SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovák

[7]


Kdo je Slovák? Já jsem Slovák!
Já pil jsem Hron, já pil jsem Váh;
den nad Křiváněm zrozený
pervý mi svitnul růžený:
I mne duch Nitry zaclonil
a z oka slzu vyronil.

Jsem Slovák a má píseň je:
Dejž, bože, ať můj rod žije!
Až žije rod můj slovenský,
ať žije život pannenský:
ať slavný, svorný, nevinný
zrábí pole své dědiny!

Jsem Slovák a má milenka
jest z pode Tatry Slovenka,
zpěvohlasá to dívčina,
krásná co květ a kalina;
v tvém oku, Hanko rozmilá,
se rájska slast mi zjevila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jsem Slovák a má krev kypí,
když hady na můj rod sipí,
a surma zavzní do boje
ochránit volnost pokoje;
až král i vlast se oslaví,
vrah krkavcům se zostaví.

Jsem Slovák a to je má čest;
Slovanem býti chlouba jest.
Vlast má, široká Slávia,
už světem slávou zavívá:
Hurrah! Já pil sem Hron i Váh;
Kdo je Slovák? Já jsem Slovák!



[7] Slovák — L, s. 213 — 214. Text vyšiel v týždenníku Květy, 4, 1837, č. 14 s redakčnou poznámkou: „Báseň tuto podávame na ukážku z filosofického románu, jímžto nás vážený p. spisovatel potešiti zamejšlí“. Redaktor J. Pospíšil uvádza tento žánrový údaj zrejme z Kuzmányho listu a pripojuje aj lexikálne vysvetlenie: „surma — starý hudobný nástroj“. Publikovaná báseň Slovák mala hneď potom značnú ozvenu v našej romantickej generácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama