ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mnoho vody ubehlo dolu našou Bošáčkou od 20. marca 1891, kde posledný raz bol som v denníku svojom niečo zaznačil. A veru škoda to bolo pretrhnúť. Všeličo zaujímavého a snáď i poučného mohlo byť sem vnesené. Banujem, ale darmo. Že som zápisky tieto zanedbal, pripísať musí sa rozličným prácam, ktoré som v posledných rokoch previedol. Spomeniem aspoň niektoré: a) Repertórium k 24 ročníkom Lichardovho a Zaymusovho Obzoru (4°, str. 224 a 92);^[316] b) Pramene k miestopisu Slovenska (4°, str. 600 — ale bude toho i do 1000);^[317] c) Menoslov latinsko-slovensko-nemecko-maďarský najobyčajnejších rastlín k vlastnej potrebe zostavený (4°, str. 450).^[318] Toto všetko muselo sa najprv na ceduľky písať, usporiadať a potom prepísať. Ohromná, veľkú trpezlivosť vyžadujúca práca! No teším sa tomu. Repertórium a Menoslov dobrú službu koná mi pri redigovaní Obzoru; Pramene k miestopisu by sa mali pomaly uverejňovať v Pohľadoch — no zobral som ich toľko, že by sa to cez tri ročníky ťahalo. Uvidíme, čo s tým. — Okrem už spomenutých prác, ktoré, pomimo Repertória, vždy ešte doplňujú sa, písal som a píšem Pramene k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov,^[319] (mám už asi 4000 lístkov) a Slovník bošáckeho nárečia^[320] (tiež asi 4000 lístkov). Ak mi dá Boh zdravia, tieto dve práce rád by som ukončil cez prázdniny. A redigovanie každého čísla Obzoru s prílohou tiež vyžaduje 8 — 10 dní, keď človek temer všetky prichádzajúce príspevky musí prepracovať a načisto odpísať. Spokojný som sám so sebou, lebo keď som i denník prestal viesť, predsa som nezaháľal — a veru ani ďalej nemienim zaháľať. Ej, keby moji známi, znamenitými vlohami obdarení priatelia len tretinu tej pilnosti mali čo ja, nuž koľko dobrého by mohli napísať pre svoj národ!! Ale mnohí viac slúžia bruchu než duchu. Všade vidieť len chlebárstvo — duchovnej práce však veľmi málo. „Žeň mnohá, dělníků málo.“ Boh to naprav! — Dopoludnia bol som v Novom Meste. Dr. Markovič sľúbil mi pre číslo júlové článok. Len aby splnil! Zdelil mi, že je už so svojou ženou rozsobášený. Tá smutná zpráva dotkla sa ma veľmi nemilo. Jedno z detí zadrží si on, druhé vezme sebou ona. Jej dal vraj na vyživenie 10 000 zl. — Od 15. mája do 15. júna mali sme počasie daždivé. Teraz je už pekne a zdá sa, že dobré počasie potrvá. A veru bolo by už aj potrebné, aby sa mohli ďateliny, bülhoje^[321] a trávy posušiť. Všetko je pekné, lebo mokrý máj robí v stodolách raj.

Dr. Ján Kvačala, profesor univ. v Rusku, poslal mi svoju nemeckú brožúru Kurzer bericht über meine Forschungsreisen. Vortrag gehalten den 12. Januar 1895 in der Comenius-Section des Paedag. Museums in St. Petersburg. Potešilo ma, že si tento náš učenec i v ďalekom Rusku pomyslel na mňa. Ale že sa i tam podpisuje cs, a nie tak, ako mal by sa podpisovať, s č, nemôžem mu odpustiť. Kvačalovci pochádzajú z Beckova a tam žijúci podpisujú sa správne. Brožúrku poprezerám, keď bude viac času. — J. Škultéty píše, aby som zase niečo poslal pre Pohľady. V čísle 6. prišlo dokončenie mnou zo starého rukopisu podaných Magických receptov hospodárskych.^[322] Musím mu čím skôr zostaviť Zoznam slovenských rukopisov, o ktorých mám známosť. Je to potrebné pre dejiny literatúry slovenskej. Mám sľúbený príspevok Náleziská starožitností na Slovensku, ale ten ponechám už pre časopis, aký má potvrdený už Muzeálny spolok slovenský vydávať. Chystám pre Pohľady i Folkloristickú literatúru slovenskú.^[323] Materiál k týmto článkom bol by už pohromade, len ho treba ešte usporiadať. — Písal som dr. Pastrnkovi do Viedne, žeby mi už späť poslal môj Sborník, ktorý veľmi budem potrebovať pri konečnom usporadovaní pozbieraného materiálu k Slovníku nárečia bošáckeho, lebo tam je tisíce slov a fráz bošáckych poznačených. Keby som ho bol mal doma, teda tri rukopisy moje, a síce: Piesne Bošáckej doliny,^[324]Príslovia a porekadlá Bošáckej doliny^[325] a Slovník boli by prišli i na národopisnú výstavku v Prahe. Ale bez Sborníka nemohol som tým, ktorí ma o to požiadali, vyhovieť. Dr. Pastrnek sľúbil mi Sborník o 2-3 mesiace poslať, a hľa, už ho má u seba 15 mesiacov. Len aby sa mi ešte kdesi nezašantročil. Ak mi ho nepošle za týždeň, budem mu znovu písať, dokiaľkoľvek ho nedostanem. —

Dnes pracoval som celých štrnásť hodín a ešte nebol som zunovaný, lebo práca ma teší. K Prameňom k životopisom a literárnej činnosti slovenských spisovateľov napísal som vyše 1200 lístkov. Je toho už celá kopa. Keby som takto pilne mohol pracovať, teda s lístkami mohol by som byť hotový asi za 10 — 12 dní. Usporiadanie materiálu a potom prepísanie bude však požadovať asi dva mesiace, lebo nemožno po celé dni pri jednej práci sedieť. Od 1. júla aby som sa dal zase do Obzoru. — Počasie trvá ešte vždy pekné (od 15. júna) a kto mal nakosené, nuž pekného mohol dorobiť krmu. I zať Kuchta z Prenčova píše, že asi za 8 — 10 dní mali počasie prajné a že ďatelinu zhromaždil veľmi peknú. Prenčovský Kmeť^[326] dávno nepísal. Snáď čaká, aby som sa ja ohlásil. Keby som len stačil! Mal by som písať i F. Šmydovi do Zborovíc, aby som sa dozvedel, ako sa má, keď za dlhší čas ležal nemocný. Musím si od neho požičať doplnkové zväzky Kottovho Slovníka. Kedrutekovi, nadučiteľovi v Zboroviciach poslal som II. zošit Slovenských spevov v Martine vychádzajúcich. Zaiste sa mu zavďačím, lebo on je výtečným hudobníkom.

Počasie trvá daždivé — sená a ďateliny nemôžu sa dosušiť, berú skazu. Nepamätám, žeby kedy bolo bývalo toľko žažuliny v ďatelinách ako tohoto roku. Niektoré sú celkom skynožené a len veľmi málo je takých, v ktorých by žažuliny nebolo. Na okopávaniny, štrovy a vŕškové polia je takéto počasie veľmi príhodné; na vŕškoch, v planých zemiach je výhľad na dobré úrody — po rovinách v bujnejších zemiach je obilie už povalené. Teda na jednom strata, na druhom náhrada.

Braňo dobehol z Přerova na celý budúci týždeň. Späť pôjde až 7. júla. Vyzerá dobre. Sokoli přerovskí — i on je členom spolku — odtiahli do Prahy na národopisnú výstavu a on nemajúc vraj toľko peňazí, koľko by mu bolo treba asi na 5-6 dní, radšej zaskočil si domov. Škoda, že nepoužil dobrú príležitosť, veď by ho to nebolo viac stálo od 15 zl., keď železnicu mali Sokoli gratis a o ubytovanie ich v Prahe tiež postarali sa. Ťažko mi padá teraz každý zlatý výdavku, ale už na tento účel bol by som mu tých niekoľko zlatých dal, lebo mnoho by bol skúsil, mnohému by sa bol naučil. Nechcel ma vraj prosiť, keď vie, koľké mám výdavky. — Včera bolo pekne, kdežto dnes zase dve silné búrky pretiahli sa smerom od západu k východu. V bošáckom poli udrel hrom do jednej starej slivy, ktorú na franfory roztrhal. — Socháň, dočasný tajomník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, poslal mi návrh na utvorenie odborov, žeby som ho prezrel, svoje poznámky naň porobil a jemu do 1. augusta b. r. doposlal. Niektoré poznámky na každý pád mu odošlem. Dočasným predsedom tejto spoločnosti je Andrej Kmeť, rk. farár prenčovský, ktorý si o spoločnosť dosiaľ najväčších vydobyl zásluh. Pri Kmeťovi musí každý opravdivý Slovák ctiť si jeho bezzištnú pilnosť, ba ohromnú obetavosť, lebo on jediný dosiaľ toľko vecí múzeu v Dome daroval, koľko ostatní dohromady. Keby nebolo Kmeťa, nuž zbierky v múzeu Domovom vyzerali by veru biedne. On je dušou i novoutvorenej Muzeálnej slovenskej spoločnosti; ba keby jeho nebolo, nuž sotva by sa bolo vyprostredkovalo dosiaľ i potvrdenie stanov spolkových. Mužov takých, akým je Kmeť, nech Pán Boh živí!

Dr. Markovič poslal mi prvú časť článku, nadpísaného Základné zdravotnícke pravidlá pri nemluvniatkach. Predsa zadržal slovo. — Do Prahy písal som Sam. Smetanovi, prosiac ho, aby pre augustové číslo napísal článok o národopisnej výstave. Dúfam, že nebudem uňho oslyšaný, veď Smetana rád píše a i nedávno bolo v Nár. novinách od neho pod čiarou mnoho pekného o výstave napísané. I dr. Wagnerovi napísal som, žeby poslal pokračovanie svojho článku. Dosiaľ pre číslo júlové okrem článku Markovičovho zhola nemám nič. Pre prílohu je viac rukopisov pohotove, menovite i dve básničky, jedna od Ľudmily Podjavorinskej, druhá od Petroviča, nárečím pezinským napísaná. Škoda, že Leštinský (Jozef Gašparík) dosiaľ nič neposlal. Ľudu sa jeho básne najlepšie páčia, poneváč tým, čo Ľudmila a Zgúth posielajú, náš ľud nie je vstave porozumieť.

Včera bol som s Cihom a Braňom v Trenčíne, ale neprišiel som domov uspokojený, keď nedostal som to, po čo som ta šiel. Tohoto roku po tri razy dostal som požičať niektoré knihy z knižnice gymnaziálnej. Začiatkom júna odoslal som p. rektorovi Krasznyanszkému tie, ktoré boli u mňa, a prosil som ho, žeby mi ešte na mesiac niekoľko ročníkov z Arch. Értesítő, Szabovo dielo Régi magyar könyvtár^[327] a Repertórium k Századok požičal.^[328] Krasznyanszký nebol doma, ale písal mi, aby som kedykoľvek sám prišiel a čo mi bude potrebné, aby som si vybral a odniesol. Nuž išiel som včera ako na isté. Ale sklamal som sa. Knihy vraj pred 15. augustom dostať nemôžem, lebo knihovník odišiel a len okolo 15. augusta sa vráti. Od Krasznyanszkého dostal som tohoročné Értesítő,^[329] v ktorom je od prof. Vlahovicsa obyšná^[330] história trenčianskeho gymnázia, ktorá vyšla i v osobitnom vydaní. Mnoho v nej interesantného. Banujem, že keď som už bol v Trenčíne, nezaskočil som navštíviť M. Medňanského, aspoň aby som si bol tam zobral Hlídku literární a Anjela Strážcu, ktoré časopisy už od viac rokov od neho dostávam. Veru, škoda bolo peňazí, ktoré strovil som v Trenčíne len tak pre nič. — Dnes už tretí deň nepršalo a pálčivosť mali sme temer neznesiteľnú. Len aby nenasledovala búrka! —

V Hodruši zomrel P. Hečko, evanjelický farár a plodný spisovateľ slovenský, rodák zo susedného Srnieho. V rokoch sedemdesiatych a osemdesiatych písaval články temer do všetkých slovenských časopisov. Asi od 6-7 rokov však mlčal, lebo, ako som počul, trpel veľmi na „zlatú žilu“. Muselo zostať po ňom viac rukopisov. Len aby sa zachovali! — Na Morave skonal predčasne odborný učiteľ meštianskych škôl v Ivančiciach Ot. Sadovský, keď vyplnil 36 rokov činného života. On redigoval Knihovnu učitelskú, z ktorej i ja mám niekoľko zväzkov vo svojej knižnici. Učiteľstvo moravské stratilo jedného z najlepších druhov svojich a vlasť úprimného syna. Nech oba zosnulí odpočívajú v pokoji! —

Včera bol u nás návštevou brat Karol so synom Žigom a s dcérou Badovou, Irmou. Zabavili sme sa dobre, lebo pekný deň dovolil nám pobyť v záhrade. Irme Badovej na pamiatku návštevy podhradskej daroval som pekný román Nový zemský pán v utešenej väzbe. Leštinský poslal peknú báseň, ktorú hneď vystrojil som do tlačiarne, aby mohla byť v 7. čísle prílohy Obzoru uverejnená. Musím sa mu poďakovať za ňu. Pre 7. číslo nič nedochádza, budem musieť snáď všetko sám napísať, ešte i dopisy musím tu sklepať, lebo už sotva čo dôjde. Salvovi som napísal, aby hneď poslal, čo je uňho, pre hlavný list, lebo rukopisy pre prílohu som mu poslal ešte štvrtého. Uvidím, či pošle na prvé podurenie. —

Dnes už aj na našej doline započalo sa so žatvou. Len keby už k nej Otec nebeský poprial príhodného počasia, lebo úrody sú pekné. — Včera dopoludnia prekvapili ma pri práci pp. Krasznyanský, Czeizel, Boček a Hatala, ktorí prišli do Bošáckej doliny na rakov. Hatala je Trenčan, tohoto školského roku však bol profesorom v Ružomberku. Krasznyanszkého moje práce veľmi zaujímali a keď som mu i do 5000 zväzkov počitujúcu svoju knižnicu ukázal, bol veľmi prekvapený a temer neveril svojim očiam. Kde som vraj len toľké a tak cenné knihy mohol zobrať? Sľúbil, že mi pri prácach bude nápomocným zvlášť tým, že mi z knižnice gymnaziálnej a piaristickej všetko, čo budem potrebovať, vždy ochotne požičia. Popoludní vybrali sme sa na dvoch vozíkoch do Doliny, ale rakov veľmi málo chytilo sa. Zábava bola znamenitá. Krasznyanszký a Czeizel si so mnou stykali. Večer strávili sme u Cihu, lebo Trenčania s nočným vlakom chceli odísť. Na hody bošácke (15. aug.) vraj zase prídu.

Napísal som dr. Fr. Sitenskému, profesorovi na vyššom hospodárskom ústave v Tábore a redaktorovi Českých listů hospodářských,^[331] prosiac ho, aby mi svoj časopis zámenou posielal. — Od Jindřicha Mackovíka prišiel list, kde sľubuje prispievať do Obzoru. Mackovík je poslucháčom hospodárskej školy přerovskej a býva s mojím Braňom, po ktorom poslal som mu všetkých 6 tohoročných čísel Obzoru, žiadajúc ho, aby vyzval aj iných svojich kolegov, žeby napísali niečo. Mackovík píše: „Svým kolegům jsem oznámil, oč jste mne požádal. Někteří jsou s tím srozumění a chtějí do Vašeho Obzoru přispívat. Nesmíte však od nás požadovat práce úplně precizné a bezvadné. Nyní jsme pouze žáci a většinou naše vědomosti jsou theoretické, — než přičiníme se, co budeme moci; později, až nabudeme též praktických vědomostí, může se od nás očekávat více a zajisté nám to ani nejmenších obtíží nebude činit.“ — Cez prázdniny bude v Lukovej u Přerova. Braňo s ním vraj častejšie chodieva do Lukovej, lebo sú dobrými kamarátmi. Budem mu písať a požiadam ho aj o to, aby zbieral pre mňa česko-moravské kalendáre. — A. P. Záturecký píše, že z pozostalosti učiteľa Goldpergera bude mi môcť všetky také knihy poslať, ktoré ešte nemám. Pripojil i ich zoznam. Vyznačil som si vyše 30. Knižnica teda zase sa rozmnoží. — V Klenovci zomrel učiteľ Rudolf Kubáni, ktorý časom svojím prispieval do Lichardovho Obzoru. Vďačná mu pamäť! Rady našich veľmi sa riedia. — Počasie je už niekoľko dní stále.

