Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zdenko Podobný, Veronika Víghová, Daniel Winter, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 153 čitateľov

7. Rodičia a deti

Obsah

a) Tehotnosť a rodenie
b) Počet detí. Bezdetnosť
c) O nemanželskom alebo inak prekvapujúcom pôvode
d) Akí rodičia, také dietky (a výnimky)
e) Výživa a výchova detí. Rodičovská láska
f) O podobnosti detí rodičom
g) Výstrahy, prísľuby a súd pre deti
h) Sirotstvo a nevlastní rodičia

a) Tehotnosť a rodenie

Príslovia

Biela húska dobre sedí.[192]

Najskôr varovkyňa![193]

Po svadbe nevesta, po krštení dieťa.

Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí.[194]

Žena

635

To je žena, čo deti rodí.

Žena, keď rodí, je jednou nohou v hrobe. Adalb. Grób 5.

Porekadlá a úslovia

Cíti sa.

Dostala sa do postieľky. — Dostala sa za plachtu. — Dostala sa do pôlohu. — Dostala sa do postele. — Dostala sa do Ríma. Č. 486.[195]

Chorá je na mladé kosti.

640

Chystá sa do kúta.

Je na výlete. — Je na vyležaní.

Je samodruhá. — Je ťaršená. — Je ťarchavá. — Je v druhom stave. — Je v inom spôsobe. — Je v nádeji. — Je v úfnosti.

Kolesá láme.[196]

Obruč praskla. Modra.

645

Pec sa im pováľala. Č. 596. — Komín sa mu zvalil.[197]

Potratila kalendáre.[198]

Pováľala sa.

Pracuje k pôrodu. — Vojatuje sa. — Zľahla.

Prišiel nahý do domu.[199]

650

Ta sa svete, ja som tu![200]

b) Počet detí. Bezdetnosť

Porekadlá a úslovia

Jeden (dva, tri) tance detí.[201]

Mám troje detí a u Boha dvoje.[202]

Má on tých dietok ani dierok na riečici.

Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí. Bošácka dolina.

655

Má tri deti a štyri dievčatá.[203]

Nezostalo po nich ani koreňa. — Nezostalo po nich ani klíka.[204]

Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače.[205]

To len tak pod posteľ padlo.[206]

Vymazal ho pánboh z knihy.[207]

c) O nemanželskom alebo inak prekvapujúcom pôvode

Porekadlá a úslovia

660

Dlhá noc, veľká božská moc, život horúci, pánboh všemohúci — dobre, že dvoje nemala![208]

Doniesla si dieťa v truhle.[209]

Dostala sa pod čepiec bez svadby.[210]

Išli pred zvonením do kostola.

Kňaz na vine, že sa oneskoril.

665

Otca mu kozub zabil. Č. 595.

Otec mu z kapustného hlúba hlavu zlomil.

Pod plotom ho našli.

Prvej krščenie jako veselie. Bošácka dolina.

Ty, čo ani otca nemáš! Mám ich viac ako ty!

670

Vyslúžila si tam živý mrváň. — Odišla zo služby s živým mrváňom.[211]

Pozn. Dve príslovia, patriace sem čiastočne:

Lepší stvoriteľ ako zabiteľ.[212]

Po takom chodníku, kade moc ľudí chodí, nič nerastie.

d) Akí rodičia, také dietky (a výnimky)

Príslovia

Aká furma, taká oblátka. — Jaká furma, taká cehla. Bošácka dolina.

Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď. T. 1.

675

Aký otec, taký syn; aké drevo, taký klin. — Aký otec, taký syn; aký kováč, taký klin. — Aký otec, taký syn; aký mlynár, taký mlyn. Č. 403. Adalb. Drzewo 16, Młynarz 1, Ojciec 6, Olcha, Sztuka 3, Woda 15.

Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka. Č. 403. Adalb. Bochen, Brzoza 1, Matka 13, Ziemniak.[213]

Aké semä, také plemä. Č. 404.

Aký strom, také ovocie. Č. 404. Adalb. Drzewo 47, 48, Szczep 2, 3.[214]

Ako čvirikajú vrabci, tak švitoria aj ich chlapci. (Pozri ďalej Mladý vrabec.)

680

Ako naši otcovia, tak aj my, ich synovia.

Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje. Adalb. Stary 15.[215]

Ako staré spievajú, tak mladé čvirikajú. Č. 410. (Porov. vyššie Ako čvirikajú.)

Ako starí hudú, tak aj mladí budú.

Cigáňovo dieťa nerado dáva pačky.[216]

685

Čo je v dyme narodené, to len dymom razí. — Čo je v dyme narodené, to len čmudom razí.

Čo je z mačky, to len myši lapá. Č. 405.

I na dobrej slivke grmal rastie. Č. 403.

Jablko

Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. Č. 404. (Pozri nižšie Trieska.) Adalb. Jabłko 4.

Jaká jabloň, také jablko. T. 13.

690

Mladý vrabec učí sa čvirikať od starého.[217]

Od starého vola učí sa mladý vôl. Adalb. Cielę 6, Wół 37.[218]

On je otcov syn. — Ona je matkina dcéra.

Rak

Ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak. Adalb. Rak 1.

Keď starý rak tresce mladého, musí mu sám inak ukázať.

695

Sova nevysedí sokola. — Sova sokola neulaže. Č. 405. Adalb. Wilk 65, Jastrząb 1, Sowa 8.[219]

Trieska ďaleko od kláta nepadá. — Ívery ďaleko od pňa nefŕkajú. Č. 405.

Zlého krkavca zlé sú vajcia. T. 42. Č. 405. Adalb. Ptak 10.[220]

Zvláštnych ľudí deti sú nezdary. Č. 405. Adalb. Przodek 7.

e) Výživa a výchova detí. Rodičovská láska

Príslovia

Deti

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi. (Pozri ďalej Pre chudobných.)

700

Cigánke jej dieťa milé. — Cigánke jej dieťa najkrajšie.

Čo jedno dieťa, to milšie.

Detí a fliaš je v dome nikdy nie nazbyt. Č. 401. Adalb. Szklanka 4.

Deti ako deti. — Deti sú len deti.

705

Deti ešte nikoho gazdom nespravili.

Deti rastú chytro ako konope.

Deti s chorobou vyrastajú.

Deti — to je prvé do gazdovstva.

Deťom prútom od zadku rozum naháňajú.

Dieťa bez kazára, ako kôň bez kantára.

710

Dieťa ešte nemá svojho rozumu.

Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb; keď je veľké, hryzie srdce. Č. 402. — Mnohé deti nejedia chlieb, ale žerú srdce rodičovské. Bošácka dolina.[221]

Dieťa nevie, kedy mu je dosť.

Dieťa za ruku, matku za srdce. Č. 400. Adalb. Dziecko 18.

Dobré deti najväčšia radosť rodičov.

715

Keď sa hrniec zabije, hneď majú deti kravu i peňazí.[222]

Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.[223]

Kto má veci, nemá dzecí; kto má dzeci, nemá vecí. Trenčianska.

Kto si prvé dieťa dobre vychováva, ten už aj ostatným poklad zanecháva.

Lepšie deti nemať, ako zle vychovať. Č. 406.

720

Lepšie je, keď plačú deti ako rodičia. Č. 409.[224]

Lepšie žiadne, ako zlé deti.

Malé deti, malá starosť; veľké deti, veľká starosť. Č. 402. Adalb. Dziecko 60.

Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.[225]

Manželstvo bez detí málo má potechy.

725

Mnoho dzecí, málo chleba, v biede viac netreba. Bošácka dolina.

Múdre dieťa sa neodchová. Č. 402. Adalb. Mądry 1, Dziecko 63.[226]

Najkrajšie dieťa ti najskorej čert vezme. Adalb. Dziecko 67.[227]

Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.

Nech sa nežení, kto ženu a deti nemá čím vyživiť.

730

Nepchaj prsty medzi deti.[228]

Netreba deťom britvy do ruky. Adalb. Brzytwa 1.

Pre chudobných dieťatká, pre bohatých teliatka. Adalb. Ubogi 37. — Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko. Modra.

Sedliak čím viac detí má, tým je bohatší.[229]

Zlé deti najväčšia žalosť rodičom.

735

Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí.

Do roka proroka a po roku výskoka.

Hlava pán![230]

Chlieb. (Pozri predtým Deti.)

