SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povzbudenie

[2]


Nechláchoľ sa múdrosťou sveta:
„Ctnosť je na zemi mam a zvod,
už je v ľudstve po ľuďoch veta:
zhynie ten slovenský národ!
  Blázon, kto si srdce zožiera
nad tým, čo hynie, a za ľud,
v ktorom vymrela sebeviera,
znáša obidu, žiaľ a stud.
  Pôjdem, kadiaľ idú háveti,
strhnem sa i ja národa;
v slovančine sú samé smeti,
v neslovanstve je sloboda!“
  Nereptaj tak, neruš svedomia,
nie je duša tvoja z blata:
Veď je česť nie ľudské domnenia,
boh nie je teľa zo zlata.
  Sloven si, a v tvojej vernosti,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
vzdor všetkým pýchy lakotám,
javí sa boh a z jej tvrdosti
stavia si nevidomý chrám.
  Prines kameň k stavaniu tomu:
život národnosti vernej;
nevojde smrť do toho domu
k Slavianstvu sláve velebnej.
  Pozri, vysoko nad mračnami
už sa nám zore ligocú,
už nad Tatry svätej skalami
hromy slávy sa bleskocú.
  Neškodí ctnosti utrpenia,
žrú hady samy seba zlie;
blízko je vernosti spasenia,
lež podlosť večnou smrťou stlie.



[2] Povzbudenie — R, dátum: r. 1861. Sokol, 2, 1861; V, s. 90 — 91.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama