Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 65 | čitateľov |
[13]
Navštívili nás v mesiaci septembri a októbri mnohí vlastenci. Okrem voľakedajších súdruhov našich Jozefa Brózika,[14] Daniela Krnúcha, Ladislava Paulínyho, Pavla Čendekoviča, verných synov nášho Slovenska, boli tu: pán Marek,[15] právnik vo Viedni, pán Doležálek,[16] riaditeľ ústavu hluchonemých, na svojej spiatočnej ceste z Prahy, pán Mušicki,[17] doktor lekárstva, vnuk slovutného Mušického, horliví slovanskí vlastenci, ktorých sme s vrúcnou radosťou prijali a spievankami našimi tatranskými uprostred nás uvítali.
Práve teraz u nás mešká pán Ctiboh Cochius,[18] tunajšej spoločnosti slovanskej voľakedajší tajomník, ešte s dvoma vlastencami, totiž pánom Danielom Janovicom[19] a Alexom čaplovičom,[20] stoličnými úradníkmi Oravy. Každý z týchto výborných vlastencov obetoval na našu knižnicu slovanskú štyri zlaté striebra.
Pán Ctiboh Cochius je do Jasenovej za kňaza vysvätený.
[13] Návšteva v Spoločnosti
Zpráva bola určená na uverejnenie v pražskom časopise Květy. Štúr ju poslal Karlovi Boleslavovi Štorchovi vo svojom liste z 26. októbra 1837 (Listy Ľ. Štúra I, str. 127), ale v Květoch nevyšla. Nadpis uvádzame vo výbere sami a text prepisujeme z češtiny do slovenčiny.
[14] Jozef Brózik — pôvodom zo Sučian, po štúdiách v Bratislave pokračoval od septembra 1837 na teológii vo Viedni, takže v bratislavskej študentskej Spoločnosti sa zastavil práve na ceste do Viedne. Podobne v tom čase odchádzali cez Bratislavu na teológiu do Viedne aj Daniel Krnúch, pochádzajúci z Malého Kőröša, ďalej Ladislav Pauliny (1815 — 1906), neskorší farár v Prietrži a cirkevný historik, a Pavol Čendekovič (1804 — 1855), jeden z najdôvernejších Štúrových priateľov, neskorší farár v Malých Stankovciach.
[15] Marek — český študent práv vo Viedni, ktorý častejšie prichádzal medzi slovenských bratislavských študentov, nie je bližšie známy
[16] Antonín Doležálek (1799 — 1849) — prvý učiteľ slepcov v Prahe, bol od roku 1835 riaditeľom ústavu slepcov v Pešti. So svojimi chovancami usporadúval akadémie, koncerty a divadelné predstavenia. Štúrovci si Doležálka pre túto činnosť vysoko vážili.
[17] Juraj Mušicki (1811 — 1887) — synovec karlovského pravoslávneho biskupa a básnika Lukijana Mušického (1777 — 1837), bol lekárom v Pešti a knižne vydával diela svojho strýca
[18] Ctiboh Cochius, Ctiboh Zoch (1815 — 1865) — horlivý funkcionár v bratislavskej Spoločnosti a intímny Štúrov priateľ, bol práve na kňazskej vysviacke v Bratislave a po nej nastúpil miesto farára v Jasenovej na Orave
[19] Daniel Janovic — horár na oravskom panstve v Podbieli, bratanec Ctiboha Zocha
[20] Alex Čaplovič (1810 — 1872) — stoličný úradník v Jasenovej
— kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista, jedna z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam