ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z milosti božej vstupujeme zase do nového roku. On nech je našou ochranou i naďalej! On nech sprevádza nás na všetkých našich cestách a dáva nám sily k ďalším prácam. — Fujavica ešte i dnes trvala. Do Bohuslavíc nebolo vraj možno na saniach pre zámety. I vlaky sa opozdili o celé hodiny. Teplomer ukazoval 10° zimy podľa R., ale zima zdala sa byť väčšou, pretože dul studený severák. — Ďalšie gratulácie došli od Haeckla, inšpektora banky „Phönix“, M. Kosztku, škôldozorcu, Cyrila Holubyho, Salvu a synovca Karola z Debrecína. C. Holuby poslal mi i kalendár Radhošt^[374] s peknými obrázkami a zábavno-poučným textom. Teším sa mu veľmi. Došiel aj Nový domový kalendár, vydávaný Uhorsko-slovenským vzdelávacím spolkom v Budapešti. Sú v ňom samé preklady z maďarčiny. Čo sa týka obsahu týchto kalendárov, nemožno ešte o nich úsudku vyniesť, keď som ich nečítal. — Mnoho starostí robí mi prvé číslo Obzoru, keď dosiaľ ani jedinej litierky nemám napísano. Okolo 5. každého mesiaca mávam už aspoň prílohu hotovú, ale teraz neviem, či do 8 — 10. budem s ňou hotový.

Ráno o šiestej hodine ukazoval teplomer -16 °R. Stromy praskali. Fujavica prestala. Vlaky sa len málo opozdievali. — Popoludní odprevadil som si Marienku do Nového Mesta. Chuderka, zase sa len ťažko s domom lúčila. Sanica znamenitá. — Kratšie, dlhšie gratulácie došli od pánov: Kmeťa, dr. Radzikowského, dr. Pavlíka, dr. Wagnera, veľkostatkára Révayho, inž. Čajku a Šumichrasta. Radzikowski a Kmeť píšu obšírnejšie.

Spolek československých kníhkupeckých účetních obrátil sa na Salvu so žiadosťou, aby zostavil slovenskú bibliografiu na rok 1895, ktorú zároveň s českou rád by tlačou vydal. Salva oddal list K. Kálalovi a ten poslal ho mne v sprievode nasledujúcich riadkov: „Salva je této doby příliš zaměstnán a tento list nerad by nechal nezodpověděným; i prosí Vás snažně, račte sám seznam žádaný sestavit a do Prahy poslat.“ A či som ja nie zamestnaný? Snáď viac než Salva. No, ale že práca táto náleží do môjho fachu, teda ju prevezmem na seba, Salvu ale vyzvem, aby mi obratom pošty poslal všetko, čo sa uňho minulého roku tlačilo. Spolku českosl. knihk. úč. som zdelil, že bibliografiu dostanú odo mňa. Teda zase práca, na ktorú som nepočítal.

Dnes s božou pomocou zakončili sme koledu. Zase jedna starosť z krku! Mne táto žobračka je protivná a nijako sa s touto dávnou ustanovizňou nemôžem spriateliť. Že je to už odbavené, veľmi sa teším. — Včera a dnes pri viatí západného vetra bolo cele otepleno. Rtuť stála na nule. — Salva poslal mi Unzeitigovo dielko Zo sveta malých^[375] a Hlinkovu brožúrku Ako založíme gazdovsko-potravný a úverný spolok.^[376] Unzeitig je Moravan, ale svoje poviestky napísal po slovensky pre „slovenské deti“. Poviestok je jedenásť. Salva ráta, že budú mať odbyt i v Čechách i na Morave. — K. Kálal, priateľ Salvov a vôbec Slovákov, prešiel bývať do Ružomberka. Chcel byť nápomocným Salvovi pri jeho prácach. Chválitebné od Kálala. — Zgúth zdeľuje mi, že pre mnohé práce, hlavne ale, že myseľ má v stave rozladenom z príčiny odchodu Krčméryho, nemôže mi do prvého čísla žiadnej básničky zaslať. No, čo teraz počnem? Kde vziať vhodnú básničku na čelo lístku? Je to trápenie. Ešte zaklopem u Podjavorinskej a Leštinského. —

Tejto podoby a veľkosti, o 1/3 zmenšenej, prasleny mám vo svojej zbierke. Vykopané sú s rozličnými železnými predmetmi pred niekoľkými rokmi na Marťákovej skale. Umienil som si pomaly všetky predmety z mojej zbierky odkresliť. — Ľudmilka píše, že nemôže mi vypomôcť pri zostavení prvého čísla prílohy, lebo vraj nateraz nemá nič vhodného a fantázia tiež neslúži. Nuž, čo bolo robiť? Asi pred šiestimi rokmi uverejnil som v martinskom Kalendári novoročné veršíky, nuž s malou premenou upotrebím ich v prvom čísle, ktoré som dnes i zostavil i rukopisy do R. odoslal. Viac trápenia bude s hlavným listom, pre ktorý nemám dosiaľ, okrem dopisu Bellovho, ani riadka. — Interesantné je, čo píše Ľudmila o nepríjemnosti, akú jej Salva spôsobil. Jej básne Z vesny života (mnou navrhnutý nadpis zbieročky) mali vyjsť k Novému roku. Ľudmile krivdilo sa básne prepisovať, teda poslala Salvovi knižtičku, v ktorej pri veršoch mala i daktoré poznámky „pre seba“. Pri odoslaní veršov vraj zabudla tieže povytierať, ale potom prosila Salvu, aby to urobiť nezabudol. Korektúru jej, vzdor výslovnej prosbe, neposlal, — až naraz dostane už vytlačené hárky a jej poznámky boli všetky vytlačené. Hlavne mrzela ju vraj pri jednej jednému šuhajovi venovanej básenke poznámka: „Ideálu čís. 1“. Písala teda Salvovi trochu ostrejší list, nuž sľúbil, že strany s poznámkami dá znovu tlačiť. Veru, človek nevie, čo si má o Salvovi už myslieť. Má sa toto pripísať zase len jeho nedbanlivosti a či starostiam, akými je obkľúčený? Koľká tu zase škoda? A pre toto vyjdú verše o mesiac neskôr.

Včera bolo celkom lahodné počasie a dnes už taká fujavica, že div človeka neuchytilo. Miestami sú záveje i na meter vysoké. Železničná premávka zaiste bude pretrhnutá. — Zborovický Šmyd dal mi napísať, že ide do penzie a bude bývať v Přerove. Ba čo má len za nemoc, keď sa nikdy o nej nezmienil! Škoda by ho bola! — M. Medňanský zdeľuje, že Tovaryšstvo a iné veci mám už dávno uňho prichystané, aby som si vraj len pre to poslal alebo sám prišiel. Jemu to snadne povedať. Ale kam ja môžem v zime? Obratom písal som mu, aby mi to len poštou poslal, lebo Tovaryšstvo čakám už túžobne.

Od Spolku československých účetních knihkupeckých v Prahe došiel lichotivý prípis, ktorým vyslovuje sa mi vďaka za to, že podvolil som sa zostaviť bibliografiu slovenskú na rok 1895. Pán L. K. Žižka prosí ma, aby som im bol nápomocným i roku tohoto, ba rád by mal i doplnky k Českým katalogom bibliografickým^[377] od r. 1889 vydaným, z ktorých poslal mi zároveň ročníky 1889., 1890. a 1893. Katalógy z rokov 1891 a 1892 dostal som pred rokom láskavosťou Jozefa Škultétyho. A tak teda mám všetkých päť ročníkov. Ročník VI. (1894) je v tlači a ako vraj vyjde, zaraz mi bude poslaný. Na každý pád, ak totiž budem zdravý, pousilujem sa im čo najúplnejšiu bibliografiu zostaviť a dakedy v lete, keď predsa len viac bude času, aj o doplnky sa postarám. Nebude mi to so škodou spojené, veď „ruka ruku umýva“. P. Žižku príležitostne požiadam, aby pamätal na mňa s dajakými českými kalendármi, staršími i novšími. Dúfam, že mi vyhovie, veď v Prahe snadno mu ich bude zaopatriť. — P. Salva poslal mi zo desať spiskov jeho nákladom za posledné 2 — 3 roky vydaných. Sú to Obrázky z prírody, Lacné knižky a Škultétyho — Dobšinského Povesti. Ale knihy ešte v decembri vyznačené predsa len neposlal. —

Tovaryšstvo II konečne tak som dostal, že som si preň poslal. Okrem toho poslal mi M. Medňanský i kalendár Jednota^[378] v Amerike Furdekom vydávaný, niekoľko čísel Hlídky literární a niekoľko čísel Anjela Strážcu. Kalendár Jednota má úpravu krásnu, obsah dobrý, zaujímavý. Niektoré veci prevzaté sú zo spisov na Slovensku vyšlých; a bárs je to kalendár pre katolíkov, sú v ňom práce i z pier evanjelikov: Škultétyho, Podtatranského a Bottu. Tovaryšstvo je veľmi cennou knihou. Dosiaľ prečítal som len príspevky p. Kmeťove: Starožitnosti v Honte a recenziu Niederleho Lidstva v době předhistorické. Mňa častejšie spomína ako takého, ktorý poslúžil mu veľmi mnohými dátami o náleziskách starožitností po Slovensku. Na jednom mieste (str. 219) píše: „Všetky tieto udania ďakujem mravenčej pilnosti p. L. Riznera v Z. P., za ktorú láskavosť i tu mu vrelú vďaku vzdávam. Chystá väčší článok do Slov. pohľadov o prameňoch literárnych vôbec a k starožitnostiam zvlášť, kde budú obsažené udania i z diel inorečových, na ktorý článok milovníkov starožitností upravujem a vopred upozorňujem.“ P. Osvald však ani slovom nezmienil sa, že ja zdelil som mu zoznam spisov Gabr. Zaymusových, ktoré uvádza pri jeho životopise. Ostatne zhola nič mi na tom nezáleží.

Posledné rukopisy pre 1. číslo Obzoru odoslal som 17. t. m. a nasledujúceho dňa ležal som v influenze, ktorá až dnes ide ma opúšťať. Som celý zoslabnutý, nič mi nechutí, ani jedenie, ani dajaká práca. Najhoršie cítil som sa v noci, keď žiadneho sna nebolo. Len aby mi už Pán Boh dal zdravia. Za týchto niekoľko dní mnoho práce som premeškal, čo ťažko bude dohoniť. — Krajňák mi píše, že či mi má poslať 2. zväzok kníh Spišským historickým spolkom k milleniu vydaných. To si sa, Eduardko môj, ani nemusel pýtať, ale hneď poslať, veď si mohol dobre vedieť, že sú mi podobné spisy vždy vítané. No ale keď si neposlal, požiadam Ťa, aby si mi zároveň poslal i Letopisy Karpatským spolkom vydávané.^[379] Mal som z nich už asi pred 8 rokmi zo 10 ročníkov, ale že som si vtedy z nich to nepovyznačoval, čo teraz potrebujem, teda musím ich ešte raz dostať aspoň na mesiac k sebe. —

Žeby prvé číslo Obzoru tak skoro došlo, nemyslel som; ja čakal som ho až okolo 25., a hľa, ono už dnes je v rukách čitateľstva. Len keby korektúru boli správnejšie previedli! Ale v článkoch posledne poslaných jesto viac chýb i celých slov vynechaných. Musím zase urobiť krik, aby si dali pozor. Ináč, myslím, že s obsahom tohoto čísla bude čitateľstvo spokojné. Zároveň došlo z Ružomberka i niekoľko ta prišlých príspevkov ako pre prílohu, tak i pre hlavný list. Uvidím, kam lepšie hodia sa, či do koša a či do čísla. — Osvietený pán Francisci poslal mi zase niekoľko spiskov, ktoré minulého roku vyšli v Martine. Teda vydania martinské boli by už pohotove pre bibliografiu; nie tak Salvove, ktorému iste v tejto záležitosti ešte najmenej 3 razy budem musieť písať, kým všetko pošle. Janko Bežo zdeľuje mi, že v jeho tlačiarni minulého roku ani jedného slovenského spisku neuzrelo svetla. On vraj svojej tlačiarni nemôže robiť takú reklamu, ako si ju robí martinská alebo Salvova. Prvá trúbi vraj do sveta, že je ona „tlačiareň národa“, a preto každý národovec musí si za povinnosť pokladať túže tlačiareň podporovať; druhá zase je tlačiarňou „slovenského martýra“, nuž ktože by takému prácu nežičil? — Dalo sa predvídať, že nám nie je treba toľko tlačiarní, keď ešte i [u] žida Horovitza v Trnave tlačí sa každoročne niekoľko slovenských spisov. Ba Svätovojtešský spolok dáva tlačiť ročne dve-tri knihy vo Viedni. Salva má pomerne najviac práce. Je pravda, že i martinskej od Nového roku pribudlo, keďže NN zmenili sa na denník. — Včera a dnes prebral som sedem ročníkov Turisták Lapja a päť ročníkov Egyházmüvészeti Lapu a všetko, čo vzťahuje sa na miestopis Slovenska, povyznačoval som si. Som s výsledkom svojej práce spokojný. Šándorfiho knihy budem môcť teda už späť poslať, len keby som ich mal kedy zabaliť. Zajtra prichytím sa teda už do bibliografie z minulého roku, aby som sa s ňou pomaly — pri iných prácach — do konca februára bol hotový. Len aby už dal Otec nebeský zdravia a pokojnej mysle. — Dnes tomu dvadsať rokov, čo sme s mojou „starou“ slávili svoj manželský sňatok. Pane Bože, ako ten čas ubieha! Len pred desiatimi rokmi nebol by som uveril, že budeme sláviť dvadsaťročné jubileum manželstva, ináč, oproti iným manželstvám — šťastného. Boh daj nám i naďalej v láske, zhode a šťastí nažívať, žeby sme všetky svoje dietky, ako sa vraví, do šťastného „človečenstva“ priviesť mohli! Nikdy netúžil som po hmote, veď tá nerobí vždy človeka šťastného; zdravie a spokojná, veselá myseľ sú poklady nad všetky poklady hmotárskeho sveta. Za tieto poklady neprestajne vzdychať budem k Bohu!