Jedno, jedináček

Jedináček — šibenáček. Adalb. D. Jedynak.[231]

740

Jedno dieťa — jedno prasa.

Synáček, máček, môj jedináček!

Z jedného syna nebýva iba sviňa.

Kde sa kliesni, tam sa lesní.

Keby krava teľa nemala, to by nelízala. Adalb. Krowa 20, 21.

745

Keď chváliť, tak chváliť; keď trestať, tak trestať.[232]

Kto syna miluje, ten ho i tresce.

Lepší dobrý príklad ako Písma výklad. Adalb. Przykład 3.[233]

Matka, mati, mater, materinský

Dieťa ide za matkou ako teliatko za kravou.

Dievka sa iba vtedy materi odslúži, keď jej (materino) dieťa pridojí.

750

Každej materi jej decko najkrajšie.

Materina modlitba zo dna morského vyníma. Č. 399.

Materinská bitka je polovičatá.[234]

Matka bije, telo tyje.

Matka je matka.

755

Matka sladká, kto ju má.

Matka sladká, otec drak, nezriedka to býva tak.

Milé materi decko, čo by hneď slepé bolo. — Pekné materi dieťa.[235]

Najhoršie decko najviac k prsom mater tisne. — Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí. — Najhoršie decko najviac mater k sebe túli.

Nevoľná mati, čo tá vystojí!

760

Pánboh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vidieť.

Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku. Č. 402. Adalb. Matka 15.

Toho slova mať (matka) sú plné ústa.

Metla vyháňa deti z pekla. Č. 409.

Nedávaj mu toľko ovsa, aby neskákal.

765

Nechoval som pazderím a slamou, ale aby rástli.[236]

Ohýbať, zohnúť, hybký

Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý.[237]

Hrubú obruč ťažko zohneš.

Kto prútik neohýba, strom ťažko ohne.

Mladý prút hybký, aj o prst ho ovinieš; ale keď stvrdne a zhrubne na strom, potom ho nezohneš, skôr ho zlomíš. Adalb. Drzewo 6, Gałąz 1, 2, 3, 7.

770

Ohýbaj ma, mamko, zakiaľ som ja Janko; keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo.

Pokým prútik malý, zhýbaj ho.

Tlstý strom sa nedá zohnúť. Adalb. Buczek.

Otec a mať — hotový cigáň. — Mať a žena najväčší cigáň.[238]

Poškrobok k smrti doriadi.[239]

775

Pre zrno slamu mlátia.[240]

Raz pohladok, raz pohlavok.

Rodičovská láska býva slepá.

Starší má mať lepší rozum.

Svoje obuškom, cudzie okruškom.

780

Veď je svet široký. Adalb. Świat 47.[241]

Veď mne nie hriech, čo by som pred oltárom priadla.[242]

Veľká patora veľa potrebuje.[243]

V jednej ruke prút, v druhej chlieb.

Všetko mu dáš, len toho nešťastného rozumu mu nedáš.[244]

785

Vytni ho po zadku; zadok nie sklenica, neroztrepe sa.

Porekadlá a úslovia

Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na cmiteri![245]

Či toho bolo hodno prisadiť?![246]

Dám ci vrelej kaše na jazyk! Modra.[247]

Deti (tie) sú už na krídlach.[248]

790

Deťom svojim krky podrezal.[249]

Chlapské bôty dieťaťu obúva.[250]

Keby som ho bola radšej v prvom kúpeli utopila![251]

Ten otec by sa ti v hrobe obrátil, keby vedel, čo robíš![252]

Živá čeliadka.[253]

f) O podobnosti detí rodičom

Porekadlá

795

Len na koho sa to dieťa udalo?[254]

Nemohla by sa ho matka odriecť.[255]

Podalo sa to dieťa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka.[256]

Podaný je na otca — pätami.

Udala sa sama na sa, ako prasa.

800

Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol. Č. 632.

Príslovia

Vnukovia podávajú sa na starých rodičov.[257]

g) Výstrahy, prísľuby a súd pre deti

Príslovia

Ako ty dneska otcovi, tak tebe kedysi tvoj syn. Adalb. Rodzice 4.

Kto nechce poslúchať svojho, bude cudzieho.

