ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[50]

S veľkým potešením každý ľudomil pozoruje, ako sa vo veku našom zo dňa na deň túžba po všeobecnom dobrom vzmáha a sebectvo, táto národy hrdúsiaca šeredná príšera, pri postupujúcej vzdelanosti pomaly klesá. Dôkazy o tom poskytuje nám skoro každá krajina Európy, kde toľké ústavy, vedúce k blahu ľudstva, stoja a znova sa iné k tomu zámeru zakladajú, aké by nijakým iným spôsobom vzniknúť nemohli, keby sebectvo u celého národa hanebne pelešilo. Aj v našom mocnárstve rakúskom sa s hlbokou radosťou dozvedáme, ako ľudomilné ústavy čím ďalej, tým viac sa rozmnožujú a okusujeme zas s veľkou vďačnosťou ovocie založených ústavov. Známe je, čo v krajoch vlasti našej bližších čitateľské spolky, verejné kasína, opatrovne malých dietok, remeselnícke školy, v Čechách národné múzeum^[51] a najmä Matica blahodarného už podnikli, no menej známe nám bude, čo v tomto ohľade deje sa po krajoch od nás vzdialenejších, na čom nám však tým väčšmi záležať musí, že to sú kraje, ktoré obýva ľud, pobrataný s nami rečou svojou. Potešiteľné sú zvlášť pokroky, ktoré bratia naši Ilýri^[52] v ohľade tomto každodenne robia, o čom k iným zprávam, podaným už v tomto časopise, pripojujeme ešte niektoré.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje ustanovenie slávnej stolice Varaždínskej,^[53] ktoré nariaďuje, aby všetky rozkazy, pochádzajúce od stolice a týkajúce sa obecného ľudu, podávali sa verejnosti v národnom jazyku, ďalej aby sa v školách počiatočných mládež starostlivejšie než dosiaľ vyučovala v národnej reči, pre ktorý cieľ zvláštna odmena je určená tomu vlastencovi, ktorý by vhodnú príručku pre školské potreby učiteľov napísal a na svetlo vydal. V tej istej stolici zriadená je čitateľská spoločnosť, ktorá na národnú ilýrsku literatúru a po nej na iné pobratané literatúry slovanské osobitnú pozornosť obracať má. Pri všetkých týchto blahodarných počinoch najväčšmi sa svojou horlivosťou vyznačoval pán Metel Ožegović z Barlabaševca,^[54] hlavný notár slávnej stolice Varaždínskej, muž vysokovzdelaný, ktorý, nasledujúc verne šľapaje otca svojho blahej pamäti, bývalého protonotára kráľovstva chorvátskeho, veľkého vlasti milovníka a zástupcu, všemožne sa o rozkvet osvety v domovine svojej stará. Popri mnohých iných dobrodeniach zaviazal sa po celý svoj život každoročne prispievať dvadsiatimi zlatými v striebre na obecnú školu, zriadenú v Bučanoch,^[55] s tým, aby sa peniaze tieto pri skúškach ako odmeny medzi najusilovnejších žiakov rozdeľovali.

Podobná spoločnosti varaždínskej je aj karlovacká, založená úsilím horlivého vlastenca pána Vakanovića,^[56] advokáta, a osobitnú pozornosť zasluhuje si najnovšie v Záhrebe z iniciatívy šľachetného a slovutného vlastenca grófa Janka Draškovića^[57] pod správou blahorodého pána Staidachera,^[58] sudcu, a velebného pána Pogledića,^[59] farára slobodného kráľovského mesta Záhreba, zriadená čitateľská spoločnosť, ktorá si hlavne predsavzala literatúru ilýrsku, ďalej iných slovanských kmeňov a konečne aj cudzojazyčné knihy do svojej knihovne zhromažďovať, aby k všeobecnému čítaniu slúžiť mohli.

Ako usilovne a s pekným zdarom národná tlačiareň pána dr. Gaja^[60] pracuje, to dokazujú najnovšie jej výtvory, ako grófa Draškovića „Ein Wort an Iliriens hochherzige Töchter“,^[61] Vukotinovićove^[62] „Pěsme i pripovědke“, ktoré popri znamenitom obsahu vyznačujú sa veľmi vonkajšou úhľadnosťou.

Úsilím mladých Ilýrov je zriadená na námestí hlavného mesta Záhreba národná kaviareň s hostincom, kde nielen všetky časopisy ilýrske a slovanské, v mocnárstve našom vychádzajúce, sú k čítaniu naporúdzi, lež aj obsluha sa vykonáva nie v cudzom, ale domácom jazyku, takže aj jestvenik (jedálny lístok, Speisezettel) chutné domáce jedlá v národnom jazyku hosťovi vlasteneckému ponúka. Na záhlaví tejto ozdobnej cedule, vyhotovenej v tlačiarni dr. Gaja, víta čítajúceho toto želanie: „Bože, živi Sveslavene, Da jim slava neuvene — Bože, živi sve Ilire, Da se slože i razšire.“^[63]

Nemalým dôkazom o rozvíjajúcej sa láske k národnosti sú aj skvostné návštevné lístky, vydané tlačiarňou pána dr. Gaja, ktoré, zložené v národnom jazyku, mnohí páni zo šľachty, ba aj dámy používajú, ako aj veľký počet tamtiež tlačených príležitostných básní.

V Pešti na hlavnom zasadnutí Matice srbskej,^[64] ktoré sa konalo dňa 8. augusta v dome, kúpenom a národu srbskému darovanom vysokourodzeným pánom Sabasom Tekelym^[65] z Kevermešu, cis. kráľ. radcom atď., bol tento pán Tekely všetkými prítomnými, početne zhromaždenými členmi jednohlasne vyvolený za prednostu spoločnosti Matice srbskej, čo tento o rod svoj náramne zaslúžilý, horlivý vlastenec, hoci je už vo vysokom veku, predsa len po opätovaných prosbách prijal. Dňa 14. a 21. augusta mala Matica zas zasadnutie, na ktorom sa ustanovilo založiť verejnú slovanskú knihovňu, do ktorej má byť všetkým Slovanom povolený prístup. Knihovňa táto uložená bude v dome, národu darovanom spomenutým pánom, ku ktorej obohacovaniu sa všetci vlastenci slovanskí v mene Matice srbskej prispievaním akýchkoľvek kníh úprimne pozývajú. Dary takéto majú sa odoslať pánovi Teodorovi Pavlovićovi,^[66] advokátovi a tajomníkovi Matice srbskej, bývajúcemu na veľkom trhu v dome Dikovskom (Marktplatz, Gyikaisches Haus).

Všeobecne známy a veľactený spisovateľ srbský pán Vuk Stefanović^[67] cestuje teraz po Chorvátsku a dalmatskom prímorí, aby zbierku svoju piesní národných, porekadiel a slov pre slovník rozhojniť mohol.