Ján Doležal, redaktor Hája,^[332] poslal mi, bez toho, žeby som ho bol o to požiadal, všetkých tohoročných 6 vydaných čísel svojho časopisu i s prílohami, Lesní obzor, Lověnu a Rybářské listy na zámenu. Časopisom týmto som sa potešil a zaraz odoslal som mu i ja všetky čísla Obzoru. Háj vychádza už v XXIV. ročníku. Niekoľko ročníkov mám i ja z neho, lebo v rokoch sedemdesiatych som mu doňho i ja prispieval krátkymi článočkami. — Posledné rukopisy pre č. 7 som dnes poslal do Ružomberka. Vynímajúc článok dr. Wagnera a dr. Markoviča, všetko som musel sám napísať; ešte i dopisy od Prievidze a zo Šintavy sú v Podhradí napísané. Čo bolo robiť, keď odnikiaľ dopisy nedošli. Použil som redaktorského fígľa. Ináč to nejde. Veď i Pietor, redaktor Hlásnika, tak robieva. On väčšinu dopisov sám zostavuje podľa látky v Nár. novinách obsaženej. — Na národopisnej výstavke zúčastnilo sa v prvých dňoch tohoto mesiaca 130 Slovákov a Sloveniek, z týchto mnohé boli tam v pekných národných krojoch. Učiteľstvo slovenské chystá sa do Prahy 6. a 7. augusta. Mňa tiež verbujú, ale nemožno, veď každý groš musím dať na deti. Za Braňa budem platiť až do konca roku mesačne po 20 zl. a Marienka začiatkom septembra tiež musí už z domu. Pán Boh mi pomáhaj!

A. P. Záturecký poslal mi ešte minulého roku pod pseudonymom Borovohájsky vydané Slovenské hádanky. Udáva tam i pramene, z ktorých čerpal, medzi iným i môj rukopis, ktorý mal začas u seba. Ba kedy už vydá tie Porekadlá, na ktorých už toľko rokov pracuje? Medzi tými bude vyše tisíc porekadiel z Bošáckej doliny, lebo, ako mi bol písal, toľko (1600) si ich vybral z môjho Sborníka. — Sam. Smetanu, medika v Prahe, rodáka z Myjavy, požiadal som asi pred 14 dňami, žeby do Obzoru napísal článok o výstave pražskej. Dnes došla jeho odpoveď. Prosí, žeby som odpustil, keď tak neskoro odpovedá. Ležal tri týždne v nemocnici na zapálenie čriev a teraz vraj je celý vysilený, a preto nemôže vraj celkom iste sľúbiť prácu, čo ináč podľa svojich síl bol by veľmi rád vykonal. Ale ďalej predsa len dáva nádej, keď píše: „Lež bárs aj neprezriem si výstavu, bo konečne videl som ju každý deň, a hlavne nakoľko účelom výstavy nebolo zastúpenie tried remeselníckych a hospodárstva ako na jubilejnej, tak odborné štúdium odpadá, a ja podľa toho už, jestli sa naskoro zotavím, pravdepodobne neopomeniem zaslať článok do Obzoru z Myjavy pre číslo augustové a prípadne septembrové.“

Po niekoľkodňovom peknom počasí, kde sa i mnoho nažalo, naviazalo i mnoho sena zhrabalo, dnes ráno o 6. hodine taký lejak nastal so silnou hrmavicou, že sa len tak všetko otriasalo. Búrka trvala až do 9. hod. a za celý ten čas sotva som videl písať. — Dnes sedel som za celých desať hodín pri Rukoväti, preznačujúc si z XIII. a XIV. roč. Pohľadov to, čo som dosiaľ preznačené nemal. Bolo toho veru hodne. Teraz niekoľko dní musím zase tejto práci venovať, lebo v posledných rokoch veľmi málo som si popreznačoval.

Leto máme ozaj búrlivé. Ráno o 7. hod. zase bola silná búrka s lejakom. Hromy na všetkých stranách trieskali — voda sa liala potokami. Hrôza prejímala človeka. V Bošáci zapálil blesk stodolu Kačicovu, od ktorej chytila sa potom i stodola vdovy po Martinovi Bradáčovi. V stodolách pohorelo mnoho sena a ďateliny. Kačic mal strechu stodoly asekurovanú; Bradáčka nemala nič asekurované. Búrka prišla od západu a ťahala ďalej k východu. Vychráň nás Boh!

Včerajšia búrka i v Novom Meste zúrila. Tam, ako mi to Novomešťania hovorili, zapálil blesk na dvoch miestach ražové kríže. Ba dnes zistilo sa, že i v Osztroluczkých záhrade do filagórie^[333] meďou pokrytej švaclo, lebo na všetkých stĺpoch sú toho patrné znaky. — Nitrianski učitelia budú mať 29. t. m. konferenciu na Myjave. Veľkú mám vôľu i ja ta nazrieť. Musím sa opýtať brata, či by som sa s ním nemohol zviesť. — Vlad. Mičátka na Kysáči požiadal som, aby zbieral rôzne čísla časopisov pre Šroma a poslal dopis pre číslo augustové. — U Zgútha som tiež zaklopal. Potrebujem vhodnú básničku pre prílohu čísla augustového. On dosiaľ vždy vyhovel mojej žiadosti. — Číslo 6 Obzoru dnes došlo — plné tlačových chýb. Ja neviem, čo to má tam akých korektorov! Zreteľne písal som, aby báseň Podjavorinskej z tohoto čísla vynechaná bola, a hľa, vstrčili mi ju doprostred čísla. A medzi „drobnosťami“ našiel som „učiteľský konkurz“. Nuž či to patrí tiež tam?

Došlo viac listov. Vlad. Mičátek zdeľuje mi, že rôzne čísla pre Šroma bude pilne zbierať; ak len stihne, pošle; 1. augusta pôjde vraj na 14-dňové vojenské cvičenie. Bol som sa ho pýtal i na Macvejdu, žeby mi zdelil, kde je a ako sa mu vodí? Je vraj učiteľom v Erdevíku (Erdővég) v Srieme a má sa vraj dobre. Musím ho vyduriť z tej nečinnosti. Pri niektorých podarilo sa mi to. Jemu škoda zaháľať. — Ondrej Bella, vojenský kňaz v Krakove, poslal básničku do prílohy, — ale nepozdáva sa mi. Teraz viem už, že pseudonym Bočko je jeho. V Slov. pohľadoch z r. 1893 a 1894 je niekoľko básničiek týmto pseudonymom podpísaných. — R. Uram, jeden z najčinnejších našich učiteľov-spisovateľov, tiež poslal niekoľko básní a jednu rozprávočku. Toho veru netreba vyzývať k činnosti; temer všetky naše časopisy prinášajú jeho práce s podpisom Podtatranský. — Brata Karola tešilo by vraj, keby som šiel do Myjavy. On radí, aby som prišiel v pondelok (29.) do 4. hod. popoludňajšej k nemu, žeby sme mohli na noc do Turej Lúky dôjsť. To ma trochu mrzí, lebo tak stratil by som snáď i celé tri dni, keď domov prísť by som mohol až vo stredu. — Dr. Markovič interpeluje ma, prečo jeho článok nevyšiel v Obzore? Odpovedal som mu a myslím, že bude s odpoveďou spokojný. Jedným slovom nebolo miesta, lebo došlo viac dlhých dopisov a 6 dotazov, na ktoré museli byť odpovede uverejnené. Článok Markovičov, hoci už vysádzaný, musel byť predsa len ponechaný pre číslo augustové.

Učiteľstvo slovenské z horných stolíc Uhorska odoberie sa na národopisnú výstavu v Prahe dňa 5. augusta. Koľko ich pôjde, nevedieť. Ja — ak mi Salva pošle peniaze — zamýšľam 4. z domu, žeby som sa mohol v Přerove zastaviť. Tam prisadnul by som k tým, ktorí pôjdu od Bohumína. Musím sa opýtať Salvu, s ktorým vlakom prídu Horniaci do Přerova. — J. Mackovík zadržal slovo, lebo došli od neho tri články pre Obzor. Budeme v ňom mať dobrého pomocníka. Články treba prevliecť do slovenského rúcha, lebo sú po česky písané. Musím mu dnes písať a požiadať ho ešte aj o to, žeby cez prázdniny zbieral pre mňa česko-moravské kalendáre. — Od poslednej búrky (22.) máme krásne počasie, takže žatva a sušenie sien idú bez prekážky. Dnes máme však juhozápadný vietor, ktorý nám zaiste zase len dažde priženie. Keby už aspoň za 14 dní pekné potrvalo počasie.

Predvčerom vybral som sa po povinnosti do Nového Mesta. Tam zverbovali ma do Myjavy, kde včera, t. j. 30. mali učitelia nitrianskeho seniorátu konferenciu. Nebanujem, že som išiel, lebo zišiel som sa tam s veľmi mnohými, ktorých už dávno nevidel som. Po konferencii, ktorá trvala od 10. hod. do 1. hod. popoludní, bol v hostinci spoločný obed, pri ktorom zúčastnilo sa vyše 40 učiteľov. Boli medzi nimi: Kútsky z Brezovej, Šaško z Brezovej, Groebl a ml. Kútsky z Holiča, Trslín a Grünwald zo Skalice, Gašpar zo Senice, Cyril Gallay z Čáčova, Schmidt zo Starej Turej. Lačný z Kostolného, Zatkalík z Krajného, Kostolný z Košarísk, Blaškovič zo Siladíc atď. atď. Pri a po obede dobre sme sa zabavili. O 5 1 odišiel som s novomestským Kovačovičom v dobrom koči a na znamenitých koňoch domov, zanechajúc temer všetkých ešte tam. Za dve hodiny bol som v Bzinciach a potom pešo prebehol som za 1 1 hod. domov. — Z 29. na 30. júla nocoval som v Turej Lúke u Badov. Tu našiel som, pravdaže, na pôjde, dve diela Š. Leškove z minulého storočia a jedno dielko latinské od bývalého prof. Šuhajdu, r. 1851 vydané. Okrem toho našiel som tam i niekoľko pohrebných klapancií^[334] zo začiatku tohoto storočia, medzi nimi aj pri pohrebe Ondreja Košackého, farára turolúckeho, r. 1831 zomrelého. — Pre Šroma priniesol som 28 rôznych čísel všelijakých maďarských časopisov, aké zaiste nemá ešte vo svojej zbierke. A keby bolo bývalo času, teda by sa toho ešte viac bolo ponachádzalo.

Salva neposiela sľúbené peniaze, bárs to sväto-sväte sľúbil urobiť. Ak nepošle, nuž nemožno mi na výstavu. — Prehŕňajúc sa v II. ročníku Hlásnika z r. 1869, našiel som tam v čísle 5. prvý svoj dopis a veršíky Priateľské slovo. Dopis datovaný je 5. mája spod Lopeníka a podpísaný pseudonymom Vrzalovský. Dopis a veršíky sú prvou mojou prácou, s ktorými vystúpil som pred verejnosť. Ubehlo od toho času úplných 26 rokov. Vtedy podučiteľoval som u nebožkého otca. — Prvé ročníky Hlásnika veľmi sa mi páčia. Písali do nich medzi inými: Št. M. Daxner, Viliam Paulíny-Tóth, Pietor, Jar. Ďumbiersky (Zachej), M. Dumný (Bachát), Ferienčík, Francisci, Kutlíkovci atď. Mnohé články i dnes dobre by sa čítali v Hlásniku, zvlášť tie, ktoré sú v spôsobe rozhovorov podané. — Miško Kiss v sprievode pekného privátneho listu poslal i dopis do Obzoru, o ktorý bol som ho asi pred 3 týždňami požiadal.

Salva poslal miesto sľúbených sto zlatých len sedemdesiat, nasledovne do Prahy nie je mi možné vybrať sa, lebo treba mi najmenej 40 zl. Tých 70 zl. musím temer všetky na Braňa obrátiť: vyplatiť totiž zaňho dvamesačnú stravu a dať mu zhotoviť šaty. Človek si pre deti všetko musí odoprieť. Viem, že mnohých veľmi bude mrzieť, keď ma v Prahe neuvidia. Mrzí to i mňa, nuž ale čo naplat. — Bohumír Šrom píše mi dnes toto: „Zvu Vás na náš učitelský sjezd, který se odbývati bude, jak Vám snad již známo, od 6. do 9. srpna u příležitosti národopisné výstavy. Můžete-li jen poněkud, prosím Vás, abyste přijel. Byt a strava nebude Vás státi nic; bydlel by ste u mne pohodlně. Očekávám od Vás dychtivě dopis v té příčině.“ — Hľa, ako sa o mňa starajú! Ale darmo. Šromovi poďakoval som za jeho priateľstvo a písal mu, že neprídem, spomenúc mu i príčiny. Požiadal som ho, aby mi poslal nejaké denné listy, v ktorých bude sjazd opísaný, lebo zo slovenských časopisov by som sa o tom neskoro niečo dozvedel. — Sam. Smetana zdeľuje, že článok o výstave pražskej pre Obzor celkom istotne do 8. t. m. pošle, poneváč sa jeho chorobný stav o poznanie zlepšil. Ľutujem a ľutovať neprestanem, že som ho 30. m. m. na Myjave nenavštívil. V tej odpoludňajšej trme-vrme celkom som na to zabudol. Toto neodpustím si tak ľahko. Že som na Myjave bol, musím mu spomenúť pri najbližšej príležitosti.

Počasie od 22. júla do dneška bolo veľmi príhodné pre poľné práce. Tejto noci začalo však pršať a s malými prestávkami cez celý deň mrholilo. Obloha je teraz (pred samým večerom) veľmi zatiahnutá. Keby už len chcelo pomoknúť a zase pekne byť, lebo jačmeňov a ovsov ešte veľa na hrstiach i na koreni. — Boli u mňa dvaja šuhajci zo Srnieho v záležitosti asekuračnej. Ukázal som im svoju zbierku starožitností a dopytoval sa, či u nich v Srnom, kde tiež jesto vrch Hradiskom zvaný, niečo podobného nenašlo sa. Jeden z nich zdelil mi tú radostnú zprávu, že richtárov brat Gerža má akúsi „medenú“ piku, ktorú kdesi v chotári našiel, a že mi ju zaopatrí. Druhý sľúbil mi akýsi starobylý džbán z konca predošlého storočia. Majú mi to na druhú nedeľu priniesť. Ach, ako sa tomu teším! Bude teda zase niečo pre martinské múzeum. S naším ľudom treba o takýchto veciach častejšie rozprávať. Všeličo cenného by sa týmto spôsobom zachrániť mohlo. Vlani prišiel som takto k vzácnemu Fándlyho Hospodárovi.^[335] Do Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine dal som sa preznačiť za riadneho člena a zaraz i členovskú príslušnosť na pokladníka Halašu odoslal. — Po dlhšej prestávke zase ozval sa milým dopisom p. A. Kmeť z Prenčova, zdeľujúc mi mnoho zaujímavého. Neznám činnejšieho muža dnes na Slovensku. U nás mnoho sa rozpráva, ale málo robí. To o Kmeťovi neplatí, lebo on i mnoho rozpráva i mnoho, veľmi mnoho robí. Medziiným píše, že ho navštívil dr. Czeczkó, peštiansky profesor, rodák z Lišova, ktorý vraj žaloval sa, že som mu na jeho list neodpovedal. Tak teda môj list nedostal. Kmeť žiada ma, aby som mu teraz do Lišova písal a zdelil mu to, o čo ma v zime požiadal. Ak stihnem, urobím to ešte raz. Ďalej píše p. Kmeť, že v Prahe zakúpil 161 kusov vypchaných zverov pre naše múzeum. Medzi nimi sú: tyger, hyena, vlk, biela srnka, aziatska ovca, kamzík, niekoľko orlov, pelikán, lýrovník, 6 kolibríkov a množstvo zväčša mimoeurópskych preutešených vtákov, ďalej aligátor, želva, morské ryby, koraly atď. A druhá podobná kúpa je vraj v behu. Peštianskemu múzeu podal vraj prosbu o podarovanie z duplikátov, čo mu boli v máji ústne prisľúbili; podobné podarovanie má prisľúbené z Musea království českého. Elegantné kasne sklenené, koľkokoľvek, má prisľúbené z výstavy národopisnej. Ďalej podal vraj prosbopis na ministerstvo vnútra o prepustenie Matičného domu na muzeálne zbierky, lebo vraj terajšiu príležitosť kongresu „národností“ za vhodnú nachádza k pohybovaniu i takýmito záležitosťami. Len mecenášov medzi našimi boháčmi nedajbože dostať. Na všetko musí len chudoba prispievať. Naši bohatší ľudia sú napospol skučkovia,^[336] ktorí nechcejú pustiť chlp.

