ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

S Novým rokom zase nastúpilo prajnejšie počasie; aspoň nebrodíme sa blatom, zima však i teraz nebýva väčšia od 3 — 4 stupňov. Dnes skončili sme i obťažné koledovanie, ktoré veru, čo by obyčaj tento jednotlivci ako okrašľovali, nehodí sa do XIX. storočia, lebo je to predsa len žobráctvo. — K Novému roku došlo hodne gratulácií, menovite od veľkostatkára Férd. Révayho z Trebostova, cirkevného inšpektora G. Osztroluczkého z Budínpešti, veľkomožnej panej Osztroluczkej z Prešporka, škôldozorcu Michala Kosztku z Trenčína, kníhkupca Urbánka z Prahy, prof. Krajňáka, kolegov Kissa, Zgútha, Urama a Petroviča, Rom. Zaymusa z Bytčice, C. Holubyho a Mackovíka z Brna, asekuračného sekretára Häckla. Od detí z Prenčova, Branka z Viedne, bývalej žiačky A. Vybíralovej z Frankfurtu a Milky Detrichovej z Viedne. Havlík z Prahy poslal dnes kopu čísel Květov mládeže k rozdaniu medzi naše deti. Sú to čísla 1 — 8 ročníka III. Bol by som býval spokojný i so štvrtou čiastkou toho, čo poslal, lebo to nebudem ani mať komu rozdať, keď naše deti radšej čítajú slovenské veci než české. Ja čakal som, že pošle úplné ročníky v asi 8 — 10 exemplároch. Je to pre mňa s veľkými útratami spojené. — Havlík píše, že podarilo sa mu vyprostredkovať pre mňa od redaktora Krála Učitelské noviny. Radšej by som mal Posla z Budče.

Od 9. t. m. zase brodíme blatom. Divná zima. O tomto čase inokedy býva najlepšia sanica. Dnes i dážď pršal pri 6-stupňovej teplote. — Rukopisy pre prvé číslo Obzoru sú už odoslané. Pre celé číslo nedošlo pomimo jedného lepšieho a jedného hlúpeho dopisu ničoho. Nech sa potom páči niekomu takýto časopis redigovať! Ak to tak pôjde, predsa len musím vzdať sa toho. Zadarmo pracovať som už zunoval. Salva za pol druha roka nedal ani grajciara. — Pavlovič, expedítor Spolku sv. Vojtecha, poslal na mňa knihy pre tunajších členov, pripojac i pre mňa Kalendár, Legendy^[425] a Mravné čítanie. Poslal mi i vlaňajší ročník Kat. novín Kollárom redigovaných. Týmto som veľmi rád. Chybuje mi z nich ešte ročník 46. z r. 1895. Musím sa obrátiť na p. redaktora Kollára, žeby mi ich obetoval. Králových Učitelských novín došli už dve čísla. Tuho bojujú proti škole konfesionálnej. — I Jožko Škultéty ozval sa. Pýta niečo pre Pohľady a rád by vedel, kto v rokoch šesťdesiatych kryl sa za pseudonym Samoslav spod Vepra? Musím mu odpovedať. Národný hlásnik počne vychádzať dva razy mesačne. Predplatné sa nepovýši. Nazdar!

Konečne predsa už zamrzlo. To veľké blato v zime bolo nám už veľmi protivné. Zdá sa však, že celá zima bude veľmi mierna. I teraz máme len 6 — 8 stupňovú zimu. Dňa 16. (17. bola nedeľa), 18. na všetkých stranách orali naši pilní roľníci, ba počul som, že v Mor. Lieskovom jeden gazda i dve merice jačmeňa zasial.

Od posledného značenia mali sme zase premenlivé počasie. Dňa 20. večer počal viať južný vietor, ktorý priniesol nám 21. popoludní sneh a 22. bola z toho už veľká cváchanina, ktorá trvala až do večera dňa 24. Tu počalo mrznúť, mrzlo včera až do predvečera, potom sa obloha zatiahla a počal padať hustý sneh, ktorý dosiaľ padá. Ak sa nepremení, môže byť ešte aj sanica, lebo jesto už snehu na 30 — 35 cm. Fúka studený severák.

Dôstojný pán A. Kmeť píše: „Včera v noci došiel som z Nitrianska, kde bol som s p. Halašom a Socháňom v záležitosti múzea a kam poddal som sa tým ochotnejšie, úfajúc, že budem môcť navštíviť a aj obrať aj Vás, ako sme obrali p. Šándorfiho, farára v Lopašove, ktorý daroval múzeu numizmatiku v cene 1000 zl. a keramiku v cene asi 200 zl.; podobne voľačo p. Behúnek, farár v Lančári, ba niečo kvaplo i vo Vrbovom. Chceli sme, ako vidíte, veľa múch naraz zabiť, že nám jedna, tá Vaša, ulietla, niet divu.“ — Že Šándorfi takú obeť priniesol národu, ma náramne potešilo. Boh ho živ! — Ďalej zdeľuje mi p. Kmeť, že na ceste z Fraštáka do Lopašova cez Madunice získali pre múzeum v Maduniciach stoličku a stôl z duba Hollého v Mlíči a sú vraj na stope ešte postele vraj trojnohej. Tiež vzácne veci pre múzeum! — Zostavenie miestopisného slovníka, ako predvídam, uvalí sa zaiste na medika Minárika a na mňa, pri čom má nám byť nápomocným pán Šujanský. Len keby bolo viac času a dobrého zdravia. — Sanicu máme už niekoľko dní. Na Hromnice rád by som sa zasankoval do Bziniec.

Od posledného značenia mali sme zimu veľmi miernu, viac teplú než studenú. Snehu síce bolo hodne pripadlo i sanica trvala asi za tri týždne, ale za celý ten čas bola mäkká, lebo teplomer málokedy klesol niže nuly. Dnes lialo sa temer celý deň, následkom čoho naša Bošáčka rozvodnila sa, sneh ide z vrchov a kopcov dolu, ale po doline ho je ešte vždy veľa. Poniže Nového Mesta vraj sú už role holé a onedlho nastane sejba; u nás však sotva sa pred 14 dňami započne.

Sneh belie sa už iba po vrchoch, kopce a dolina osychajú. Prvé pluhy boli v práci už včera a teraz už, ak počasie bez dažďa potrvá, chytia sa naši roľníci do sejby. Aby sa i naše hospodárstvo zdvíhalo, mal som niektorých gazdov k tomu, žeby si niektoré semená odinakiaľ zadovážili. Dali si povedať a dnes objednal som im 10 q hanáckeho jačmeňa v Smržiciach na Hanej po 10 zl. a 1 q ďatelinového semena u firmy Petzold v Prahe po 62 gr. za kilo. Predošlého týždňa však štyridsiati dali si kúpiť po 20 gr. semena kapusty brunšvickej.

Počasie trvá mierne. Sejba je v prúde. Jedna žiačka priniesla mi už i rozkvitnutú fijalku. — Objednané semená došli. Budem s tým mať dosť práce. Kilo ďatelinového semena vyjde s dopravou; na 66 gr. a meter hanáckeho jačmeňa na 11 zl. 18 gr. Sama železnica, mechy a formanka z Nov. Mesta stála bezmála 15 zl. To je trochu mnoho. A už len aby sa nám jačmeň vydaril!

