ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čože ma biješ? Ach, veď mňa to bolí!
Prečo ma biješ? Čo som ti urobil?
Nevzdoroval som nikdy tvojej vôli
a proti pravde nikdy som nezdobil:
akože môžeš tak so mnou obchodiť,
sľúbiť súd svätý a s krivdou sa vodiť!

Či som ťa prosil, aby si ma stvoril?
A tys ma stvoril v zemi lži a mamu,
osirotiac ma, cudzím si pokoril,
pustil ich prúdom podvodu a klamu;
a keď som brehu chytil sa v tom boji,
vtedy len ešte bolo po pokoji!

Dal si mi slovo svoje svätohrozné,
ale si mi ním rozkoše vypálil,
vlial v srdce túžby k splneniu nemožné,
nevzal do neba a od zeme vzdialil:
nenávidiac svet i nenávidený,
túlam sa teraz bez neba a zemi.

Keby som v svete so svetom chodieval,
nosil bych hlavu slávou ožiarenú,
národ ten by ma na rukách nosieval:
Teraz, keď horlím česť dať tvojmu menu,
ľud rojom sršňov letí mi do očí,
a mňa žiaľ žerie, že klamu otročí.

Kdeže je pravdy tá tvoja ochrana?
Podliakom svitá česť, rozkoš, sloboda;
ja po modlitbe ľakám sa hneď zrána,
čo sa dnes zvalí na mňa za nehoda!
Po akejže to pravde svet spravuješ —
lichotíš vzdoru, vernosť pokutuješ!

„Mlčíš, či mlčíš! Ešte odvrkávaš,
zlou lžipokorou pyšný sebechlubec!
Vieš, že nič nevieš, predsa odštekávaš,
zdutý mudráctvom mudrák nerozumec!
V smrade rozkoší chceš vkĺznuť do neba?
Tu milosť k trestu, trest k milosti treba!

Kto ma kdy videl, kto ma kdy pochopil,
jedinú pravdu svätú a odvečnú!
Keď som nesúčnosť súčnosťou pokropil
a viere pravdu dal vo mne bezpečnú:
Kto vierou žije, ten s anjelmi lieta
a jeho srdcom môj život trblieta.

Ver! Nezná biedy ctnosť pokorná! Slávu
a radosť má i v boji nepokojov;
blahoslavení, čo nekloniac hlavu
pred zlosťou pyšných, blesknú svätou zbrojou!
Trpia? Netrpia! Tí, čo horekajú,
nemajú viery a pravdy neznajú.

Znaj pravdu a ver v život v pravde večný,
neskuč pre krivdy a mne neodvrkuj,
choď svetu divom pokorne srdečný,
pravdou života môj príchod prorokuj:
Prídem — a pravda na prestol si sadne,
no lož v tlien večnú pekla sa prepadne!“