Dnes poberajú sa slovenskí učitelia na národopisnú výstavu a ja, preklínajúc svoje materiálne postavenie, musím sedieť doma. Keď ten mizerný groš všade len rozkazuje! — Včera len chvíľami mrholilo, dnes však prší neprestajne. — Dr. Wagner poslal pokračovanie svojich článkov. Nepripojil k zásielke ani litierky, teda neviem, či príde do Trenčína na vojenské cvičenie. — Okolo štvrtej popoludní vzbúril sa taký severný víchor, že sa až stromy lámali a s ním taká chladná chvíľa nastala, že sme museli teplejšie rúcha ponavliekať. Teplomer klesnul na 8 °R — Pani Kulišková odkázala mi, že Marienku vezme do chôvy a hospody, lebo umienil som si, že ju dám teraz do prvej meštianskej triedy novomestskej školy. Na rok — ak budeme živí — pôjde potom do Prešporka. Bude tam aj Lačného dievča. Musím teda čím skôr do Nového Mesta zájsť, aby som sa s ňou mohol pozhovárať ohľadom mesačného platu.

Tonko Štúr zdelil mi, že cez Hodslavice ťahali slovenskí „učitelia“ z horných stolíc na národopisnú výstavu. Koľko ich bolo? Sám Salva, ku ktorému pripojil sa vo Frenštáte K. Kálal. Ja hovorím, že ich tam všetkých ani desať nebude. Prekážkou je bieda a strach. — P. Ondrčka zase mi zdelil niektoré náleziská starožitností z okolia púchovského, ako i správne mená najvyšších vrchov z tohože okolia. — P. Cyril Holuby, navštíviac Podhradie, spomenul i profesora Dlouhého. Nuž požiadal som ho, aby mi hľadel uňho vyprostredkovať požičanie všetkých ročníkov jeho Lit. listov, ktoré veľmi by som potreboval k svojim bibliografickým prácam. Sväto-sväte zasľúbil mi to urobiť. — Mrholenie ani dnes neprestalo. Obilie na hrstiach bude brať skazu. — Kapusty napadli húsenice a robia v nich veľkú škodu.

Dnes bol som v Trenčíne v záležitosti obecnej. U p. pravotára Maťašoviča dozvedel som sa, že na kongres rumunko-srbsko-slovenský, 10. augusta odbývať sa majúci, odchodia z Trenčína pp. Dohnányi, Hilbert, Štefan Porubský, Maťašovič a Fábry. I dr. Markovič chodil dnes v Trenčíne, najskôr povzbudiť niektorých, aby šli na kongres. Nebol som s ním. Kolega Jur Babka z Nem. Ľupče išiel na 14-dňové cvičenie vojenské do Šamorína. Prisadol som na železnici k nemu. Rozprávali sme sa o všeličom až po Bohuslavice. V Trenčíne zišiel som sa aj s Jurkom Chorvátom, ktorý baví sa v Kochanovciach už asi 4 týždne; stavia tam akýsi dom. Sľúbil mi napísať dopis do Obzoru, ktorý má mi priniesť na seniorálny konvent, 13. t. m. vydržiavať sa majúci. — Príduc domov, našiel som listy od Smetanu a Bieleka. Tamten poslal znamenitý článok o národopisnej výstave, ktorého dosť bude pre dve čísla, tento žiada ma, aby som mu zdelil životopisy: Kuzmányho, Moysesa, Gotčára, Paulinyho atď. pre akýsi ľudový list. Bielek tiež ide na kongres. Smetana, chudák, ešte vždy postonáva. Že taký podarený článok napísal, musím mu poďakovať. Píše, že sa mu snáď podarí zaobstarať pre septembrové číslo klišé z čičmianskej chalupy a ešte niektorej chalupy kopanickej. Dobre by urobil. — Bartekovi dal som si zaviazať Pamätnicu, Malé novinky (3 ročníky dovedna) a Piesne na Bošáckej doline spievané a mnou pozbierané. Zvlášť rukopisy mal by každý dať viazať, aby sa zachovali, lebo ináč môžu sa ľahko roztratiť. Ja odterajška všetko dám viazať; časom i tento Denník. Len keby som mohol ešte dakde z tohoto papiera aspoň 20 hárkov zakúpiť, lebo tie mašinové papiere zanič nestoja.

Z hodnoverného prameňa dozvedel som sa, že v našom okrese utvorená ľudová strana mňa zamýšľa vyzvať, aby som prijal kandidátstvo za poslanca na snem. Zasmial som sa tomu z plného hrdla, považujúc to za púhy žart. Czeisel, ktorý mi o tom celkom vážne vyprával, neberie to ani za žart, tým menej aby si niekto zo mňa blázna robil, ale berie to tak, ako sa vec vyvíja. Katolíci boja sa vystúpiť s katolíkom, bo vraj vtedy evanjelictvo utiahne sa, zvlášť, ak by ten katolík mal byť kňazom. Ja ale vraj mám veľkú popularitu medzi evanjelikmi a katolíkmi a pomocou vraj katolíckeho kňazstva taká strana by sa zohnala, že by sa každý počudoval. Ale že si to katolícke kňazstvo (Šujanský, Čulen, Czeisel, Déra atď.) so mnou chce začať, je nezmysel. K tomu treba, páni moji, i niečo viac než popularita. Čože som ja v maďarčine snáď taký zbehlý ako v slovenčine? Len darmo, čo nás vysmejú. Czeislovi a Bočkovi povedal som, aby riekli tým pánom čím najskôr, žeby sa takej myšlienky vzdali a nerobili mi nadarmo daromných mrzutostí.

Došiel som z Trenčína, kam ešte so včerajším raňajším vlakom som bol odišiel. Včera zasadal seniorálny účtovný výbor, kde som viedol zápisnicu. Pred večerom chcel som zájsť do Istebníka, ale povedali mi, že Medňanský ešte nie je doma z kongresu. Zostal som teda v Trenčíne. Dnes ráno stretnul som sa s Krasznyanszkým a jeho prvé slová boli: „Ľudová strana zamýšľa Ťa naisto kandidovať.“ Ale že išiel s dvoma neznámymi pánmi, nemohol som sa s ním zhovárať. Teda musí niečo byť vo veci; no ja všetkým rozprávkam veľmi skoro koniec urobím. — Priebeh seniorálneho konventu bol tichý, keď z opozície nikto sa nedostavil. Vdovsko-sirotské ústavy, kňazský i učiteľský, v takom sme našli položení, že jednohlasne uzneseno, aby vdovy už na b. rok dostali sto zlatých podpory. Ďalej uzavrelo sa: neoboslať dištriktuálny konvent do tých čias, kým generálny konvent sponte sua proprio motu^[337] revíziu cirkevnej ústavy neprevedie a preddunajský dištrikt do predošlého svojho stavu naspäť uvedený nebude. — Na kongrese z našich strán boli nasledujúci páni: Dohnány, Maťašovič, Fábry, Št. Porubský, Hilbert, Ondrejička z Adamoviec, Pevný zo Stankoviec, M. Medňanský, dr. Markovič a pravotár Kulišek. Z nášho kňazstva nikto sa tam nezúčastnil. — K. Salva poslal niekoľko planých rukopisov do Obzoru, k nemu došlých. Budem s tým mať hodne práce, kým z toho niečo vyprešujem. Dnes by som už bol mal mať rukopisy hotové a ja sotva mám všetkého pre štvrť čísla. Od zajtra rezko musím sa chytiť do práce. V Trenčíne zhromaždení jednotlivci veľmi prajne vyslovili sa o Obzore a jeho prílohe. To mi je zase povzbudením.

Počnúc od 9. t. m. mali sme chladné daždivé počasie, také asi, aké býva tam [!] pred Všechsvätými. Sená a ďateliny hnili, ovse na hrstiach porastali. Ako sme sa poľným úrodám pred žatvou tešili, tak teraz sklamali sme sa temer vo všetkom. Ešte najlepší je ovos a žito. Jačmennej slamy je dosť, ale zrno chudé a žlté. Lepšiu úrodu dali vŕšky. Časté dažde teda viac škodili než osožili. Ovocia málo. Ťažko bude nám všetkým. — Ale včera odbývané hody v Bošáci neukazovali na biedu. Koľko sa tu peňazí potrovilo a do židovských rúk nahrnulo! Krčmy plné. Kresťanská nemiernosť a ľahkomyseľnosť. Žid sa nikdy tak nepozabudne, ale aj bohatne a kresťan upadá. Kedy sa to zmení?

Rukopisy až dnes boli odoslané do Ružomberka. Tak neskoro som ešte nikdy neodoslal. Nebolo možno prv, keď vždy mi niečo prekážalo. Číslo vyjde miesto 20. snáď až 22. Nie je žiadnou chybou. — M. Kiss píše mi, čo počul od Bočeka a pýta sa, či ja už o tom viem, čo zamýšľa ľudová strana. Boček vraj seriózne vyprával mu o celej veci. Ľudová strana považuje ma vraj za veľmi populárneho človeka. Dobre, dobre, ale ja sa predsa len nedám za nástroj použiť. Mrzí ma, že moje meno vtiahnuté je do strany tejto, ktorá i tak za náš národ slamky nepreložila. Kiss vraví, že to pre mňa na každý pád veľkým vyznačením, keď sa tí páni, ktorí postavili sa na čelo tejto strany, tak o mňa interesujú; a učiteľstvu to vraj tiež len ku cti slúži. Žiadne vyznačenie, žiadna česť, ktorá ma počína už veľmi znepokojovať. Ako by som tomu len koniec urobil? — Kissovci vystrájajú sa na zhromaždenie Živeny. Verbujú i mňa, no nie je možné, keď každý groš treba dať na deti. Kiss a Ž. Križan dali sa vraj tiež zapísať za členov Muzeálnej spoločnosti a Želka Kissová za riadneho úda Živeny. Dobre! Členovia oboch týchto spolkov rastú ako huby po teplom daždi. V poslednom čase badať všade rezkejší život, ako keby sme sa zo spánku prebúdzali. I muzeálne zbierky množia sa znamenite. — Ja dnes dostal som bronzovú piku, nájdenú na srnianskych Hradiskách. Priniesol mi ju Ján Gerža, brat richtára srnianskeho. Je to krásny kúsok, silne patinou potiahnutý. Bude ozdobou mojej zbierky, v ktorej mám už do 50 kusov dosť cenných starožitností. Časom pôjde to do martinského múzea. Na srnianskych Hradiskách by sa takých vecí snáď viac našlo. Musím ta niekedy vyjsť a nakoľko bude možno, celé Hradisko preskúmať. Mne prinesená pika či kopija je tejto veľkosti a podoby.

Srňania prisľúbili mi, že budú teraz už, keď som ich upozornil, na takéto veci dávať pozor. Dúfam, že nájde sa toho tam i viac kusov. Bárs by som sa neklamal. Roľník Blažej sľúbil mi popísať i mená ďahov srnianskeho chotára.

Východne od podhradského kostola v poli bošáckom leží hon či ďah, ktorý nosí meno Kopce. V predhistorickej dobe zaiste bola na tom mieste hora a v nej mohyly; od týchto mohýl dostalo to miesto svoje terajšie meno Kopce. Tu, zvlášť na roliach Kozáčkovcov častejšie prišli pri oraní na popolnice; ale že tieto ležia pod samou ornicou, teda bývajú rozmoknuté. Sám som už usiloval sa jednu z nich vyslobodiť, ale rozpadla sa na kúsky. Martin Kozáček v jednej takej rozmrvenej popolnici našiel tejto podoby a veľkosti bronzovú ihlicu, ktorú mi jeho chlapec, žiak, priniesol:

Ihlica v zbierke p. seniorovej, tiež v popolnici na Kopcoch nájdená, má túto podobu a veľkosť:

Pán senior má, nakoľko sa pamätám, z podhradských Hradísk nasledujúce bronzové predmety: šidlo, 2 bronzové ihlice, bronzový šíp, srp a prstene, vlastne akési krúžky.

Napísal som Ferd. Šándorfimu do Lopašova, prosiac ho, aby mi zdelil, čo vie o náleziskách v nitrianskej, poťažne v prešporskej stolici. On zanáša sa už asi desať rokov archeológiou, nuž ak bude chcieť, nepadne mu ťažko žiadosti mojej vyhovieť. Okrem toho prosil som ho o požičanie mi niektorých historických a archeologických spisov maďarských. Uvidím, či odpovie. Šándorfi je rodák bošácky. Jeho otec Škrabánek bol tu organistom. Tento syn má už pekné meno v literatúre maďarskej.

Okolo jedenástej predpoludním neočakávane dorazil syn Branislav so svojím kamarátom Jindřichom Mackovíkom, poslucháčom hospodárskej školy přerovskej. Zabavia sa za niekoľko dní. Odpoludnia mali sme „rakanciu“^[338] s veľmi pekným výsledkom, lebo sotva za 3 hodiny chytili sme vyše sto hodných rakov. Zajtra chcejú šuhajci urobiť výlet ku haluzickej kyselke. V horúčosti, aká tohoto týždňa panovala, mne nechce sa s nimi držať. Za ten čas, čo budú z domu, ja budem sedieť pri obvyklej práci. Na druhý týždeň musím s nimi urobiť výlet do Trenčína. —

Pri tichosti zasvätili sme moje meniny. Inokedy mávali sme návštevu; dnes nikto nedošiel. Gratulácií došlo šesť. Okolo 5. hod. strhnul sa taký víchor, že tretinu ovocia sčesal a na hrstiach nachádzajúce sa ovse, hrachy a viky preč poodnášal. Škody dosť. Víchor trval za dve hodiny. Po jeho utíšení prišiel krátky dáždik a nastalo veľké schladenie povetria. — Kmínstvo a zlodejstvo zase nastáva. Minulej noci vykradli komoru podhradského richtára a u žida Húžvu (Grünbergera) vo dvoje stenu prebrali, ale tu boli odohnaní. V mojej záhrade vybrali 240 najväčších cibúľ. Nedávno ukradli mi zo záhrady od potoka sud kapustný a teraz prišli zase na cibuľu. Veru, človek tu už ani so životom nebude istý. Tieto krádeže páchajú sa tu od dávna a dosiaľ nemožno zlodejov vypátrať. — Poneváč z jednej strany výlet na národopisnú výstavu do Prahy, z druhej kongres Nemaďarov Uhorska žiadal si svoj podiel na čase a hmotných obetiach, obávali sa v Martine, že účasť slovenského obecenstva na valnom zriaďujúcom zhromaždení Muzeálnej slov. spoločnosti a na zhromaždení spolku slovenských žien Živeny nebude taká valná ako predošlé roky; ale darmo sa obávali, lebo ako NN píšu, celé zástupy stálych, neohrozených borcov za vec národnú dostavili sa. Dňa 22. ráno bolo zriaďujúce valné zhromaždenie Muzeálnej slovenskej spoločnositi. Krásnu reč vraj držal dočasný predseda p. A. Kmeť. Dočasný tajomník P. Socháň referoval o činnosti dočasného výboru, prosiac súčasne, aby sa pri nastávajúcej voľbe naňho nereflektovalo. Andrej Halaša podal zprávu o stave pokladničnom. Spolok mal do 21. aug. 232 členov a zinkasovalo sa blízo 1500 zl. Potom nasledovala voľba predsedu. Jednohlasne, pri veľkom oduševnení zvolený bol dp. A. Kmeť, ktorý v svojej skromnosti vyslovil, že prijíma poctenie toto a ďakoval zhromaždeniu za dôveru. Za podpredsedov vyvolení boli pp. dr. J. Petrikovič a R. Zaymus, za tajomníka p. A. Sokolík, za pokladníka p. A. Halaša, za revízorov páni Peter Kompiš, Milutín Križko a J. Fábry. Zhromaždenie volilo potom 30 výborníkov a predseda zakľúčil zhromaždenie. Vyvolení výborníci nespomínajú sa v NN. — Na zhromaždení Živeny uzniesli sa vydávať poučno-zábavný Sborník, ktorého redaktorom bude tajomník spolku Hurban-Vajanský. Sborník má obsahovať 7 — 8 hárkov v cene najviac 50 gr. Dobrá myšlienka. —

Moje práce po tieto dni odpočívajú, lebo temer všetok čas venúvam Mackovíkovi a Branislavovi. Včera boli sme v Novom Meste a dnes v Bzinciach. Ľudmila písala mi obšírne, žiadajúc ma o radu. Naši junáci, totiž členovia pražského akademického spolku Detvana, neprestajne ju prosia, aby im prepustila na vydanie svoje verše a vôbec všetky práce. Najviac sa za to zasadzujú: dr. Rath, medik Šrobár, dr. Dušan Makovický a dr. Slabej, hoci títo poslední nie sú viac členmi spolku Detvana. Píše mi teda, že bez mojej rady nevie sa rozhodnúť. Toto ťahalo ma do Bziniec, žeby sme sa mohli o celej záležitosti rozumne pozhovárať. Po uvážení všetkého prišli sme ta, aby sa žiadosti Detvancov vyhovelo. Moja rada bola, všetko čo popísala vydať, ale nie miešano, básne s poviedkami, ako iní radili. Básne narádzal som vydať pod názvom Z vesny života, ostatné prozaické práce ale pod názvom Poviedky, humoresky a črty. I básne i poviedky radil som zostaviť tým poriadkom, s udaním roku, ako vyšli. V ktorých časopisoch vyšli, netreba spomenúť. Je na to dôležitá príčina. Keď to bude tým poriadkom vydané, vtedy zo všetkých prác najlepšie bude sa zračiť náramný pokrok, aký Ľudmila od r. 1887 urobila. Práce z prvých rokov treba trošíčku opraviť. Po peštianskych Slov. novinách uverejnené sľúbil som jej všetky vyhľadať, lebo čísla si neodkladala. Ináč, keby som ich ja nemal, ťažko by ich bolo pozháňať. Zajtrajší deň teda bude venovaný prácam Ľudmiliným. —

Dnes prekutal som všetky ročníky Slov. novín, práce Ľudmiline vybral a hneď jej ich aj poštou odoslal, žiadajúc ju, žeby sa mi čísla nestratili, lebo ináč všetky ročníky boli by skazené. Zbývajúci ešte čas venovaný bol Obzoru. — Z Martina poslaný mi bol Slovenský obrázkový kalendár na budúci rok. Obsahom svojím druží sa k posledným ročníkom. Sú v ňom práce Wagnerove, Leštinského, Bielekove, Zechenterove a Čerňanského. — Dr. Wagner píše mi z Trenčína, kam povolaný je na vojenské cvičenia. Pozýva ma, aby som ho ta do 2. sept. prišiel navštíviť. No teraz nemožno, lebo už neviem ani, kde mi hlava stojí. Musí odpustiť. Mrzí ma, ale darmo je. — Tovaryšstva^[339] II. zv. sa už tlačí, lebo Nár. noviny oznamujú vydanie monografie Nádaša, spísanej M. Kollárom, z Tovaryšstva odtisknutej. Musím si to zaopatriť. I tento diel tlačí sa u Salvu.