Školu navštívil škôldozorský sekretár. Prekvapil ma pri odpoludňajšom vyučovaní. Odišiel úplne so všetkým spokojný. V katolíckej škole sa nevyučovalo, lebo je štvrtok, podobne v židovskej pre „purim“; teda len moju školu mohol navštíviť. — Pred večerom započalo mrholiť; sejba snáď bude pretrhnutá.

Minulej noci práve cez dvanástu hodinu taká búrka s hromobitím prešla ponad Bošácku dolinu, aké len v najpálčivejšom lete bývajú. Trvala za pol hodiny. Chvíľu padal i ľad, potom pršal dážď a dnes je hodne chladno, lebo duje studený vietor.

Jozef Maliak z Iloku poslal dva dobré články do Obzoru. Som mu za ne veľmi povďačný. On dosiaľ nevedel, že je redigovanie Obzoru v mojich rukách, ináč vraj, keby to bol vedel, už dávno by bol článkami doň prispieval. Zdelil mi zároveň celý svoj životopis a oboznámil ma i so svojou domácnosťou a hospodárstvom. Prekvapilo ma, že nie je viac v Iloku kňazom, ale iba vraj jednoduchým hospodárom. Prečo bol suspendovaný, nespomína. Rád som, že budem s ním v bližšom priateľskom spojení. On môže mi byť pri mojich prácach nápomocným, lebo je to hlava výtečná. Poslal mi i dielko Antiphon’s Reden, übersetzt von J. Maliak. Oberschützen, 1885. Pýta Verného radcu,^[426] keď ho vraj už nikde nedostať. Mám iba jeden výtisk, ale pošlem mu ho. Narádza druhé rozmnožené vydanie, lebo je to vraj knižka pre každého gazdu nevyhnutne potrebná.

Minulej noci zase cez dvanástu hodinu prešla krajom naším búrka silná, malú polhodinu trvajúca. Je to teda už druhá búrka v marci. Sejba od 20 t. m. je pretrhnutá pre mokro. — Dnes lapil som už krásneho motýľa „žltáska“.

Po viacdňovom daždivom počasí dnes bol pekný, jasný deň a že i vietor podúval, nuž role dobre ovialo. Ak zostane takto ešte zajtra, teda pozajtra bude zase dobrá oračka. — Salva vydal Ruppeldtov Spevníček dvojhlasných slovenských piesní^[427] v treťom zmenenom vydaní. Ruppeldt prejal doňho i niektoré moje veršíky, kedysi vo Včelke uverejnené, ku ktorým zložil nápevy. Sú to menovite: Do školy, do školy, Janíčkov koník, Malá Anička a Školské vojsko. Ale keď pod iné texty prišlo meno pôvodcovo, nemalo byť vynechané ani pod mojimi veršíkami. Salva dnes najviac spisov vydáva svojím nákladom. Len aby sa mu i vyplácalo, ale viem, že pri mnohých má iba škodu, keď niekedy nerozmyslene vydá, čo mu k vydaniu ponúknuté býva. Niektorých spisov väčšiu časť predá do Čiech a Moravy, kde zaujímajú sa o ich odbyt tamojší učitelia. —

Po peknom dni, aký sme mali 30. m. m., hneď nasledujúceho dňa počalo pršať a s malými prestávkami pršalo až do dnešku rána. Minulej noci strhol sa veľký víchor, ktorý trval skoro cez celú noc. Dnes ráno beleli sa i nižšie vrchy snehom. Schladilo sa, lebo duje vietor severný. Popoludní vyjasnilo sa. — Z Prahy došli tri balíky Kvetov mládeže, čísla 9 — 10 a 1 — 4, každé v 25 výtiskoch, a Malého čtenáře čísla 1 — 14 v 10 výtiskoch. —

Hanáckeho jačmeňa 70 kg dal som zasiať 10 t. m. a dnes 30 kg. Pre mokrotu nemohlo sa skôr. Raže sú veľmi pekné, zvlášť v chotári bošáckom, kde v jeseni skorej siali a kde sú i lepšie role než v Podhradí. Moja „Triumfka“ je tiež veľmi krásna. — Prvý kvet na marhuliach spozoroval som 11. t. m.

Počasie ešte vždy nestále: dva dni prší a dva dni je bez dažďa. Táto nestálosť počasia veľmi oddiaľuje poľné práce, ktorých je ešte veľa. Niektorí gazdovia majú ešte i ovse a jačmene siať. Čo z nich bude? Raže a žitá sú zväčša bujné; mnohí gazdovia ich zožínajú. — Prvé klasy ražné videl som dnes. — Stromy kvitnú, ale čože, keď nemôžu za sucha odkvitnúť! Dažde a schladené počasie zase bude kvetu škodiť. Ak ešte ani tohoto roku nebudeme mať ovocia, nuž bude s nami zle. — Škola prázdni sa; detí už ani polovica nechodí. Dnes zo 184 detí nebolo v škole ani 60. Nik neozve sa.

Včera, na Vstúpenie odbavili sme verejnú skúšku, ktorá skončila sa s pochvalou dietok, lebo na otázky dobre odpovedali. Po skúške, bárs cez poludnie i hodne bolo spŕchlo, dostali deti olovrant a dali sa do tanca, ktorý trval až do samej noci. Na skúšku priviedol mi pán inšpektor i svojich hosťov: slúžneho Mednyanszkého, advokáta dr. Langa a statkára Szilvayho, ktorí s nevšednou pozornosťou sprevádzali odpovede žiakov. Zvlášť náš pán inšpektor bol neobyčajne dobrej vôle, takže pri zábave dal „potrachtovať“ ešte i prítomných cirkevníkov. — Dnes prišiel som k peknej kamennej sekerke, ktorá vyoraná bola v poli bošáckom. Kde? nemohol som sa dozvedieť, lebo sekerku našli povesenú na sejacom stroji u Poláčkov a nevedeli mi povedať, kto posledne strojom sial. Musím po tom pátrať. Múzeum bude mať o jeden pekný nástroj viac. — Počasie máme len i ďalej daždivé. Slív neostáva temer nič; iba jablká ak by ostali. — Pomaly prenášam sa s knihami do školy, kde mienim cez celé leto pilne pracovať. Čaká na mňa veľa. Len aby už Pán Boh dal zdravia a spokojného ducha! Najsamprv zamýšľam zostaviť zoznam slovenských prekladov z ruštiny a poľštiny, ktorý potom v Pohľadoch uverejním. Treba mi všetky ročníky kadejakých slovenských časopisov poprezerať. Dá to hodne práce

Čiastku kníh mám už v škole, kde od 29. m. m. sedávam a pilne pracujem. S výsledkom práce som úplne spokojný, lebo ide od ruky, znamenite, keď mám pokoj. — Hospodári lamentujú nad počasím, ktoré stále trvá daždivé, takže nemožno ani okopávať ani kosiť ďateliny a trávy krásne urastené. Ak sa nezmení, nuž pekne preukázané poľné úrody vyjdú zase čiastočne nanivoč. — Pán senior Holuby dostal krásnu bronzovú náramnicu, vykopanú na Hradiskách. Zbierky, jeho i moja, rozmnožujú sa.