Ešte pred Novým rokom požiadal som kníhkupca Urbánka, aby poslal niekoľko lacnejších českých spiskov, obsahujúcich kratučké poviedky a povesti, ktoré, prevlečené v rúcho slovenské, vhodné boli by i do prílohy Obzorovej. A hľa, dnes poslal mi všeličoho v cene zl. 12,55. Poneváč mnohé zo spisov už mám a mnohé nemožno k tomu cieľu upotrebiť, teda zo všetkého vybral som si len Kuldove Pohádky a pověsti^[380] (dva zväzky v cene zl. 2,38), Stráneckej Povídky, obrazy a črty^[381] (v cene 0,62), Preissovej Z mého alba (0,27), Roháčkove Malé povídky^[382] (0,71) a Křenove obrázky Na té naší Hané^[383] (0,54), teda všetkého spolu v cene zl. 4,52. Ostatné knihy pošlem mu o niekoľko dní naspäť. Najprv však musím si jednu dobrú poviedku z Kosmákovho Kukátka^[384] (zv. V.) poslovenčiť. Z Kukátok mám dosiaľ tri zväzky, no keď by som tak i po ostatných zväzkoch zatúžil, dostal by som ich i darom a nemusím za každý zväzok po 1 zl. vysoliť. Niektoré z poslaných mi kníh museli už na sklade roky a roky ležať, poznať to po ich žltom, preležanom papieri, ktorý onedlho musí sa rozpadnúť. Ten drevený papier je len predsa na nič. A pán Urbánek všetky, i tie pred 10 — 15 rokmi vydané spisy počítal mi v pôvodnej cene; istý som, že antikvarice kúpil by som ich všetky za jedno 7 — 8 zl. a tie ktoré si nechávam u Štorcha (antikvára pražského), nestáli by od 3 zl. Niektoré z tých „škvárov“ mohol mi i gratis poslať, nuž ale pán Urbánek takéto „zázraky“ nerobieva.

Myslel som, že sa dnes vysankujem do Bziniec, aby som bratovi Karolovi zablahoželal k jeho meninám. No nebolo možno z príčin viacerých. Blahoželal som mu teda písomne. — Veľmi trápi ma, že ani od Braňa ani od Marienky nedochodí listu. Také mám tušenie, že obľahli. Daj, Bože, aby som sa mýlil. Marienka je blízko a v dobrých rukách, ale Branka nemal by kto opatriť. Kto má deti, má aj trápenie. — Kníhkupec Reinwardt poslal mi Lamblov Kalendář hospodářský so žiadosťou, aby som ho v Obzore oznámil a odporučil. Poprezerajúc ho, poznal som, že on nijako nehodí sa pre slovenských hospodárov svojím ťažko zrozumiteľným obsahom, nuž na váhach som, čo urobiť. — Včera a dnes zase prešla zima do treskúcej; ráno bolo 12° podľa R. Cez poludnie ukazoval teplomer už len 5 stupňov, ale teraz večer, čo toto píšem, je opäť na 10 stupňoch. Sanica trvá i ďalej dobrá.

V počasí stala sa veľká premena. Ešte posledného minulého mesiaca počal duť západný vietor, ktorý taký prihnal odmäk, že dnes je už po sanici. Brodíme sa vodou. Odlaha prišla zavčasu, veď o tomto čase inokedy býva najtuhšia zima, ktorej sa i cigáň bojí. Snáď dostaneme zimu potom, keď by jej už nemalo byť. — Došli mi dve čísla Pražských hosp. novín^[385] s poznámkou „red. výtisk“. Zaiste len Žižkovi, knihvedúcemu u Ottu, mám za to ďakovať. Po tomto výtečne Dumkom redigovanom časopise som už dávno túžil. Jedno druhé budem môcť z neho prejať i do Obzoru. Teším sa mu náramne. Už týmto časopisom budem mať zaplatenú prácu, ktorú mám s bibliografiou slovenskou, ktorú sľúbil som Žižkovi zostaviť. — Starý p. F. V. Jesenský poslal článok do Obzoru, ktorý po opravení príde do rubriky Zprávy hospodárske. Dosiaľ pre hlavný list ani literky viac nemám, pre prílohu poslovenčil som jednu z rozprávočiek Andersenovych a napísal som článok O vlkoch. Rád by som do 5. s prílohou bol hotový. Najväčšiu biedu mám s dobrými básňami. Bez prosenia nikto nič nepošle. —

Salva poslal mi Z vesny života, básne Ľudmily Podjavorinskej, ktoré vyšli naozaj v krásnej úprave, na akú nie sme zvyknutí pri slovenských vydaniach. Ale básne tie aj zasluhujú tej úpravy, lebo sú svojím obsahom naozaj krásne. V takom chatrnom tele toľký duch! Aby človek náležite každý verš oceniť mohol, musí ho viackrát pozorne prečítať. Len tak pozná krásu a hĺbku myšlienky. Zvedavý som, ako zbierku prijme slovenská a česká kritika. Zaiste veľmi pochvalne, čo bude Ľudmile iba ďalším povzbudením. Múdro urobila, že zbieročku venovala „pannám a mládencom slovenským“. Sprvu mala v úmysle mne ju venovať, ale ja odhovoril som ju od toho. Toto venovanie je na svojom mieste. — Práce pre druhé číslo prílohy som dnes odoslal; teraz už bude robota s hlavným listom, pre ktorý prišiel jeden dopis, jeden článok a niekoľko dotazov, ktoré ťažšie padne mi zodpovedať, lebo niektoré sú trochu nejasné.

Slovenskú bibliografiu na rok 1895 som už zostavil a odoslal pánovi K. L. Žižkovi. Celá obsahuje 75 lístkov, čo ozaj na chudobu našej literatúry ukazuje. Snáď ešte asi desať spisov nájde sa, o ktorých dosiaľ nemám známosti. Ba, ako bude s prácou spokojný Žižka? Že som sa poponáhľal, ho poteší, lebo mal to sľúbené až koncom tohoto mesiaca. — Od pána predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti došlo mi pozvanie do výborového zasadnutia, ktoré v T. Sv. Martine dňa 11. februára v miestnosti spolkovej vydržiavané bude. Keby som aj chcel, nemôžem z domu ani na krok, veď zapriahnutý som v práci školskej. Čo tam pokonajú, snáď budeme čítať v Nár. novinách. — Od brata Martiša došli do Obzoru tri články, z ktorých jeden vo februárovom čísle uverejnený bude; i ostatné budú časom upotrebené.

Pre Obzor opäť niečo došlo; od dr. Wagnera dva článočky pre rubriku Život a príroda a Uram poslal veršíky, ktoré vraj napísala „jedna z našich slečien mikulášskych“. No uvidíme, či ich bude možno uverejniť. Uram medziiným píše: „Len tak úprimne a zo srdca píšem Ti, aby si redigovanie Obzoru i ďalej podržal a aby Ti Hospodin poprial sily tela i ducha. Obzor je redigovaný znamenite. Našim hospodárom sa páči nielen jeho bohatý a rozmanitý obsah, smer, i to, že viac pestuje prax ako teóriu. Pán Boh Ti pomáhaj i naďalej.“ Slová Uramove budú mi povzbudením k ďalším prácam Obzoru venovaným. Zároveň zdelil mi aj úplný titul svojho Šlabikára, ktorý vyšiel m. r. v šiestom vydaní; píše, že minulo sa ho už vyše 18 000.

Pred hodinou o 8. hod. večer prišiel som z Trenčína, kde seniorálne konzistórium zasadalo v záležitosti púchovskej. O štvrtej hodine zašiel som do Istebníka k Medňanskému, ktorý veľmi hnevlivo hovoril mi o redaktorovi Škultétym, že mu v Pohľadoch v plnom znení neuverejnil jeho Reštauráciu. No Škultéty zaiste mal k tomu dôležitú príčinu. Medňanský píše vraj teda neprestajne a práce svoje uverejňuje v brnenskom Obzore. Pohľadal mi Hlídku a Anjela, ba dal mi aj Truchlého Dejiny sv. Cirkve II^[386] a dve čísla časopisu Nový život,^[387] ktorý K. Dostál-Lutinov od Nového roku počal vydávať. Bude mi ho vraj odkladať. Príduc domov našiel som lamentabilný list od Elenky, v ktorom píše, že zať dosť nebezpečne onezdravel. Chudera, ešte ani dva roky nie je z domu a už dosť podstúpila trápenia. — Minulej noci dajaký lotor dal sa vo dne zavrieť do bošáckeho katolíckeho kostola a vylámuc pokladničky v noci dvere dajakým spôsobom otvoril a nespozorovane ušiel. A čo bude o pár rokov? Strach je na to len pomyslieť.

Za celé štyri dni také bolo „cvachno“, že som sa nemohol z domu hnúť. No dnes započal fúkať severák a do večera zamrzlo ako kosť. Bárs by ešte cez celý feburár tak bolo! — L. K. Žižka ďakuje mi za slovenskú bibliografiu. Medziiným píše toto: „Přání Vašemu ve příčině kalendářů milerád jsem vyhověl a hned po obdržení prvního dopisu Vašeho jak v odboru bibliografickém, tak ve Spolku knihkup. účetních jsem učinkoval. Bylo mi z mnoha stran slíbeno, že se Vám pošlou nejen red. ex. kalendářů, ale i jiné knihy, leč nevím, jestli už někdo slovo splnil. Pošlu z odboru bibliograf. ještě tento týden cirkulář po členech, aby to bylo písemně lepší. Co se mne týče, tu nařídil jsem u nás (v Ottově závodě), aby se Vám veškeré věci gratis poslaly a posílaly, i doufám, že už jste zásilku dostal. Budu přihlížet k tomu pečlivě, aby za ochotu Vaši jsme se Vám náležitě osvědčili.“ A skutočne, s listom prišiel aj balík, ktorý obsahoval kníh za viac než 13 zl. Z kalendárov dostal som: Menší kalendář Besed lidu,^[388]Kalendář Besed lidu,^[389]Slovanský Kalendář,^[390]Hasičský kalendář rodinný,^[391]Česká stráž,^[392]Vídeňský kalendář českoslovanský na Dunaji^[393] a Kalendář paní a dívek českých.^[394] Tento posledný sám stojí v utešenej väzbe zl. 1,20. Z knihovny Besed lidu prišli zošity 42 — 48: z Ottovej Lacinej knihovny národní serie XIX, zoš. 1 — 6. Ďalej došlo sedem čísel Besed lidu, časopisu to, ktorý som od Nového roku nepredplatil. Je to IV. ročník, kdežto I — III. ročník som predplácal. Najväčšiu však radosť mám z publikácie Národopisná výstava československá v Praze 1895,^[395] ktorá vychádza v zošitoch 80-grajciarových a z ktorej došli zošity 1 — 7. Bude to nádherné dielo, ktoré si každý nemôže obstarať; veď už týchto sedem zošitov stojí zl. 5,60. A ako Žižka píše, bude „přihlížet pečlivě“, aby mi i ďalšie zošity posielané boli. Nuž hľa, za takú malú prácu budem bohato odmenený. Musím p. Žižkovi čo najsrdečnejšie poďakovať. —

Dr. Wagner poslal mi svoje najnovšie dielko Zjavy nebeské^[396] a v Amerike vyšlý Kalendár,^[397] ktorý s Rovniankom redigoval. Zjavy mám už v dvoch výtiskoch, lebo mi ich aj pán Francisci hneď po vyjdení poslal. V Kalendári sú podobizne: Hviezdoslava, Pietrova a Somolického. Obsah slovný som ešte neprečítal. Úprava kalendárov Salvových je oveľa krajšia než tohoto kalendára. — Na Salvu namrzel som sa, že mi 2. číslo Obzoru zmitúchal, keď miesto dopisu z Malaciek vstrčil ta dopis Ľubov a svoj krátky článok. Písal som mu hneď, aby sa to budúcne neopovážil urobiť bez môjho vedomia, ináč otrepem mu Obzor a nech si ho sám rediguje. Za celých päť rokov nemiešal sa a teraz už i prvé i druhé číslo mi sfušoval. — Braňo príde na asentírku 2. marca lebo 4. marca musí sa v Trenčíne ustanoviť.