Obšírne písal som Kmeťovi, aby som ho len uspokojil. S odpoveďou, myslím, bude spokojný. Kalendár Moravan na rok 1896 priniesol Kmeťov životopis s podobizňou z pera K. Kálala, priateľa Slovákov. — Až dnes dočítal som sa, ako boli prijatí v Prahe slovenskí učitelia. Na ceste uvítaní boli vo Frenštáte, v Hodslaviciach, Českej Třebovej a Kolíne. Veľké ovácie dostali sa zvlášť Salvovi. Na Žofíne zobrali 150 zl. na vydávanie slovenských spisov pre ľud, ktoré odovzdali Salvovi. Slovom, Salva mohol byť všade nanajvýš spokojný.

Včera predsa len bol som v Trenčíne. Braňo s Mackovíkom odišli v noci. Gustáv Križan, ktorý je teraz pri vojenskom cvičení, sľúbil postarať sa o Braňa, keď príde do Prahy. S dr. Wagnerom zabavil som sa znamenite. I Medňanského navštívil som a pobral si Hlídku, Anjela a Moravana z roku 1895. Medňanský má veľkú radosť, že brnenský Obzor vydáva jeho práce. Má už v pláne všetko zobrať a vydať. — Tejto noci zhoreli v Srnom stohy obilia, ktoré náležali Bergerovi. U Bergera často horieva.

Marišku odviezol som včera do Nov. Mesta, kde bude chodiť do 1. triedy meštianskych škôl. Bytom je u pravotára Kulišku. Dostala sa do nášho znamenitého domu. Chuderke, pôjde jej v škole ťažko, keď ani maďarsky ani nemecky nevie. Šesť kníh pre ňu stálo 5 zl. 60 gr. — Od správy Muzeálnej slov. spoločnosti došlo mi uvedomenie, že 22. augusta zvolený som bol za výborníka. I stanovy sú mi doposlané. — P. Andrej Kmeť odpovedá mi na list 30. augusta mu poslaný. — Starám sa, čo dám do septembrového čísla Obzoru, keď žiadne príspevky nedochádzajú. Čakám zvlášť nejakú báseň od P. P. Zgútha.

Rukopisy pre prílohu sú odoslané. Od Zgútha došla znamenitá báseň. Žaluje sa mi, že mal chlapca v ťažkej nemoci, a preto sa s básňou opozdil. Zgúth je znamenitý chlapina; píše básne do Cirkevných listov, Stráže a Obzoru. On, Martin Braxatoris a Podtatranský (Uram) v novšom čase najviac básní v týchto časopisoch uverejňujú. Teraz nasleduje mi chytiť sa do hlavného čísla septembrového. To dá práce, keď nie je preň, pomimo dopisov od J. Grünvalda a M. Rusňáka, ničoho ešte pohromade. — Asi pred 10 týždňami farských pes bil sa s nakazeným psom mlynárovým, ktorého vtedy zabili. Na farských psovi však až dnes besnota vybúšila a prv než by ho bol mohol niekto zastreliť, ušiel — a v bošáckom poli pokúsal na ruku Kat. Kusenda-Švorčíkovú. Utekal potom smerom k Lieskovému. Čo s pokúsanou bude, Pán Boh vie, ale dobre sotva.

Tejto podoby a veľkosti preslen (vreteno) z pálenej hliny dostal sa do mojej zbierky. Vyoraný je na poli bezprostredne pod Hradiskami ležiacej. Preslenov mám už päť vo svojej zbierke. Niekedy i tie si musím odkresliť.

Majúc všetky čísla tohoročných rôznych časopisov vo veľkom neporiadku, dnes tedy usporiadal som si ich. Tohoto roku čítam nasledujúce časopisy: 1. Nár. noviny (dostávam ich od p. seniora), 2. Slov. noviny (dostávam z láskavosti dr. Czambela), 3. Pohľady (predtým som ich predplácal, teraz posiela mi ich J. Škultéty), 4. Nár. hlásnika (dar Pietrov), 5. Černokňažníka (dar Čajdov), 6. Cirkevné listy (dar Janoškov), 7. Stráž na Sione (predplácam), 8. Kazateľňu s Lit. listami (dar Osvaldov), 9. Dom a školu (dar Salvov), 10. Dělníka (zámenou za Obzor), 11. Kresťana (dáva mi farár Ciho), 12. Vlasť a svet (posiela dr. Czambel), 13. Náš domov (zámenou), 14. Kuří dvůr (zámenou), 15. Českoslovanský hospodář (za doplatok 2 zl.), 16. Plzeňské hosp. noviny (zámenou), 17. Falusi Gazda (predplácam), 18. Gyümölcskertész (predpláca obec), 19. Nové illustrované listy (predplácam), 20. Besedy lidu (predplácam), 21. Komenského (predplácam), 22. Zpravodaja (zámenou), 23. Hlasateľa (zámenou), 24. Háj i s prílohami (zámenou), 25. Pútnika svätovojtešského (zámenou), 26. Vychovavatela (zámenou), 27. Hlídku literární (dáva mi M. Medňanský), 28. Anjela Strážneho (dáva mi ten istý), 29. Hospodářský obzor (zámenou), 30. Vlast (predpláca mi už 8. rok T. Šmyd, farár zborovický pri Kroměříži), 31. Ev. cirkevníka (predplácam), 32. Jitřenku (zámenou), 33. Rajskú zahrádku (predplácam), 34. Ovocinára a včelára (predplácam), 35. Českého zvěrolékařa (zámenou), 39. Rolníka (zámenou), 37. Hospodářské rozhledy (predplácam), 38. Věstník hospodářský (zámenou), 39. Národ. hospodára (zámenou), 40. brnenský Obzor (láskavosťou red. Šťastného dostávam už asi 12 rokov), 41. Hospodářa (zámenou), 42. Ústřední list rol. moravského (predplácam), 43. České mládeži (predplácam). Je toho pekná kôpka. Okrem toho predplácam ešte i Szinnyeiho Magyar írók élete és munkái.^[340]

Tejto veľkosti a podoby železnú fibulu^[341] našiel som pred niekoľkými rokmi na takzvanej Marťákovej skale. Škoda, že ihla z nej je odlomená. Viac sponiek či fibúl sa dosiaľ u nás nenašlo, ale myslím, že kde bola táto, bude ich tam viac, len by bolo treba všetko náležite prekutať.

Snáď sa ešte kedysi dáme do toho. — Od 25. augusta nespŕchlo ani len kvapky. Suchota náramná. Už by sa malo započať i siať na ozim, ale nemožno s pluhom do zeme. — Besným psom pokúsanú Kusendovú odoslal obecný úrad do Trenčína, skade poslali ju do ústavu Pasteurovho do Pešti. Dnes tu bol aj stoličný zverolekár. Hlavu psovu vraj tiež odoslali do Pešti. Pri zakopávaní ostatnej zdochliny však stalo sa iné nešťastie. Dievča Jura Chvílu obskakovalo okolo jamu kopajúceho, druhé decko ju vraj posotilo ono padlo, a vtedy mu kopajúci chlap na ktorejsi ruke dva prsty odťal. Šťastie, že nezaťal do hlavy. — Nár. noviny budú mať tohoto roku tri pravoty. Tretia bude pre článok Politické banditstvo v č. 59 t. r. uverejnený. Prvé dva písal Izidor Žiak (Somolický) a vzal za ne i zodpovednosť; tento tretí neviem dosiaľ, kto spáchal. Nejde tu o zničenie Nár. novín? Žiaka naisto pricviknú aspoň na rok do Segedína. Smutné žijeme časy. Ba, kedy sa nám aspoň trochu uľaví?

O článku Politické banditstvo prinášajú Nár. noviny tú zprávu, že ho písal tiež I. Žiak. Teda už za tri články bude súdený. Tomu sa toho mnoho naraz nazbiera. — Ľudmila písala mi obšírne o vydaní svojich básní a poviedok. Vydá ich Salva v nádhernej vraj úprave. Básne vyjdú pod názvom tým, ktorý som ja navrhol: Z vesny života. Nevie sa rozhodnúť, komu ich venovať. Má na muške vraj Lešku a mňa. No ja odporúčať jej budem, aby ich venovala „slovenskej mládeži“. Čakal som od nej Méhnerove slovenské kalendáre, ktoré bol redigoval Ferienčík, ale zdelila mi, že sú dotrhané a vnivoč obrátené. Škoda, lebo ťažko už teraz k nim prídem.

Včera bol som si obzrieť Marienku v Novom Meste. Chúďa, biedne akosi vyzerá — nemôže iste dom odvyknúť. — Z ôsmeho na deviateho v noci zhorel v Beckove majer Lachnitov. Častejšie ohne vidieť v okolí. Niektoré povstávajú z neopatrnosti, iné zo špekulácií. Pri mnešickej železničnej strážnici opitého strážnika zachytil v noci z 8. na 9. septembra nákladný vlak a na kusy ho vraj roztrhal. Koľko zlého už na svete to nemierne korheľstvo narobilo. — Kníhkupec Brück ide vraj od novembra vydávať akýsi maďarsko-slovenský týždenník. Časť slovenskú bude vraj redigovať exekútor Gočár. O jeden plátok zase bude viac. Som naň zvedavý. — Dr. Stan Eljasz-Radzikowski zo Zakopaného (Halič) poslal mi svoje dielo Tatry Bielske,^[342] minulého roku v Krakove vydané. Niektorými dátami bol som mu časom svojím i ja poslúžil. Keby nie Radzikowského, nuž sotva by som sa bol dal do Prameňov k miestopisu krajov Slovákmi obývaných.

Salva poslal niekoľko rukopisov pre Obzor, ale zo všetkých jedine dopis E. Kolényiho môže sa upotrebiť. Vykorigujúc ho, pripojil som ho k iným už hotovým rukopisom a odoslal. Bude toho asi na 12 strán; na ostatné 4 strany musím sám niečo napísať. — Ed. Krajňák píše, že sa ide pripravovať na univerzitného profesora. Sľúbeno mu naiste prísť do Záhrebu. Bol v prázdninách i v Prahe na výstave, kde zišiel sa vraj i s prof. univ. dr. Kvačalom. Obšírne písať o všeličom sľubuje neskôr. O Braňovi písal som J. Čajkovi, inžinierovi v Prahe. Čajka je synom bývalého richtára mošovského J. Čajku, s ktorého bratom, predčasne zosnulým a mnohosľubným Jankom, študoval som po dva roky vo Veľkej Revúcej. Dúfam, že inž. Čajka Braňovi zaopatrí miesto, aby sa konečne už sám udržovať mohol. Braňo príde z Přerova okolo 15. t. m. —

Zase prihodilo sa tu nešťastie. Bíreši^[343] Krausovi odvážali do Mor. Lieskového parnú mláťačku. V poli dostal sa bíreš Bahník akosi pod kolesá, čoho následkom o krátky čas vypustil ducha. Iste bude tu na príčine zase len tá besnica, lebo triezvy človek, majúc „všetkých pohromade“, býva opatrný. — Mladý Hečko poslal 15 kg ťažkú bednu, naplnenú samými rukopismi, po svojom otcovi pozostalými. Je medzi nimi aj asi 10 ročníkov kázní. Mnohé práce boli už v rokoch šesťdesiatych a sedemdesiatych uverejnené v slovenských a českých časopisoch. Mám rukopisy prezrieť, usporiadať a zvláštnejšie zachovať pre knižnicu martinského Domu. Bude s tým veľa práce, lebo prišlo to zmiešané. Spozoroval som aj niekoľko listov Hečkovi písaných dr. Hurbanom, jeho synom Vajanským, Hložanským a Záborským. I tie sa odložia. Viac rukopisov je i nemeckých a maďarských; niečo preložené je i z poľštiny, z čoho vidieť, že i tieto reči mal Hečko úplne v moci. — V mojej a pre druhého učiteľa chystanej izbici idú dávať nové dlážky. Mnoho práce je s vynášaním kníh, ktorými zatarasené boli obe izbice. Neviem, kam sa to potom popchá, keď je toho tak mnoho; myslím, už vyše 5000 zväzkov. To všetko nazhromažďoval som za 25 rokov. Každodenne pribudne niečo. Niektoré nepotrebnejšie knihy a časopisy musím uložiť do bedien. Ale kam s tými? Ťažké bedny nebude možno ani na povalu vyteperiť. — Po viactýždňovej suchote dnes celý deň popŕcha. Bárs by len pršalo aspoň za dva dni a dve noci, lebo nebude možno ani siať, a čas je už tu k sejbe. Tá jesenná doba akosi rýchlo dostavuje sa; o tri týždne započne sa vyučovanie a vtedy bude i po mojich súkromných prácach, do ktorých potom už len po večierky budem sa môcť oddávať. A keby nám už len Pán Boh dával dobrého zdravia. —

Počasie schladené veľmi. Dnes zase celý deň s malými prestávkami pršalo. Ak ešte zo dva dni poprší, bude i sejba dobrá. Do dnešku nezasialo sa vraj ani zrna. — Braňo došiel s vlakom raňajším; priniesol so sebou i svedectvá Kokorovou firmou mu vystavené. Len aby nemusel už teraz dlho doma byť bez práce. — Hoci ťažko padlo mi, keď treba i k murárom a stolárovi dozerať, predsa s Obzorom som už dnes hotový a zajtra sa rukopisy odošlú. Keby mi už len chyžu čím skôr do poriadku priviedli, aby som mohol bez prekážania ďalej pracovať, lebo do 1. októbra je už len niekoľko dní. — Už po dva večery zanášal som sa usporiadovaním Hečkových rukopisov. Z týchto rokov sú tu len jeho kázne. Tieto dám poviazať; podobne zamýšľam urobiť aj s tými (úplnými) rukopismi, ktoré sú formátu jednako veľkého, nehľadiac na to, či už kde boli uverejnené, alebo nie. Pri niektorých spozoroval som, že nevyšli tlačou tak, ako boli napísané, ale s premenami a s vynechaním celých odsekov.

