ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po dvojmesačnej prestávke zase som si pred seba vzal v zápiskoch týchto pokračovať. Musel som to pretrhnúť z tej príčiny, že nebolo času, keď každú, od úradných povinností prázdnu chvíľu venoval som jedine Obzoru, s ktorým dosť bolo práce. No myslím, že mi už teraz ľahšie pôjde, lebo sa pomaly do toho vžívam. Spolupracovníci sa množia. Nuž ale tých bolo treba vyburcovať, čo ma dosiaľ najmenej 50 — 60 listov stálo. Obzoru vyšli dosiaľ dve čísla. Úsudky o nich došli — až na jeden — veľmi prajné. I ten kritizuje len prílohu, v ktorej sa mu nepozdáva humoreska O Ďurovi s otvorenou hubou. S typografickým vystavením čísel sám som nebol spokojný. To vytýkal i Zigmundík. I články mi pomitúchali, takže neboli niektoré v patričných rubrikách uverejnené. Salva vyhovára sa na faktora. Ja však len jeho obviňujem, lebo si nedáva na tom záležať, čo mu písavam. Sľubuje, že sa to viac nestane. Uvidím, či konečne s tretím číslom budem uspokojený. — Niektoré redakcie hospodárskych českých časopisov som listovne požiadal za zámenu. Vyhoveli mi nasledujúce redakcie: Hospodář československý^[301] v Prahe (za 2 zl. doplatok), Moravský hospodář^[302] v Přerove, Rozhled^[303] v Kutnej Hore, Česko-moravský národní hospodář^[304] v Brne, Rolnické listy^[305] v Uhorskom Brode, Hospodářský obzor^[306] v Holešove, Kuří dvůr^[307] v Pardubiciach, Věstník hospodářský^[308] v Boskoviciach, Hospodářské noviny v Plzni^[309] a Zvěrolékař v Hořiciach.^[310] Dosiaľ teda by som mal zaistených 10 časopisov. Tri redakcie mi neodpovedali; možno, že moje listy im nedošli. Budem klopať ďalej. Salva mi sľúbil pre spolupracovníkov a na zámenu toľko exemplárov, koľko budem potrebovať; no ja uspokojím sa s 30 exemplármi. Keby ich len riadne posielal tým, ktorých som mu vyznačil, ale sa obávam, že si zľahčí. Na 3 dopisy nedal mi žiadnej odpovedi; teda nič neviem, či vyhovel tomu, o čo som ho žiadal. — Zima nás ťažko zanecháva; dosiaľ sme ešte len slabú obľavu mali. Mrzne ako v januári. Obávame sa, že z toľkého snehu i my tu ľahko veľkú povodeň môžeme mať. Horšie však bude s tými, ktorí pri väčších riekach bývajú. — Kolega Peck v Holešove, keď som ho za spolupracovníka vyzval, napísal mi, že sa o záležitosti hospodárske veľmi málo stará, nasledovne, že nemôže vyhovieť žiadosti mojej, ale že vyhľadal mi niekoľko hospodárskych kníh a zaraz mi ich aj poslal. Sú medzi nimi i také, ktoré už mám. No zídu sa druhým. Pošlem z nich niekoľko Pavlovi Blaškovičovi do Siladíc, ktorý sa ukazuje byť pilným pracovníkom na poli hospodárskom. Bude sa im tešiť. — Že mi T. Šmyd toho roku nepísal, neviem si vysvetliť. Z tých učiteľov na školách hospodárskych, ktorých bol ešte v decembri vyzval, aby ma prácami podporovali, dosiaľ vyhovel len Ant. Večeř, učiteľ vo Velkém Meziříčí. Poslal mi asi 5-hárkový silný rukopis Vysázejme stromy! Je populárne síce písaný, ale veľmi dlhý — a ešte vraj pokračovanie neskôr pošle. Možno však, že po kuse budem z neho uverejňovať, bárs najradšej by som, aby každý článok v jednom čísle mohol byť ukončený. Ale sa tomu sotva budem môcť vyhnúť, lebo o niektorom predmete nedá sa vždy čo najstručnejšie písať.

