Básne zo 60-tych rokov
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Viera Studeničová, Michal Belička, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Slavomír Kancian, Barbora Majerníková
[10]
Nenávidím ťa, ohyzda, podľač,
celou dušou ťa nenávidím:
Vás, na otcovom hrobe pelešníkov,
v brle[11] krvavom najatého vraha,
švandry lúpežnej chlipných rozkošníkov,
náhle zabrinká tarajom. Ó, drahá
tam olúpená mať plače, tam v žiali
brat mladší život v čistú obeť páli;
a vy, otroci otrokov, bez studu
svätému jeho menu sa rúhate
a za mzdu márnu márneho preludu
v egyptskú službu ľud svoj predávate;
budúca kliatba potomstva, odroďač,
na teba hľadiac, už súd horieť vidím:
celou dušou ťa nenávidím.
Vás, ľud zvodiacich v bahno prostopaše,
práva bez pravdy ľstivých úpravníkov,
cti bezzákonia lživých zákonníkov,
hradby slobody meniacich v salaše
zlodejstva; čo sa rúhate prostote
vami spustošenej saňami nezbedy;
had v srdci ľudstva, či ten mesiac bledý
svieti na lotrov rovných vám v holote?
Golgoty luza, otravcov Sokrata,
paličov Husa zber je v vás zakliata;
všetkej mrzkosti pekelnej vychrľač,
nie, myseľ svoju vami viac nezbridím:
Nenávidím ťa, ohyzda, podľač,
celou dušou ťa nenávidím.
Vás, druhi bez ducha, čo plaziac sa v prachu,
slovom drhnete sa božím, a bludom
neznosné svetlo zhášajúc, národom
knôtom lichoty smradievate v strachu;
i k pravde, i k lži rovnú máte vieru
pre brucha pokoj, a rovnakú mieru,
diablom i svätým pochvaly meriate,
pre múdrosť sveta už boha neznáte;
ó, soľ zmarená, ó, hniloby červač,
tvoje kadidlo je vierodusný dym:
Nenávidím ťa, ohyzda, podľač,
celou dušou ťa nenávidím.
Ty si zaťala v strom boží človeka,
i pravdy večnej, i práva, i slávy
topor zbojnícky, a slaď jeho mlieka
pije už dúškom cimboraď zbujnelá —
i schne strom krásny a prší kvet biely,
a v každom kvietku mrie duša anjela.
Ty si zavrenú bohom vypáčila
priepasť, a strhnúc hviezdy moje z neba,
v jej si ich bezdno búrou lží zvíchrila;
padajúc, zovú hnev svätý na teba.
No, nie potopných sveta znivočení,
nie je sodomská pomsta v leji vrelej,
ani mongolských divoč spustošení,
ani zdrúzgavý Tatry zával celej:
Len ten deň veľký ohňa v božích rukách,
dosť je pre teba len tlien v večných mukách.