ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^{[31] [32]}

I.

V Liptove lanského roku začali školskí učitelia z iniciatívy pána Plecha,^[33] zaslúžilého učiteľa v Mikuláši, pracovať na tom, ako by sa naše počiatočné školy primeranejšie pre svoj cieľ usporiadať a slovenské naše dietky lepšie vychovať mohli; ale šľachetné toto podnikanie pri chladnosti učiteľov čoskoro zaniklo. Teraz však lepšia nádej nám svitá na Orave; list odtiaľ toto hovorí: Na Orave sa pozdvihla spoločnosť s názvom bratstvo učiteľské medzi tunajšími ôsmimi učiteľmi, ku ktorým aj dvojctihodný pán Matuška,^[34] slova božieho kazateľ v Istebnom, pristúpil. Prvá schôdza bola u pána Cochiusa,^[35] učiteľa vo Veľkej Vsi, ktorá od poludnia až do jedenástich hodín večer trvala; a druhého dňa sa s tou istou horlivosťou v nej pokračovalo.

Cieľom spoločnosti je stále naprávanie škôl našich. Horlivosť, ktorou sa skoro všetci tejto veci ujímali, a vytrvalosť pri zhromaždení všetku pozornosť zasluhujú. Pamätnica, do ktorej sa majú najprv stanovy bratstva a potom všetky najlepšie rozpravy o vychovávateľských predmetoch zapisovať, mala sa viesť — ako najprv chceli — v latinčine, ale po dlhom naliehaní materčina zvíťazila. Seniorálnemu zhromaždeniu sa má predniesť, aby sa maďarčina a latinčina iba ako vedľajšie predmety asi dve hodiny týždenne prednášali. Dobré školské knihy, ako Čítanka,^[36] už teraz sa budú uvádzať. Treba tiež poznamenať, že pán Vavrinec Čaplovič^[37] sľúbil svoju veľkú knižnicu venovať tejto spoločnosti, ak bude trvalá.

II.

Súc požiadaní a pokladajúc to okrem toho aj za svoju povinnosť pokračovať v zpráve o sbore učiteľskom v stolici Oravskej, slovami nášho milovaného dopisovateľa toto oznamujeme: „Tretie zhromaždenie sboru vychovávateľského konalo sa slávnostne u pána Juraja Matušku pri príležitosti jeho uvádzania do novej fary dňa 15. novembra 1837. Radosť sa teda zdvojnásobila. Na oslavu toho dňa sa hlučne z mažiarov strieľalo, až Tatra hučala. Zasadnutie otvoril pán prednosta dojímavou národnou rečou; potom sa čítali vypracované úlohy z predmetov vychovávateľských; po vzájomnom prerokovaní všetkých ustanovilo sa najlepšie pojednanie za pravidlo vyučovania a určilo sa na zapísanie do pamätnice. Pre súkromné vzdelávanie všetkých členov sboru nášho nákladom sborovej pokladnice sú za predbežné prostriedky vybrané a objednané okrem Občianskych novín^[38] a Květov^[39] Přítel mládeže^[40] a Věnec ze zpěvů vlastenských,^[41] slúžiaci na zdokonalenie sa v hudbe. A tak prísne vedy budú sa čarovným súzvukom spevu a hudby národnej mierniť a takrečeno osladzovať. Budúce zhromaždenie bude sa konať v Kubíne u pána Leopolda Brucka,^[42] sborového zapisovateľa.

Po zhromaždení navštívil nás pracovitý vlastenec pán Gašpar Belopotocký^[43] a pol druha dňa sa u nás pobavil.“

So svojou zprávou spája náš dopisovateľ ešte jednu úprimnú žiadosť: „Kiežby prišiel ten čas, aby ,všeobecný pedagogický časopis pre všetkých Slovanov v Rakúsku‘ (ako sa pán Michl^[44] v Květoch vyjadril) sťa nejaký génius spoločne nás pozdravil.“