Od redakcie Ottovho slovníka naučného došlo vyzvanie, žeby som ďalej prispieval doňho s článočkami topografickými, lebo pri písmene D prestal som písať, keď navalilo sa mi toľko iných prác, že nevedel som, ktorú skôr ukončiť. Ono škoda bolo to pretrhnúť, lebo od toho času mi ani Slovník nedochádza. Ak mi len bude možno cez zimu, nuž dám sa zase do toho, lebo ináč k Slovníku neprídem. Dosiaľ chybuje mi už asi 40 zošitov, ktoré dosť pekný groš reprezentujú. — Včera zomrel vo Vrbovciach farár Pavel Sloboda v 76. roku života. Jeho bezdušné telo uloží sa do matky zeme zajtra popoludní. — Osvietený pán Francisci poslal mi Št. Mišíkovu monografiu Kostol a fara v Hnilci. Dielko znamenité. P. Franciscimu vyslovím vďaku, že nezabúda na mňa. — Nár. noviny odporúčajú dobre redigovaný, v Olomouci vychádzajúci časopis Náš domov. Ja ho mám od samého prvého čísla. Pilne všíma si aj slovenského života. Dosiaľ boli tu uverejnené aj podobizne a životopisy, nakoľko sa pamätám, Pavla J. Šafárika, Svetozára Hurbana Vajanského, Fr. V. Sasinka, Jána Kollára. V b. ročníku prináša pekné obrazy z národopisnej výstavy. — K. Kálal, odborný učiteľ vo Frenštáte pod Radhošťom a veľký priateľ učiteľstva slovenského, vyzýva slovenských učiteľov cestou Nár. novín, že ktorý slovenský učiteľ by si žiadal, aby mu niektorý český učiteľ darom posielal prečítaný svoj časopis, aby sa len na neho obrátil, on že mu časopis taký vyprostredkuje. Pekná, chvalitebná vzájomnosť! Tejto láskavosti budem hľadieť i ja použiť. Požiadam ho, aby mi hľadel vyprostredkovať niektorý z týchto časopisov: Národ a škola,^[344]Česká škola,^[345]Beseda učitelská alebo Humoristické listy.^[346] — Dr. Ježko v Linci sa predsa dal vyburcovať. Mne poslal ešte minulého roku asi 80 — 100 „iskríc“ pre prílohu a teraz podobné „iskrice“ i v Nár. novinách počal uverejňovať. Vo viac číslach vyšlo ich tam už blízo 100. Ja uverejnil som z nich dosiaľ bezmála 40 a ešte asi 10 uverejním. Ostatné nehodia sa pre ľud, tie mu späť pošlem, žeby ich tiež v Nár. novinách uverejnil. Dobre je to niekedy takýchto ľudí popichnúť. Ale čudujem sa, že dr. Ježko dosiaľ neprihlásil sa za člena Muzeálnej slov. spoločnosti. Ak neurobí to v najbližšom čase, nuž ho zase musím popichnúť. Máme mnoho našincov, ktorých ozaj častejšie treba k činnosti vyzývať, a to nijako nepáči sa mi. My všetci máme pracovať, každý podľa síl a schopností, aké má, lebo málo nás. Nečinnosť nepristane Slovákovi. Ars longa, vita brevis.^[347] Žeň veľká, delníkov málo a keď ešte i tí uťahujú sa, nuž čo z nás bude?

Nemile dotklo sa ma, že Jozef Maliak svoj článok Zmenené hospodárske pomery na úpätí Frúškej Gory nie v Obzore, kam taký článok patrí, ale v Nár. novinách uverejnil. Stalo sa to zaiste len preto, že Maliak rozkmotril sa so Salvom preto, keď Salva t. r. uverejnil články, ktoré čelili proti článku Maliakovmu v Dome a škole uverejnenému. Takú rozkvasenosť nemožno schvaľovať. Snáď podarí sa mi ich zmieriť. Časopisy Salvove Dom a škola a Obzor mali v Maliakovi znamenitú silu — a teraz mali by ju utratiť? S tým nemožno sa mi spriateliť. — Kresťan v poslednom 37. čísle oznamuje, že následkom z mnohých strán k nemu došlých vyzvaní zamýšľa nakladateľstvo pri jeho vydávaní istú zmenu urobiť. Kresťan mal by onedlho vychádzať i týždenne i trikrát za týždeň, lebo vraj dostáva sa mu i hmotnej i duševnej podpory. Kresťan má teraz 8000 predplatiteľov. Tu vidieť, že keď sa katolícke kňazstvo za niečo zaujme, mnoho vykonať môže. Prečo sa však to isté kňazstvo nezaujíma za spolok Vojtešský a týmto spolkom vydávaného a znamenite redigovaného Pútnika? Ja, Pútnik zdá sa im byť „panslávskym“, lebo ho rediguje „pansláv“ Matzenauer. A prečo tože kňazstvo „slovenské“ nepreloží slamky za hospodársky časopis Obzor, ktorý nepestuje politiku, neuráža žiadne náboženstvo atď.? Nuž vydáva ho „pansláv“ Salva. — V tomže čísle Kresťana oznamuje sa i to, že humoristický časopis Herko Páter, ak sa len 1000 predplatiteľov prihlási, bude i v slovenskom preklade vychádzať. Ach, bude to za preklad! Bude to za slovenčina! Hanba! V jednom jedinom stĺpci Kresťana načítal som osemdesiatpäť tlačových, pravopisných a gramatických chýb. Nuž ale pre Slováka je všetko dobré! Slovenské katolícke kňazstvo!

Tejto podoby a veľkosti žulové kladivo mám zo Bziniec, z takzvanej Mračkovky, kde sa ešte vraj iné tri podobné, lenže menšie kladivá našli. Kladivo toto dostal brat Karol od akéhosi Bzinčana, ktorý ho tam našiel. Mračkovku by sa zišlo náležite preskúmať. Snáď by sa prišlo na veci zaujímavé a cenné. Ak len budem môcť, zájdem si do Bziniec ešte v septembri a s bratovým synom Žigom Mračkovku ako tak preskúmame. Ba kam podeli sa tie ostatné kamenné nástroje? Bolo by treba po nich dopytovať sa. Slúžka, rodáčka, bzinská, rozprávala mi, že na Plešivci je aj akási menšia jaskyňa, v ktorej ukrývali sa kedysi zbojníci. Či by sa aj tam nenašlo niečo cenného?! Treba nám všade kutať a nájdené veci martinskému Múzeu odosielať. — Kresťan oznamuje i to, že v októbri naisto vydá aj Veľký obrázkový kalendár Herko Pátra.^[348] Dobre, dobre, ale keď ho chce vydať, nech vydá takou slovenčinou, ako sa patrí, lebo tá slovenčina Kresťanova je na povracanie. — Ľudová strana sa veľmi vzmáha a mnoho podniká na úkor strany národnej. Jej stranou vydávané časopisy a kalendár uškodil zaiste nakladateľom našich ľudových časopisov a kalendárov, lebo „vlastenecké“ kňazstvo katolícke bude všade natískať len ľudovou stranou vydávané veci. Keď vyjde Kalendár Herko Pátrov, vtedy i kalendár Pútnik môže mať snadno o 1000 odberateľov menej, lebo po dva kalendáre si ľud katolícky nebude kupovať. — Nár. noviny budú mať tohoto roku už štvrtú pravotu, a síce pre článok Výčin v žilinskom katolíckom kruhu, ktorý napísal starček P. Rom Zaymus ešte 20. apríla. Ja som toto vždy očakával, lebo článok videl sa mi veľmi ostrým. Chudák Zaymus veľmi snadno môže dostať zaň niekoľko mesiacov väzenia. Krajinský štátny fiškus vidí v tom článku vraj proti svojej osobe namierené osočovanie a urážku cti. Článok bol ostrejšie písaný v prvej rozhorčenosti; zaiste by nebol tak ostro vypadol, keby Zaymusa bola prešla rozhorčenosť. Čo sa stalo, viac sa neodstane.

Pršalo celý deň, takže nebolo možno z izby. Snáď už bude natoľko namoknuté, že bude sa môcť i siať. Prinútený v izbe sedieť, napísal som Paulovičovi, expedítorovi Spolku sv. Vojtecha, a prof. Krajňákovi. Toho požiadal som, žeby mi vyprostredkoval spolkové vydania z minulého a tohoto roku, keď predtým temer všetko riadne som dostával, tomuto zdelil som obšírne o svojich prácach, lebo v poslednom liste svojom dopytoval sa, pri čom trávil som minulú zimu a leto. Zaiste bude so mnou spokojný. Zároveň požiadal som ho, žeby mi niekde v Prešporku na niekoľko dní zaopatril Turisták Lapja^[349] a prešporským historickým spolkom vydané ročenky. — Jožko Škultéty píše, že ešte tohoto roku Kníhkupecko-nakladateľský spolok vydá zo dva zošity Slovenskej knižnice.^[350] Obsahom knižnice bude vraj všetko, čo môže byť užitočným čítaním pre širšie vrstvy slovenského obecenstva, teda pre ľud. I prosí ma čo znalca vraj českej hospodárskej literatúry, aby som mu poradil, čo by sa mohlo preložiť, niečo kaľavného.^[351] Spolieha sa na mňa. Vykonám mu vraj veľké priateľstvo a dobrej veci veľkú službu. I pre Pohľady pýta niečo. Slovenskú folkloristickú literatúru mohol už dávno mať, keby bol splnil sľub, že prezrie Nár. noviny z r. 1892 a 1893 a vyznačí mi, čo v odbore tomto podala tam p. Vansová. Sľúbil, ale nesplnil. —

Dnešný a včerajší deň strávil som s usporiadaním kníh, a predsa ešte nemám všetko v poriadku. Jedna izba bude nimi zaprataná a asi 1000 musí ísť do bedien. Ale kam s bednami? Na povale sú neisté, môže povstať požiar a všetko zničí. Veru, to množstvo kníh počína mi už veľkú robiť starosť. Keby som mal bibliografiu hotovú, nuž by som aspoň 2000 kusov poslal do Domu. Ale ešte si ich nemôžem dať od seba. — Počasie nastalo zase príjemnejšie. Ale namoknuté vraj nie je ešte. Teda sejba zle pôjde. Ak nenamokne a nebude sa môcť v septembri siať, nuž oziminy zase len nebudú môcť zakoreniť. Iba ak by bola dlhá, teplá jeseň. Ale to zriedka býva v našom kraji, Martin obyčajne chodieva „na bielom koni“. —

V časopise Jindy a nyní,^[352] roč. 1829, na strane 100 je odtlačený epigram, dosiaľ u nás platný, totiž: „Podporovatel spisovatelstva. „Dobřeť ví Kněhodral z katechismu, že duch tělo předčí: přec za tabák stokrátvíce než za knihy dá.““ Veru je to s tým podporovaním tej našej literatúry tak. Mnohí na všetko majú, len nie na knihu. V kartách prehrať 10 — 15 zl. mnohého nemrzí, ale za knižočku 10 — 15 gr. dať — nedaj Bože! Potom má literatúra skvitať. O tempora, o mores!^[353] Českú literatúru, ako som to kdesi čítal, najviac podporuje vraj učiteľstvo, ktoré napriek skromným pomerne príjmom prináša pre literatúru veľké obete. A naše slovenské učiteľstvo? Dom a škola má medzi nimi sotva 150 odberateľov. Znám v okolí učiteľov, ktorí ročne sotva 1 — 2 zl. dajú na literatúru; sú ale i takí, ktorí mimo kalendára — toho najlacnejšieho — ničoho nekúpia. O mne povedané, že mám viac kníh než všetkých 40 riadnych i nutných učiteľov seniorátu trenčianskeho dohromady. A ja tomu verím, lebo u mnohých, ako vravím, nevidieť inej knihy pomimo niekoľkých školských. Je pravda, že zle sme platení; nuž ale predsa len mnohí veľmi mnoho vyhodia ročne peňazí na daromnice. Len čiastka z toho keby prišla na literatúru, nuž by to zaraz ináč vyzeralo. —

Listy došli od pp. Zátureckého, Kmeťa a Krajňáka. Prvý pýta sa ma, že dokedy mi má sľúbené knihy poslať? Druhý píše obšírne o všeličom, ako to už jeho dobrou obyčajou. Prvá čiastka jeho zaujímavého listu je: „V Természettudományi Közlönyi^[354] pod nápisom Régi magyar megfigyelések^[355] podávajú zo starých časopisov a kníh maďarských poznámky prírodovedecké. I prišlo mi na um, že by nebolo od veci v našom nádejnom časopise vedeckom alebo v Sborníku Muzeálnej spoločnosti (za akú formu sa rozhodneme, neviem) takúto rubriku viesť, poťažne takéto články uverejňovať. Ktože je na to súci, keď nie Vy? Preto prosím Vás skrúšene, keď budete premívať tisíce Vašich vehlasných ceduliek, ráčte si značiť staré vesti slovenské, nie len prírodovedecké, ale vôbec vedecké. Presvedčený som však, že máte aj iné témy in petto:^[356] teda, Pán Boh pomáhaj!“ — Dobrá myšlienka, s ktorou zanášal som sa už i ja. Návrh Kmeťov prijímam a zdelím mu, že podobné článočky započnem už onedlho vypisovať. Ďalej píše, že magister Jozef Čižmář ponúka sa za kustóda nášho Múzea. Čižmář odvoláva sa vraj na moje priateľstvo a poneváč ja ho vraj dokonale poznám, Kmeť žiada ma, aby som mu zdelil sub rosa^[357] mienku svoju o ňom. „Ináč živá, ideálna bytosť jeho, keby bol uhorským občanom, mohla by nám byť veľmi užitočná v nejednom ohľade. Menovite túži zbudovať dôkladnú „Národopisnú mapu Slovenska.““ Čižmář bol asi za rok v lekárni novomestskej zamestnaný. Po nedielky robil výlety do dolín moravskolieskovskej a bošáckej, aby zbieral čary a povery slovenského ľudu, ako i prostonárodné jeho liečenie obyčajnejších nemocí. Nazbieral toho za pomerne krátku dobu hodne a uverejnil to v Časopise Matice Moravskej.^[358] Jednotlivé výpovede upravil som mu ja do nárečia bošáckeho, lenže sa to pozorne nevysádzalo. Chybil, že mi neposlal z toho odtisk na korektúru. Bolo by sa to opravilo. Čižmář je hodný, statočný mladý človek, ale zdá sa mi byť akýmsi roztržitým, nervóznym, a preto nemôže nikde dlhšie pobyť. Za dva roky bol už v štyroch lekárňach. — Pán Kmeť pýta sa, čo je s mojím miestopisom Slovenska a vyzýva ma, aby som posúril p. Šujanského, žeby sa voľačo zhotovilo, kým žije nám on, Algover, Sasinek, Kohút v Dolnom Kubíne atď. Veru je už zvrchovaný čas pribrať sa k tejto práci. Ja by som odporúčal zostaviť trojrečový (slovensko-maďarsko-nemecký) menoslov obcí slovenských a ďalej všetkých tých, v ktorých aspoň 50 slovenských duší prebýva. K miestopisu Slovenska sa ešte pribrať nemôžeme, bárs ja mám už k nemu prameňov a materiálu preznačeného viac sto hárkov. Svoju mienku o tomto zdelím i p. Kmeťovi i p. Šujanskému. — Priateľ Krajňák píše, že mu dr. Wagner prisľúbil ním vydanú ročenku A Pozsonymegyei Régészeti és Történelmi Egyesület 1882 — 85 évi Értesítője,^[359] ktorú akonáhle vraj dostane, zaraz mi odošle. Turisták Lapja^[360] vraj sotva kto má v Prešporku; ale tu prišiel s dr. Wagnerom na tú myšlienku, že požiadajú menom mojím redaktora, aby mi dosavádne ročníky k upotrebeniu načas prepustil. Znamenitá myšlienka; len či taký pán redaktor žiadosti našej vyhovie. Nuž uvidíme.

Veľmi obšírne odpovede na listy včera došlé poslal som pp. Zátureckému, Krajňákovi a zvlášť Kmeťovi. Tomuto poslal som i svoje rukopisy, Pramene k miestopisu Slovenska a I. zv. Materiálov k miestopisu Slovenska a zdelil mu plán, akým by sa mali riadiť pri zostavovaní trojrečového menoslovu obcí slovenských. Zvedavý som, čo povie o rukopisoch. — Braňov kufor až dnes došiel. V ňom bolo 8 českých kalendárov, ktoré Mackovík pre mňa pozhľadával, a pekný skamenelý zub predpotopného slona (Elephas primigenius), ktorý dostal v Přerove od akéhosi priateľa. Zub nájdený bol v Předmostí u Přerova, kde je svetoznáme nálezisko z doby diluviálnej (predpotopnej). V tamojších vrstvách našli dr. Wankel a K. J. Mašek množstvo kostí a klov mamutích, vlčích, konských, sobích, medvedích, čeľusť ľudskú a veľký počet nástrojov z kremeňa. Rád som, že i naše martinské múzeum bude mať niečo z týchto nálezov. Zub z Beckova v mojej zbierke je zachovalejší než tento z Předmostia, ale oba sú peknými exemplármi.

