Básne zo 60-tych rokov

No hej, vy, vy mňa z nôh zrazíte,
pred vami ja zohnem šiju?
Vy, bedač, vy mňa prinútite
bohom uznať vašu zmiju?
Nástroje hlúpe schytralých otrokov
k skaze i svojej i svojich prorokov!
  Napájajúc zberbu ložmi,
  len kata si napájate,
  blčiac vatrou nenávisti,
  vlastný dom si podkladáte,
  strachom svojich podlých ostúd
  slabých v hrdinov svätíte,
  kryjúc sa v nedotklé bahno,
  jeho smradom sa dusíte.
  Už hyniete: zahyniete!
  No smejte sa len v nevere,

  a v povere zahyniete;
  smeľte sa len zuchvalstvami,
  ale v strachu zahyniete;
  strieľajte krvavým okom,
  a v slepote zahyniete;
  naplňte svet ohavnosťmi,
  a v ohave zahyniete.
  Zahyniete!
Brieždi sa, zorí svet nový, veliký
syna Slovena človeka,
pred ním surmujú rachoty hrom-hromu,
tečie ohňov divá rieka,
sekajú krídly v úteku obludy;
on v sláve stojí už zmiji na hrudi!
Tisíce vás pod ňou, stotisíc pod vami
zviazaných hadov, žeravých kruhami,
z prielomu pekla pažerák zubistý
chvat chvatom cerí po svojej koristi.
  Už ste dotiahli. A vy mňa zrazíte,
  pred vami ja zohnem šiju?
  Vy, bedač, vy mňa prinútite
  uznať bohom vašu zmiju?
  Ech, blbí hlúpej podľače otroci,
  už ste dotiahli. A toto vám pomník
  v troch svetoch vašej hanby svedok večný,
  a mená vaše preklínajúc, trúbiť
  sám bude z neho hen ten váš nájomník!