Tejto podoby a veľkosti ihlu dostal som dnes od obyvateľa srnianskeho Štefana Marťáka, ktorý ju našiel pred pár rokmi na srnianskych „Hradiskách“ v takzvanej „Železnej dolinke“ a dosiaľ opatroval. Je toto už druhý bronzový predmet stade. Už musím vybrať sa niekedy na tie Hradiská, aby som ich aspoň povrchne preskúmal. Na tejto ihle nie je taká pekná jasná patina ako na kopiji tam nájdenej a v mojej zbierke sa nachodiacej. Ale ináč je to exemplár veľmi krásny, ktorý s vďakou prijalo by každé múzeum. No, pôjde do múzea martinského s inými, dávno ta určenými vecmi. Akonáhle stihnem, usporiadam to všetko a odošlem. Ale keď je toho času vždy tak málo! — Počasie máme od 10. t. m. pekné, teplé. Včera a dnes dali sa chlapi do ďatelín, ktoré sú také pekné v našich poliach, aké snáď od dvadsať rokov neboli. Len aby už mohli poriadne uschnúť! Ale myslím, že zase nebude dlho bez dažďa, lebo otlaky veľmi štípu, čo je vždy znakom premeny počasia. Bôľhoje tiež už počínajú zakvitať, teda i tie by mali padať pod kosami.

Zase dostal som peknú kamennú sekerku tejto veľkosti a podoby z Bošáce. Kameň zdá sa mi byť šedý serpentín. Sekerku pod menom „strelky“ čiže „hromového kamienka“ opatrovali od nepamäti v rodine Jurikovskej, kde slúžievala „ako istý prostriedok pri rozotieraní krčných nabehlín“. Priniesol mi ju Juro Ochodnícky. Takýchto „streliek“ myslím, že by sa našlo niekoľko u starých babičiek po kopaniciach bošáckych a moravskolieskovských. Musím sa po nich dopytovať. S touto sekerkou počet mojich kamenných nástrojov vzrástol na číslo dvanásť.

Žatva započala sa už i v našom bošáckom poli, teda o celý týždeň skôr než roku predošlého. Úrody sú dosiaľ krásne, len aby nám ich Pán Boh od krupobitia a inej škody vychránil! — V sobotu večer (3. t. m.) prešla krajom naším silná búrka s povíchricou, ktorá mnoho škody zvlášť na stromoch narobila, keď ich vietor posčiesal, ba mnohé i s koreňami povytŕhal. Namoklo veľmi dobre, čo bolo už potrebné všetkým okopávaninám a ďatelinám, keď temer za celé dva týždne mali sme sucho s veľkou horúčosťou. — V Melčiciach udrelo do jednej stodoly, ktorá v okamžení stála v ohni. Šťastie, že silný dážď plameň hasil, takže susedné, mokré strechy nechytili sa. Ináč bolo by sa hodne škody narobilo. Teraz už keby nám Hospodin poprial časov, aby sa pekne preukázané obilie mohlo za sucha pozhromažďovať.

Cez žatvu nebolo u nás od dávna tak pekného počasia ako teraz. Za celé dva týždne ani nekvaplo. Mnohí bošácki gazdovia majú temer všetko obilie doma. Ale sklamalo nás veľmi, lebo keď sme ešte pred samou žatvou mali výhľady na dobrú úrodu, teraz vidíme, že väčšina pšeníc a raži dá sotva strednú úrodu. Pšenice skazila hrdza a raže, zväčša poľahnuté hneď po odkvete, mali zrno nevyvinuté. Ešte pomerne jačmene budú najlepšie. Na okopávaniny zišiel by sa výdatný dážď. —

Po dlhšie trvajúcej suchote došiel dážď ešte v utorok (27. júla), ktorý s krátkymi prestávkami do tejto hodiny (večer desiatej) trvá; následkom toho naša Bošáčka tak sa rozvodnila, že postŕhala všetky lávky a mosty, okrem nového železného v Bošáci, a odplavila všetko, čo jej prišlo do cesty. I náš most, práve čo toto píšem, hrknul do vody o pol metra síce opadnutej, ale vždy ešte strašnej. Trnieme, čo bude do rána. Len zajtra uvidíme to hrozné spustošenie. Bárs by už ráno bolo!

Voda do rána opadla, ale ešte i cez poludnie tieklo jej toľko, že nikde cez ňu vozom prejsť nebolo možno. Až ráno ukázalo sa, akú narobila škodu. V Bošáci viac chalúp zrútila; ba i nový most natoľko podomletý, že vozy nemôžu po ňom prechádzať. My sme na našom ostrove čiastočne od hlavnej cesty odlúčení. Škody na tisíce zlatých po doline. Od severozápadu zase idú čierne mračná. Bože, zachráň nás od horšieho!

Dážď nechce prestať. Voda odtiekla, ale zbožie v poli porastá a pokosené ďateliny a trávy hnijú. — Dnes bol som poobzerať skazu v Podhradí i v Bošáci. V Podhradí na dvoch miestach v dĺžke snáď sto metrovej podomletá je cesta po samé domy, takže spravenie tejto cesty bude vyžadovať viac sto zlatých. V Bošáci je skaza ešte väčšia. Dosiaľ spadlo 13 rozličných budov a mnoho je tak dopukaných, že hrozia padnutím. V mnohých stodolách podliala voda pozvážané obilie. Cesty sú zničené a všetky záhrady z oboch strán potoka nanivoč obrátené, kamením miestami vysoko zanesené. Bošácky železný most je tak podomletý, že piliere budú sa musieť od základu nové stavať. Takej katastrofy vraj v Bošáci dosiaľ nebolo. Hľa, to sú následky toho, že v posledných rokoch tretina bošáckych hôr padla pod sekerou! Niekedy môže to s nami ešte aj horšie vypadnúť. I teraz, keby bola voda v noci došla, koľkí mohli to životom zaplatiť!

Vyjasnievať nijako sa nechce. Mračná letia od juhozápadu. Roľníci horekujú nad obilím. Každý s mysľou skormútenou; nevidieť jednej veselej tváre. Teplomer cez poludnie ukazoval iba 10° tepla. Osvietený pán Francisci poslal mi nový, Škultétym zostavený Venčok, ktorý vyniká nielen obsahom, ale i úpravou a lacnotou nad všetky doterajšie vydania. Venčok bude robiť veľkú konkurenciu i Salvovmu vlani vydanému Spevníku. — S vydaním 7. čísla Obzoru Salva sa veľmi oneskoril. Dostal som ho až posledného m. m., kdežto mohli sme ho mať už 22. v rukách, lebo rukopisy boli v tlačiarni ešte 12. júla. Očúvam, že má veľa práce, nuž Obzor musel čakať. Ale takéto nepravidelné vychádzanie bude mu iba na škodu, ktorú Salva najlepšie pocíti.

