Zlatý fond > Diela > Časopisecké zprávy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Časopisecké zprávy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 65 čitateľov

Tygodnik literacki

[68] [69]

Poznajúc už viac poľských časopisov, veľmi som zatúžil spoznať aj Tygodnik literacki, vychádzajúci v Poznani, a to tým viac, že povesť, krúžiaca o ňom po krajinách slovanských, hlásala iba jeho slávu. Chytro som teda schytil do ruky váš časopis, keď sa mi podarilo ho dostať, a prečítal som si všetky články. Povesť ma nesklamala, som presvedčený, že váš časopis, majúci za cieľ šíriť osvetu a najmä zlepšiť domácu kritiku, usiluje sa čestne o svoj cieľ. Dobre sú vybrané články o cudzích literatúrach, o slávnych mužoch, pekné sú napr. články v prvých číslach o zásluhách vidieka[70] vášho kraja na osvete národnej, o súčasných poľských skladateľoch,[71] Šimon Starowolski,[72] výňatky z vlastného životopisu Wybického,[73] ľudová povesť o dvanástich zbojníkoch[74] atď., milá je clivá báseň na bociana.[75]

Lež akou radosťou som bol nadchnutý, keď som videl, že vo vašom časopise sa podľa príkladu Sławianina[76] a krakovského Pamiętnika naukowého[77] ozýva aj bratská priazeň, vzájomná slovanská láska a prejavujú sa vaše šľachetné city k pobratimom rozsiahleho Slovanstva. Moja radosť sa vystupňovala vysoko, keď som v časopise zbadal významný list z Berlína o sochárstve,[78] dôkladný článok o hnutí a smere novočeskej literatúry,[79] ďalej obranu Slovanov proti ich hnusnému nepriateľovi H…[80] a napokon dôležitý a naozaj citlivou slovanskou dušou poznačený článok, opisujúci čaro slovenských a srbských pesničiek.[81] Ja som Slovák, domovom mojím sú nedostupné vrchy a doliny karpatské, v ktorých sa — ako referent správne usudzuje — zachovali starožitné obyčaje, zvyky, hry, rozprávky, porekadlá, príslovia a iné drahé poklady národnosti, a najmä piesne neporušené v čistote cudzím vplyvom. Vskutku, toho všetkého je u nás hojnosť. Slovák si spieva hymny k bohu, nôti si piesne na slávu bohatierov zašlých čias, rozpráva v smutných dumách a osladzuje si útlak, ktorý jeho dávno uplynulé bohatierske časy nepocítili. Aby som vám umožnil zoznámiť sa s charakterom, vyrážajúcim sa v slovanských pesničkách pod Karpatmi, posielam vám dve piesne: jednu siahajúcu do bohatierskych čias, v ktorých sa na divadle dejín mocne zajagala ríša Veľkomoravská s mestami Velehradom a Nitrou, ale, žiaľ, pre nesvornosť synov mocného Svätopluka upadla tým skôr do hrobu, že drsný maďarský národ, ktorý vy obyčajne Węgrami nazývate, pritiahol do našich krásnych krajov práve v čase nesvornosti našich otcov a barbarsky vplýval na mierneho ducha slovanského ľudu, ktorý už bol prijal kresťanský obrad od apoštolov Metoda a Cyrila a tak v dejinách veľkú epochu pripravoval; druhá piesenka je dumou utlačeného ľudu pospolitého. Nápev oboch týchto piesní je bôľny, hlboko k srdcu hovoriaci. Posielam ich v origináli preto, že pobratimovia Poliaci veľmi ľahko rozumejú nášmu jazyku. Aj v našich časopisoch často bývajú úplne poľské básne, ktoré náš ľud veľmi rád číta; prijmite teda aj vy navzájom niečo slovenského od nás do svojich časopisov: všetko je slovanské!

I.

Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra,
kdeže sú tie časy, v ktorých si ty kvitla?

Nitra, milá Nitra, ty slovenská mati,
čo pozriem na teba, musím zaplakali.

Ty si bola niekdy všetkých krajín hlava,
v ktorých tečie Dunaj, Visla i Morava.

Ty si bola sídlo kráľa Svätopluka,
keď tu panovala jeho mocná ruka.

Ty si bola svaté mesto Metodovo,
keď tu našim otcom kázal božie slovo.

Teraz tvoja sláva v tieni skrytá leží:
tak sa časy menia, tak tento svet beží!

II.

Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný,[82]
čo vystojí, čo vystojí chudobný poddaný.

Každý ho sužuje, platu nepovyšuje,
on si myslí, že na veky panuje, panuje.

Vy páni zemani, my sme vaši poddaní,
my budeme v čiernej zemi zrovnaní, zrovnaní.