Počasie trvá už viac dní premenlivé. Minulej noci spadlo snehu asi na 5 cm. Bude z toho cváchanina! — Mackovík z Přerova poslal mi vyše 10 kg ťažký balík rozličných kníh a starých kalendárov. Sú medzi nimi mnohé dobré veci, zvlášť krásne viazané Obrázkové dějiny národa českého^[398] od Dolenského. Krásne toto dielo posiela vraj Mariške na pamiatku za Čítanku, ktorú mu ona darovala, keď bol v lete u nás. Niektoré z knižiek dám do školskej knižnice a niektoré podelím medzi žiakov opakovacej školy. — Braňo prišiel o 11. hod. predpoludním. Z Prahy odišiel včera o 8. hod. ráno. Viac hodín pobavil sa v Přerove so svojimi priateľmi. Vyzerá dobre; niet pochyby, že ho neodoberú. —

Ešte tretieho na noc odišli sme do Trenčína, keď také nariadenie došlo, aby regrúti okr. notariátu bošáckeho dňa 4. o 8. hodine boli v Trenčíne. Poneváč ale ešte 4. marca nebol odbavený notariát beckovský, teda dopoludnia s tým mala prácu asentačná komisia a keďže notariátu lieskovského asi 150 jednotlivcov odasentovala, o 11 hod. prestala asentovať a naši šuhajci museli čakať do druhého dňa. Ja nahnevaný odišiel som večer domov, nechajúc Braňa tam samotného. Včera ho teda asentovali — aj odobrali spolu i s Jankom a Jurkom Poláčkom. Zase nastáva len starosť a trápenie. O 6 mesiacov bude sa musieť dostanoviť. Notár vraví, že ho pridelia k marínerom. Bolo by to preňho výhodnejšie, než keby prišiel k infantérii alebo kavalérii. Zajtra odcestuje do Prahy.

Celé dopoludnie lialo sa a Branko v tom najväčšom daždi musel ísť ku železnici. Ľúto nám ho bolo, nuž ale čo robiť. Keby sa len šťastlivo dostal na miesto! — Poslucháč hospodárskej školy přerovskej, istý Alois Janča, poslal mi 10 starých kalendárov a 30 iných spisov do daru. Veľmi som sa potešil zvlášť spisom Kosmákovým. Janču popchnul k tomu Mackovík. Musím sa teraz už obom poďakovať. I z týchto kníh niektoré nezávadné poviedky vložím do školskej knižnice. — Salva prosí, aby som sa nehneval, že mi číslo druhé zmitúchal. Chce, aby som budúcne rukopisy pre prílohu už okolo 25. každého mesiaca posielal a rukopisy pre hlavný list najneskôr do 5. Nezmysel! Príloha síce môže sa tlačiť aj mesiacom vopred, ale hlavný list nie, veď zprávy v dopisoch a drobnostiach podávané by boli veľmi zastaralé. To by Obzoru muselo škodiť, a preto musím mu písať, aby vec náležite povážil a od takého úmyslu odstúpil. — Rukopisy pre 3. č. prílohy odošlem ráno, ale na rukopisy pre hlavný list musí ešte čakať aspoň 5 — 6 dní, lebo nemám temer nič hotového, keď za celé štyri dni, že bol doma Branko, nemohol som pracovať. I dnes som ešte akýsi roztržitý. —

Počasie máme veľmi nestále, premenlivé; hneď prší, hneď mrzne a zase padá sneh, následkom toho viac chodíme po blate než po suchu. Jarné práce poľné a záhradné tým veľmi odďaľujú sa. Zdá sa mi, že do Veľkej noci málo sa poseje. — Branko šťastlivo dostal sa do Prahy. Včera dostali sme od neho list. — Rukopisy pre hlavné číslo som dnes odoslal. Zase mi na pár dní odpadla starosť. Teraz aby som už len pri listoch sedel, keď mám ich zo desať písať. Salva poslal mi 2 zväzky Procházkových Českých humoresek, ktoré vyšli m. r. u Vilímka vo veľmi peknej, bohato ilustrovanej úprave. Snáď dá sa niektorá i do slovenskej halienky prevliecť a v našej prílohe upotrebiť. Okrem toho poslal mi i Tovaryšstvo II. Mám z neho už teda dva výtisky. Jedným sa niekomu zavďačím. — Žiak-Somolický odsúdený je peštianskou porotou na 4-mesačné väzenie a 100 zl. pokutu. Predošle dostal 2 mesiace, teda musí vysedieť pol roka. „Milleniový“ rok bude mu pamätným. —

Od 17. t. m. počasie zmenilo sa úplne, južné vetry natoľko osušili zem, že oračka nielen po vŕškoch, ale už i na rovinách započala sa hneď 18. a trvá pri neobyčajnej teplote ďalej. Dňa 20., v deň počiatku hvezdárskej jari, ešte o 6. hodine večer bolo 13 stupňov tepla (podľa R.) — Dnes priniesli mi dievčence prvé fialky. V záhradách pilno sa pracuje. Ruže sme poodkrývali. Moja obava, že do Veľkej noci sotva sa čo poseje, bola márna; ba jestli takto potrvá, bude temer všetko posiate. Ale čo bude so stromom, keď tak skoro vyvábi sa? Len aby ho pozdnejšie mrazy, ktorých je sa čo obávať, nezničili! —

Už 27. t. m. počala teplota klesať a dnes ustúpila cele takému chladnu, že každý hľadá teplý kožuch a teplú pec. Vrchy sú snehom pokryté. V údoliach padá studený dážď. Minulej noci bol silný mráz, ktorý vraj i kapustnej priesade uškodil. Myslím, že aj ovocným pukom uškodil. Bože, vychráň nás od všetkého zlého!

Počasie vždy ešte trvá chladné, ba v niektorých dňoch bolo až veľmi chladné. V pondelok veľkonočný (6. t. m.) padal ráno za celú hodinu sneh, no nemal trvania. Nábožný ľud však húfne zhromaždil sa do chrámu. — Dnes započal som zase vyučovanie; sviatkové prázdniny trvali sedem dní. Mnoho detí už chybovalo. Došlo vrchnostenské prísne nariadenie, aby dňa 9. mája vo všetkých školách krajiny zasvätené bolo millenium.^[399] V Népt. Lapja^[400] podaný je už i program, ktorý keby sa mal i v našich konfesionálnych slovenských školách zadržať, teda za celé štyri týždne by dietky nemohli sa iné učiť, ako spievať a rečniť. Veď program obsahuje vyše 20 bodov. A vraj i v slovenských školách aby sa rečnili básne maďarské. To je už len predsa divná žiadosť. Okrem toho, aby dvoje detí povedalo celý zemepis Uhorska a tuším štvoro jednotlivé obrazy z histórie vlasti. Slávnosť má sa započať v chráme, pokračovať má sa vo škole a skončiť v prírode. Škola má si zaopatriť zástavu s uhorským címerom.^[401] Pod tou zástavou má sa i do chrámu ísť. To, čo minister od nás žiada, bolo by možno bývalo previesť tak, keby cez celú zimu boli len to učili deti, čo majú hovoriť, rečniť, spievať na sviatok millenia. Nuž mal on svoje nariadenie vydať aspoň o Novom roku. V koľkej miere vyhovie sa v našich školách tomuto nariadeniu, čas ukáže. Budeme mať dosť trápenia, kým aspoň niečo z toho vbijeme do našich dietok. —

Počasie ešte zostrilo sa. Včera a dnes pri silne studenom severnom vetre máme i dážď. Nemožno z izby vyjsť, keď človek nechce nastydnúť. Túžime už po teplejšom počasí. Teplomer i cez poludnie ukazoval iba 4° tepla. Vegetácia spí. Ba dokedy len bude takto trvať? Inokedy o tomto čase bývajú broskyne, marhule a rané slivy v kvete. — Podľa ministeriálneho nariadenia každá obec a škola má vysadiť niekoľko stromov (radí lipy) na dajaké vhodné miesto a napotom stromy tie aj opatrovať. Všetko na pamiatku millenia. My takéto miesta pred a pri škole nemáme. Obec však vysadí 10 — 12 líp vedľa cesty od nášho mosta po chotár bošácky. Sadenie má byť spojené so slávnosťou, pri ktorej majú byť školské deti zúčastnené a má sa im držať príhodná mondóka.^[402] Tí ľudia už ani nevedia, čo majú vymyslieť. — Tí učitelia, ktorých plat neobnáša 400 zl., dostanú železničný lístok do Budapešti zadarmo. Škôldozorcom naloženo, aby takýchto učiteľov popísali. Mali k tomu ešte každému učiteľovi aspoň 100 korún asignovať. Cez leto vraj nebude ani jeden učiteľ povolaný na vojenské cvičenie. Tomuto sa mnohý viac bude tešiť než celej výstave. —

Od včerajška sa nám o niečo steplilo, lebo nefúka už viac studený severák. Obloha zaťahuje sa čiernymi mračnami; myslím, že zajtra bude pršať, ak sa zase neschladí. — Dnes spozoroval som prvé kvety na marhuliach v Bošáci; na mojich niet ešte ani jedného rozkvitnutého, z príčiny zaiste tej, že nestoja na úslní.

Oteplené počasie trvá ďalej. Rastlinstvo rozvíja sa navidomoči. Marhule sú v plnom kvete. Popoludní zamračilo sa i trochu spŕchlo pri tohoročnom prvom zahrmení v kraji našom. — Dr. St. Eljasz Radzikowski poslal mi odtisk z časopisu Ľud menovanom, kde podané sú o troch českých spisoch a o našom Tovaryšstve II. pekné úvahy. Tam, kde spomína p. Kmeťove Starožitnosti v Honte a tohože recenziu Lidstvo v době předhistorické, robí zmienku aj o mne. Píše: „Z literatury pozbieral wzmianki o naleziskach przeddziejovych pracujący nad bibliografią slowacką z wielką pilnością p. Ludowit Rizner, które Kmeť przytoczyl swojej rozprawie.“ —

Zase povstal silný severný vietor a tak sa schladilo, že kto nemusí byť vonku, sedí pri teplých kachliach. — Dopoludnia zasadil som so žiakmi šestnásť millenárnych líp od mostu po chotár bošácky; ďalej po Bošácu budú zajtra sadiť Bošáčania, takže v jednom rade bude stáť 34 líp. Sľúbil som, že i tie zasadia sa pod mojím dozorstvom. — Dr. Ján Wagner písal mi z Budapešti, že sa ta presídlil ako úradník asekuračnej spoločnosti Dunaj. — Vždy túžil som po Pallas-Lexicone.^[403] Terajší kaplán bošácky Jozef Pelikán má z neho zväzky I. — IV. Nuž s najväčšou ochotou ponúkol mi ho k použitiu. Dobre, že nemusím sa po ňom v Trenčíne zháňať. Vo zväzku videl som i niekoľko životopisov slovenských spisovateľov. —

Včera oteplilo sa zase a dnes mali sme už veľmi príjemný teplý jarný deň. Mnoho čerešieň videť už v plnom kvete. Zišiel by sa i teplý dáždik. Myslím, že nebudeme naň dlho čakať, lebo obloha pred večerom zatiahla sa. — Bošáčania nijako nepribrali sa k vysádzaniu líp, a že boli ich lipy v mojej záhrade v zemi zapravené, teda dnes popoludní som i tie so žiakmi povysádzal. Bude aspoň po mne pamiatka. Za jedných 10 — 15 rokov môžu byť lipky pekne zrastené. Mám veru radosť z týchto slovenských stromov. Len aby mali od samopašníkov pokoj. — V sobotu, t. j. 25. t. m. bol tu škôldozorca. Nenašiel deti v škole, poneváč v sobotu popoludní neučieva sa. Snáď chcel sa presvedčiť o prípravách k millenárnej slávnosti, dňa 9. mája odbývať sa majúcej. Vysadenie stromov millenárnych páčilo sa mu. —