Včera ráno konečne vyjasnilo sa. Ľud pracoval celý deň do úmoru; sušil obilie. Večer však zase došla búrka, ktorá trvala za pol hodiny. Už nám všetkým do zúfania. Môj predtým krásny hanácky jačmeň je ešte vždy na koreni, jeho kvalita je už preč. Chudobnému i z hrnca vykypí! Dnes celý deň vial suchý vietor a svietilo slnko. Mnoho zbožia sa predsa spratalo, bárs aj nie je celkom suché. — Noviny prinášajú zprávy zo všetkých strán o dažďoch, búrkach a povodniach.

Počasie trvá pekné. Včera dal som „Hanáka“ skosiť a dnes je už pod strechou. Sklamal som sa v ňom veľmi. Zvedavý som, koľkonásobnú dá mi úrodu. Triumfka, ktorú som dal už omlátiť, dala iba polovicu takú úrodu ako vlani. Pripisujem to zväčša tomu, že ešte pri kvitnutí bola búrkou povalená. Mnohé raže však ešte horšie sypú než táto. Zrno nevyvinuté zostalo v šupe a nedalo sa ani vymlátiť. Vlani polovic zrnka z klasu trčalo. Veľký rozdiel!

Došiel som z Trenčína, kam odišiel som ešte včera ráno na seniorálny konvent. Do Bohuslavíc dostal som sa včera za sucha; okolo 9. hod. však došiel silný dážď, ktorý trval do večera. Z tej príčiny nemohol som ani navštíviť p. Medňanského Martina, kde mal som si pobrať čísla niektorých časopisov a iné knihy. Celé odpoludnie strávili sme prezeraním seniorálnych účtov. Okolo siedmej zišiel som sa s prof. Jaroslavom Vlčkom, ktorý dnes predvečerom došiel s nami do Podhradia. Včerajší večer strávili sme v trenčianskej fare u Ž. Križana. V noci o 1. hod. chytil som sa do protokolu zasadania účtovného výboru, s ktorým bol som o 3. hod. hotový. Spal som iba tri hodiny. Dnes vydržiavaný bol konvent, na ktorý zhromaždila sa kopa kadejakých pánov zo svetského stavu. Chvíľami bol konvent i dosť búrlivý. Po konvente šli sme k spoločnému obedu do Walnerovho hostinca, kde znamenite zabavili sme sa do 5. hod. a potom ťahali sme k železnici. Vlček zložil sa u pána seniora, no zajtra musí byť mojím hosťom. Od J. Škultétyho došla dopisnica tohoto obsahu: „V stredu, najpozdejšie vo štvrtok príde k Tebe Jaroslav Vlček. Na jeden deň možno odbehnem i ja. Píšem Ti, aby si reku bol doma.“ No Vlček už dnes, v utorok je u nás. Zajtra teda budeme Škultétyho vyzerať. Keby len prišiel!

Škultéty predsa došiel včera s predvečerňajším vlakom. Išli sme mu p. senior, p. Vlček a ja oproti až blízo Bohuslavíc. Mal z toho veľkú radosť, lebo videl, že ho s otvoreným náručím očakávame. Večer zabavili sme sa až do jednej a dnes o siedmej ráno prezerať počal Škultéty moje knihy a rukopisy, ktoré vzbudili uňho tak ako včera u Vlčka obdiv. I jeden i druhý povyznačoval si veľa všelijakých bibliografických a zvlášť biografických dát. Cítili sme sa znamenite, lenže návšteva Škultétyho bola krátka, keď dnes v noci musel byť už doma. Vyprevadil som ich na vozíku na železničnú stanicu do Nového Mesta, skade Vlček rýchlikom ta šiel ďalej do Trnavy, Škultéty ale do Žiliny. Škultétymu sa tak u nás páčilo, že by sa bol tu i 2 — 3 dni zabavil, keby mu bolo bývalo možno. Príde vraj ešte dakedy v druhej polovici septembra. Uvidíme! Niektoré práce vyžiadal si pre Pohľady. Sú to: Slovenská literatúra folkloristická,^[428]Pramene k životopisom a lit. činnosti slov. spisovateľov, Prehľad slovenských prekladov z literatúr slovanských a literatúry maďarskej^[429] a Zoznam slovenských rukopisov. Okrem toho chce mať vždy vo februárovom zošite uverejnenú bibliografiu slovenskú z roku predchádzajúceho. Sľúbil som mu to vždy zostaviť.

Salva poslal mi svojím nákladom vydané a K. Drožom spísané Tatry.^[430]. Je to česká cestovno-príručná kniha pre turistov a ľudí chcejúcich sa oboznámiť s našimi slovenskými a poľskými Tatrami. Je to kniha zaujímavá, okrášlená mnohými obrazy. Keby už len našla odbyt nielen v Čechách, ale i u nás, lebo veru jesto ešte i Slovákov mnoho, ktorí nemôžu sa pochváliť s prílišnou znalosťou krajov našich. — Od Šroma došiel najnovší ročník (LXX, 1896) Časopisu Musea král. Českého a niekoľko starších českých kalendárov. Musím sa mu čím skôr poďakovať a poslať mu zbierku rôznych čísel časopisov maďarských, ktoré som preňho pozbieral — Veľkú starosť robí mi augustové číslo Obzoru, z ktorého dosiaľ ani polovica nie je hotová. Nie je možné, aby už vyšlo riadne 20. augusta. Od päť dní všetky práce stáli. No teraz napriek tomu, že ma zuby pobolievajú, musím s celou parou pracovať, aby sa zameškané dohoniť mohlo.

Minulej noci mali sme v Bošáci oheň, ktorý ešte pred dvanástou vypukol. Zhoreli tri stodoly naplnené obilím, dva obilné stohy, sečkovica a voz s naloženým obilím môjmu svokrovi Poláčkovi náležiaci. Tomuto narobila sa škoda najmenej za 2500 zl., lebo nemal, pomimo strechy stodoly, ničoho ani na grajciar poisteného, hoci už pred dvoma týždňami upozorňoval som ho, aby si dal obilie a krm poistiť. Nedbalosť, ktorá je tu v spojitosti so žgrlavosťou, nedá sa odpustiť. Ani susední gazdovia nemali zásoby poistené. Požiar povstal v stodole Poláčkovej; teda oheň bol podložený zaiste dajakým jeho nenávistníkom.