Jak sedliak, tak i pán, každý musí zemríti,
každý musí v čiernej zemi uhníti, uhníti.

Toto sú stopy veľkosti i poníženia národa nášho; a za tento osud vďačíme Maďarom, ktorí s príchodom svojím do žírnych a nádherných našich krajov uviedli svoj feudalizmus a s ním otroctvo, neznáme otcom našim. Tento maďarský národ podnes sa ešte nezmieril so Slovanmi,[83] je on naším odvekým nepriateľom. Teraz o to pracuje fanatizmus maďarský, aby vyrval Slovanom v Uhorsku, Chorvátsku a Slavónsku ich národný jazyk a pridusil ducha slovanského, ale svoj cieľ istotne nedosiahne, bo vo všetkých týchto krajinách sa duch národnosti slovanskej zo dňa na deň viac šíri a rozmáha. Ale o tom viac vo vašom liste, ak pobratimovia radi počujú hlas o stave svojich bratov karpatských a naddunajských.


[68] Tygodnik literacki

Článok vyšiel v poľskom literárno-kritickom časopise Tygodnik literacki (Týždenník literárny), vychádzajúcom v Poznani, a to v čísle 43 z 21. januára (stycznia) 1839, str. 343 — 4. Vo výbere uvádzame názov sami, pretože v poľskom časopise článok vyšiel v rubrike Korrespondencya s označením List Slowaka węgierskiego do redakcyi Tygodn. liter. (List uhorského Slováka redakcii Tygodnika literackého) s podtitulom v zátvorke W oryginale polskim (V poľskom origináli). Tento podtitul svedčí, že autor poslal svoj príspevok redakcii v poľskom znení. Príspevok nie je síce podpísaný, ale v ňom citované dve slovenské piesne takýmto spôsobom mohol propagovať len Štúr. Okrem toho Štúr v Čase svojich štúdií v Halle (1838 — 1840) práve z tohto časopisu prekladal články pre časopisy české. Štúrovo autorstvo článku pokladáme teda za celkom isté. Štúr poslal tento svoj list redakcii zrejme z Halle. — Vo výbere príspevok prekladáme z poľskej pôvodiny do slovenčiny, pričom chyby v textoch citovaných slovenských piesní opravujeme a vypúšťame poľské vysvetlivky niektorých menej zrozumiteľných slovenských výrazov, ktoré boli pre poľského čitateľa uvedené v pôvodine vo forme poznámok pod čiarou. — Na tento Štúrov list reagoval nepodpísaný poľský autor v tom istom časopise č. 45, str. 359 — 60 článkom Odpis Slowianinowi z Węgier (Písomná odpoveď Slovanovi z Uhorska), v ktorom Štúra (pravdaže, nemenuje ho) nazýva bratom, podtrhuje Štúrovu myšlienku o feudalizme a vyzýva slovenského brata, aby na vlastnom pôsobisku prehlboval myšlienku Slovanstva.

[69] Tygodnik literacki, literaturze, sztukom pięknym i krytyce poświęcony (Literárny týždenník, venovaný literatúre, krásnemu umeniu a kritike), založili roku 1838 v Poznani A. Wojkowski, A. Popliński a J. Lukaszewicz. Wojkowski (Woykowski) bol uvedený ako redaktor. Prvé číslo tohto týždenníka vyšlo 2. apríla (kwietnia) 1838.

[70] O zásluhách vidieka… — je to článok Jakie zasługi połoźyla prowincya nasza w oświacie i literaturze krajowéj (Aké zásluhy si získal náš vidiek v národnej kultúre a literatúre), v ktorom autor (podpísaný značkou X.) podáva náčrt zásluh Poznanska na národnej kultúre od najstarších čias ako odpoveď na výčitku, že Poznansko neprispelo ničím k poľskej kultúre. (Vyslovil sa tak napr. spisovateľ Kazimierz Brodziński: „Poľsko je roľa na tri časti podelená, dve už doniesli úrodu, ale vaša niva stále leží úhorom.“) Článok vyšiel v prvom čísle tohto časopisu.

[71] O súčasných poľských skladateľoch (O współczesnych kompozytorach polskich) — článok na pokračovanie v 1., 4. a 10. čísle, v ktorom sa píše o poľských hudobných skladateľoch Dobrzyńskom, Radziwiłłovi, Kurpińskom, Elsnerovi a Krogulskom, pričom autor zdôrazňuje potrebu, aby poľskí skladatelia čerpali z poľskej ľudovej piesne. („Učiteľmi Chopina a Lipińského neboli Francúzi ni Nemci, ale naša pieseň, naša história, naša zem.“)

[72] Szymon Starowolski (1588 — 1656) — poľský kňaz a spisovateľ, autor mnohých historických diel a politických, mravokárnych a satirických traktátov. V Tygodniku literackom je o ňom článok (č. 4 — 5) s nadpisom Szymon Starowolski. Nepodpísaný autor načrtáva život a dielo tohto významného spisovateľa a veľkú časť venuje jeho návodu na výchovu poľskej mládeže, čo Štúra iste najväčšmi zaujalo.