Počasie ďalej trvá jasné a suché; rána a večery máme síce veľmi chladné, ale vo dne býva hodne teplo. Zemiaky povyberali sa v stave peknom. Znamenitý výnos dali Andersenky a Juvel, mnou sem došikované; okrem týchto je tu už hodne rozšírený zemiak „Magnum bonum“ zvaný, ktorý ľud náš krátko „bonamí“ nazýva. — Už som sa domnieval, že mi p. Šándorfi nedá ani odpovede na list jemu ešte 20. augusta písaný. A predsa dnes došla jeho odpoveď s prosbou, aby som odpustil, že tak neskoro odpovedá. Cestoval vraj mnoho sem a tam, kopal tu i tam ako úd odboru archeologického, na výstavu. Teraz kope vraj v Smoleniciach s pekným výsledkom, odkrývajúc hroby z bronzovej doby s utešenými prílohami. Ej, keby sa z toho niečo i pre naše Múzeum dostať mohlo! Musím Šándorfiho prosiť, aby s duplikátmi i na mňa pamätal. Ešte dnes mu budem písať. O niekoľko dní vraj naisto mi pošle žiadané knihy. Teším sa im nevýslovne, lebo mi budú dobrým prameňom k prácam. — J. Mackovík sľúbil mi od svojho strýca vyprostredkovať Bartošovu Dialektologiu, ale nezdarilo sa. Strýc mu vraj píše, aby som sa obrátil rovno na prof. Bartoša, on vraj mi vďačne daruje oba diely. To neurobím. Starých kalendárov pošle viac kusov, lebo vraj i svojich kolegov vyzval k ich zbieraniu a tí mu prisľúbili pomoc.

Krajňák poslal mi A Pozsonyvármegyei Régészeti és Történelmi Egyesület 1882 — 85 évi Értesítője. Ale ako z obsahu súdim, veľmi málo v zväzočku tomto bude prameňov súcich na preznačenie. Zdeleno mi, že spolok ničoho viac nevydal a po krátkom trvaní zanikol. No nemohol mať životaschopnosti, keď za tri roky sotva sto členov mal. To ukazuje, že maďarský spolok nebol na mieste v nemeckom Prešporku a prevažne slovenskej stolici. — Miško Kiss po dlhom mlčaní zdeľuje mi svoje skúsenosti nadobudnuté v Martine v čase zhromaždenia Muzeálnej slov. spoločnosti. Pána Kmeťa nevie prenachváliť. Dňa 22. septembra bol uňho návštevou dr. Wagner. Ja očakával som ho zo dňa na deň, ale neprišiel, lebo musel sa už vraj ponáhľať do Grazu za svojím povolaním. Milou by mi bola bývala jeho návšteva. Musím mu písať, aby poslal niečo do Obzoru.

Všetkých našich Michalov nech Pán Boh živí! Gratuloval som jedine Kissovi. — P. Kmeť vrátil mi rukopisy, lebo vraj myslí, že sú mi v každom okamžení potrebné. O Materiáloch k miestopisu Uhorska píše: „Takých zväzkov jesto dosiaľ šesť.“ (To sú slová z môjho listu.) „Lakonická sada; krátkych päť slov a čo tie hovoria! V obdivu Vašej mravenčej pilnosti neviem povedať iné, len Pán Boh Vám pomáhaj a Vás posilni, aby ste dielo započaté zavŕšiť mohli, už keď nie vzťahom na celé Uhorsko, aspoň vzťahom na Slovensko. Započnite, započnite bezodkladne súriť p. Šujanského, lebo ten rád odkladá a nerád dáva odpovede. Starý pán Algőver bude ochotnejší. Práve po tieto dni, gratulujúc mu, obnovil som v jeho pamäti jeho prácu, ktorú s Vami má konať.“ — P. Kmeťa mrzí, že zabudli niekoho z peštianskych Slovákov vziať do výboru Muzeálnej spoločnosti. Veru, bola to chyba, ale snáď sa dá napraviť. — Kompánek—Osvald—Salva dostali „v mene kráľovom“ oslobodenie spod obžaloby za „tri kázne“ a teraz predsa už majú citácie na 25. novembra do Prešporka, že vraj „felekezetek elleni izgatás miatt“,^[361] a to zas „v mene kráľovom“. Podivné! Sloboda a rovnoprávnosť! — Strašné pálenie cítim v pravej nohe od kolien hore. A trvá to s prestávkami už asi 14 dní. Veru obávam sa horšieho. Zajtra mal by som už ísť poradiť sa dr. Markoviča, lebo keď sa raz započne škola, nebude možno z domu odísť.

Včera večer neočakávane dorazila Elenka i s malou dcéruškou Olinkou. Bolo to milé prekvapenie pre všetkých, lebo sme už v tejto dobe ani len pomýšľať nesmeli na jej návštevu. Krásne, už viac dni trvajúce počasie, opravdové „babské leto“ chcela ešte použiť. Zabaví sa niekoľko dní. — Inžinier Čajka písal mi, žeby len Braňo prišiel do Prahy, on vraj postará sa, aby dostal miesto, a kým ho nedostane, bude vraj môcť byť uňho v byte i pri stole. List Čajkov poslal som hneď Gustávovi Križanovi, aby mi zdelil, čo myslí a či schvaľuje návrh Čajkov? Treba mi teda čakať na Križanovu odpoveď. Len potom rozhodnem sa k istému kroku. —

Zborovický Šmyd je vraj ešte vždy „odkázán“ na posteľ. Dal mi písať skrz svojho synovca Tom. Glosa, poslucháča fil. fak. č. univerzity v Prahe, a zároveň poslal mi aj z Kottovho Slovníka zošity 86 — 133. Došlo to ešte predvčerom. Odvtedy temer neprestajne sedím a vyznačujem si, čo mi treba. Z týchto zošitov vidím, že do Slovníka pracovali zo Slovákov pp. Sasinek, Záturecký a J. Vlček. Slová a frázy vybrali sa však najmenej z 50 — 60 slovenských spisov. Najviac slovenských kníh a časopisov vyčerpal Šmyd, ktorý i moje tri rukopisy mal u seba (Sborník provincionalizmov, fráz atď.,^[362]Piesne bošáckej doliny, Materiál k miestopisu bošáckej doliny) a mnoho sto slov, fráz, prísloví, porekadiel, jednotlivých slok z piesní v doplnkoch uverejnil. Nuž hľa, moja práca nebola márna a človek, keď niečo započne robiť, ani koľkokrát netuší, na čo to dobré bude. Kým týchto 47 zošitov preberiem, hodne prejde času. Ak ma Pán Boh pri zdraví zachová, nuž požičiam si i prvých 85 zošitov. Šmydov synovec píše, aby som si vraj značil, čo vzťahuje sa na činnosť Jozefa Viktorina, lebo akonáhle Šmyd vyzdravie, hneď chce písať o Viktorinovi, tak ako písal o Sasinkovi a Radlinskom. Šmyd je veľkým priateľom Slovákov. Boh daj mu čím skôr dobrého zdravia. — Pre Obzor došli práce od dr. Markoviča, dr. Wagnera a Fr. Macvejdu. Prví poslali pokračovanie svojich prác, tretí malú rozprávočku z ruštiny preloženú. Prišla mi práve vhod; pôjde ešte do čísla októbrového. Zajtra musím sa už do toho dať, lebo čas ubieha. — Krásne počasie zmenilo sa na daždivé. Ráno asi do 9. hod bolo sparno; potom strhnul sa severný vietor, prihnal mračná a počalo pršať. Povetrie schladilo sa citlivo. No teraz už keby chcelo hodne namoknúť, aby sa mohlo siať.

Už šiesty deň premŕval som sa v Kottovom Slovníku, porovnávajúc v ňom obsažené slová so slovami nárečia bošáckeho. Len teraz spozoroval som, že Šmyd veľmi chybne vypisoval slová a frázy z môjho Sborníka a Materiálu k miestopisu bošáckej doliny. Ako žiadne ľudské dielo nie je dokonalé, tak platí aj o tomto slovníku. Mnoho z neho mohlo vystať, ale i mnoho ešte v ňom chybuje, lebo myslím, že tie slová, ktoré nie sú v doplnkoch, nebudú ani v zošitoch prvých. — Krajňák píše, že redaktor Turistických listov sľúbil mu poslať III. a IV. ročník; I. a II. ročník môžem vraj dostať u dr. Pattantyusa v Ilave. — Počasie je zase len suché. Dážď 3. t. m. spadnutý temer nič neobsnadnil oračku.

Do dneška napriek všetkým hrozbám nedošlo do školy iba 35 detí. Je len asi piata čiastka z popísaných do školy. Bez pokút to snáď ani tohoto roku nepôjde. — Krajňák pýta sa ma, či dostal som už Turisták Lapja? Teraz neviem si vysvetliť, prečo upravil na mňa takýto dotaz. Však predošle písal, že redaktor na jeho meno tieže ročníky pošle. Či ich aj poslal? A keď áno, vtedy snáď Krajňák poslal ich pod páskou a ony stratili sa. To by ma veľmi mrzelo. Alebo ak ich on nedostal, myslí, že ich redaktor rovno na meno moje odoslal, a preto v tom zmysle dotaz na mňa upravil. Zdeľuje i to, že dostal Szepesmegyei történelmi társulat milléniumi kiadványainak^[363] I. zväzok. Je tam vraj bibliografia spišskej historickej literatúry, Sam. Weberom zostavená. Ak vraj chcem, pošle mi to. Ako by som nechcel? Zaraz písal som mu, aby mi to čím skôr poslal, lebo nájdem tam zaiste dosť dát vyznačeniahodných.

Včera znamenite pomoklo. Teplý dážď trval od obeda až do polnoci. Dnes bola oračka a sejba v prúde. Ja dal som 9. zasiať 11 merice raži „Triumf“ zvanej. Dážď jej bol vítaný. Túto znamenitú výnosnú raž by som rád medzi našimi občanmi rozšíril. Vlani zaopatril som si z nej 10 kg, ale že mi ju v máji voda skynožila, bolo jej len 110 kg. Jednu štvrtinu daroval som z nej Jankovi Petrechovi, aby sa i on do nej zaplovodil. Len aby sa nám budúceho roku vydarila! Včera o 9. hod. zhorela Michalovi Chraplovi stodola nepoistená. Dáky dobrý priateľ mu ju podpálil. — Žiakov dalo sa doposiaľ 50 zapísať, ale v škole bolo ich len 32. Už to tak pôjde do Všechsvätých napriek všetkým zákonom. Veľké percento detí miesto 8 mesiacov sotva za päť bude ako tak školu navštevovať. A potom vraj napredujeme. Horká naša bieda!

Krajňákovo priateľstvo neviem ani dosť oceniť. Obratom pošty písal a poslal mi pod krížovou páskou I. zväzok Szepesmegyei történelmi társulat milléniumi kiadványainak, kde nachodia sa mnohé dôležité veci, z ktorých budem môcť mnoho čerpať. V zväzku tomto nachodí sa od Samuela Webera, ev. farára, Szepesvármegye torténelmi irodalmának bibliographiája^[364] a od Alex. Münnicha, ev. uč. v Poprade, A Szepesség őskora.^[365] Z prvej práce budem si môcť vyznačiť k Miestopisu Slovenska, z druhej podobne dakoľko nálezísk starožitností. Spišský historický spolok vydá ešte tohoto roku dva tomuto podobné zväzky a historickú mapu spišskej stolice. K všetkému tomu prídem časom prostredníctvom môjho priateľa Eduarda, ktorý je členom tohože spolku. Nakoľko prebehol som historickú bibliografiu spišskej stolice, vidím, že p. Weber slovenskej literatúry si ani len nepovšimnul; ale chybuje tam hodne i zo samej maďarskej i nemeckej literatúry a keby som si dal na tom záležať, teda hodne doplnkov mohol by som mu zdeliť. Tur. Lapja Krajňák nedostal, nasledovne nestratili sa na pošte. Teraz, keď vidí, že ich redaktor ani mne neposlal, zaiste ho upozorní na svoj sľub. — Izidor Žiak-Somolický odsúdený je pre článok Nehľadaj u čerta svätenú vodu na dva mesiace väzenia, 50-zlatovú pokutu a znášanie pravotných útrat. Zaraz po vynesení výroku ho zacvikli a 7. t. m do Vacova previezli.

Žiakov dohrnula sa taká sila, že ich je už 132 zapísaných; v škole však mal som všetkých len 88. Ostatní, minulého týždňa zapísaní, ostali doma. Ale čo s nimi budem robiť, keď sa cirkev nepostarala o pomocníka? — Eduard Peck, s ktorým oboznámil som sa tuším r. 1878 v Luhačoviciach, pýta sa na dopisnici, či som ešte na svete? Chcel mi vraj poslať svoje novšie publikácie. Odpovedal som mu obratom pošty dlhším listom. Je teraz nadučiteľom v Domažliciach pri Přerove. Škoda, že som to nevedel takto dva roky, keď som bol v Přerove. Bol by som ho navštívil. Písal som mu, aby svoje spisy poslal i Muzeálnej spoločnosti slovenskej, ba požiadal ho aj o to, aby nejakými predmetmi predhistorickými pamätal na toto naše Múzeum, lebo viem, že má vo svojej zbierke i duplikáty. Myslím, že vyhovie tejto žiadosti. Peck je úprimným priateľom Slovákov. Snáď dá sa zapísať i za člena Muzeálnej spoločnosti.

Včera odobrala sa od nás Elenka. Bol som ju vyprevadiť až po Žilinu. V Žiline sadla o 2. hod. na rýchlik a mala byť o piatej v Breznici, kde ju mal zať očakávať. Staráme sa, ako sa dostala s dieťaťom domov. List príde snáď v sobotu, t. j. 19. Keď sme sa z domu vyberali, bolo teplo, ale na poludnia sa trochu schladilo a prišiel silný dážď. Dnes je však tak chladno, že „teplá pec je milá vec“. Už i v škole musel som dať kúriť. — Od Muzeálnej slovenskej spoločnosti došiel list toho obsahu, že od Nového roku bude vydávať odborný časopis spolkový, aby som teda poslal niečo hneď pre prvý zošit. Keby len bolo kedy pracovať! Ale teraz nemám sa kedy ani len poškrabať. Rukopisy pre desiate číslo Obzoru mali byť už v tlačiarni a ja sotva ich mám dosiaľ pre pol čísla. Čo tu bola Elenka, veľmi málo mohol som pracovať. I škola odníma mnoho času. Teraz už len po večierky dá sa niečo urobiť. Obzor už štvrtý rok redigujem, dosiaľ každé číslo vyšlo načas, len toto nemožno už načas vydať. Ale i Salva je príčina, lebo príspevky, ktoré k nemu dochodia, dosiaľ neposlal. Neverím, že by ničoho nebolo k nemu došlo, veď dosiaľ pre každé číslo čo-to sme dostali.

Krajňák poslal mi III. — VII. ročník Turisták Lapja. Nič neviem, či mi ich redakcia darúva alebo len požičiava, lebo pri balíku nebolo listu Krajňákovho. Ak mi ich daruje, nuž pošlem ich časom do Muzeálnej knižnice. O Slovensku je pomerne v ročníkoch týchto málo písané, no ale predsa mnoho si z nich budem môcť povyznačovať. Len kde dostať teraz I. a II. ročník? To bude ťažko; a predsa by som i tie rád poprezeral. — Že mi Šándorfi sľúbené veci neposiela, je mi podivné. Snáď ešte vždy zamestnaný je kopaním starožitností pri Smoleniciach.

Konečne dnes bolo mi možné ostatné rukopisy pre 10. číslo Obzoru odoslať. Ani s jedným neoneskoril som sa tak ako s týmto. Veď temer celé číslo musel som sám napísať. — Teraz zase bude mi možné ďalej premívať sa v Kottovom Slovníku a potom vyznačovať si aj z Turisták Lapja, čo mi je potrebné. — Šromovi do Prahy (Žižkov) poslal som veľký, 7 kg ťažký balík rozličných rôznych čísel maďarských a slovenských časopisov. Bude mať radosť. Vrátil som mu i 3 ročníky Naší mládeži, ktoré mi bol v lete požičal. Požiadal som ho aj o to, žeby sa ohliadol po dajakom mieste pre Braňa. Snáď má dajakých známych v daktorej strojníckej dielni. G. Križan, ktorý sľuboval všetko možné vykonať pre Braňa, ani na druhý list mi neodpovedal. Banujem, že nevystrojil som ho hneď po obdržaní listu od Čajku. Ale čakal som na mienku Križanovu, a tá dosiaľ nedošla. Od Križana očakával som mnoho, ale tuším sa v ňom sklamem.

Počasie máme veľmi premenlivé; jeden-dva dni je pekne a deň-dva zase prší. Napriek dažďu bol som v Novom Meste zakúpiť si pre školu rozličné písacie prostriedky. Kúpil som toho všetkého za 12 zl. To vytrvá mi asi na tri mesiace. Minulej zimy spotrebovalo sa v mojej škole pri 186 žiakoch vyše 2000 písaniek a rátaniek; nuž iste aj tohoto roku sa ich toľko spotrebuje, lebo myslím, že i teraz bude asi 180 detí. Doterajšku dalo sa ich už 145 zapísať, ale do školy chodí ich len 90 — 100. — Ján Smetanay písal mi z Prahy, aby Braňo len prišiel, že on postará sa mu o zamestnanie. Asi o 14 dní ho teda vystrojím, lebo už nemá doma trpezlivosti. Po večierky prechádzam s ním regule slovenského pravopisu, poneváč je v tom veľmi slabý. I to pozabúdal, čo sa bol v mojej škole naučil. Na našich školách slovenské deti len ohlupujú, keď im nedávajú ani len v tých najnižších triedach žiadneho základu pomocou ich materinskej reči. Keď sa potom takí šuhajci sami privátne v slovenskej reči necvičia, nuž vyzerá to potom s nimi biedne.