Kto rodičov neposlúcha, bude palicu poslúchať. — Kto rodičov neposlúcha, bude korbáč poslúchať. — Kto rodičov neposlúcha, nikdy sa mu dobre nevodí.

805

Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, na seba si korbáč pletie.

Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie. Č. 399.

Nezasluhuje dôvery, kto kľaje otcu, materi.

Otca, mať nemáš drať.[258]

Pamätajte, že vás jedna mať pod srdcom nosila!

h) Sirotstvo a nevlastní rodičia

Príslovia

810

Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť! — Aspoň mi na starosť vodičky podá![259]

Čo pohliadok, to pohlavok.[260]

Deti bez rodiča ako voz bez oja.

Dvojené deti — dvojná bieda.[261]

Macocha

Daktorá macocha je lepšia ako vlastná matka.

815

Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal.

Kde je macocha, tam je aj otčim.[262]

Macocha — čertova socha. — Macocha — psia socha. — Macocha — psia knocha. — Macocha — psia noha. — Macocha — rázsocha. — Macocha — čertov bič. Č. 401.

Macocha delila koláče: „Nate vy každý po celom,“ povedala pastorkom, „mojej Marke nedám nič, ale vy jej dajte každý po polovičke.“

Macochy, macochy povešať na sochy, a moju macochu na najvyššiu sochu![263]

820

Otčim na ozim a macocha — čertova rázsocha.

Sirota

Boh je otcom všetkých sirôt.

Keď umrie otec, sú deti len polosiroty; keď umrie matka, sú celé. Adalb. Matka 14.[264]

Opatri sirotu, vykole ti oči. Č. 51.

Nato Boh dal vlkov, aby siroty hladom nemreli.[265]

825

Na úbohej sirote každý sa voľká. — Na úbohej sirote každý sa uháňa.

Pánboh má všetkého dosť, len sirôt nie.

Sirota nevoľná! (Iný dokladá): Ale sebevoľná! Č. 171.

Sirôtky sú také, ako keď kurčiatka svoju kvočku stratili.

Sirôtka viacej bitá ako chlebom sýta.


[192] Ľud.: biela hus lepšie sedí na vajciach, prenesene na ženu: žena bielej pleti má viac detí ako iná. Z.

[193] Prvé dieťa nech je dievča, aby mal kto nasledujúce deti varovať. Z. — Matka odchádzala do poľa a najstaršie dieťa dávalo pozor na mladších súrodencov.

[194] Bude nasledovať viacej detí. Z.

[195] Dostala sa za plachtu — o žene v šestonedelí. Tzv. kútnou plachtou sa oddeľovala posteľ šestonedieľky v spoločnej izbe v časoch veľkorodiny. — Dostala sa do Ríma. — Maď. znenie: Rómába ment. (Išla do Ríma.)

[196] O rodiacej žene.

[197] Mužovi, ktorému žena porodila. Z.

[198] Nevie, kedy bude rodiť. Z.

[199] Novorodeniatko. Z.

[200] Hlási sa novorodenec. Z.

[201] Jeden tanec — jeden pár detí (dievča, chlapec). Z.

[202] Deti u Boha — t. j. zomreté. Z.

[203] Iron.: deti — chlapci. V dedinskom prostredí v súvislosti s poľnohospodárskou prácou väčšmi sa cenil ako pracovná sila chlapec.

[204] Nezostalo potomka. Z.

[205] Žartovne o piatich pokoleniach. Z.

[206] Potešujú rodičov zomretého dieťaťa, že sa im totiž čoskoro narodí druhé. Z.

[207] Nemá mužského potomka. Z.

[208] Iron. o slobodnej matke. Z.

[209] V truhle si mladucha doniesla výbavu.

[210] Slobodná matka musela nosiť povinne čepiec. Kedysi chodievali podriadení úradníci obce, tzv. desiatnici, takéto osoby „začepčiť“. Z.

[211] Mrváň — koláč, ktorý sa dával pri odchode zo služby. Z. — Prespala sa.

[212] Ospravedlňuje sa slobodná matka. Z.

[213] Sliezsky variant: Jaky život, taky čin, jaky otec, taky syn, jaky komin, taky dym, jaky tata, taky Franta, jaka mama, taka Hana. Vlastivěda slezská 1888, I, s. 229.

