ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Láska sa rodí, nevieš jak, len vzlietne naraz ako vták, čo hľadá miesto, kam si sadne, a naraz sa ti v srdce vkradne. Je vták to silou orol smelý a letom holub preumelý, hrdlom je slávik, leskom blyska, na konár srdca sadne znízka, strasie ho jak steblo z rosy a ty už putuj — do Kanosy! — A nejeden to v smútku kráčal, slzami duše cestu máčal, zliezol prekážok strmé vrchy — nádej ho viedla pod pazuchy. Však darmo túžbu v srdci nosil, v chrám si on prístup nevyprosil — lásky svätyni pod sklepenie ani nedostal rozhrešenie. Po rokoch potom je mu ľúto, keď spomnie niekdy na púť túto, akúsi priepasť vidí v duši, čosi ho trápi, srdce kruší, a v oko suché vtisne rosu — v rozpomínaní na Kanosu.