ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Šľachetnosť a osveta vedú len ku sláve!
Keď si národ nezvratne zastane na práve,
zatúžiac za slobodou, slobodičkou zlatou,
skruší jarmo cudzoty zbrojou pravdy svätou,
a — „hor sa!“ a „hor sa!“ rozpustí zástavy —
hej, ktože ťa, národ môj, v tom behu zastaví?
Nieto vo svete moci, hromu, ohňa, vody,
čo by ťa, keď sám nechceš, zbavili slobody:
Slobody byť človekom a zapáliť lúče
svetla pre oko duše a ním svietiť rúče,
aby syn slovenského človeka žil v ctnosti,
miloval vlasť a verný kráľovi v svornosti
s každým bratom Slovenom, s Maďarom i s Nemcom
i s Románom v mieri stál, ale odrodilcom
hanebným sa nekoril. Bo zlá je záraza,
klebeta, hlad, i oheň, i moru nákaza,
i zlosť vraždy divokej, i hnusné opilstvo,
nestuda, i lakomosť; horšie odrodilstvo!
Miluj národ horlivo — a dá ti boh štestia;
dá ti boh raz dobrý deň, ten, ktorý ti veštia
skazky,^[25] piesne i slová národných prorokov,
že na zemi slovenskej nebude otrokov:
Zeman, mešťan i sedliak bude brat bratovi,
keď za národ zahorí srdce Slovákovi.
Hej, vtedy naše hole zakvitnú ružami
a zlatom sa rozvlní pole dolinami,
v mestách našich povstanú školy a svetlice,^[26]
raj v lone božom budú slovenské stolice:
Rehot stáda, kosy cveng, spev devíc milostný,
krosien, pílky, kladivca, trhov šum radostný,
jednou hymnou hrať budú ľudu šťastlivého,
od Kriváňa hen k toku Dunaja sivého.
A ten deň sa už zorí: v Tatrách včiel Matica
sadla, a jej prvý roj prijala svetlica
v Turci tichom, ktorého záhrada sa stala
útočišťom národa, ako niekdy kráľa.^[27]
Roj sa, roj, slovenská mlaď, a hraj v nevinnosti,
rozjar sa a rozraduj v otcov národnosti;
tu ich radám načúvaj a váž si ich práce,
ech, len podliak žiada si k darom ešte pláce.
Dar za dar. Daruj i ty obeť za obeti
a posväť sa v svetlici láskou ku svojeti!
A ty svieťže, svetlica, blízkym i vzdialeným,
svieť Slovenov národu vedou i umením.
Vám ale, kriesiteľom, otcom tohto rodu,
sláva! Sláva kráľovi a sláva národu!