[214] Maď. znenie: Minő a fa, olyan a gyümölcse. (Aký strom, také jeho ovocie.)

[215] Maď. variant: Mint atyák dúdolnak, fiak úgy tánczolnak. (Ako otcovia hudú, tak synovia tancujú.)

[216] dať pačku — detské, podať ruku

[217] Maď. variant: Anya után csiribel a veréb. (Podľa matky vrabec čviriká.)

[218] Lat. variant: A bove maiore discit arare minor. (Od staršieho vola učí sa mladší orať.)

[219] Neulaže — neuliahne. Porov. Sokol sovou vysedený. (Trnka.) — Maď. variant: Nem lesz a bagolynak sólyom fia. (Nebude mať sova sokolíča.)

[220] Nem. znenie: Böser Vogel, böses Ei. (Zlý vták, zlé vajce.)

[221] Porov. Malé deti jedí chléb, veliké mozeg. Obzor, s. 108.

[222] Detská hra s črepmi zabitého hrnca; ucho predstavuje kravu, ostatné črepy peniaze.

[223] Cigán opačne: Kto má statok, má zármutok, kto má deti, má aj škodu. Z.

[224] Maď. znenie: Jobb a gyermek sírjon, mint szülei. (Lepšie, keď plače dieťa ako rodičia.)

[225] Maď. znenie: Nem a gyermek kezébe való a kés. (Do detskej ruky nôž nepatrí.)

[226] Maď. paralela: Korán okoskodó gyermek ritkán szokott megélni. (Privčas múdre dieťa zriedka dožije.)

[227] Výraz sa používa všeobecne o milej stratenej veci. K výroku je táto prípoviedka: Už zomrelo susedovi dieťa. — A ktoré? Nuž Tomáš. — Toť ho máš! Najlepšie dieťa čert vzal! Z.

[228] Nezveličovať detské spory. Z.

[229] Nemusí najímať cudzích na pomoc. Šuj.

[230] Nebiť deti po hlave. Z.

[231] Nem. znenie: Ein Kind — Unglückskind. (Jedno dieťa — nešťastník.)

[232] Všetko robiť v pravý čas. Z.

[233] Maď. paralela: Jobb a példa száz leczkénél. (Lepší príklad ako sto prednášok.)

[234] Trest ju viac bolí ako samotné dieťa. Z.

[235] Každému rodičovi svoje dieťa najmilšie. Z.

[236] Deti. Z.

[237] Maď. znenie: Addig hajlik a vessző, mig gyönge. (Dotiaľ sa prút ohýba, kým je slabý.)

[238] Najprv sa zastrája, potom povolí. Z.

[239] poškrobok — posledné neskoré dieťa

[240] Opodstatnenie trestu. Z.

[241] Nájde si obživu. Z.

[242] Vyhovára sa mať mnohých detí, keď pracuje aj v nedeľu. Z.

[243] Patora — päť detí. Z.

[244] Rodič o nerozumnom dieťati. Z.

[245] Výčitka rodiča zlému dieťaťu. Z.

[246] Obraz vzatý z domácich zvierat; znamená ponechať na chov. Z.

[247] Dieťaťu neslušne hovoriacemu. Z.

[248] Schopné uživiť sa. Z.

[249] Zlou výchovou. Z.

[250] Robí proti veku a sile dieťaťa.

[251] O zlom dieťati. Z.

[252] Nepodarenej sirote. Z.

[253] Deti. Z.

[254] Zlými vlastnosťami alebo zvláštnym zjavom. Z.

[255] Taká nápadná je podobnosť dieťaťa a matky.

[256] Žartovne, keď sa dohadujú, na koho sa dieťa ponáša. Z.

[257] Telesnými vlastnosťami. Z.

[258] Nestíhať otca súdom ani ho netrápiť krutými požiadavkami. Z.

[259] O sirote prijatej za svoje. Z.

[260] Častý osud sirôt. Z.

[261] Deti z dvojakého manželstva. Z.

[262] Maď. variant: Hol egyszer az anya mostoha, az apa is mostoha. (Kde je matka macochou, aj otec je otčimom.)

[263] Ľud. pieseň. Z.

[264] Hoci by aj otec žil. Z.

[265] Treba pastierov, aby chránili stáda, a siroty môžu byť nimi. Z.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.