Včera pochovali sme evanjelického učiteľa beckovského Štefana Krajčoviča, ktorý v 55. roku veku svojho následkom vraj akéhosi srdcového neduhu dokonal. V piatok, t. j. 24. t. m. bol ešte v škole a 28. bol už mŕtvy. Na jeho pohrebnú počestnosť zhromaždil sa nielen celý Beckov, bez rozdielu vierovyznania, ale i z blízkeho okolia zúčastnilo sa mnoho jeho priateľov. Z duchovenstva prítomní boli: pp. P. Roy, J. L. Holuby, Ž. Križan, Teodor Bálent, K. Borsuk a Erdelský, z učiteľstva: M. Kiss, F. Krafta, K. Langhofer a ja. Kázeň držal miestny farár p. Št. Bálent, parentáciu^[404] mal som ja. Krajčovičovi škoda ešte hniť, bol on mužom v každom ohľade statočným. Zanechal osem detí, z ktorých len dvojo je zaopatrených. Nech odpočíva v pokoji, pozostalých poteš Pán! — Dnes bol taký krásny, teplý deň, akých ešte nebolo. V noci spŕchol teplý dáždik, ktorý tiež už bol veľmi potrebný. —

Dnes pochovali sme 77-ročnú vdovu Záhonku, pozostalú po niekdajšom učiteľovi kostolňanskom, ktorá posledne bývala u svojej dcéry Langhoferky v Mor. Lieskovom. Ja zase bol som požiadaný o verše, ktoré podľa úsudku pp. farárov Lacku a Bálenta boli vraj znamenité. Oba mi gratulovali. Vpísal som ich do Pamätnice.

Počasie trvá od 2. mája daždivé, čo zaiste škodlive bude účinkovať na ovocné stromy, ktoré sú teraz v najkrajšom kvete. Na oziminy a jariny je počasie toto veľmi dobré.

Millenárna slávnosť školská odbývala sa pri veľkej účasti cirkevníkov bošáckych, podhradských a štvrťanských. Títo doviezli svoje dietky na troch vozoch na služby božie, ktoré započali sa o ôsmej hodine. Po nich nasledovala slávnosť v škole kvietím a zástavkami ozdobenej. Prítomná bola i pani Osztroluczká. O 101 hod. započala sa podobná slávnosť v škole katolíckej a popoludní o 3 hod. vydržiavaná bola v škole židovskej, všade s jedným a tým istým programom. —

Včera večer o 11 hod. zhoreli v Bošáci na Hrubej strane tri domy, najskôr zločinnou rukou podpálené. Ja dozvedel som sa o požiari až ráno. Vylúštený, Zaťko a Slimák sú prostredníctvom mojím u banky Phönix na 280 zl. poistení. Zase len starosť. — Počasie trvá od 9. t. m. suché, lenže je neprestajne vetrno. — Rukopisy pre číslo májové mali už byť všetky v tlačiarni, no nestačil som ich vyhotoviť. Keby som s nimi už aspoň do 15. bol hotový! —

Od 27. t. m. trvala veľká spara a po dva dni boli v okolí i veľké búrky. Dnes však strhla sa hrozná búrka v našich kopaniciach a zvlášť nad susednou Moravskou Brezovou, následkom čoho taká voda zbehla naším potokom, na akú málo kto pamätá sa u nás. Temer všetky lávky a stavy pobrala, ba v Bošáci aj most strhla. V mnohých domoch v Bošáci mali po kolená vody a zvlášť po záhradách narobila veľkej škody. V Doline zvliekla i mnoho rolí a lúk a v okolí Lopeníka spadli i krúpy veľkosti lieskovcov. Voda zbehla za 4 hod.

Dnes som slobodným vtákom, keď včera odbavila sa skúška, na ktorej zo 188 detí bolo prítomných iba 74. Na skúške obdarovano bolo šesť detí Kancionálmi^[405] u Salvu vydanými po cene 2 zl. 20 gr. Poneváč z fundácie Osztroluczkovskej dostáva sa len 12 zl., teda 1 zl. 20 gr. som sám doplatil; okrem toho dostal jeden žiak pekných mravov odo mňa v šagríne viazaný výtisk Tranovského Modlitieb^[406] v cene 2 zl. Terajší p. inšpektor ml. G. Osztroluczký ale odovzdal mi ešte pre dvoch pilných a mravných žiakov 6 zl., aby som za ne dva výtisky Kancionálu pekne viazaného obstaral. Ba i pre seba dal si 1 výtisk objednať. On zaplatil i hudobníkom, pri ktorých deti zabávali sa až do večera. — Teraz oddám sa už do prác, ktoré na mňa čakali. Len aby dal Pán Boh dobrého zdravia.

Pán doktor Pastrnek poslal mi na opätovanú žiadosť môj Sborník, ktorý 11 roka mal u seba. Píše nasledovne: „Na Vaši opětnou žádost vracím Vám s tisícerými díky Váš výborný Sborník. Doufal jsem pořád, že mi zbude času, abych ukázky Vaše ještě dále vyčerpal pro své dialektol. studie; avšak bohužel práce vždy jiná a jiná na mne doléhá, obzvlášť zde v Praze, tak že jsem prozatím toho vykonati nemohl. Než jak vidím, nebude to škodou nenahraditelnou, jelikož mi Váš nový sborník opět laskavě propůjčíte. Snad mi nový Váš slovníček odešlete pak k tomu cíli, abych se zde o jeho vydání postaral? Učinil bych tak s radostí, tím by se opět přispělo k tomu, abychom vzájemně své literární plody znali a jich použili.“ — Teraz teda už len do práce! Najprv musím dôkladne prebrať svoj Sborník, vypísať z neho všetko na lístky, potom lístky abecedným poriadkom usporiadať a prepísať. Lístkov je už teraz najmenej 8 000 — 10 000 a bude ich oveľa viac, keď Sborník vyčerpám. Priberám sa k práci s najväčšou chuťou a jestli pilne budem pracovať, teda Sborník dialektický^[407] môže byť do konca augusta hotový, predpokladajúc dobré zdravie a že nové práce dajaké nevzniknú. Teda Pán Boh pomáhaj!

Edko Krajňák zase rozpamätal sa na mňa. V sprievode priateľského listu poslal mi A szepesmegyei történelmi társulat milléniumi kiadványai,^[408] zväzok II. a III. Čo-to upotrebí sa aj z týchto zväzkov, ale oni predsa nemajú pre mňa tej ceny čo zväzok I., ktorý som už vyčerpal. — Brankovi prihodilo sa malé nešťastie. Akýsi stroj odtrhnul mu celé bruško prstienkového prstu, následkom čoho už dva týždne nepracuje, kdežto predtým tiež celé dva týždne nepracoval pre ochorenie pošlé z nastydnutia. Píše, aby som mu poslal 20 zl., lebo vraj nemá čo jesť, keď za celý mesiac groša nedostal a ešte aj za týždeň nedostane. Trápenie nad trápenie. Čo som mal robiť? Poslal som v nádeji, že mi ich časom prinavráti.

Po búrlivom počasí nastali veľké pálčivosti. Teplomer v chládku ukazuje cez poludnie od 25 — 30 stupňov podľa R. Dáždik tichý, ale sporý by sa nám len zase zišiel. — Alois Janča, poslucháč hospodárskej školy přerovskej, ktorého osobne ani neznám, poslal mi k dispozícii 23 kusov kníh, medzi ktorými sú niektoré i dosť cenné. Čo sa vraj nehodí pre mňa, aby som dal niektorej knižnici alebo rozdal medzi ľud. Urobím podľa jeho žiadosti. Pre seba nechám 5 kusov, 7 kusov uložím do našej knižnice a ostatné rozdám medzi mládež čítať chcejúcu. Musím sa mu poďakovať listovne, lebo verejne to urobiť nemôžem, aby som zase nemal nepríjemnosti, že rozširujem knihy „panslávske“. Sú to časy! Náš ľud nech ostáva i ďalej hlúpym, lebo s takým ľahšie dá sa niečo zviesť, než keby mal „oči otvorené“.

Tejto podoby, avšak päť ráz takej veľkosti bronzovú krčnú ozdobu našiel pri okopávaní zemiakov Ján Štefko-Barínec bezprostredne na roli ležiacej pod Marťákovou skalou a poneváč v nevedomosti svojej, nazdávajúc sa, že čo sa blyští, všetko je zlato, zoškrabal z nej temer všetku hrdzu a takú potom priniesol mne s otázkou, čo by to mohlo byť? Ja podajúc mu nálezného korunku, ozdobu som si ponechal a rozmnožil ňou svoju zbierku starožitností. Štefko tejto jari prioral si kúsok pasienka, nuž v tejto predtým nehýbanej čiastke našiel sa vzácny tento bronzový kúsok, ktorý však mnoho stratil z ceny, že ho oškrabal. Háčik ulomil motykou a bárs ho i hľadal, nemohol ho nikde nájsť. Tejto podoby krčnú kariku^[409] nenašiel som vyobrazenú ani v Hamplovom diele A bronzkor emlékei Magyarhonban.^[410] Len škoda preškoda, že je patina z nej zoškrabaná!

Od predvčerajška máme pošmúrne počasie. Cez celú noc sa lialo a ešte i dnes chvíľami prepŕchalo. Na pokosené trávy, ďateliny, bôľhoje zlá to chvíľa; no okopávaninám sa ona ľúbi. Obilie už nebude viac potrebovať dažďa. Je veľmi krásne. Ale ovocia budeme mať veľmi málo, sotva na ochutnanie. Najviac ukazuje sa orechov. S Dialektickým slovníkom mi to dosť dobre ide; dosiaľ je z neho už dvadsať hárkov na čisto odpísaných. Veľa času berie usporiadavanie lístkov. Ale ak budem tak pilne pracovať, teda asi do 15. augusta môžem byť hotový. Pri usporiadaní dobrú službu konajú mi doplnky Kottovho Slovníka. Musím si ešte vypožičať i prvých 85 zošitov. — Boli ma navštíviť synovia po zomrelom Hečkovi, ktorí sa teraz na Starej Turej u svojho ujca Schmida zdržujú; starší je učiteľom v Turanoch, mladší odbavil v Štiavnici šiestu triedu. Milí šuhajci. Boli si obzrieť v Srnom rodisko otcovo. —

Počasie stále daždivé; od 24. m. mesiaca nebolo dňa pekného. Pokosené trávy, sená, bôľhoje^[411] hnijú a ešte ani dnes niet výhľadu, že by sa vyjasnilo, lebo čierne mračná, z ktorých každú chvíľu spŕchne, ženú sa v najväčšej rýchlosti od severozápadu. Teplota klesá niekedy i niže 10 stupňov; trasieme sa zimou. Na Tatrách minulého týždňa napadlo snehu. — Od spolku Komenského z Prahy došlo mi 12 polročníkov Květov mládeže, aby som ich rozdal medzi tie deti, ktoré rady čítajú. Je to krásny časopis pre mládež s pôvodnými ilustráciami. Menom našich obdarovaných detí musím spolku K. vysloviť vrúcnu vďaku. —

Konečne včera vyjasnilo sa a dnes už náležite pripeká. Boh daj, aby nám teraz pekné trvalo počasie, žeby sa poľné úrody pozhromažďovať mohli. Sused Beňovič včera započal žatvu; no ona všeobecne započne sa až v pondelok, t. j. 13., hoci zajtra (v piatok) veľmi mnohí vyjdú čo len za niekoľko hrstí odožať, „aby myši zrno v stodole nežrali“. — Dr. St. Eljasz-Radzikowski zase písal, prosiac, aby som mu na krátky čas rukopis Pramene k miestopisu Slovenska požičal. Hneď mu bolo vyhoveno. Požiadal som ho, aby mi rukopis okolo 15. augusta naisto späť poslal.

Počasie stále pekné. Žatva a sušenie sena idú dobre od ruky. Seno z Kopaníc mám už doma; zajtra dám i ja žať raž „Triumf“ zvanú. — Žena odišla k dcére do Prenčova, kde mieni sa pobaviť za 2 — 3 týždne. Len aby sa ta šťastlivo dostala! — Rukopisy pre Obzor som už všetky odoslal. Za niekoľko dní bude zase pokoj. Ten venuje sa Slovníku, z ktorého už 30 hárkov mám na čisto odpísaných. Zdá sa mi, že ho bude vyše 50 hárkov.

