovali sme sa teda do Nového Mesta, kde som si rozličné veci pre školu pokúpil. — Posledné dni došlo viac listov. Spomeniem len Krajňákov, ktorý sa mi ponúka tiež za spolupracovníka Obzoru a radí mi, aby som požiadal i lekárov, Brežného a Fridrichovského, žeby sa stali tohože listu spolupracovníkmi. Listy naše sa dakde na ceste stretli. K Novému roku písal som: Štúrovi do Rábu, Štúrovi do Viedne, Cyrilovi Holubymu do Brna, Biermanke, Häklovi a Gratzovi do Prešporku, Liubovi do Kraskova, Škultétymu do Martina, Salvovi do Ružomberka, Kadlečíkovi do Budínpešti a Urbánkovi do Prahy. Ešte musím písať Štúrovi do Hodslavíc, Zátureckému do Brezna a Kadlečíkovi do M. Topoľčianok. Dosiaľ som nestačil. — V našej cirkvi narodilo sa toho roku detí 74, zomrelo ľudí 65.