Rukopisy pre tretie číslo som odoslal, aby číslo naisto 15. vyšlo a 17. bolo už v rukách odberateľov. S niektorými príspevkami mávam veľmi mnoho práce, keď ich musím znovu spracovať. Dosiaľ upotrebil som príspevky nasledujúcich zasielateľov: Zigmundíkove, Groeblove, St. Zochove, M. Kissove, Šustekove, Ľudmily Veselohorskej (inak Ružodolskej), Blaškovičove, Hodžove, Hlaváčove, Liubove, Orfanidesove, Cihove, Slávikove. V treťom čísle príde niečo i od Št. Križana, Vl. Podhradského a Nouzáka. Tento posledný je rodom z Čiech; árenduje akýsi statok v Dojči pri Senici. Zdá sa byť vzdelaným hospodárom; preto požiadal som ho, aby na Obzor častejšie pamätal. Rád si poslovenčím jeho práce. — Kníhkupec Kober pýtal odo mňa minuloročnú podĺžnosť za knihy, ktoré som si vraj uňho objednal. Vysvetliac mu vec v tom zmysle, že knihy tie mi poslal miesto zaslúženého honoráru, dnešným dňom listom ma uvedomuje, že sa to stalo z omylu, a ešte posiela mi i štyri zväzky Povestí od Boženy Němcovej, ktorých slovenský text som mu bol pred dvoma rokmi do tlače uchystal. — Dnes sme mali konečne silný odmäk a tak šliapanina sa už počína. Je sa čo obávať, že následok toho budú rozličné detské nemoci. Počul som, že v Bošáci už dvoje detí na šarlach leží. —

Za posledné dva mesiace (január a február) vyšli štyri zošity Ottovho slovníka naučného, a síce zošit 81. — 84. (IV. dielu zošit 16. — 19.). Z mojich príspevkov tu veľmi málo bolo uverejneno; tak zošit 81. priniesol len článok Brod (10 r.), zošit 83. Bucsum (6 r.), Budakesz (8 r.), Budaörs (6 r.), Budatín (11) a Budkáč (2 r.) a zošit najnovší či 84. len Bükk (6 r.) a Bukuresd (4). Hnevá ma, že jedno-druhé v mojich topografických príspevkoch redakcia mení. Tak pri obyvateľoch Budakeszu bolo udané, že sú všetci, s malou výnimkou, Nemci, a hľa, niektorý člen redakcie, snáď p. Brábek, podľa dajakého maďarského prameňa zmenil ich na čistých Maďarov. Ba čo by tomu budakeskí Švábi povedali? — Bežo mi píše: „Brat môj drahý! K vyšlým číslam Obzoru redakcii len blahoželať môžeme. Toľko zaujímavej látky sme v jednom čísle ešte nikdy nečítali. Previedol si prácu pri týchto číslach ozaj »obrovskú«. Ja by som Ti inšie neželal, len aby sa Ti tvoja veľká práca a starosť pri Obzore aj zodpovedne vyplatila a pritom daj Ti Boh hodne zdravia a života. Na zdar!“ — A podobných lístkov došlo i viac; ale počúvam, že v istých kruhoch, ktoré s ničím nie sú spokojné, nesúdi sa tak prajne o Obzore a zvlášť o jeho prílohe Pri kozúbku. Všetkým vyhovieť nemožno. Bývalo to tak vždy, že čo sa jedným páčilo, druhí to práve hanili. Ale nech! Len keby došlo čím skôr to povolenie, nuž by som hneď s väčšou chuťou pracoval. Ale zdá sa mi, že ho nedostanem; a ešte veľmi ľahko môžem mať z toho i mrzutosti, bárs je na číslach Salva ako redaktor udaný.^[311] — Nár. noviny píšu, že trenčianske poštové úrady dostali prísny rozkaz udať mená tých, ktorí na pomník nebohého Hurbana prispejú obeťou. Že je to všetko podľa základných našich zákonov, ktoré len tak dýchajú slobodou (?), rozumie sa samo sebou. Nuž ale prežijeme i to, dá Boh, ako prežili sme i väčšie prenasledovania. — Od rána duje silný západný vietor; odpoludnia ale počal i hustý dážď pršať. Bude už po sanici. No, tejto zimy jej veru dosť bolo. —

Došli tri listy; jeden od Šmyda, druhý od Zocha a tretí od Kissa. Posledný poslal i dobrý dopis do Obzoru, ktorý však už len v štvrtom čísle bude môcť byť uverejnený. Na Šmyda som často myslieval, lebo toho roku je toto prvý list od neho. Píše mi, že i on i tamojší nadučiteľ obdržali po dvoch číslach Obzoru, za ktorý posielajú ku mne po 1 zl., aby som si to vraj so Salvom usporiadal. To ma mrzí, lebo ja som im dal poslať grátis exempláre. Príležitostne musím to obom prinavrátiť. Diví sa ďalej, že v prvých číslach nenašiel príspevok od moravských učiteľov hospodárskych, ktorí mu sľúbili pre Obzor pracovať. „Až bude trochu více času“ píše, „bude třeba dále agitovati.“ Nech už len agituje. List končí nasledovne: „U nás nyní nemáme jiného na starosti než volby do říšské rady; bohužel, že naši (zvláště páni ve království) nevědí při tom nic chytřejšího, nežli rváti se mezi sebou a potírati jedni druhých k největší škodě národa a ku škodolibé, radosti našich nepřátel.“ Má svätú pravdu. — Kiss ako obyčajne, i teraz píše obšírne. Rád čítavam jeho listy. O Obzore píše: „Číslo druhé obdržalo i v Kochanovciach (Roy, Krafta) i u nás (Križan, Kiss atď.) prajnejšiu kritiku ešte než prvé. Zdar Boh i naďalej!“