Dlho netešili sme sa peknému počasiu. Od predvčerajška rána temer neprestajne prší. Dobre, že nemohol som dostať žencov a tak raž stojí ešte hore koncom. Len aby neprezrela! Obiliu dážď ešte neškodí, tým viac ale senu, ktoré zamoklo a očernelo; kapuste a repe sa takéto počasie ľúbi. — Žena šťastlive dostala sa do Prenčova. Zať čakal ju v Štiavnici pri stanici. Elenka je celá blažená, že má u seba matku.

Od 20. zase pekné máme počasie. V žatve sa pokračuje. Dnes i ja som dal poviazať 20. požatú raž. Je veľmi krásna. Len aby som ju mohol do sucha dostať prv, než zamokne, lebo obloha zase je veľmi zachmúrená. — Dr. Stan. Eljasz-Radzikowski celý je natešený nad rukopisom — Pramene k miestopisu Slovenska. Nevie prenachváliť moju pilnosť. Dielo vraj musí tlačou vyjsť, lebo ním nielen literatúra slovenská, ale vôbec slovanská bude obohatená. Medziiným i toto píše: „Podziwiam Panską pracowitość, z jaką Pan dzielo całe wykonal. Tutaj w Zakopanem, gdzie przez lato bywa wielu uczonych i działaczy polskich, mam sposobność pokazać Panską pracę i dać poznać tež Polakom, jak pracują pobratimcy nasi Słowacy za Tatrami a źe się Wam naležy lepsza przyszość. Naród, ktorý wydaje ludzi oddąjących się pracy i nauce dla celów wyžšzych musi dojść do przysztośći godnej siebe. Nie uwierzy Pan Szanowny jak mi milo spojrzeć na dzielo Pánskie, ten jeszcze milej, že łaczy pan Laskawy z niem moją osobę i že raczy mi prace tę poswięcić.—“ (Doplneno popoludní.) Moje tušenie, čo sa týka počasia, nebolo márne. Asi o 1. hod. popoludní taká prišla leja, že keby sa tak ešte za hodinu bolo lialo, nastane povodeň. Vyjarčilo mnoho rolí vŕškových a prsť z nich poodnášalo. S dažďom padal chvíľami poriedku i ľadovec a hromy tak tiekli, že sa zem otriasala. V Kopaniciach šestnásťročná dievčina Ozefáková stala sa obeťou hromu, ktorý zasiahol ju pri hrabaní sena, kdežto s ňou hrabajúcim sa nič nestalo. Okolo druhej sa obloha zase vyjasnila a povstalý vetrík do večera i chodníky vyfúkal, obsušil. Už len aby sa to častejšie neopakovalo, žeby nažaté a poviazané obilie nevychádzalo nanivoč.

Búrka sa opakovala, rovnajúc sa silou svojou včerajšej. Asi o 4. hod. raňajšej bol som silným hrmením zobudený. Blesky križovali sa a dážď ani nepadal, leč cícorky tiekol. Dopoludnia počalo sa i vyberať, o 1. hod. však nakopilo sa toľko mračien, že tak dlhotrvanlivého hromobitia so silným dažďom nepamätám. Za celé tri hodiny boli sme vo veľkom strachu. V Kopaniciach vraj na ktorýchsi miestach i ľadovec narobil škody. Voda prišla temer taká jako 29. mája. Škody veľa, zvlášť na roliach, z ktorých posplachovali tieto silné dažde polovicu úrodnej zeme. Miestami nahnalo i štrku. V Bošáci udrel blesk do zadnej chalupy Joz. Tausovej, ale nezapálil. V Melčiciach udrelo do veže; požiar ani tu nevznikol.

Jedna po druhej prichodiace búrky veľmi nás znepokojujú. Mysleli sme, že keď sa včera vyzúrilo, nastane čas normálny, a hľa, hneď po polnoci nové nastalo hromobitie a dážď pršal až do rána. Vo dne pretíchol a večerné zore ukazujú premenu. Bárs by už prišla, lebo raže nielen na hrstiach, ale i v krížoch zložené počínajú klieť. Krásne jačmene stratili veľa zo svojej kvality, lebo naporad ožlkli. Slovom, búrky posledných dňov veľmi mnoho škody narobili. Obávame sa, že i zemiaky budú hniť.

V nedeľu, t. j. 26. júla bol som na ľudovom zhromaždení v Nov. Meste. Bolo tam všelijakého ľudu, vpočitujúc do toho i novomestské obyvateľstvo, asi 8 000. V Nár. novinách udaný je počet na 15 000. Trochu prehnaná zpráva. Zhromaždenie previedlo sa v najvzornejšom poriadku, lebo slúžny Rexa choval sa príkladne. Najlepšie rečnili: dr. Markovič, dr. Zelenák a pravotár Mičura. Ablegát Zelenák je muž v každom ohľade na svojom mieste. Jeho maďarské i slovenské toasty, večer pri bankete povedané, rozjarili všetkých prítomných. Ja okolo deviatej s viacerými Bošáčanmi v najlepšej nálade opustil som Nové Mesto, ani netušiac, aké nešťastie ma na ceste očakáva. Viezli sme sa na dvoch vozíkoch. V Bohuslaviciach zadná príležitosť predbehnúť chcela prednú, na ktorej som sa viezol, a tu svokrove kone natoľko sa splašili, že nás prevrhli, a ja nielenže som sa na hlave poranil, ale i ľavú ruku si za päsťou na zhybe vytknul. Ťažko dostal som sa do Bošáce. Tu mi ruku šťastlivo dr. Bauer napravil a dnes chvalabohu necítim už ani desiatu čiastku bolesti čo včera a predvčerom. Najviac trápenia mám s obliekaním a vyzliekaním. Šťastie pritom, že pravá ruka zostala zdravou, aspoň môžem ako-tak písať, keď si papier kameňom priložím. Okrem mňa ťažšie obrazil sa Jurko Poláček; ostatní obišli dosť dobre, iba čo si v blate šaty skynožili. Nuž tak smutno skončilo sa pre mňa ľudové zhromaždenie! Poznamenávam ešte, že na zhromaždení brali účasť i z Martina páni: Melfelber, Kohút, Čajda a Sokolík. Videl som tam i pánov: dr. Štefanoviča, M. Bodického, Ž. Križana, Veselovského, niekoľkých Trenčanov. Katolícke kňazstvo zastúpené bolo v počte veľkom, ale čože, keď len desiata čiastka z nich je zmýšľania národného.

Včera asi o 5. hod. popoludní neočakávane dorazil k nám dr. Pastrnek a dnes o deviatej nás zase opustil, aby mohol byť pred večerom v Martine. Boli sme do polnoci hore, prezerajúc rukopisy: Rukoväť k dejinám literatúry a Dialektický slovník. Veľmi povzbudzoval ma, aby som sa po ukončení Slovníka dal do Rukoväti, ktorú by vraj potom Česká akademia naisto vydala. I Dialektický slovník bude vraj hľadieť vydať, lebo je to vraj dielo cenné, ktoré zasluhuje vydania. Medziiným pýtal sa ma, či by som nebol náchylný niektoré slovenské knihy odpredať Českému museu? Nie som proti tomu, žeby sa mi aspoň niečo prinavrátilo z toho, čo vydal som za svoje knihy. Uvidíme. — Vytknutá ruka bolí ma len ďalej a veľmi prekáža pri práci, takže od 26. m. m. nenapísal som ani toľko, koľko predtým cez jediný deň.

Včera popludní okolo 4. hod. zase mali sme hroznú búrku s lejakom trvajúcim do večera. Potok zase rozvodnil sa tak ako 29. mája, ale teraz ešte väčšej škody narobil, keď pozbieral hrste a kríže obilné, konope namočené a mnoho rolí nielen vyjarčil, ale i kamením zavliekol. V Bošáci stalo sa i nešťastie. Bíreš Bergerov, Barini, opovážil sa prechádzať cez rozvodnený potok, ktorý strhnul mu kone i koč, že sa ledva, pri pomoci iných, z vody dostal, i to vraj s rebrami dolámanými. Koč voda odniesla a len dnes ho kdesi v poli bošáckom celý skynožený našli. Taká býva nerozvážna trufačnosť! — Žena dostala sa dnes šťastlivo domov z Prenčova. Pán farár Kmeť vraj hnevá sa, že mu nepíšem. Je pravda, zanedbal som ho. Nuž ale neviem ani čo prv; a teraz cez prázdniny zväčša sedím len pri Slovníku dialektickom. Ale musím si ho zase udobriť. Keby nebolo boľavej ruky, bol by som sa s ním včera a dnes v Martine zišiel a pomeril. —

Ako o 7. hod. začalo pršať, tak s malými prestávkami prší, ba chvíľami leje sa ako z kupy ešte i dnes a niet výhľadu, že by sa „vybralo“, lebo celá obloha zavalená je ťažkými mračnami. Sila obilia poviazaného, požatého i na koreni stojaceho vychádza nanivoč. Čas tento je prajný iba repám a kapustám. Ja majúc obilia málo (jačmeňa 16 a raži 7 krížov), prvé mám pod strechou, druhé už v sýpke. Raž „Triumf“ zvaná vydarila sa mi znamenite. Bolo jej vysiato päť štvrtiek prešporských a teraz namlátilo sa jej 18 meríc takej krásnej, že „len tak oči šteglí“. Naši občania ju obdivujú a počínajú nahliadať, že to narádzané zamieňanie obilia predsa len nie je darebnicou. I richtár bude mať „Imperiálky“ asi 25 meríc. Nuž keď sa len toto množstvo raži u nás tejto jesene vyseje, bude pekný pokrok urobený. Naši gazdovia počínajú mi už i v hospodárskom ohľade dôverovať, veď uviedol som im sem bôľhoj, brunšvícku kapustu, zemiaky Magnum bonum a Juvel a teraz tieto znamenité druhy raži. K jarnej sejbe však zamýšľam odporúčať hanácky jačmeň, ktorý sa na Považí dobre darí, a čisté ďatelinové semeno, keď vidím, že všetky ďateliny sú tu žažulinou^[412] skazené, poneváč gazdovia sejú semeno doma dorobené, veľmi nečisté. Ak dá Boh zdravia, chcem v zime v škole niekoľko hospodárskych prednášok držať, aby sa naši gazdovia poučovali a prestali už hospodáriť starosvetským, nerozumným spôsobom. — Veľmi ťažko padá zostavovanie augustového čísla Obzoru. Šťastie, že požiadaní za príspevky, páni dr. Markovič, R. Zaymus a Kiss vypomohli mi. Príloha sa už sádže; do 14. však musím byť už hotový aj s hlavným listom. — Včera bol tu pán farár Roy, ktorý vravel mi, že na konferencii, akú trenč. ľudová strana predošlého týždňa v Istebníku vydržiavala, uzniesla sa požiadať ústrednú kanceláriu ľudovej strany, aby zvolala dakedy ľudové zhromaždenie do Trenčína. Tu prišlo na tapet i moje meno, aby som vraj bol vyzvaný k držaniu dajakej reči na tomže zhromaždení. Ale pán Roy odrádzal od toho, lebo vraj mohlo by mi takéto vystúpenie veľmi uškodiť. Úplne súhlasím, lebo odvislý človek musí byť v týchto šovinistických časoch opatrný. Keby som sa nemusel ohliadať ani napravo ani naľavo, nuž by som nebol od toho a vedel by som k ľudu zrozumiteľne prehovoriť. Takto však nemožno a nemožno.

Tejto podoby a veľkosti črep priniesol mi dnes pilný a hodný žiak Juro Kochan. Našiel ho vraj v akomsi výmole pod Babou. Je to úlomok z dosť veľkej popolnice zhotovenej z tuhy. Akonáhle prestane pršať, vyberiem sa obzrieť nálezisko, lebo sa domnievam, že nahabem dakde i na celé popolnice. Že sú tam dakde popolnice, o tom niet pochybnosti, veď nálezisko je pod Babou. Keby už len oschlo, aby som ta čím skôr vybehnúť mohol. — Včera stalo sa v Podhradí nešťastie. Ján Mažár Škulec, asi 55-ročný, padnul v stodole s polešenia a naraz zabil sa.

