ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tajdi mi z očú s podvodnými klamy,
ty plemä zmije z priepasti západu,
k národu môjmu nepredieraj sa mi,
vábivé svetlo horiaceho smradu:
Viera bez Krista, bez viery nádeja,
vzdelanosť hriecha, krivda oprávnená,
pekelnej zlosti na Slovanstvo leja,
učená hlúposť, múdrosť lži tvorená,
sláva mrzkosti, bezuzdnosti zhoda,
brať prostopaše, satanstva sloboda:
Tajdi mi z očú s podvodnými klamy,
k národu môjmu nepredieraj sa mi!

Na plecia naše on položil ruku:
Moji ste, rece, a k cherubov pluku
pripásal driek náš. Hej, akože si mi
zatrepotala, duša! Ako surmou
pieseň víťazná, blesk z temna oblakov,
prvý slniečka úsmech po stvorení,
hymn zvona svätý, keď v tichú sobotu
srdcom odkliatym v polnočnom rachotu
z nemoty žiaľu s úžasom zaduní:
Vstal Kristus z mŕtvych — Rabbuni, Rabbuni!^[13]

Moji ste, rece, poďte tvoriť svety
z brehov, kde v úsvit vlhký sa umýva
slnce, až tam, kde v mraku temno zletí,
keď pred podlosťou človeka sa skrýva;
poďte, na nebi sláva sa mi zračí.
Hľa, skáče skáľa, už veže vstávajú,
Slovanov rody od púšť užiarených
už človečenstvu nový dom stavajú
do svetov uhla ľadom zasklenených:
Slávy deň večný nič viac nezamračí!

Tu bývať budeme. Tu Slovanstva rody
stvoria svet nový pravdivej slobody.
Boh to chce, peklo z toho nás nezrazí;
márne hen bršlen po lipe sa plazí,
márne zahasiť úsvitu blesk jarý
spasenia nášho chce nepriateľ starý
a saňou zlostnej bratovraždy srší
huckať a zavliecť brať v brloh peleši.
Ctnosti znamenia tak zatknul vysoko
sám boh spasiteľ, že márne naň oko
so strachom škúli toho nepriateľa;
no nestrhne ho zlosť jeho zbesnelá.

A teba, teba, slovenský človeče,
teba vyrval boh z hrobu tisíc rokov!
Pári orol tvoj; už mu neutečie
tá pravda tvoja i tvojich prorokov.
Vstávajže, vstávaj, nad slovenským krajom
dielo započať; nad sivým Dunajom
vstávajže, vstávaj, dieťa svätých Tatier,
a silou ducha roztrhni osnovy
bludu, ktorým ťa v otrokov okovy
zaputnal, strhnúc ťa z pŕs tvojich matier,
otec nevery, ten syn lži a mamu.
Vztýč vajanovskú fakľu nad tmou klamu,
kries vôkol život, podaj ruku bratu,
veď ho ku krestu ducha viery živej
na základ pravdy, slobody pravdivej,
a dušou čistou v šľachetnej obeti
dajže v Matici ľudstvu matku svätú.
Zas nad Trihlavom^[14] kríž sa zaligoce
a krivdy pyšnej panstvo sa stroskoce.