Okolité vrchy pokryli sa dnes popoludní prvým snehom, ktorý však dosť skoro zmiznul. Zozimilo sa citlivo. Myslím však, že sa to ešte premení. A veru bolo by veľmi žiadúce, lebo väčšina ozimín ešte ani len nepovzchodila, ba mnohí vraj majú ešte i siať. Obzoru číslo 10. prišlo až dnes. Som s ním spokojný. Niečo rukopisu ostalo mi ešte i pre číslo novembrové. Teraz musím sa pousilovať, aby novembrové číslo vyšlo určite 20. Ale musím zajtra písať na všetky strany o príspevky, žeby som dopisy nemusel sám sklepávať, ako sa to stalo pre číslo októbrové. — Bohumír Šrom poslal mi 12 rozličných kalendárov a II. ročník časopisu Naše doba.^[366] Som mu za peknú zásielku veľmi povďačný. To núka ma, aby som usilovnejšie zbieral preňho jednotlivé čísla rôznych v Uhorsku vychádzajúcich časopisov. Ešte v auguste zasľúbil mi V. Mičátek, učiteľ na Kysáči, niekoľko srbských, rumunských a maďarských čísel, ale „skutek utekl“. Musím ho na sľub upozorniť a zároveň ho požiadať i za dopis do Obzoru. Kdo tluče, bývá mu otevříno, a kdo hledá, nalézá. — P. senior objednal 20 exemplárov Kalendára Tranovského. Jeden výtisk i ja som si kúpil, veď Salva i tak by mi ho neposlal. Ale nie som s ním spokojný, lebo to, čo je v ňom, náš ľud čítať nebude, poneváč niektoré články i 20 strán obsahujú. Pre ľud má sa všetko v kratších len článkoch podávať; on nemá trpezlivosti niečo obšírneho po viac večierkoch „šlabikovať“. Zvedavý som na jeho druhý kalendár, aké ten články obsahuje. Škoda, že som sa včera naň v Novom Meste u Brücka alebo Horovitza neopýtal.

Minulej noci zhoreli v Bohuslaviciach stohy slamy, ktorá náležala árendátorovi Krausovi. Hovorí sa, že mu ju musel daktorý zo sluhov podpáliť, lebo žid K. neľudsky vraj so sluhmi zaobchodil. Špekulácia je tu vytvorená, poneváč K. potrebuje viac slamy, než jej mal. Že bola poistená, samo sebou sa rozumie, poneváč žid je vždy opatrný. — Dnes popoludní spáchaná bola v Podhradí lúpežná vražda. Ženu Bulíkovú, rod. Peráček-Abovskú Annu dajaký lotor za bieleho dňa v jej príbytku zahrdúsil a ukradol 45 zl., ktoré si chudobní ľudia títo z majera, kde cez leto pracovali, priniesli. Jej muž Bulík mlátil tu v Podhradí u jedného gazdu a keď sa okolo ôsmej večer domov navrátil, našiel ženu mŕtvu. O takýchto skutkoch na našej doline nebolo ani slýchať. Teraz ale náš ľud, čo chodí „do sveta“, je ozaj svetárskym, bezbožným, nasledovne schopným i týchto najťažších prečinov. I krádeží je tu veľmi mnoho. A nie sú to obyčajní kmíni, ktorí sa vlámali do komory, aby kus slaniny, bravčoviny alebo inej „žranice“ ukradli, ale ženú sa len po peniazoch. Minulého roku ukradli Wagnerovi z veľkej truhly vyše 400 zl., pani Osztroluczkej vnišli 8. septembra cez oblok do izieb a tam jej vzali 300 zl. I na poštu dobíjali sa; už bola od ulice stena prebraná. Veru sa je čo obávať pred týmito lotri. A nijako ani len jedného z bandy popadnúť nemôžu. Nedávno patrolovali dvaja žandári v Bošáci celú noc, a predsa, akoby tým žandárom na posmech, v troch miestach ukradli husy a iné veci. Ale džbán dotiaľ chodí na studňu, kým sa nerozbije! I týchto lotrov lapia len kedysi. Bárs by sa im to už konečne podarilo, lebo nie sme už si istými ani so životami. — Za príspevky pre Obzor požiadal som Gašparíka, Chorváta a Vl. Mičátka v Kysáči. Keby už len niečo poslali! — Osvietený p. J. Francisci poslal mi II. dielu Slovenských spevov zošit 6. Pán tento už len so všetkým pamätá na mňa, čo vytlačí sa v Martine. Musím sa mu pár peknými slovami poďakovať. Ja Spevy posielam darom J. X. Kedrůtkovi, nadučiteľovi v Zboroviciach na Morave. — Že Ed. Peck dosiaľ neposlal mi ponúknuté svoje najnovšie publikácie, je mi veľmi divným. Či snáď nedostal môjho listu? Už čosi musí byť na príčine. Ak to nedostanem za 4 — 5 dní, budem mu písať. — Brat Karol zo Bziniec pozýva ma na posviacku kostola, ktorá bude sa dňa 3. novembra odbývať. Rád by som sa tam videl, ale nebude možno. Zišiel by som sa tam s mnohými známymi.

Mŕtvolu zahrdúsenej Bulíčky budú sekcírovať až zajtra. Dnes za celých päť hodín vyberal hlavný slúžny inkvizíciu, ale bez výsledku. Zajtra má dôjsť ešte pokračovať ktorýsi z kráľovských sudcov. Sedem žandárov zostalo tu i prez noc. Od hlavného slúžneho počul som, že v Bošáci a v Podhradí spáchaných bolo od 1. januára 38 krádeží, páchateľ nebol objavený. V Bošáci zamýšľajú už asi 50 uličných lámp postaviť. — E. Peck poslal dva výtisky svojho objemného diela Okresní hejtmanství holešovské. Jeden výtisk pre p. seniora, druhý pre mňa. Zdá sa mi, že to bude dielo zaujímavé. Je tak písané ako Bayerovo Přerovsko.

Bulíčku pochovali sme o 3. hod. pri veľkej účasti ľudu podhradsko-bošáckeho. Sudca Strechay viedol inkvizíciu až do noci. Najväčšie podozrenie padá na Jána Beňu, ktorý vraj po dvakrát požičiaval peniaze u Bulíkov a zajtra mal mať svadbu. Žandári z dediny ani neodchádzajú. — Salvov kolportér Šimon Roháček bol aj u mňa. Zbiera podpisy a objednávky zvlášť na kalendáre: Tranovského a Domový. I Obzor všade odporúča. Kalendárov dosiaľ predal asi 1500 výtiskov, na Obzor získal desať odberateľov. Tranovského tlačili 6000 a Domového 4000 výtiskov. Salva vydal teraz i Kancionál Tranovského vo 20 000 výtiskoch. Bežo dostal teda konkurenta. — Včera večer okolo 10. hod. zase bol oheň v Bošáci. Zhorel Móricovi Donáthovi dom, ktorý stojí oproti jeho sklepu. Donáth mal 3 domy okolo seba a už všetky pohoreli. Dva z nich už ani nepokryl. Ľudia sú zvedaví, čo urobí s týmto. Pri ohni vraj tvrdil, že mu to urobil bíreš, ktorý toho dňa ráno od neho odišiel do inej služby. Možno, ale aj ináč ľudia myslia.

Dnes vystrojili sme Branka do Prahy. Vyprevadil som ho, bárs bol veľmi špatný čas, do Nového Mesta. Lúčili sme sa s ním so srdcom bolestným. Ostali sme už samotní. Cez zajtrajšok ostane v Přerove, 11. ráno o ôsmej hodine má doraziť na miesto, kde ho bude medik Smetanay očakávať. Bože daj, aby sa ta šťastne dostal a čím skôr vstúpil do práce. Kým nedôjde od neho dajaká zpráva, budeme v ustavičných úzkostiach. — Rukopisy pre prílohu som odoslal včera; zajtra musím sa už pribrať k zostaveniu hlavného listu. Okrem jedného dopisu a kraťučkého článočku od dr. Wagnera ničoho nemám. Iste budem musieť zase len celé číslo napísať, teda i dopisy. Je to bieda, keď nikto nič nepíše. Veru, mám už Obzoru po krk a keby si Salva niekoho našiel, nuž veľmi rád by som mu jeho redigovanie prepustil, aby som už budúceho roku pokoj mal. To nočné pracovanie kazí zdravie. Vo dne vo škole a v noci do dvanástej pri stolíku môže veľmi zunovať človeka. —

Od Branka prišiel list. Do Prahy dostal sa šťastlivo. Na nádraží čakal ho Igor Hrušovský, ktorý v Prahe študuje, lebo medik Smetanay nemohol mu vraj prísť v ústrety. Aj tak dobre, že vystrojil miesto seba Hrušovského. Tento priviedol ho na byt Križanov. Smetanay prišiel za ním ešte dopoludnia a potom poukazoval mu niektoré ulice pražské. K inž. Čajkovi mali ísť na druhý deň. S G. Križanom zišiel sa náhodou v přerovskom pivovari, lebo Križan kdesi pri Hulíne pracuje, vyslaný súc ta Křížikom. V Prahe vraj len za pol dňa bol, a preto nemohol v záležitosti Braňovej nič urobiť. Ej, ale mi už len mohol niekoľko slov napísať, aby som bol mohol uspokojiť sa, lež takto udržovať ma v neistote a v trápení, čo sa stalo, keď nedáva odpovede. No nebolo to ani za mak pekné od Križana. — Už len, aby mu Pán Boh pomáhal a dostal čím skôr také zamestnanie, aby sa mohol so všetkým vydržať. — S Obzorom som už hotový; no ale za štyri večery sedával som i cez polnoc pri stolíku. Číslo sa bude páčiť, lebo v ňom mnoho zaujímavého i poučného. Včera poslal dva dopisy Stanko Zoch, ale oba odložil som do čísla decembrového. — Časy sú zase pekné. V noci trochu mrzlo. Ráno o siedmej bolo 2° zimy podľa R. Mali by sa už ruže začať schovávať, ale keď na to nie je času.

Šándorfi z Lopašova poslal mi sedem ročníkov Egyházművészeti Lap,^[367] štyri ročníky Értesítő, Jedlicskovo dielo Kiskárpáti Emlékek^[368] II. a Hampelovo dielo Bronzkor,^[369] píšuc, že čokoľvek budem z jeho veľkej knižnice potrebovať, rád mi vždy požičia. Hampelovo dielo i ja mám. Nuž škoda ho bolo posielať; miesto neho mohlo dôjsť radšej niečo iné. Knihy tieto mi budú dobrým prameňom pri prácach. Priateľsky pozýva ma k sebe na niekoľko dní, aby som si z jeho kníh aj tam čo-to popreznačovať mohol. Budem vraj s „otvoreným náručím“ uvítaný. — Družstvom Vlast vydávaného a Škrdlem redigovaného časopisu Vlast došlo i druhé číslo, vlastne 6-hárkový zošit, hoci upovedomený som bol od p. Šmyda, ktorého láskavosťou časopis tento dostával som za celých 8 rokov, že mi prestane dochádzať. Snáď bude v tom dajaké nedorozumenie, o ktorom treba sa mi zmieniť pred p. Šmydom. Časopis Vlast je tuho katolícky, ale veľmi mnohé veci v ňom obsažené hodia sa i pre nekatolíka. — Teraz teda dosť by som mal práce, len keby viac času bolo, ale toho veru málo. Človek už aby len po večierky pracoval. Inokedy niet chvíle času.

Včera započal som v Podhradí hospodársku štatistiku. Práca táto previesť sa má za 10 dní. Mám za ňu dostať od obce 15 zl. I to mi dobre padne, aspoň sa mi tým zaplatí polovica dane. Všetci okolití učitelia píšu to vo dne, ja po večierky, aby som nemusel školu meškať, bárs aj učiteľov ministérium oslobodilo na celých tých desať dní od vyučovania. Myslím, že prácu prekonám i po večierky. Počasie máme od niekoľko dní suché; chodníky ako dlaň. Po dve noci boli už tuhšie mrazy. Ruže dal som už pozakopávať, aby nevyšli na skazu. — Detí chodí už do školy pravidelne vyše 170. Ešte ich chybuje do 10. Tie prídu, až keď snehu napadne, lebo niektorí chudobnejší vždy ešte dobytok vyháňajú na pašu. Zašanuje sa i krmu i dreva. —

Novembrové číslo Obzoru dnes došlo, len škoda, že nie je v ňom viac drobností umiestených. Radšej mohli vynechať jeden článok z rubriky Opatrovanie a liečenie dobytka a hydu a jeden zo Zdravotníctva, vtedy by bolo bývalo miesta dosť pre všetky drobnosti, ktoré som poslal. Zle je redigovať dajaký časopis tomu, kto nebýva v mieste tlačiarne — Zgútha poprosil som o dajakú vianočnú básničku pre číslo decembrové. Snáď teraz vyhovie. — Od správcu Muzeálnej slovenskej spoločnosti dostal som vyzvanie, aby som zbieral v okolí členov. Zdelili mi i mená doterajších členov z dolného Trenčianska. Členmi sú: Karol a Daniel Bôrikovci v Beckove, Žigm. Križan a Michal Kiss v M. Stankovciach, Medňanský v Istebníku, Holuby a ja v Podhradí a Ján Lacko v M. Lieskovom, dohromady ôsmi. Ťažko tu bude mimo 1 — 2 členov získať. Z katolíckeho kňazstva nepristúpi nikto, z evanjelického jediný P. Roy je, na ktorého môže sa rátať. Z učiteľstva podobne nebude možno nikoho spolku získať. —

Branko predsa konečne po mnohom sem a tam chodení dostal prácu a zamestnanie v dielni Krížikovej. Tomu som sa náramne potešil, lebo i moja i jeho žiadosť bola dostať sa do elektrotechnickej dielne. Vďaka, že mám dobrých priateľov v Prahe, bez ktorých protekcie nebolo by mu možné bývalo dostať sa tam, kde je. Robili zaňho pp. Urbánek so svojím zaťom Suchánkom, inž. Čajka, pomáhali mu hľadať nejaké miesto i študujúci Slováci, ale všetko darmo; všade mu povedali, aby sa hlásil až o 3 — 4 mesiace. Konečne poradil mu ktosi, aby zašiel k riaditeľovi českého divadla Šubrtovi. Ten, keď sa mu predstavil, veľmi priateľsky ho prijal a povedal mu, že r. 1894 v septembri bol aj u nás v Podhradí, že ma dobre pozná, a tak že vplyvom svojím môže preňho u Křížika miesto dostať. A skutočne, Šubrtovo odporúčanie pomohlo, lebo keď Křížik na Urbánka, Suchánka a Čajku nič nedal, Šubrtove odporúčanie malo takú platnosť, že bol prijatý. Musím sa však tým pánom, ktorí sa za Braňa tak ujali, srdečne poďakovať. Nech nemám v Prahe tieto známosti, nuž ťažko by bol k niečomu prišiel. Boh im zaplať každý ich krok. — Farár Šándorfi zase mi poslal asi 30 výstrižkov z časopisov, do ktorých písaval, ba i zoznam svojich kníh, aby som vraj vedel, čo sa v jeho knižnici nachodí. Obšírne písal o smolenických starožitnostiach, povykopávaných na predhistorickom pohrebišti. Podľa tejto zprávy musí mať už celé veľké múzeum, z ktorého budem hľadieť i pre naše múzeum jedno-druhé dostať. Len keby som mohol niekedy k nemu zájsť. Sľubuje, že i on príde k nám a potom budeme pátrať na Pohančeniščách a srnianskych Hradiskách. On vraj vymôže na kopanie i peňažitú podporu z Pešti. Ja, ale vtedy by museli všetky vykopané predmety odísť do Budapešti. Niečo však ostalo by i tu a prešlo by do nášho múzea. — Počasie vždy trvá jednaké; tuhá zima bez snehu. Bárs by ešte aspoň niekoľko dní takto potrvalo. November inokedy býva blatnatý, no teraz urobil výnimku. — S hospodárskou štatistikou je dosť práce; sotva budem s ňou do 30. novembra hotový. Po dva dni nič som nerobil pre hrozné bolenie hlavy a tak mnoho som zameškal. Mne je teraz platnou každá hodina. — Jindřich Mackovík poslal tri krátke článočky pre Obzor a žiada ma, aby som 1 výtisk Obzoru aj ich študentskému krúžku posielal. Stalo sa to. I on je vraj zvedavý, ako sa Braňovi v Prahe vedie. Snáď mu teraz už tiež písal. —

Ľudmila písala a prosila, aby som vraj neuverejňoval v prílohe Obzoru z jej prvých prác „staré naničhodnosti“. Odpovedal som jej, čo súdim o týchto „naničhodnostiach“. Sú to črty z dediny práve pre ľud veľmi dobré, za ktoré nikdy sa nebude musieť hanbiť. Pracuje vraj na zákazku pre almanach Živeny. Jej básne tlačia sa už u Salvu a vyjdú k Novému roku. Náklad prevzal Salva, lebo Ráth et comp vraj „zbrčkovali“. — Kmeťovi gratuloval som k Ondrejovi. Okrem toho napísal som mu obšírne o starožitnostiach smolenických, podľa toho, čo zdelil mi o nich Šándorfi. Bude ho to iste zaujímať.