Už nám je temer do plaču. Dnes v opravdovom zmysle slova lialo sa celý deň. Zem je taká rozkysnutá, že noha do nej po členky viazne. Už bude i po peknom obilí i po zemiakoch, nasledovne biedy dosť a dosť. Keby aspoň stromy boli zarodili! Z čoho len budeme tie dane a sluhov vyplácať? Zle, veľmi zle bude s nami so všetkými. — Konečne došiel už Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti,^[413] ktorého obsah je dosť zaujímavý. Mohli z neho vystať články Sasinkove. K olomouckému Časopisu nedá sa však prirovnať. Vidieť, že nemáme takých pracovníkov, akí sú na Morave a v Čechách. Každý začiatok ťažký; musíme sa teda kojiť nádejou, že sa i náš Sborník bude zdokonaľovať. — Zo zápisníc vidieť, že som i ja výborníkom a referentom „pre históriu literatúry“. No hľa!

Počasie ustavične trvá daždivé. Už je ľudu do zúfania. Jeden deň je trochu krajšie, ale po ňom i za tri-štyri dni temer neprestajne prší. Úrody nemožno a nemožno zobrať. V Kopaniciach je ešte mnoho lúk nepokosených; a mali by sa už i druhé ďateliny kosiť. Čo to len bude? Hľadíme v ústrety biede, lebo i zemiaky veľmi hnijú. — Včera pochodil som celú Babu krížom-krážom, ale ani jedného čriepka som nenašiel, ba ani dajakých makavejších znakov nespozoroval, podľa ktorých súdiť by sa mohlo, žeby sa tam našli popolnice. Janko Figura rozprával mi, že na roli, ktorej koniec ťahá sa k jarku pod Babou vymletému, vyoral pred niekoľkými rokmi veľký hrniec, ale sa celý rozpadol; na tej roli je vraj na viac miestach čierna zem s uhlím pomiešaná, ba i črepy možno kde tu vidieť. Musím to ísť prezrieť. Len už aby sa vyčasilo!

Pre Obzor poslali práce dr. Wagner a R. Uram. Tento vraj počul o mojej nehode, nuž chce mi vypomôcť. Dobre urobil. Musím sa mu poďakovať. — Krajňák je vo Spiši, skade príde k nám 28. t. m. Prinesie vraj so sebou kopu kníh. — Dr. St. Eljasz-Radzikowski poslal späť rukopis Pramene k miestopisu Slovenska. Bibliografiu Tatier doplnil a niektoré poľské názvy spisov opravil. Darom poslal mi svoje pekné dielko Pogląd na Tatry. — Dnes dokončil som 50. hárok Slovníka dialektického. Ešte toho bude asi 15 — 20 hárkov, lebo dosiaľ ani s písmenou O nie som hotový. Len keby som to mohol čím skôr dokončiť, aby som do októbra, kým trvajú prázniny, ešte do inej práce chytiť sa mohol. —

Včera neočakávane zišla sa k nám celá spoločnosť, aby mi zablahoželali k meninám. Z paní došli: Kulišková, Markovičová a Kovačovičová; z pánov Kulišek, Kovačovič, dr. Kohút, Pelikán a Hochel. Zabavili sme sa až do večera v najlepšej nálade. Listovne blahoželali, okrem detí, páni: Krajňák, Lačný, Uram, Grünwald, Ciho, Šumichrast a Medňanský. Moje rukopisy, zbierky a knižnica mali pozorných obdivovateľov. Pani Markovičovú zaujímal Dialektický slovník, v ktorom dlho premŕvala sa, zrovnávajúc krajňanskú krajomluvu s bošáckou. Je v nich mnoho odchýlok. — Včera do obedu zase len pršalo, popoludní však vybralo sa a spoločnosť mohla i po záhradách chodiť. Dnes od rána duje víchor, akých málo býva v kraji našom. Zaiste južný vietor naženie nám zase dažde. —

Ešte došla srdečná gratulácia i od pána Kmeťa; preto tak neskoro, že mne písaný list poslal omylom p. Ľudmile Beniačovej do Ružomberka a tejto písaný došiel ku mne. Ja nevediac, komu list náleží, poslal som zaraz späť; to isté urobila i p. Beniačová. Takéto malheurs stávajú sa často takým jednotlivcom, ktorí veľa listov písavajú. P. Kmeť ešte nemal v rukách môj list, keď mi posielal toho „tuláka“. Teraz môžem od neho obšírnejšiu odpoveď očakávať. A veru teším sa jej. — Včera večer doviezol som si od stanice milého svojho priateľa Krajňáka. Dnes s večerným vlakom chcel mi utekať, ale prelomil som ho, že ešte prenocoval. Pôjde s vlakom raňajším. Mal som s ním veľmi dobrú zábavu, lebo Krajňák je úprimný našinec. Priniesol mi od vysokodôst. p. Koštialika, kanonika spišského, darom nasledujúce knihy: A XXIV királyi plébános testvérülete és a reformáció a Szepességen^[414] od J. Hradszkého. Kniha 381 strán veľkej osmičky čítajúca. Ďalej Schematismus almae diocesis Scepusiensis pro anno 1894, kde sú krátke životopisy kňazov tejto diecézy. Okrem toho poslal mi p. Koštialik ešte i tri ročníky (XVIII., XXI. a XXII.) A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve.“^[415] Všetko vzácne knihy. Od p. kanonika Fertseka vyprostredkoval mi prvých jedenásť ročníkov tohože Letopisu, ktoré po vyčerpaní mám späť poslať. Ostatné ročníky dôjdu poštou. Teda práce bude dosť a dosť! Krajňák daroval mi A pozsonyi kir. kath. fogymnasium története^[416] od dr. Schönvitzkyho. Objemné dielo, majúce 550 strán, v lex. formáte. Knihy množia sa. No, veď ony dobré budú pre muzeálnu knižnicu. —

Včera večer dorazil som z Prahy, kam nepredvídame odobral som sa bol v piatok, t. j. 4. t. m. s predvečerňajším vlakom. Došiel so mnou i Braňo, v ktorého záležitosti musel som nastúpiť cestu do Prahy. Z domu odišiel som o štvrtej popoludní a o šiestej bol som už v Teplej, kde presadnúc na vlársky vlak po desiatej dorazil som do Uhorského Hradišťa. Nakoľko som z vlaku mohol vidieť, medzi Hradišťom a stanicou Ferd. dráhy rozliata bola Morava v značnej šírke. V Hradišti čakal som na viedenský vlak do 111 hod., ktorý okolo jednej v noci dopravil ma do nádherného elektrickým svetlom ožiareného přerovského nádražia, kde na stá ľudu hemžilo sa, keď za hodinu môjho tu pobytu prišlo a odišlo asi 5 vlakov. O pol tretej bol som už v Olomouci; a poneváč k Prahe nešiel žiadny vlak, musel som tu čakať až do desiatej hod. predpoludním. Akonáhle svitlo, zašiel som do mesta, ktoré je hodný kúsok od nádražia vzdialené. Tu poobzerajúc si ulice s krásnymi kostolmi, veľké kasárne, kláštory a iné vynikajúce budovy, opravdové paláce, vyhľadal som Národní dom v Českej ulici a v ňom obchodníka Stavěla, od ktorého už viac rokov odberám látky na obleky. P. Stavěla tešilo, že ma mohol osobne poznať. Asi po hodinovom pobyte v Slovanskej kaviarni, kde asi päťdesiatoraké časopisy stoja vyložené (našich „Národních“ tam nemajú), vyprevadil ma p. Stavěl až na nádražie, prosiac ma, aby som sa na spiatočnej ceste aspoň na deň uňho zastavil, aby ma s Olomoucom lepšie oboznámiť mohol. No spiatočná cesta viedla ma nie na Olomouc, ale na Brno, a tak žiadosti p. Stavělovej nemohol som zadosť urobiť. Z Olomouca uháňal vlak krásnou rovinou popri pekných dedinách a mestách, kde plno kadejakých fabrík jesto. Na poludnie boli sme v Českej Třebovej, kde presadnúc na rýchlik cez Choceň, starobylé Pardubice, pekný Kolín uháňali sme k Prahe, doraziac ta o tretej popoludní. Na rozhraní Čiech a Moravy pracovali ľudia ešte pri ovsoch, lebo deň bol veľmi pekný. Od Pardubíc po Prahu však nevidel som už žiadneho obilia na koreni. Celou Moravou prevládala vo vozňoch nemčina, kdežto od Českej Třebovej nepočul som iného slova než českého. Praha urobila na mňa dojem veľmi príjemný. Ešte toho dňa, nakoľko bolo možno, poprezeral som si Vinohrady, kde bol Braňo bytom. Ráno vystrojil som Braňa ku kolegovi Šromovi na Žižkov, s ktorým od viac rokov stojím v listovom spojení. Brat Šrom, asi 28 — 30 ročný, zaraz prišiel a hneď ponúkol sa mi za sprievodcu Prahou. Dopoludnia strávili sme hodiny v Museu a popoludní vybrali sme sa za Vltavu na výstavu lekárnickú. Tu stojí ešte veľmi mnoho pavilónov z minuloročnej národopisnej výstavy. Večer obdivovali sme Křížikovu fontánu, očúvali nielen hudbu vojenskú, ale i hudcov valašských, ktorí i tohoto leta do Prahy zavítali. Spiatočnú cestu konali sme pešky, aby sme mohli viac vidieť. Rozlúčiac sa na dnešok s bratom Šromom, zašli sme o 10. hod. k „Primasům“, kde našli sme spoločnosť slovenskú. Boli tam medici: Hanzel, Minárik a Novomeský a myjavský lekár dr. Slabej, v ktorých kruhu pri znamenitom „smíchovskom“ pobavil som sa až do 1. hod. v noci. Ráno došiel zase môj Šrom, zavedúc ma najprv do závodu Ottovho, kde vyhľadali sme účtovníka Žižku a v jeho sprievode potom poobzerať sme si mohli veľkolepý závod Ottov. Stade viedla nás cesta na Ferdinandovu třídu, k Národnímu divadlu, kde navštívil som p. knihkupca Urbánka, ktorý mojou návštevou bol veľmi prekvapený. Nakoľko čas dopustil, poprezeral som si i jeho ohromný sklad, zaujímajúci asi 8 — 10 veľkých prízemných miestností. P. Urbánek býva vo vlastnom krásnom dome vedľa Národného divadla. Je vraj boháčom vládnucim najmenej na 200 000 zl. Takým boháčom urobilo ho vraj české učiteľstvo, pre ktoré tisíce kníh vydal svojím nákladom. Odoberúc sa od p. Urbánka, na Vodičkovej ulici rozlúčil som sa i s milým bratom Šromom, lebo môj pobyt v Prahe mal byť už len párhodinový. Popoludní navštívil som ešte medika Minárika, ktorý nás potom i k večernému vlaku odprevadil. Spiatočná cesta viedla nás z Českej Třebovej na Brno, Břeclav, Marcheg a Prešporok. Tu zabavili sme sa od desiatej do jednej hod; o piatej hod. boli sme v Novom Meste a o siedmej šťastlivo dorazili sme domov. Z Brna nevideli sme nič, lebo ešte tma bola, keď sme cezeň išli. Na celú túto cestu budem sa do smrti s potešením rozpomínať. Keby človeku nerozkazoval vačok, nuž by som sa bol v Prahe dlhšie pobavil a viacerých navštívil, menovite profesorov: dr. Pastrnka a Jar. Vlčka. Ale i tak som spokojný, lebo žiadosť vidieť Prahu sa mi predsa len splnila. — Teraz musím hľadieť doháňať to, čo som zameškal. Najväčšiu starosť robí mi septembrové číslo Obzoru.

To počasie len nijako nechce sa premeniť. Jeden-dva dni neprší a jeden-dva dni prší alebo je tak zatiahnuté, že slniečko ani na minútu nevyskočí. Zo všetkých strán horných stolíc prichádzajú žaloby toho znenia, že ľud hľadí tam v ústrety veľkej biede, keď mu temer všetko obilie nanivoč vyšlo a zemiaky sú vraj už spolovice pohnité. Zle, zle bude i u nás, lebo i tu zemiaky hnijú a ovocia niet temer nič. Ľud nemá z čoho groša vziať. — Od preláta p. Fertseka prišlo mi ešte ostatných 10 ročníkov Letopisu Karpatského spolku. Mám teda u seba 21 ročníkov, ktorých prebratie bude požadovať hodne času. No už len keby som bol zdravý a nemal toľko trápenia! Cez deň mnoho spraví sa, keď sa človeku chce pracovať. — Dialektického slovníka mám už 64 hárky; ešte ho snáď bude i 20 hárkov. Škoda, že nebudem s ním do 1. októbra hotový. I zo školy musím sa už vypratať, aby sa mohla vyčistiť. Dobre, že tohoto leta nemal som tu toľko kníh ako inokedy. Bude menej odnášania.

