Básne zo 60-tych rokov

  Ty zem svätá, no poškvrnená;
  zem slobody, no zotročená;
  ty zem krásna, no zohavená;
  zem života, no otrávená;
  ty zem svetla, no tmou zaliata;
  blahoslavená, no zakliata;
  kus raja v pekle zronený z neba:
  Slovensko moje, žiaľ mi je teba!
Nad slávy tvojej vpladlými hrobami
visí ten žiaľ môj smutnými vŕbami
a srdca krvou tie hroby skropuje;
nad krížom hrobov hmla v nebo vstupuje:
Či jest vzkriesenia, či len znivočenia?
Či smrť je bohom? Niet znovuzrodenia?

Veď vidíš svoj kríž, spasiteľ spasenia.
Daj nám vzkriesenia, vzkriesenia, vzkriesenia!

Niet smrti. V duše človeka hladinu
zabresknul život, duša život vpila,
slobodnej vôle priepastnú hlbinu
silou životnej zory zapojila;
chce; — jačí leja morskými búrami
a srší periel ohnivých iskrami,
z vĺn bijú strely do mračien oblakov:
Z mračien sa tvorí nový svet zázrakov.

Kde sú hranice všemohúcej vôli?
Vstávajú Tatier zakliate mŕtvoly.
Hrmí Považím ten hrom vôle ľudu;
horí deň súdu a pekla obludu
zakúva večným väzením zákona,
na krest života skáče vlna Hrona:
Z tisícročného hrobu umučenia,
Slovensko, len chci, vstane oslávenia!