Včera popoludní bol som s Marienkou v Novom Meste, odkiaľ na chvíľu vybehli sme i do Bziniec. Ľudmila prišla z Lúčok osviežená, veselá, a sväto-sväte sľúbila mi nejaké príspevky pre Obzorovú prílohu. — Doma našiel som Sborník Muzeálnej slov. spoločnosti, ročník II, zväzok 1. s rozmanitým obsahom. V „Zápisnici“ 2. výborového zasadnutia, vydržiavaného dňa 18. februára 1897, dočítal som sa toto: „Poťahom na Muz. slov. spoločnosťou vydávať sa majúci Miestopisný slovník čítaný bol dopis dp. Fr. Šujanského zo dňa 15. februára 1897, podľa ktorého hotovým by bol vstúpiť do redakcie takého slovníka, nie ale sám prevziať redakciu, — poneváč ale počúva, že miestopisný slovník zostaviť ide p. Minárik, medik v Prahe, má v úmysle tomuto poslať svoj sem poslaný materiál: uzavreté požiadať spracovaný materiál pre Muzeálnu spoločnosť, súčasne ale pustiť sa ohľadom predmetu do spojenia s p. Minárikom v Prahe a s p. Riznerom v Zem. Podhradí, ktorý, podľa dopočutia, mal by tiež mať pripadajúci materiál pohromade, aby dielu z viac strán podoprenému zabezpečený bol tým istejší zdar.“ Teda Miestopisný slovník by sa mal predsa len vydať. Veru, potrebný je nám ako kúsok chleba. Nakoľko bude možné, rád pôjdem po ruke komukoľvek.

Dnes pochovali sme v Srnom staručkého 72-ročného učiteľa Samuela Styka. Pohrebu zúčastnilo sa temer celé Srnie. Z kňazov, mimo miestneho, došiel kochanovský. Učitelia boli sme traja evanjelickí a dvaja katolícki. Kázeň mal p. Lacko, odobierku ja. Boh poteš zarmútenú rodinu a zosnulému daj slávu večnú!

K včerajším meninám gratulovali mi okrem detí: páni A. Kmeť, J. Škultéty, J. Vlček, Ed. Krajňák, M. Kiss, Janko Grünwald a Ľudmila Podjavorinská. Osobne nedošiel nikto. Bošácki priatelia vyprázdnili dakoľko fliaš piva pred večerom u D. na moje zdravie. Novomešťania zaiste museli na mňa zabudnúť, ináč boli by došli alebo by boli písali. Krajňák dôjde o pár dní. Teraz je v Orave.

Včera mali sme zase v Bošáci oheň. Asi o 4. hodine popoludní zhorela Adamovi Kozáčkovi (pri Uličke) stodola naplnená krmom a nevymláteným obilím. Nemal ani zrna poisteného. Ako mohol povstať oheň, nevie sa; alebo vinou detí alebo zločinnou rukou. Šťastie, že nebolo vetra a že sa mnoho ľudu zbehlo, ináč bolo by viac stodôl zhorelo. — Jožko Škultéty poslal mi úplné dva ročníky Nár. novín, ktoré som už zväčša vyčerpal. Posledné dni venoval som najviac folkloristike. Môj Prehľad folkloristickej literatúry slovenskej do konca r. 1896 obsahuje päť husto písaných hárkov. Keď ešte asi deň-dva pri tejto práci presedím, bude hotová. Prvá čiastka mala by vyjsť v októbrovom čísle Slov. pohľadov. — Krajňák neprišiel. Z Rabčíc písal mi 27. t. m., že je povolaný do Prešporka k maturitným skúškam, nasledovne musel ta ponáhľať. Škoda! Knihy, ktoré pre mňa z prešporských knižníc vypožičiaval, musím teda poštou späť poslať.

Dostal sa mi do ruky X. ročník Časopisu vl. muz. spolku olomouckého, kde je (od V. Houdeka) úvaha o XII. ročníku Slov. pohľadov. O mne stojí tam toto: „I co do dialektologie je Bošácka dolina šťastnější než jiné krajiny slovenské, majíc v L. V. Ríznerovi pilného zkoumatele tamějšího podřečí. Nalézáme zde jeho článek — Príslovia, idiomatické výrazy a slová z Bošáckej doliny.“ — Martinský kalendár na r. 1898 už vyšiel. Poslal mi ho osv. p. Francisci. Obsah pozdáva sa mi lepšie než minulého roku. Priniesol i podobizeň Fr. R. Osvaldovu.

Pred týždňom požiadal som knihkupca a nakladateľa Th. Böhma v N. Měste nad Metují, aby mi poslal číslo Loveckej besídky,^[431] ktorú E. Musil-Dankovský rediguje. Dnes došiel mi z nej celý druhý ročník a z ročníka piateho, teraz vychádzajúceho, prvé dva zošity. Nakoľko stihnul som ho prezrieť a jedno-druhé v ňom poprečitovať, vyznám, že je to časopis znamenitý, hodiaci sa pre každého priateľa prírody, lebo uvádza ho do prírody a pobáda ju pozorovať a milovať spôsobom veľmi vhodným. Veľmi veselé sú „Náhody a nehody“ v každom čísle, obsahujúce pravou „latinou“ jágerskou podávané drobnosti z prírodného života vôbec. „Besídka“ vychádza v zošitoch mesačných za 1 zl. 50 gr. Druhý ročník obsahuje 379 strán. Lacný časopis. Musím ho v Obzore vrelo doporučiť. Navzájom pošlem Musilovi tohoročné čísla Obzoru. — Škultétymu odoslal som dva ročníky Nár. novín, ktoré mi bol požičal.

Jesenné práce sú zase prekážané dažďami. U nás už tretí deň prší. Zemiaky zase budú veľmi hniť. Výhľady na biedu sú veľké. Na konkurz pred 6 týždňami vypísaný nehlásil sa ani jeden učiteľ na naše 400 zl. stanice v Podhradí, v Štvrtku a v Kopaniciach. Teraz vypísal sa konkurz druhý, že by sa mohli i učiteľky hlásiť. Podobne urobili i Moravskolieskovania. Uvidíme, čo teraz bude!

Šándorfimu odoslal som jeho archeologické zošity, ktoré mal oddávna u mňa, a prosil som ho, aby mi ešte požičal, ak má, Hamplovo dielo A bronzkor emlékei Magyarhonban, zväzok III. V páde, že ho má, naiste mi ho požičia. Bude mi potrebné, keď chcem čo najúplnejšie zostaviť Náleziská starožitností na Slovensku pre muzeálny Sborník. Dosiaľ iba o 170 náleziskách mám známosť. Myslím, že by ich malo byť najmenej 250; ale kde sa o nich dočítať?

Takejto podoby, lenže väčšiu ostrohu železnú vykopal som r. 1882 na Marťákovej skale pri Zemianskom Podhradí. Poneváč všetky svoje starožitnosti mienim onedlho poslať Muzeálnej spoločnosti do Martina, teda aspoň niektoré ešte odkreslím. — Tohoto roku ani len jedným kúskom nerozmnožila sa moja zbierka z náleziska podhradského: Z Hradísk, Bašty a Marťákovej skaly. Pán senior Holuby, ktorý častejšie vyšiel si menovite na Hradiská, prišiel k viac cenným kúskom bronzovým. Či aj on svoju zbierku dá do múzea martinského, neviem, lebo nič nehovorí. Zaiste tam by boli zbierky naše lepšie opatrené a všetko, čo našlo sa na našej Bošáckej doline a v najbližšom okolí, bolo by pohromade. Takto môže sa to i roztratiť. — Po tieto dni očakával som stránskeho kaplána Miroslava Kalába, ktorý interesuje sa o naše starožitnosti, majúc tiež peknú zbierku výšivok, keramiky a starožitností kamenných, bronzových a železných, ale nedošiel. Sú tomu zaiste na príčine nestále časy, ktoré vo všetkom prekážajú, takže i poľné práce len pomaly prevádzať možno. Dosiaľ ani piata čiastka nie je na ozim zasiata.