[73] Józef Wybicki (1747 — 1822) — poľský vlastenecký básnik a politik, ktorý po poľskom povstaní dlhé roky prežil v cudzine. On je autorom hymny „Jeszcze Polska nie zginęła“. V Tygodniku literackom (č. 5 — 8 a 10) vychádzali na pokračovanie výňatky z jeho životopisu s názvom Wyjątki z nieogłoszonéj dotąd drukiem Autobiografii Wybickiego (Výňatky z dosiaľ neuverejnenej autobiografie Wybického), a to časť, týkajúca sa jeho mladosti a výchovy. Tieto pamäti (Pamiętniki) vyšli tlačou roku 1840 v troch zväzkoch.

[74] Povesť o dvanástich zbojníkoch odtlačil Tygodnik literacki na pokračovanie (č. 6 — 8) priamo z rukopisu s nadpisom O dwonastu rozbójnikach.

[75] Na bociana — báseň v 3. čísle časopisu na námet odletu bociana do cudzích krajov, pričom je vyjadrená básnikova láska k rodnému kraju, nezamieňajúca rodný kraj s iným, ako to robí bocian.

[76] Sławianin (= Slovan) — bola to novoročnica, ktorú roku 1837 a 1838 vydal vo Ľvove poľský prozaik Stanisław Jaszowski (1803 — 1842). Novoročnica obsahovala príspevky od rozličných autorov a ideovo bola zameraná slovansky.

[77] Pamiętnik naukowy — vychádzal v Krakove od roku 1837. Bol to časopis všeobecne osvetový, ale zvláštnu pozornosť venoval najmä kultúrnym zprávam zo slovanského sveta.

[78] List z Berlína o sochárstve — je to umelecký list z Berlína, uverejnený v Tygodniku literackom (č. 9 — 11) na pokračovanie s názvom O rzeźbiarstwie (O sochárstve) s podtitulom List z Berlina. Autor v ňom oboznamuje čitateľov s dielami berlínskych sochárov Raucha, Kisa a Sosnowského, pričom u prvého ako Nemca vyzdvihuje slovanskú tematiku a u druhých dvoch zápal, vlastný ich slovanskému pôvodu, čo sa odzrkadľuje aj v ich dielach.

[79] Článok o hnutí a smere novočeskej literatúry — ktorého autorom bol slávny český fyziológ Jan Evangelista Purkyně (1787 — 1869), v tom čase profesor na vratislavskej univerzite. Článok s názvom O ruchu i kierunku literatury Novoczeskiej vyšiel v Tygodniku literackom na dve pokračovania (č. 15 — 16). Je to hlboko založený náčrt súčasného kultúrneho života v Čechách, pamätajúci na všetky odvetvia českej kultúrnej tvorby, pričom sú osobitne vyzdvihnuté hodnoty národného jazyka.

[80] H… — pod touto skratkou sa zrejme skrýva meno profesora botaniky na vratislavskej univerzite dr. Henschela (s ním ináč Purkyně vedecky spolupracoval), ktorý vtedy v zošitoch vydával dielo Zur Geschichte der Medicin in Schlesien (K dejinám medicíny v Sliezsku), kde sa vyjadroval o Slovanoch ako barbaroch, otrokoch ap., za čo ho redakcia Tygodnika literackého (č. 22) napadla v poznámke. Štúr istotne naráža na túto polemickú poznámku.

[81] Čaro slovenských a srbských pesničiek — na úvodnom mieste Tygodnika literackého (č. 13) vyšiel článok s nadpisom Śpiewki Slowaków i Serbów (Pesničky Slovákov a Srbov), prevzatý — ako sa poznamenáva pod čiarou — z pražského nemeckého časopisu Ost und West (Východ a Západ), venovaného šíreniu vedomostí o Slovanstve v západnom svete. Článok veľmi pochvalne píše o slovenskej a srbskej ľudovej poézii v súvislosti s Kollárovými Národnými spievankami a Karadžićovými srbskými národnými piesňami.

[82] Bože môj, otče môj… — Štúr poslal túto pieseň ešte v lete 1836 priateľovi Ctibohovi Zochovi s tým, že ona je z Bráneckého panstva, „kde náramne poddaných trápia… Nápev je prenikavý, smutný“.

[83] Tento maďarský národ podnes sa ešte nezmieril so Slovanmi… — V tomto čase sa začala stupňovať maďarská šovinistická politika proti Slovanom, ktorej ostrie aj sám Štúr po návrate z Halle okúsil.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.