Včera o 10. hod. podpálil ktosi Mitánkovi sušiareň. Urobil to vraj najskôr taký, ktorého M. nepovolal na svadbu svojej dcéry. I meno spomína sa, kto to najskôr urobil. Len čo ľud bol vyplašený z loží. — Prvého sniežka dnes trochu spadlo, ale tak málo, že nepokryl ani zem. Vody málo, keď temer tretina jej už vymrzla. — Ochotný vždycky Zgúth poslal báseň s nadpisom O Vianociach. Medziiným píše, že neschvaľuje, keď zamýšľam prepustiť redigovanie Obzoru iným rukám. Mnou vraj redigovaný teší sa priazni obecenstva a škoda by bola dať mu zaniknúť. Prosí, aby som mienku svoju uvážil. —

Od p. farára Kmeťa došiel obšírny a ako vždy veľmi zaujímavý list. Ďakuje za gratuláciu a želá i mne dlhého života pri dobrom zdraví. Na to, čo zdelil som mu o pláne Šándorfiho, ktorý na jar, snáď s peňažitou pomocou akadémie, rád by u nás na podhradskom a srnianskom Hradisku dal kopať, píše toto: Zpráva o nádejnom kopaní u Vás ma aj potešila aj podesila. Ta že sa kapitálne postavte a obrňte, aby nenasledovalo, čoho sa ja oddávna obávam, že nám pred nosom prekope mongolstvo naše hradiská a pamiatky pošliape, poškvrní a odvlečie, ako kedysi ženy, panny a mládencov. Za Vášho súpera je verejná mienka a ako uznávate, i jeho chýr. Vy sa tiež staviate na to stanovisko „do ut des“,^[370] ale len tiež tak; a mimotoho on môže lúpiť pod firmou múzea, akadémie atď. Ale čo robiť; my musíme sa tešiť, keď dostanú sa nám drobty. Škoda, že sme aspoň toto jedno Hradište, ktoré ukazovalo sa od prvopočiatku bohatým na bronzy, samostatne nepreskúmali. Pán H… bude mať veľkú vinu! Nahraďte a zachráňte, čo sa dá. Nebolo by ešte času tú peňažitú zbierku zariadiť? Čo len sto zlatých zohnať a Škrabánka predbehnúť? Kto vie, či si on tiež nemyslí, že on je kocúrom a Vy kašou.“ — Tušil som, že p. Kmeť takto bude zmýšľať. Ale má aj pravdu, lebo jestli dá akadémia na kopanie groše, bude mať aj právo na nájdené veci. Nuž ale ušlo by sa z toho predsa i nám niečo. Čas všetko ukáže. — P. Kmeť poslal mi i krásne Kl. Čermákovo dielo Strážce starožitností,^[371] ktoré ozdobené je 69 vyobrazeniami. Dielo bude zaiste veľmi interesantné. On vraj kúpil z neho 5 výtiskov po 80 gr., nuž jedným vytiskom vďačí sa mi. Pán Boh zaplať! Druhý zväzok Tovaryšstva sa už dotláča. Myslím, že i týmto dielom bude sa mi chcieť časom zavďačiť, hoci mám už výtisk od p. Medňanského dávno zasľúbený. —

Hospodársku štatistiku odovzdal som úradu notárskemu. Zdalo sa to byť väčšou prácou, než skutočne bola. Ja robieval som ju po večierkoch a asi za 30 hodín bola skončená. Z honoráru mi prisúdeného dostal som teda za každú hodinu práce 50 gr. Som celkom spokojný. — Včera a minulej noci napadlo asi 10 cm snehu. Dnes nastal odmäk, začal padať dážď a teraz máme už hotovú cváchaninu. Škoda-preškoda pekného suchého počasia. — Braňo predčasne zdelil mi bol radostnú zprávu, že sa dostane ku Křížikovi. Teraz písal mi kníhkupec Urbánek, že z toho nič nie je, lebo zať Křížikov nechce rozmnožiť personál pracovný a pred marcom nikoho nepríjme do práce. Urbánek so svojím zaťom veľkoobchodníkom Suchánkom všemožne zasadzujú sa, aby bol v niektorej dielni prijatý, ale dosiaľ nič sa im nepodarilo preňho zaopatriť. Ešte jesto nádej, že prijme ho akási firma, ale ak i tá vraj odoprie, vtedy nebude iné pozostávať, iba to, že by sa na 2 — 3 mesiace domov navrátil. Koľko tu výdavkov, koľko starostí! Mnoho sa na mňa valí; neviem, či toľkému trápeniu nepodľahnem. Bože, pomáhaj! — Rukopisy pre prílohu č. 12 som dnes odoslal. Teraz nasleduje práca s hlavným listom. Pre toto mám dva dopisy Zochove a článok dr. Wagnerov. Ak zase len nič nedôjde, bude s číslom dosť práce. I Salvovi zdelil som úmysel, že chcem redigovanie Obzoru čerstvejšej a povolanejšej sile prepustiť, aby sa teda zavčasu po niekom obzrel. —

Včera po celý deň lial sa dážď, takže nebolo možno von vyjsť. Pred večerom počal sa južný vietor obracať na západný, v noci však zmenil sa na severozápadný a do rána trochu pritŕplo. Dnes bol už jasný deň a do rána, ak sa nezmení, môže dobre primrznúť. Uvidíme. — Salva poslal Brádňanov článok Omaz na štepy proti zajacom. Iste ležal uňho viac týždňov a teraz náhodou prišiel naň. Pre tento rok je už oneskorený, ale preto predsa pôjde do čísla decembrového. Brádňana, jestli i budúceho roku bude Obzor v mojich rukách, musím upozorniť, žeby práce mne posielal. Brádňan dobre píše, ale zriedka. Bolo by ho treba častejšie popchnúť. — M. Medňanský zdeľuje mi, aké práce za posledné dva mesiace „popáchal“. Medziiným oddal sa vraj i do rumunčiny. Dosiaľ napísal 12 hárkov Stopy starej kultúry a nová rumunská literatúra. Túto prácu rád by mal čo najdokonalejšiu, ale chybujú mu pramene; preto žiada ma, aby som mu všetky tie zošity z Kobrovho a Ottovho slovníka vybral a odoslal, v ktorých je niečo o Rumunoch. Chutná práca! Nuž ale vyhovieť musí sa mu za horúca, lebo on je netrpezlivý. Teší ma, že teraz k starobe je činnejším, než bol za mladi. —

Ľudmilka Podjavorinská v sprievode dlhého, zaujímavého listu poslala mi krásnu báseň s nadpisom Potecha pre číslo decembrové. Žiada ju mať na čele prílohy uverejnenú; ale aj zasluhuje svojím obsahom, aby skutočne na tom mieste stála. Poneváč rukopisy pre prílohu odoslal som ešte 5. decembra, nemohlo iné nasledovať, ako báseň zaraz vystrojiť do Ružomberka a ustálený už poriadok tak zmeniť, že báseň Potecha príde na prvé miesto a Zgúthova báseň O Vianociach na tretie miesto, hneď po vianočnej rozprávočke. — I dr. Markovič písal. Myslel som, že keď tak dlho mlčal, hnevá sa pre niečo na mňa. Zdelil mi, že náš dobrý priateľ Miško Bodický príde do Krajného, kde pred 14 dňami bol jednohlasne za farára zvolený, dňa 17. t. m. V pondelok 16. t. m. dorazí i s rodinou do Nov. Mesta, kde u Markoviča prenocuje. Jestli len budem môcť, teda zájdem i ja do Nov. Mesta, aby som sa zišiel s Bodickým. — Počasie i dnes také ako včera, teplomer pri západosevernom vetre stál na nule. Chvíľami i snežilo. — Že Braňo nepíše, spôsobuje nám veľké starosti. Čo je s ním?

Konečne došla zpráva i od Braňa. Po mnohom sem a tam chodení dostal miesto včera v ohromnej fabrike Ringhofrovej, kde bol od pánov Šubrta a Urbánka direktorovi Heringovi odporučený. Teším sa, že je to tá fabrika, v ktorej je Slovák Čajka inžinierom. Ten už len snáď pôjde mu po ruke. Ale na Čajku uvalil Pán Boh žalosť veľkú, keď mu predošlého týždňa veľmi náhlo žena zomrela. Braňo s Pietrovým synom boli tam vraj pri obede, vtedy bola veľmi veselá — a na štvrtý deň, keď zase prišiel k Čajkovi, už bola pochovaná. Musím mu svoju sústrasť vysloviť. — Slovákov je v Prahe vraj vyše 20, zväčša študentov. Je tam Smetana z Myjavy, Smetanay z Kubína, Minárik z Bánoviec, Fajnor zo Senice, Pietor, Jesenský a Hrušovský z Martina atď. No už teraz budem spokojnejší. — Počasie sa natoľko zmenilo, že teplomer vystúpil až na 3 stupne a miesto snehu zase padal dážď. —

Počasie za celých osem dní trvalo viac-menej daždivé. Teplomer ukazoval zamieňavo od 2 — 6° nad nulou. Ak sa nezmení, budeme mať i Vianoce škaredé. — Došlo viac listov, a síce od Urbánka, Martiša a Braňa. — Tento zdeľuje radostnú zprávu, lebo že bude mať mesačného platu 50 zl. No z toho bude sa už len môcť poriadne udržovať. Len aby mu Pán Boh pomáhal. Veľká ťarcha mi už konečne odpadla, že nemusím viac naňho nakladať. Urbánek píše, aby som sa direktorovi Heringovi poďakoval. Urobím to, akonáhle stihnem. Dnes písal som do Přerova Mackovíkovi, do Prešporka Krajňákovi a do Bytčice Zaymusovi; tomuto poslednému vyslovujem radosť nad tým, že ho peštianska porota spod obžaloby oslobodila. Veru, trápilo ma, že bude tiež na niekoľko mesiacov odsúdený. Chudáčik, starý Simeón, snáď by to ani nebol prežil. — Počul som, že by mali Nár. noviny denne vychádzať. To by bol veľký pokrok. Stáli by vraj 16 zl. Ak by k tomu došlo, vtedy museli by skadesi dostávať podporu, lebo ináč z predplatkov nemohli by sa udržať. Teraz štyri sily zamestnané sú v redakcii, no potom by sa musel personál redakčný rozmnožiť. Uvidíme, čo z toho bude.

Z Prahy dostal som na ukážku prvé číslo Knihy.^[372] Je to bohato ilustrovaná literárna revue s pekným obsahom a oznamami najnovšie vydaných českých spisov. Vyjde do roka 10 čísel za predplatok 1 zl. Mne sa Kniha veľmi ľúbi, a preto umienil som si ju predplatiť. Aspoň sa oboznámim s najnovšími dielami českej literatúry. — Z Opavy doposlané mi je nádherné dielo Kráľovná nebeská, ktoré vyšlo v prospech Ústřední matice školské. Sú to ilustrované legendy o Panne Márii, rozumie sa, že v duchu katolíckom napísané. Dielo toto je prvým zošitom knižnice Kytice pomenovanej. Stojí 1,60 zl. Vydala ho svojím nákladom Matice opavská.

Dr. Pastrnek, bývalý gymnaziálny profesor vo Viedni, teraz univerzitný profesor v Prahe, píše mi medziiným toto: „Vyzvaný som, aby som v prospech našich nemajetných študujúcich mal verejnú prednášku o Slovensku. Poradiv sa menovite s prof. Vlčkom, uzniesol som sa na tom, aby som prehovoril o terajšom kultúrnom, hospodárskom, literárnom atď. stave na Slovensku. Tým tuším by som potrebe časovej vyhovel a spoločným našim záujmom československým dobre poslúžil. Prednášky naznačené bez pomoci vynikajúcich mužov slovenských ovšem zostaviť nie som vstave. A preto obraciam sa i k Vám, aby ste mi o školstve slovenskom spoľahlivé informácie podal. Viem, že znáte aj iné stránky svojho Slovenska a bol by som za všetko povďačný, avšak predovšetkým o školstve terajšom u Vás poučenie hľadám. Prednášku chcem vypracovať tak, aby vytlačená byť mohla a potom tiež Vášho mena ako pôvodcu mojich zpráv vďačne spomeniem.“ Toľko dr. Pastrnek. Ľutujem, že nemožno mu vyhovieť, veď neviem ani, do čoho skôr. Odporučím mu: Buriana, Bazovského a Urama. Snáď niektorý z nich podvolí sa k tomu. Neodopriem mu však ani ja jednotlivé otázky zdeliť, ale na dajakú systematickejšiu prácu dať sa nemôžem. — Počasie stále trvá teplé; sneh je však dolu, blata po členky. Pri jasnej oblohe pofukuje trochu schladený vietor západný, ktorý nám veru žiadanú zimu sotva prinesie.

Došlo viac listov. Bohumír Šrom pýta obrazy: Vyšehradu, Nitry, T. Sv. Martina a Kriváňa. Potrebuje ich vraj pre Květy mládeže. Pri všetkej dobrej vôli nemožno mu vyhovieť, lebo babranice kalendárske nemôžu sa mu poslať. Vo Vasárnapi Ujság by sa našli, nuž ale kde k nim prísť? — Fr. R. Osvald žiada, aby som mu zdelil, kde Michal Učnay, farár v Kost. Miticiach, uverejnil svoju prácu Martin Vavro, rybár na pravom brehu Váhu. Jeho žiadosti vyhoveno obratom pošty. Práca je v II. ročníku Vojtecha,^[373] v číslach 11 — 23 uverejnená. — Braňo píše, že Štedrý večer odbavovať bude u inž. Čajku, ku ktorému povolaný je i s Pietrom. Po večeri budú mať Slováci v hostinci stromček a spoločnú zábavu.

Máme po sviatkoch, ku ktorým toľko bolo chystania. Počasie schladilo sa ešte 25., kde teplomer ukazoval ráno 3 stupne zimy; včera bolo už sedem stupňov a dnes ráno o siedmej až 14. Škoda, že prv napadlo asi na 3 — 4 cm snehu, následkom čoho na roliach nie je zem zamrznutá dosiaľ. Oziminám môže to poškodiť. — Nár. noviny teda predsa len budú týždenne šesť ráz vychádzať za 16 zl. ročne. Je to veľký prokrok; ale či sa to dlho vydrží? Veru ťažko! Šestnásť zlatých je veľký groš a potom, ktože bude čísla zaplňovať? Bolo by treba aspoň raz toľko dopisovateľov. Sľubujú stále dopisy prinášať z Pešti, Viedne a Prahy. Pod čiarou budú prinášať, ako dosiaľ, veci zábavné a poučné. Ja im ponúknem svoje Pramene k miestopisu Slovenska, lebo pre Pohľady je toho veľa. —

Tovaryšstvo II. je už v najnovšom čísle Nár. novín oznámené. Súdiac podľa obsahu, bude to dielo veľmi interesantné. Len keby mi ho p. M. Medňanský čím skôr poslal. — Napísal som včera a dnes celú kopu listov a novoročných vinšov, a síce: Urbánkovi, Čajkovi, Wagnerovi, Štúrovi, Franciscimu, Uramovi, Kuliškovi, Kmeťovi, Zaymusovi, Révaymu, Krajňákovi, Kissovi, Bellovi, Gratzke, Biermanke, Haeklovi, Winklerovi, Krasznyanskému, Kosztkovi a Czeizelovi. — Od P. Winklera z Brna dostal som darom krásny stenový kalendár, vydaný Akciovou kníhtlačiarňou v Brne. Musím sa mu za pekný, neočakávaný darček srdečne poďakovať. — Mnoho školských detí ochorelo na osýpky, ktorým dnes žiak Ján Václav podľahnul. Mal jedenásť rokov. — Po celý deň padal husto sneh. Ak nepríde premena, bude dobrá sanica. — Gratulácie k Novému roku došli od Krajňáka, Biermannovcov a detí z Prenčova a z Prahy. —