P. Martin Medňanský písal mi, že by som pre pražskú Vlast napísal článok o ruchu v slovenskej literatúre alebo dajaký článok etnografický. Pri prácach, ktoré mám pred sebou, nesmiem na to ani pomýšľať. Včera vybral som sa k nemu do Istebníka, no nenašiel som ho doma, čo ma veľmi mrzelo. Bol zase kdesi na Morave, tohoto roku snáď už piaty raz. Musím mu teda listovne zdeliť, čo som chcel ústne povedať. Škoda drahého času, ktorý zmrhal som bezcieľne. — Od Fr. Bayera z Přerova došla dopisnica, kde prosí ma, aby som mu poslal alebo odporučil najlepšiu mluvnicu jazyka maďarského so slovníkom, lebo chce sa vraj maďarsky učiť. No hľa! Chce okrem toho, aby som mu poslal preklad maďarského popevku „Jaj, de huncút a német“.^[432] Mohlo by sa stať len vtedy, keby som znal celý text. Ani prvej žiadosti jeho nebude mi možno vyhovieť, keď som už všetky mluvnice maďarského jazyka porozdával; iba ak by som mu niektorú odporučil. Preňho za najvhodnejšiu držím mluvnicu Brábekovu (maďarsko-českú) alebo Ballagiho^[433] (maďarsko-nemeckú). Mal som obe. Prvú daroval som Mackovíkovi, druhú Jančovi, žiakom hospodárskej školy přerovskej. — Salva konečne poslal Poučného čítania ďalšie zošity, č. 6 — 10. Vydáva ich vlastným nákladom dr. Dušan Makovický. Sú to samé preklady ruských spisovateľov: A. Apollova, N. A. Polušina, L. N. Tolstého a P. Bondareva. Pripojil k zásielke i Omrvinky I., ktoré zozbieral Tajovský (= Jozef Gregor).^[434] Omrvinky obsahujú drobnosti z rozličných časopisov povyťahované a niektoré verše pôvodné. Obsah málo cenný. Pochváliť možno iba dobrú vôľu Tajovského.

Tejto podoby, lenže o niečo väčšie serpentínové kladivo dostal som pred pár rokmi od vdovy Šúpeláčky z Bošáce, kde ho už asi 10 — 15 rokov opatrovali. Vykopané vraj bolo v Kujanoviciach pod Babou.

Odkreslil som ho zo troch strán. Zvláštne je pri ňom to, že diera bola započatá i na druhom mieste, vedľa skutočne prevŕtanej, veľmi hladkej diery. Je to cenný predmet pre naše múzeum.

Od 22. t. m. konečne máme krásne počasie, opravdové „babské leto“, a práce hospodárske pilne sa prevádzajú. Bárs by nám takéto počasie ešte aspoň za dva týždne potrvalo, lebo siať je mnoho a prichádza i kopanie a odvážanie repy. — Pre Obzor dostal som dobré dopisy od A. P. Zátureckého a K. Rapoša z Nitrianskej Stredy a pekné básne od Ľudmily Podjavorinskej a Horala (= Petra Bellu, úradníka v Pešťbudíne), brata našich Bellovcov, Janka a Ondreja. Rapoš je mladým učiteľom, ktorý preukázal, že vie dosť dobre písať. Musím ho povzbudiť k ďalšej činnosti na tomto poli. Aspoň bude mať Obzor z toho kúta riadneho dopisovateľa. — Včera ráno bol požiar v blízkych Bohuslaviciach. Zhoreli štyri domy. — Akési decko vraj podožalo pod šopou konope. Jedna chalupa je prostredníctvom mojím u Phönix poistená. Zase ostuda!

Krásne počasie, ktoré trvalo celých dvanásť dní, zmenilo sa neočakávane. V pondelok (4. t. m.) pršalo celý deň, včera strhol sa severný víchor a dnes už i menšie kopce belejú sa snehom. Teplomer ukazuje iba 1° tepla, takže zakúrená izba je každému milá. Víchor zúri ďalej, trhá strechy a vyvracia stromy. Nemožno vyjsť von. Poľné práce — a tých je ešte veľa — stoja. Najviac stonú tí, čo majú repy na poli.

V našom pedagogickom časopise Dom a škola uverejnil som „Verejnú prosbu“ tohoto obsahu: „Drahí bratia moji v Čechách a na Morave! Utiekam sa k Vám s bratskou prosbou, veriac pevne, že budem vyslyšaný. Viac než dvadsať rokov zbieram materiál pre Rukoväť k dejinám literatúry slovenskej, ktorú zostavujem v spôsobe životopisného a bibliografického slovníka. Materiál obnáša blízo 400 hárkov. Však mnoho mi ešte chybuje a to rád by som zobrať pomocou Vašou. Nuž prosím, vyznačujte z časopisov, almanachov a kníh českých (i zo starších) všetko, čo sa týka Slovákov. Menovite zdeľte mi úplné názvy článkov, úvah, básní atď., ktoré Slováci podali vo Vašich časopisoch. Preznačte mi čísla a ročníky tých časopisov, v ktorých podané sú nielen životopisy, ale kde prebraná by bola i verejná činnosť toho-ktorého slovenského spisovateľa alebo ináč slovutného muža. Všimnite si nielen dlhších, ale i kratších kritík našich časopisov, spisov vo Vašich časopisoch uverejnených. Toto všetko potrebujem k spomenutej práci, o ktorú interesujú sa už i v Prahe pp. profesori dr. Fr. Pastrnek a Jar. Vlček. — K druhej práci, ktorá nesie nadpis Pramene k miestopisu územia Slovákmi obývaného a ktorá obnáša vyše sto hárkov, rád by som mal vyznačené z Vašej literatúry všetko, čo je písané o našich krajoch. Viacej očí viac vidí a všetci ľudia všetko vidia! — Konečne prosím Vás, bratia drahí, keby ste mi niektorí požičali všetky ročníky Dlouhého Literárnych listov a Ružičkom redigovaných Rozhľadov literárnych,^[435] roč. II. (1887), ktoré nevyhnutne potrebujem. Poneváč málokto z Vás bude mať vo svojej knižnici všetky, prv než by Ste mi jeden alebo druhý ročník poslali, ráčte ma na dopisnici uvedomiť, ktorý ročník ochotný by ste mi boli poslať. Poštovné výlohy sám ponesiem a požičané s vďakou navrátim. — O prevzatie týchto riadkov prosím všetky sl. redakcie pedagogických časopisov v Čechách a na Morave. Ak by ich aj iné redakcie do svojich listov prevzali, veľmi im budem povďačný. Poťažné čísla vyprosujem si.“ — Zvedavý som, ktorí z bratov českomoravských mi v niečom vyhovejú. Či nebudú slová moje hlasom volajúceho na púšti? — Deti do školy nič neprichádzajú, hoci už dva razy bolo z kazateľne oznámené, že sa vyučovanie prvým októbrom má započať. Štyristozlatový konkurz na druhú učiteľskú stanicu bol v Néptanítók Lapja^[436] šesťkrát uverejnený, ale dosiaľ nik nehlásil sa. Škôldozorca má vraj akési „óvodáčky“^[437] v rezerve, nuž možno, že nám niektorú prisadí. Takú mať a nikoho na jedno vypadne.

Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine poslal som nasledujúce predmety: kamennú sekeru s vŕtanou dierou, vyoranú r. 1897 pod srnianskym Hájom (na ňom je srnianske Hradisko), v chotári bošáckom. Hladenú kamennú sekerku bez diery, nájdenú na srnianskom Hradisku. Krásny serpentínový amulet s malou vŕtanou dierou z podhradských Hradísk. Ulomenú malú sekerku serpentínovú s dierkou z podhradských Hradísk. Veľké serpentínové kladivo s dierou, vykopané v Kujanoviciach pod Babou, v chotári bošáckom. Sekerku s dierou, vyoranú roku 1886 v Chúmoch v chotári bošáckom. Prepílený kamienok, majúci podobu šípa z Marťákovej skaly pri Zem. Podhradí. Sekerku vyoranú na Kútnych v chotári bošáckom. Serpentínovú sekerku nájdenú na podhradských Hradiskách. Sekerku nájdenú na srnianskom Hradisku. Veľké žulové kladivo s krásnou dierou, nájdené v Bzinciach. Sekerku pochádzajúcu zo zbierky J. Ježovej na Starej Turej. — Krásnu bronzovú piku spod srnianskych Hradísk, v Železnej dolinke nájdenú. Bronzovú ihlu (zlámanú), nájdenú v roztlčenej popolnici na Kopcoch, v chotári bošáckom. Bronzový nôž (prelomený) z podhradských Hradísk. Krásnu bronzovú krčnú ozdobu (kruh), nájdenú roku 1896 na roli, ktorá leží pod samou Marťákovou skalou v chotári podhradskom. — Skamenelý roh byvolí(?), nájdený asi pred 15 rokmi na Marťákovej skale. Kus mamutieho zuba, ktorý našiel sa asi pred 25 rokmi v Beckove. Štyri kusy ozrutných^[438] skamenelých parohov jeleních, vykopaných na Marťákovej skale. Celý zub z mamuta, ktorý našiel Braňo v kultúrnych vrstvách v Předmostí pri Přerove. Úlomok mamutovho zuba z Haluzíc. Malú kostenú píšťalku, vykopanú na Marťákovej skale. Veľký črenový zub, nájdený v jíle štvrtianskom. (Možno, že je to zub koňa pravekého = equus caballus fossilis.) Päť celých preslenov a zo dvoch polovičky z Marťákovej skaly. Dva presleny, vyorané v hone Kútne v chotári bošáckom. Dve celé hlinené perly rozličnej podoby a veľkosti z Marťákovej skaly. Šesť hrubých kusov z dajakých baňatých nádob z Marťákovej skaly. Z tuhy zhotovený ornamentovaný črep z popolnice, nájdený v jarku pod Babou v chotári bošáckom. — Dva železné srpy, kosu (38 cm dlhú a 5 cm širokú), štyri nože, dva malé lemeše (radlice), dve pracky, 10 kusov z vypuklých, veľmi úzkych obručí, dve veľmi rozdielne ostrohy, peknú fibulku,^[439] 4 rozdielnej veľkosti a podoby šípy a 10 väčších-menších kúskov „kutia“^[440] z vozu. Všetko veľmi hrdzou zožrané a nájdené na Marťákovej skale. — Veľmi tenký strieborný peniažtik, nájdený na Marťákovej skale; ďalej 28 kúskov strieborných a 83 kúskov medených peňazí, medzi nimi dva rimanské, nájdené v Mošonskej stolici, skade ich priniesli Bošáčania ta na prácu chodiaci. — Desať rozdielnych prsteňov, aké ešte asi pred 40 — 50 rokmi na bošáckej a moravsko-lieskovskej doline tamojší „prscienkari“ zhotúvali. — Ku každému predmetu pripojil som ceduľku, kde bol nájdený, kto ho našiel a svoje meno ako darcu. Predmety dobre zabalené poslal som v bedne poštou. Bedna vážila vyše 15 kg.

Počasie ešte v nedeľu (10. t. m.) oteplilo sa, prestalo pršať, ale teplomer i dnes iba 6° tepla ukazoval. Teplá pec je vo vážnosti. — Žiaci iba dosiaľ dvaja dali sa zapísať. Poslal som i tých domov, lebo nik neobstojí v studenej škole, keď niet čím kúriť. Tohoto týždňa teda z vyučovania nič nie je. Ani v okolitých školách ešte nevyučujú. Dr. Stanislav Eljasz-Radzikowski poslal mi svoje dielko: Podhalanie i Tatry na początku wieku XIX.^[441] Je to odtisk z Ludu. Na prvý list napísal: „Szanovnemu Panu Ludovitovi V. Riznerovi w dowód prawdiwego považania posyla dr. St. El. Radzikowski v Zakopanom.“ — Veselej knižnice,^[442] ktorú vydáva Augustín Paulovič v Trnave, došiel zošit tretí. Obsah rozmanitý.

Ešte roku 1893 dňa 10. mája požiadal ma bol škôldozorca trenčianskej stolice B. Plachý, aby som mu zostavil bibliografiu maďarsko-slovenských mluvníc, bo vraj nevyhnutne potrebuje to k akejsi práci. Asi za mesiac vyhovel som mu tak, že dostal odo mňa zprávu o 53 spisoch. Na to dostal som od neho tohoto obsahu list: „Veľmi ctený pán učiteľ! Milý priateľu! Prijmite moju hlbokú vďaku za Vaše vzácne riadky z 9. júna t. r., v ktorých ste mi zaslal bibliografické údaje mnou žiadané. Úprimne ľutujem, že 17. mája, keď ste bol tu so svojimi malými žiakmi, nemal som to šťastie sa s Vami zísť, hoci cirkevno-politická debata, práve v ten čas konaná v župnom výbore, ktorá vyvolala vzrušenie, ma úplne znervoznila. Nech aj naďalej oduševňuje môjho milého priateľa duch Pestalozziho, tento pravý filantropický duch, ktorý spoločne s yverdonským svätým starcom povedal: „Stal som sa učiteľom, lebo som chcel pomáhať ľudu!“ Spojujte tohto ducha aj v budúcnosti s tým druhým, ktorý pri práci smerujúcej k duchovnému a hmotnému blahobytu ľudu má pred očami: „Tu musíš žiť a zomrieť!“

Veľkú úsluhu ste mi spravili, milý priateľ, keď ste mi zaslali žiadané údaje v takej neočakávanej podrobnosti a presnosti spracované. A teraz zároveň s poďakovaním obťažujem Vás zase novou prosbou. Iste ráčite poznať slovenskú literatúru, ktorou prednosťou žiaľ, ja sa nemôžem pochváliť. Ak Vám to nepadne na ťarchu, zdeľte mi láskavo, kde, v ktorej literárnej revue alebo samostatnom diele by som mohol nájsť krátku, presne markantnú charakteristiku ducha slovenského ľudu, jeho piesní, rozprávok ľudových, žartov, porekadiel. Veľmi by som sa cítil zaviazaným vďakou, keby ste zároveň ma upozornili na zaujímavú udalosť zo spoločenského života z minulosti Trenčianskej župy, uverejnenú v niektorom historickom časopise. (Myslím, že Sasinek redigoval taký.) Odpusťte, prosím, že Vás obťažujem, porúčam sa Vám. Úprimný ctiteľ Bertalan Plachý, kráľovský radca a škôldozorca. V Trenčíne 24. júna 1893.“^[443] — Nakoľko bolo možné, vyhovel som i druhej žiadosti, za čo podobne poďakoval sa, ale tento jeho druhý list sa mi voľakde zašantročil. Keď bude môj Prehľad slovenskej folkloristiky^[444] celý uverejnený, musím ho naň upozorniť.

