Denník Ľudovíta V. Riznera
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Michal Garaj, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Jana Bittnerová, Daniel Winter, Martin Divinec, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková, Tomáš Soóky, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Jaroslav Merényi, Iveta Štefániková
Obsah
Došiel som z Martina, kde v bohatej knižnici Domu pracoval som celých 12 dní. „Žatva“ bola výborná. Múzeum vzmáha sa, tak že onedlho nebude dosť miesta pre rozličné predmety. Čo potom? Aby sa snáď vystavila nová budova. Ale kde vziať groše? Náš umný Kmeť zaiste čosi vyhúta. Ja odovzdal som Muzeálnej slovenskej spoločnosti: 87 kníh, Zigmundíkove Úryvky z výchovoslovia (litografované), svoj rukopis spisku Našim maličkým, 4 podobizne, 47 starých anatomických obrázkov, bronzovú ihlu a zlomky z iných dvoch ihiel, nájdené v popolniciach na Kopcoch v Bošáci, a úlomok kamennej sekery z Bošáce. — Vajanský v 84. č. Nár. novín napísal o mojej práci toto: „Po tieto dni baví sa u nás slovenský spisovateľ Ľ. V. Rizner. Azda bude známo nášmu obecenstvu, že Rizner pracuje na monumentálnej bibliografii slovenskej a tak tedy prišiel k nám použiť bibliotéku Domu, doplniť svoju temer(?) hotovú prácu. Mnohoročný trud, prevádzaný s veľkou akuratesou, jestli Boh dopraje ho vydať, bude okrasou našej literatúry a pomôckou pre literárnych historikov. Dielo bude alfabeticky zostavené. Meno spisovateľa, krátke kurikulum života, potom prídu chronologicky jeho samostatné pôvodné diela, preklady a články. Všetko, čo vyšlo do konca roku 1900 na Slovensku, podľa možnosti bude tam pozbierané; no i také diela budú bibliograficky poznamenané, ktoré hovoria o Slovensku, o našej literatúre, etnografii, národohospodárstve, sociálnych pomeroch atď. Obraz tlačovej činnosti Slovákov, dielo asi 20-ročnej práce pomaly rastie a doplňuje sa. Pôvodca mieni zakľúčiť zbieranie materiálov tohoto roku a od 1. januára budúceho stoletia počne pripravovať dielo pod tlač. Je nádej, že o náklad bude postarané. Po takejto základy kladúcej práci iste nebudeme dlho čakať na dôkladnú históriu slovenskej literatúry. Rizner previedol ohromnú prácu zo surova, všetky temer knihy mal sám v rukách; nemajúc nijakej dôkladnejšej pomôcky, sám musel vyhrabávať materiály. Pomohla mu valne naša bibliotéka v Dome a niektoré súkromné knižné zbierky. Sme veľmi zvedaví na dielo a želáme pilnému, neúnavnému, trpezlivému spisovateľovi, aby pri zdraví dokončil svoj trud a našiel vďaku i čiastočnú odmenu.“ — Toľko Vajanský, ktorý každodenne chodieval za mnou do knižnice a premŕval sa v mojich materiáloch. Práca ho tešila, čomu dal výraz i v svojom článku. Nuž ale ešte čaká konečné usporiadanie ohromného materiálu, k čomu bude treba najmenej 4 — 5 rokov. Bude mi treba všetko prepísať a pritom novými dátami doplňovať. Kedy s tým budem hotový, určite nikomu povedať nemôžem. Len aby Boh dal zdravia!