Zlatý fond > Diela > Časopisecké zprávy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Časopisecké zprávy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 65 čitateľov

Slovenskí rečníci

[27]

Medzi mladšími rečníkmi chrámovými na Slovensku, okrem už spomenutého Miloslava Hodžu[28] a Ctiboha Cochiusa, vyznačujú sa medzi evanjelikmi najmä Tomáš Slavomil Hroš[29] a medzi katolíkmi Jozef Borislav Ščasný,[30] onen kaplán brezovský v Nitrianskej, tento drietomský v Trenčianskej stolici. Reč oboch je krásna, plynulá, na výrazy bohatá, vybranú vec znamenite predstavujúca, samo rečnenie veci priliehavé. Podávateľ zprávy, súc prítomný na prednesoch jedného i druhého, bol nimi veľmi pohnutý a zároveň spozoroval na poslucháčoch jasné účinky nadšeného prednesu. Hroš najmä jasným, dôkladným rozvedením, citlivým prednesom vyniká, Ščasný zas vie veci prekrásne podfarbovať a dôrazne predniesť. Obaja rečníci sú chrabrí synovia svojho národa, čo veru nemálo dopomohlo k tomu, že dary svoje rečnícke už na taký stupeň priviedli. Zápal je zárod vecí krásnych, veľkých.

Úprimne prosíme spomenutých rečníkov, aby slová naše uvážili a v umení svojom zo dňa na deň velebnejšie vystupovali a zároveň tiež reči svoje uschovávali, ktorými národu nášmu raz znamenite sa poslúži. Nech pamätajú na to, že takými rečami sa srdce národa hýbe.

Ostatne pevnú máme nádej, že umenie rečnícke na Slovensku skvele sa prejaví, bo zdá sa, že Slováci preň veľké vlohy majú.


[27] Slovenskí rečníci

Zpráva vyšla v českom časopise Květy VI, 1839, str. 216 s označením (Ze Slovenska). Na konci zprávy je Štúrova menná skratka: L. Š. — Nadpis vo výbere sme uviedli sami a text sme z českej pôvodiny prepísali do slovenčiny.

[28] Michal Miloslav Hodža (1811 — 1870) — druh Štúrov, stal sa po štúdiách v Bratislave a vo Viedni farárom (1837) v Liptovskom Mikuláši. O Hodžovi ako rečníkovi písal v Květoch (V, 1838, str. 288) Gašpar Fejérpataky v súvislosti s návštevou superintendenta Stromského v Lipt. Mikuláši: „Dv. pan Hodža jest od přírody zvlášními dary řečnictví nadán, pamět jeho je tak věrná, že žádného písma na kazatelně nepotřebuje. K tomu všemu i velikou pilnost vynakládá, řeč jeho je libá, hlas příjemný a sloh pravidelný.“ Aj o Ctibohovi Zochovi písal v Květoch (tamtiež, str. 176) Fejérpataky, pričom nezmienil sa o jeho rečníctve, ale iba ho vyzdvihol ako horlivého rozširovateľa národnej osvety medzi farníkmi a propagátora čítania kníh.

[29] Tomáš Slavomil Hroš (1808 — 1874) — bývalý funkcionár bratislavskej študentskej Spoločnosti, bol od roku 1834 kaplánom a neskôr až do smrti farárom na Brezovej

[30] Jozef Borislav Ščasný (1813 — 1889) — pochádzajúci z rodiska Jána Hollého, bol kat. kaplánom v Drietome, odkiaľ za istý čas zastával aj miesto kaplána v Štúrovom rodnom Uhrovci. Štúr zahrnoval Ščasného nevšednou oddanosťou. V literatúre síce nebol zvlášť činný, ale vyznamenal sa podporovaním národných úsilí.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.