Ešte ma „nádcha“ dosiaľ nikdy tak náramne neskvárila^[312] ako teraz. Zle sa cítim už od 1. t. m., ale najhoršie dni som mal tieto posledné. Dnes mi je trochu ľahšie, ale zase ma náramný dusí kašeľ. Je to opravdivá „influenza“. K žiadnej práci, ani duchovnej ani telesnej nie som schopný a čo robím, to robím len z tej príčiny, že musím. — Kiss poslal dosť dobré veršíky pre prílohu Obzoru; opraviac ich, poslal som to zaraz Salvovi s vyslovením žiadosti, aby ešte v marcovom čísle uzreli svetla. Jestli nie je Pri kozúbku vysádzané, nuž myslím, že ich niekde umiestni. Kissa by to tešilo. Sú to veršíky časové, s ktorými v apríli by sme už trochu neskoro prišli. — Sneh ide veľmi pekne dolu; k východu obrátené briežky už kopnejú.^[313] Gazdovia hovoria, že keď bez dažďa potrvá, ešte pred Veľkou nocou započne sa sejba. — Blaškovič píše, že v okolí Fraštáku okolo 15. naisto počnú orať.

Predvčerom, t. j. 10 t. m. prežil som svoje 42-ročné narodeniny. Ej, utekajú tie roky ako tá kalná voda našej Bošáčky! Tetka Róza^[314] z Topoľčianok prekvapila ma párom vidličiek a nožov usadených v rohoch srnčích. Milé mi to od nej. A dosiaľ nevedel som sa jej ani len poďakovať z tej príčiny, že ma influenza celého znechutila. — Sneh už len miestami sa belie. Najviac bol lízaný večer. Bošáčka bola veľmi zdvihnutá, no nevyliala sa ani na tých miestach, kde to inokedy urobila. Na „Rolincovej“ vraj dnes už aj pluhy stáli v práci. Kto by tomu bol len pred týždňom veril? Aký obrat za pár dní. Na druhý týždeň, po pätnástom, jestli do toho času nebude pršať, nastane u nás všeobecná sejba. — Od istého Vavř. Jos. Dušeka, profesora na reálke v Karlíne (u Prahy), došiel list, že sa zanáša od rokov dialektológiou a že špeciálne zaľúbil si našu krásnu reč slovenskú, ktorá nad iné nárečia československé stojí svojou čistotou, starobylosťou i sladkou výmluvnosťou. V tej príčine vraj obrátil sa bol na Vajanského, aby mu odporúčal daktorých slovenských spisovateľov, ktorí zbierajú tieto poklady ľudu, že by vstúpil s nimi do spojenia. Vajanský vraj odporučil mu mňa ako pilného zberateľa v tomto odbore, a preto obracia sa ku mne s tým návrhom: či by som nebol náklonný sa s ním spojiť? Teší ma, že Vajanský uznáva moju prácu na tomto poli. Videl iste v redakcii Pohľadov môj Sborník, z ktorého Škultéty po čiastkach uverejňuje Príslovia, idiomatické výrazy a slová z Bošáckej doliny, pripisujúc zbierke mojej veľkú dôležitosť, a vyzýva, žeby za príkladom mojím po všetkých stranách Slovenska sa tieto zbierali. Dosiaľ však, podľa jeho vedomia, nik ma nenasleduje. Mne úsudok Vajanského a Škultétyho dodáva novej chuti, takže reč nášho ľudu teraz s omnoho väčšou sprevádzam pozornosťou než predtým a niet dňa, v ktorom by som si jedno-druhé nepreznačil. Dušeka jednoducho oboznámim s prácou mojou a zdelím mu, že čo v nej dôležitejšieho, vyčerpal už pre Kottov Slovník p. T. Šmyd a teraz že čerpá z nej zase Škultéty pre Pohľady a tým že cieľ môj je dosiahnutý, lebo som nikdy nepomýšľal zo svojich zbierok napísať dajaké dialektologické dielo, keď som zbierku svoju rozmnožoval zväčša len slovami, frázami, porekadlami a prísloviami tu na Bošáckej doline počutými. P. Dušek bude vo svojom očakávaní sklamaný.

Jarné práce v poli sú v behu; dnes sa už hemžili pluhy na našich chotároch. Len aby Pán Boh dal už časy stále, žeby sa práce tie bez pretrhovania skončiť mohli a priniesli časom hojného požehnania.

^[315]