Od kolegu Šroma došiel 7-kilový balík starých kalendárov a 4 ročníky Musejníka.^[417] Týmto mi veľkú radosť urobil. Z Musejníka mám už teraz asi 12 — 15 ročníkov. Sľubuje, že bude ďalej pátrať po takých ročníkoch, ktoré ešte nemám. Medzi doposlanými kalendármi sú ozaj niektoré cenné. Onedlho vraj pošle ešte niekoľko kníh pre mládež. Pripojil mi i zoznam tých časopisov slovenských, ktoré ešte vo svojej zbierke nemá. Mojou povinnosťou bude, aby som mu ja zase tieto zaopatril. Ruka ruku umýva!

Došiel mi list od Alberta Wallu, gymnaziálneho profesora zo Szombathely (Kamenca), rodáka zvolenského, ktorý zanáša sa štúdiom filologickým: „Píšem o slovenských prvkoch v maďarskej reči, totiž o slovách prevzatých zo slovenskej reči, o prísloviach a porekadlách. Dosiaľ som poukázal na viac ako 100 slov slovenského pôvodu v maďarčine. Veľmi ctený pán učiteľ tiež sa zaoberá zbieraním slovenských prísloví a porekadiel. Veľmi by ste ma zaviazal, keby ste bol taký láskavý túto zbierku mi na niekoľko dní požičať. Sú mi veľmi potrebné také slová a porekadlá, ktoré pochádzajú z krajov s miešaným obyvateľstvom.“^[418] Áno, zanášam sa zbieraním týchto „pokladov slovenskej mluvy“, ale jedine z Bošáckej doliny. Nuž neviem, či by mu zbierka moja v niečom poslúžila. Ostatne, keď budem so Slovníkom hotový, môžem mu ho poslať k upotrebeniu. To sa však môže stať iba o mesiac, lebo ešte písmeny Š — Ž mám neusporiadané. O pár dní mu odpoviem; hneď odpovedať pre iné práce nemožno.

Včera bol som s Brankom v Bzinciach, kde veľmi dobre cítil som sa a pozrel som i prestavený kostol. Bzinčania zasluhujú chválu, lebo tak krásneho evanjelického kostola nie je na široko-ďaleko. Ľudmilka rozprávala svoje skúsenosti, aké zažila za dva mesiace pri Tise, kde bavila sa u svojho brata Karola. Píše zase niečo pre almanach Živeny. Pre Nár. noviny napísala Imrich. Črtu z Drobných zápisiek, uverejnenú v čísle 200 — 202. Mne zasľúbila do 5. októbra poslať dajaké veršíky pre prílohu.

Došiel som do Stankoviec, kde dobrý priateľ Kiss odbavoval svadbu svojej dcére Želmíre. Boli so mnou i deti Branko a Marienka. Zabávali sme sa znamenite, lebo hosťov bolo tam do 80 a medzi nimi i hodný počet „našincov“. Nespali sme cez celú noc ani za minútu. Škoda Želmírky, že nevydala sa za osvedčeného Slováka. V Monore bude stratená pre nás. Na spiatočnej ceste zastavili sme sa na chvíľku u pánov Bôrikovcov v Beckove, kde prijali nás s otvoreným náručím.

Napísal som odpovede profesorom Wallovi a Krajňákovi. Ostatný čas venovaný bol prílohe Obzorovej, ktorá najneskôr do 6. t. m. musí byť hotová. Škola započne sa až v pondelok, t. j. 5. októbra. Wallovi zdelil som, že k jeho práci znamenitými prameňmi môžu byť: Slov. pohľady, niektoré zošity, Czambelove Príspevky k dejinám jazyka slovenského a tohože Slovenský pravopis a zo starších diel odporučil som mu do toho odboru siahajúci spis Dankovského a Leškov. Niektoré z týchto spisov náklonný som mu i ja požičať. Zaiste použije toto ponúknutie. Požiadal som ho o rôzne čísla kadejakých časopisov pre Šroma. Dúfam, že mi tiež vyhovie.

Školské vyučovanie započal som so štyrmi žiakmi. Tohoto týždňa pôjde to pramizerne, lebo do soboty (dnes je pondelok) sotva 10 — 15 detí príde. — V noci bol v Bošáci oheň. Jánovi Poláčkovi, podrichtárovi, zhorel kozel slamy a niečo dosák. Požiar narafičený bol na Donáthov sklad dosák a šindolu, dobehlí k ohňu hasiči však mu ho k veľkému žiaľu Donáthovmu zachránili. Väčšej škody nestalo sa. — Ľudmila zdelila mi, že sľúbenú báseň nemôže poslať. Dr. Markovič poslal obšírny článok. Teda bude predsa niečo. — S bolestnými srdciami rozlúčili sme sa dnes so synom Brankom, ktorý odišiel k vojsku. V Trenčíne zabaví sa asi za 3 — 4 dni a potom pôjde do Viedne. Už myslel som, že budem mať pokoj, a hľa, nové výdavky, lebo musím ho mesačne čo len piatkou podporovať. Daj Bože, aby sa nám zdravý a mravne neskazený späť vrátil!

Včera bol som v Trenčíne pozrieť Branka. Ukázal sa mi veselým, ale bola to veselosť nútená. Z Trenčína odíde iba deviateho v noci; dotiaľ bude v barakoch pri Váhu. Prajúc mu mnoho šťastia, rozlúčil som sa s ním s ťažkým srdcom. Príduc večer domov, rozprávali mi, že nad Podhradím videli vznášať sa balón, ktorý skutočne asi o štvrtej popoludní spustil sa v bošáckych kopaniciach k zemi, z ktorého vystúpili dvaja vojenskí dôstojníci. Sadli vraj vo Viedni o jedenástej hodine do balónu a silným vetrom hnaní dorazili až k nám za päť hodín. Tu balón rozobrali a dali odniesť k železničnej stanici do Nového Mesta. — Čo sa týka počasia, ono za celé tri týždne bolo pekné, príjemné, iba raz dažďom pretrhnuté. Roľníci o pretrhnutie sejú, kosia ďateliny i trávy, kopú zemiaky a cukrovku. Ak ešte za 10 — 14 dní taká pohoda potrvá, nuž budú tieto práce prekonané, lebo nikto nepostáva, ale každý, kto má zdravé údy, pilne pracuje.

Včera a predvčerom také sme mali teplo, aké býva inokedy začiatkom septembra. Južný teplý vietor však dohnal dážď, pri ktorom povetrie veľmi schladilo sa. Teplomer ukazoval iba 8-stupňovú teplotu. Blata zase dosť. — Žiakov jesto 33 zapísaných, ale v škole ich býva len asi 20: raz ostanú doma jedni, druhý raz druhí. — Profesor Wallo odpovedal po slovensky. Medziiným píše: „Vaše riadky ma veľmi potešili, vyzerá z nich vysoká(?) učenosť a vzdelanosť. Takíto Slováci smelo sa môžu pozrieť bárs komu do očí a získajú česť Slovákom, o ktorých všeobecná mienka je, že sa len drotárčine rozumejú. O takom klasickom štýle(?), aký vy užívate, som ani pochopu nemal. A tá bohatosť reči, ktorá z Vašich riadkov vysvitá, dokazuje, že reč slovenská je vycvičená(?) a súca pre literatúru. Keby len taký šovinistický svet nepanoval, tak by človek smelo mohol povedať, že slovensky vie, ba že je Slovák. Ale mnoho teraz ľudí s prázdnou hlavou, ktorí patriotizmus v tom hľadajú, že zabraňujú i slovensky dýchať. Ale zase človek s humánnym rozsudkom uzná, že slovenská reč má to isté právo čo francúzska alebo bárs ktorá iná. Lenže takýchto je málo.“

Rôzne čísla časopisov sľubuje zbierať, ale či mu mám knihy poslať alebo nie, o tom nezmieňuje sa.

Dr. Czambel píše: „Prevelebný p. A. Kmeť ma oslovil, či by jemu alebo niekomu, koho on pomenuje, neprepustil tie ceduľky, ktoré som založil na spracovanie miestopisu. Chcel by to dať spracovať a vydať. Poneváč by ich ja bol užil časom len pri slovníku, ktorého vydanie nepredvídať, nuž ich s ohľadom na potrebu miestopisu vďačne prepustím inému. Jestliže sa teda v mojom mene buď sám pán Kmeť alebo niekto, koho on k Vám upraví, s tou prosbou obráti, aby ste mu vydali tie miestopisné ceduľky, ktoré som Vám ja bol poslal na vyplnenie, nuž mu ich ráčte vydať.“ — Ako vidieť, pán Kmeť nedá zaspať myšlienke, aby sa vydal miestopisný slovník, ktorý je nám nevyhnutne potrebný. I Česi za jeho vydanie urgujú. Najskôr J. Minárik podujme sa ho spracovať, isteže len s pomocou mnohých za vec zaujatých. — Od Salvu došli kalendáre, a síce Slovenský domový kalendár, r. XIV. a Tranovský, roč. IV. a prvých päť zošitov Poučného čítania,^[419] z ktorých prvý predáva sa po 3, ostatné po 5 gr. Obsahujú predklady z Tolstého a Semenova, iba zošit V. má pôvodnú povesť od V. Lieskovana s nadpisom Či jest pravda na svete.^[420] Vo februári budúceho roku vyjde vraj ďalších päť zošitov. V Martine snáď i tento podnik Salvov umlčia. V Slovenskom domovom kalendári sú podobizne: Matzenauerova, Uramova, J. Geromettu, F. Šujanského, S. B. Hroboňova a J. Chalupku.

Predvčerom večer o 5. hod. zomrel v Beckove p. Karol Bôrik, okresný notár na penzii, duša v každom ohľade statočná, ktorého bezdušné telo má sa zajtra popoludní o 2. hod. k večnému odpočinku uložiť. Zomrel v 77. roku veku svojho. Večná mu pamäť v národe, ktorý do posledného okamihu vrúcne miloval! — Včera večer o 6. hod. povstal v susednom Srnom oheň, ktorý trval asi za 1 1/2 hodiny, pohltiac jednu stodolu a niekoľko stohov slamy, majetok to žida Salvendiho. Veľké šťastie, že nebolo vetra; ináč celá dedina mohla byť v popol obrátená. — Žiakov dalo sa dosiaľ zapísať 76, ale ani raz ich ešte nebolo v škole 50. Počasie je obstojné, nuž potrební sú pri poľných prácach.

I včera i dnes bol som v Beckove. Včera odprevádzali sme do hrobu Karola Bôrika, dnes mešťana Ježku, ktorého rodinou bol som včera požiadaný, aby som ho prišiel pochovať. Na Bôrikovom pohrebe, hoci špatné bolo počasie, zúčastnil sa nielen celý Beckov, bez rozdielu náboženstva, ale i ctitelia jeho z celého okolia. Zvečnelý zaslúžil si toho v plnej miere svojím krásnym nezlomným charakterom. Pohrebnú kázeň i s odobierkou mal pán senior Holuby.

Od 26. októbra máme počasie pekné, bezdažďové. Teplota mení sa medzi 8 — 15 stupňov podľa R. Oziminy znamenite odrastajú; mnohí však ešte i teraz sejú. Dnes s Božou pomocou dokončil som svoj Dialektický slovník, na ktorom som od viac rokov, ale iba posledné dva roky, pilne pracoval. V júni oddal som sa do usporiadovania lístkov, ktorých bolo asi 16 000, a cez celé leto ich prepisujúc, dnes s prácou bol som hotový. Rukopis vo 4° číta 726 strán alebo niečo vyše 90 hárkov. Teraz budem ho už len opravovať a doplňovať, aby som ho mohol o Novom roku p. dr. Pastrnkovi odoslať. Zajtra odošlem ho do Trenčína Bartekovi, aby mi ho zaviazal. Bola to práca veľká, ale milá, mám z nej opravdovú radosť. O pár dní dám sa do Prameňov k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov a len potom, ak dá Boh zdravia, oddám sa celou parou do Rukoväti. Pán Boh mi pomáhaj! — Detí dalo sa do dneška 112 zapísať, ale nebolo ich v škole iba 82. V Mor. Lieskovom minulého týždňa mali v škole vraj iba 7 detí. Tam to vždy tak býva. —

Včera popoludní bol som v Novom Meste obstarať si pre školu písanky, ceruzky, perá, rúčky, černidlo atď. Navštívil som i dr. Markoviča a dr. Kohúta. Novomešťania zakladajú ľudové kasíno a ľudovú banku. K obidvom podnikom žičil som im zdaru. — P. dr. Dušan Makovický, ktorý je od včerajška hosťom p. seniorovým, dnes i mne urobil návštevu. On tvrdí, že sme sa pred pár rokmi videli v Ružomberku u Salvu, ja však nevedel som sa na to rozpamätať. Makovický je milý a nevšedne učený mladý muž — veľký zvelebovateľ Tolstého. —

Nastávajú nočné mrazy. Dnes ráno ukazoval teplomer tri stupne zimy. Dni sú jasné, milé. Bárs by nám takého počasie aspoň do konca tohoto mesiaca potrvalo. — Malý žiak Janko Slimák priniesol mi veľmi dobre zachovaný rimanský peniaz medený. Teda zase niečo pre slovenské múzeum. — Z nakladateľstva Ottovho po dlhej prestávke doposlané sú mi Slovníka naučného dielu IX. zošity 12. — 16. alebo bežné zošity 233 — 237. Snáď budem vyzvaný, aby som miestopisné články ďalej posielal, lebo vidím, že miestopis Uhorska je zanedbaný. — Salva poslal mi 12 ročníkov Učitelských listov v Brne vydávaných a Krčkom a Fr. Urbánkom redigovaných. Teraz budem mať z nich už i niekoľko duplikátov, ktoré dám bratovmu Žigovi. Knižnica množí sa každodenne, takže nastáva mi už starosť, kde toľké knihy popchám.