Počasie trvá pekné, ale vietor juhozápadný, ktorý ešte včera počal hodne duť, zaiste naženie nám dažde. A veru by sme sa bez dažďa ešte aspoň za 2 — 3 týždne obišli, lebo práce v poli a záhradách je veľa. — Dnes zobrali sme z poľa už i kapustu, s ktorou sme celkom spokojní. Rozšíril som tu druh brunšvickej kapusty; kto ju mal nasadenú, každý ma požehnáva, lebo iný sotva by ju bol tu rozšíril. I ja, kým nemal som tohoto druhu kapusty, temer vždy musel som v jeseni za 4 — 5 zl. prikúpiť, teraz však už sám tržím od štyroch rokov po 5 — 6 zl., lebo ju nespotrebujem. Semeno objednávam v Prahe u Petzolda, ktorú firmu odporúčam častejšie i v Obzore. — Pán pravotár Andrej Halaša z Martina píše mi, aby som im k slávnosti Moysesovej na 26. októbra od našich Bošáčanov 8 oblekov mužských a 8 ženských obstaral. Odpísal som mu, že 4 mužské a 4 ženské snáď obstarám, ale že všetky mi nemožno bude; navrhujem mu, aby sa o tie ostatné do Stankoviec obrátil na M. Kissa.

Obleky bošácke pre Martincov boli už prichystané, ale p. Halaša odpísal, aby sa neposielali, lebo vraj upustili od toho. I tak dobre, aspoň mi odpadla starosť. — Český katalog bibliografický na rok 1895 konečne už vyšiel. Mne poslali na velíne tlačený a krásne viazaný exemplár. Tento ročník má byť už predposledný. V slove úvodnom píšu: Redakci přispěli vhodnou a ochotnou pomocí hlavně: pan Jar. Borecký, spisovatel a úředník c. k. universitní knihovny, p. Ludv. Rizner, zaslúžilý spisovateľ a učiteľ slovenský v Zem. Podhradí a jiní. — Zaiste budem požiadaný, aby som zostavil slovenskú bibliografiu i z r. 1896. Ak bude možno, vyhoviem, ale mienim budúceho roku uverejniť bibliografiu slovenskú z r. 1896 a 1897 i v našich Slov. pohľadoch, lebo ma o to požiadali páni J. Vlček a J. Škultéty. —

Od p. A. P. Zátureckého dostal som 58 takých spisov slovenských, ktoré som dosiaľ nemal. Okrem toho došlo i niekoľko rukopisov a celá kopa čísel Nár. novín, ktoré mi chybovali. P. Záturecký veru zasluhuje najvrúcnejšiu vďaku. On dosiaľ už asi 200 spismi rozmnožil moju knižnicu.

Počasie máme stále pekné, napriek tomu však oziminy len slabo odrastajú. Mnohí ešte i teraz sejú. — Detí došlo do školy dosiaľ 32. V bošáckej katolíckej škole ešte nezačali vyučovať, lebo nemajú ani jedno dieťa v škole. Pekné poriadky! P. J. Vévoda, redaktor Nášho domova v Olomouci, požiadal ma, aby som mu pre číslo novembrové napísal životopis Moysesov. Nemôžem jeho žiadosti vyhovieť, upravil som ho však na niektoré české časopisy, v ktorých nájde otázny životopis, a zároveň poslal som mu i Paulínyho Sokola r. I. a Slavische Blätter, kde je obšírne podaný životopis Moysesov. Klišé môže dostať u dp. Osvalda. Poslúžil som mu, ako som vedel.

Na moju „Verejnú prosbu“, v 10. čísle Domu a školy uverejnenú, prvá ozvena došla od K. Kálala, tohoto osvedčeného priateľa československej vzájomnosti. Zdelil mi zoznam prác Slovenska sa týkajúcich po časopisoch a kalendároch. Asi polovicu mal som z nich už preznačeno. Kálal radí mi, aby som písal niektorým redakciám, žeby túže „Prosbu“ vo svojich časopisoch uverejnili, lebo vraj v redakciách nahromadí sa hŕba kníh a časopisov a takáto vec snadno sa prehliadne.

Od predvčerajška máme počasie zmenené. Do toho dňa bolo sucho i teplo, takže takej jesene už roky nebolo. Najprv spŕchol dosť teplý dážď a my boli by sme si priali, aby teraz teplo bolo ešte aspoň za 14 dní potrvalo, žeby sa tie mizerné oziminy boli koľko toľko zviechali.^[445] Včera ráno spadlo však trochu snehu a do večera tak sa ozimilo, že dnes už 8-stupňovú máme zimu. Detí kopa až dnes došla do školy, predsa ich však chybuje ešte asi 30. — Salva začal vydávať veľký týždenník s názvom Slovenské listy.^[446] Za redaktora má G. Augustiniho. Predplatná cena mierna: 3 zl. na rok. Už je tých časopisov priveľa; neviem, ako pochodí! Aby sa list vyplatil, potrebuje mať 5 — 6 000 odberateľov a na toľkých nezmôže sa žiaden slovenský list. Uvidíme!

O mojom Prehľade folkloristickej literatúry slovenskej píše dr. Zíbrt v Českom lide VII., č. 2.^[447] nasledovne: „S velikou radostí zaznamenávám vydání záslužné, výborné této práce, která velice přichází vhod nyní, kdy sestavujeme s p. F. Pátkem úplnou bibliografii lidovědy československé. U nás v Praze nedostává se knih a časopisů slovenských. Mnoho sme excerpovali, ale přirozeně, nikoli všecko, jak to mohl učinit Ľ. Rizner, zejména ze slovenských časopisů a knih. Pokud se týče článků o Slovensku v časopisech v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, mám po ruce sbírku objemnou a dovolím si p. Ľ. V. Riznerovi láskavým prostřednictvím p. J. Škultétyho poslati do Slov. pohľadů doplnky a dodatky tohoto druhu, aby v S. pohľadech bylo již, pokud možná, všecko sneseno, co se týče lidovědy slovenské.“ — Potom odtlačené je v úplnom znení moje stanovisko, na ktorom zostavený je Prehľad.