Počasie trvá vždy pekné; za desať dní len raz trochu spŕchlo, nastalý vetrík však hneď mračná rozohnal a chodníky osušil. Takej peknej jesene už dávno nebolo. To je príčinou, že detí ani 100 nechodí, bárs ich je už 140 v škole zapísaných. Tejto noci bol 5-stupňový mráz. — Ďurko Chorvát poslal dlhý, znamenitý dopis do Obzoru, ktorý však musí už z novembrového čísla vystať, poneváč všetky rukopisy dnes ráno išli do tlačiarne. Z dopisu bude úvodný článok pre číslo decembrové. Musím mu to oznámiť. — Mňa len zase influenza zdrapila a drží ma už celý týždeň. Najhoršie cítil som sa minulej noci. Dnes vystal som i zo školy. Domáce lieky, vdychovanie gáforovej pary^[421] a smrkanie slanej vody nepomáhajú. —

Počasie mení sa; dnes celý deň popŕchalo, ale keby dosť malý nastal vetrík, zase budeme mať chodníčky. — Influenza vzala konečne lepší obrat; dnes bol som už aj vo škole. Včera, bárs mal som hlavu ťažkú, boľavú, predsa napísal som päť listov, a síce: Cyrilovi Holubymu, Mackovíkovi, Elenke, Révaymu a Chorvátovi. Cyrilovi Holubymu odpovedal som na dopis tohoto znenia: „Vajanského 50. narodeniny ako po celej Morave, tak i tu v Brne okázale budú oslávené. Z viac strán bol som požiadaný o dáta životopisné, zoznam spisov atď; poneváč nemám tu žiadnych pomôcok, prosím Vás čo najúctivejšie, aby ste mi láskavo z bohatého svojho rukopisu spomenuté dáta vypísal a poslal. V Českom čtenářskom spolku budem ja prednášať a do Lidových novín sľúbil som slávnostný článok. V litografovanom obežníku Sekretariát Lidové strany vyzýva všetky moravské časopisy Vajanského narodeniny osláviť; poneváč ale žurnalistika lidová je Achilovou pätou Lidovej strany, budeme musieť články písať v Brne sami. Mám síce všetky knihy Vajanského, neznám ale ceny; ráčte mi láskavo i tie udať; v obežníku budú knihy odporúčané.“ Vyhovel som mu vo väčšej miere, než sám žiadal. Zaiste bude s dátami spokojný. — Bartek poslal mi Slovník zaviazaný. Dnes som ho už počal doplňovať. Dakedy v januári pošlem ho p. dr. Pastrnkovi. — Ottovho Slovníka došiel mi zošit 238, dielu XI. zošit 17. Najskôr bude v tom mať prsty p. K. Žižka. Musím sa ho o to spýtať. Či by som mu bol povďačný, keby mi vyprostredkoval i chýbajúce zošity 187 — 232! Možno, že keď ho o to požiadam, i to sa stane. — I klerikálna Vlasť ďalej dochodí. Dnes došiel 2. zošit ročníku XIII. Interesantná je tu Hlavinkova štúdia O původu národní písně.^[422]

Predvčerom, t. j. na Ondreja, pri 5-stupňovej zime napadlo asi na 5-6 cm snehu, dnes však došlý odmäk ho už skoro všetok zlízal. Zdá sa mi, že budeme mať dážď, z ktorého zase hodne môže byť blata. Školy sú plné; dnes dal sa zapísať 170. žiak. Ešte je do 20 detí doma, no z tých sotva už od desať viac dôjde. A bárs by aj nechodili, lebo niet už miesta! Keby každodenne 10 — 15 detí nevystalo, nemali by sme ich kde usadiť. Siene školské stavané sú najviac pre 150 detí a minulej zimy bolo ich 186. S toľkými deťmi je hrozne práce. — Nastáva mi práca s 12. číslom Obzoru. Dosiaľ nemám okrem Chorvátom poslaného článku ničoho. Nikomu nechce sa písať.

Čo týka sa počasia, zle som predovčerom tušil. Ešte v noci z 2. na 3. decembra zamrzlo a zima každodenne stupňuje sa; dnes zvlášť je veľmi ostrá, keď duje silný severák. — Večer o 9. hodine, dňa 2. t. m. zhorela v bošáckych Kopaniciach Tinkovi-Straňárovi stodola naplnená nielen krmom, ale ešte i nevymláteným obilím. Podpaľačstvo. — Dnes potešil som sa znamenitým dopisom, do Obzoru poslaným od Lačného z Kostelného a Grünwalda z Uhorskej Skalice. Okrem toho poslal ešte znamenitý článok Janko Petrovič zo Schweinsbachu a vhodnú báseň vianočnú brat P. P. Zgúth. S číslom teda nebude toľko práce, ako som myslel. — Salva píše, že mu je drahá jeho manželka od viac týždňov chorá a on tiež od niekoľko dní akosi zle cíti sa. „Jestli nemoc moja milosťou a zázrakom Božím neprestane, nuž blížim sa ku smutnému koncu“, dokladá. Ba čo mu môže chudákovi byť? Boh uzdrav ho čím najskôr i s jeho drahou ženou! — Došiel milý dopis i od dp. Kmeťa, ktorému som pred pár dňami k milým jeho meninám gratuloval. Medziiným píše: „Veru, len vari sami musíte sa chytiť i do toho miestopisu, keď p. dr. Czambel vzdáva sa práce, p. Šujanský ale neodpovedá. Už som prosil p. Osvalda, aby vplýval na neho. Keď človek nedostane za dlhý dlhykánsky čas odpovede v takej veci, ktorá má bez zastatia plynúť, potom nevie, čo si má myslieť a ochabne sám. Budem mu zase písať.“ — I p. Kmeť žaluje sa na akýsi závrat, ktorý popadáva ho ráno pri vstávaní. — Priateľ Krajňák zdeľuje, že pre Šroma zobral už niečo časopisov a zároveň spytuje sa, či aj iných priateľov má vyzvať k zbieraniu. To sa môže ani nepýtať; veď viacerí viac toho môžu zobrať. Musím mu odpísať, aby len pilne zbierali, žeby som toho mohol hodne kolegovi Šromovi k „Jezulátku“ odoslať. — Že prof. Wallo zo Szombathely na môj posledný list neodpovedá, neviem si vysvetliť. Snáď bojí sa, že prídu mu na stopu, že si s „panslávom“ dopisuje. Mohlo by mu to uškodiť! To už je Krajňák iný chlapík! Ten píše po slovensky i na otvorenej dopisnici. Z Reinwartovho nakladateľstva došiel mi pekný spisok: Chov vepřového dobytka, aby som ho v Obzore oznámil. Budúceho roku musíme v Obzore otvoriť i rubriku Knihy a časopisy redakcii posielané, žeby sa všetko mohlo oznamovať, čo nám kto pošle. Taká rubrika je nám veľmi potrebná. Už pred rokom myslel som na ňu, ale potom zostalo to predsa pri starom. —

A. Havlík, odborný učiteľ meštianskej školy v Prahe (Karlovo náměstí č. 318-II), mi píše: „Jako v létě, tak i nyní podařilo se mi získati pro děti slovenské větší množství exemplářů časopisů pro mládež. I dovoluji si Vás proto tázati, aby ste mi ráčili laskavě obratem pošty oznámiti, zda-li by ste chtěl knihy tyto mládeži své rozdati a kolik výtisků by ste si k tomu účelu přál.“ — I z toho vidieť, že vzájomnosť československá čo diaľ zapúšťa hlbšie korene. Zvlášť české učiteľstvo počína si nás dôkladne všímať a o nás zaujímať sa. Boh im to odplať! Odpovedal som mu zaraz, žeby mi zdelil názvy týchto časopisov, a len potom budem ho žiadať, koľko exemplárov z ktorého časopisu má mi poslať. — Priateľ Krajňák poslal mi pre Šroma vyše štyridsať rôznych čísel časopisov maďarských, nemeckých, poľských a ruských; zároveň zdelil mi, že písal do Záhrebu svojmu známemu, aby čím najpilnejšie zbieral časopisy chorvátske a srbské a zobrané aby mi poslal. Takýmto spôsobom sa niečo pre brata Šroma zoberie. Len mi je divné, že neodpovedá na list obšírny, ktorý som mu ešte v septembri k zásielke rozličných časopisov bol pripojil.

Salva zostavil a vydal v peknej úprave Národní spevník,^[423] ktorý má nahradiť bývalý, v rokoch šesťdesiatich vydaný Veniec. Dobrá myšlienka! Bárs by si mládež naša z neho na všetkých stranách spievala. Stojí viazaný v plátne iba 75 gr. — A. Bielek oznamuje v Nár. novinách, že ide od Nového roku vydávať Ľudové noviny^[424] za predplatok jedného zlatého. Len keby mal kto predplácať! Už je tých časopisov priveľa. Bude to konkurencia Hlásnikovi, Obzoru a Kresťanovi. Takýmto drobením budú všetky časopisy iba živoriť. Že by Ľudové noviny snáď Vlasť a svet vytisli, veľmi pochybujem. Vlasť a svet je týždenníkom za 1. zl. a kto ani toho nedá, posiela sa mu zadarmo. — Po mrazoch zase nastúpil taký odmäk, že ledva človek nohy z blata vyťahuje. Keby len do Božieho narodenia zase zamrzlo, lebo ináč mali by sme sviatky škaredé. Vianoce sú najmilšie vtedy, keď hodne mrzne. —

Podivné máme o tomto čase počasie. Keď inokedy mrzne, teraz brodíme sa takým blatom, akého cez celú jeseň nebolo. Minulej noci i hodne pršalo, následkom čoho dnes ešte viac je blata. A ešte niet výhľadu, že by sa zozimilo. Je sa čo obávať, že povstanú medzi deťmi dajaké nákazlivé choroby, od čoho nech nás Pán Boh chráni. — Hnevalo ma, že Obzor prišiel až včera, teda po Štedrom večere. Keby si bol dal Salva záležať, mohol byť tu už 22. Teraz nastáva mi starosť o prvé číslo januárové. Musím zase na všetky strany písať o dajaké príspevky, lebo bez prosenia nikto nič nepošle.

Včera začal povievať vietor severozápadný a minulej noci pri vyjasnenej oblohe zamrzlo na kosť. Každého teší, že už nemusí sa takým blatom brodiť. — Včerajší a dnešný deň venoval som písaniu listov; dosiaľ odovzdal som ich na poštu šestnásť. —

Milo bol som prekvapený návštevou prof. Wallóa zo Szombathely, ktorý dorazil k nám o desiatej hodine a o 3 1/4 ponáhľal k rýchliku do Nového Mesta. Bol v Starej Turej, odkiaľ na tých pár hodín došiel až k nám. Je to milý, vzdelaný mladý človek, s ktorým pobesedovali sme si zvlášť o slovenskej literatúre, o ktorej dosiaľ málo mal známosti. Odchodil odo mňa s celkom inými náhľadmi, než ich mal dosiaľ. Zvlášť prekvapilo ho, že máme i výtečné spisovateľky, o ktorých nemal ani tušenia. Nevedel sa prenačudovať nad množstvom kníh, ktoré u mňa videl. Takú knižnicu vraj u dedinského učiteľa sotva kde možno vidieť. Nakoľko stačil, čerpal niečo pre svoje štúdium i z môjho Dialektického slovníka, ktorý tiež obdivoval. Zajtra má sa zabaviť v Prešporku, kde odporúčal som mu, aby sa oboznámil s prof. Krajňákom. Sľúbil, že pôjde ho navštíviť.—